Devil’s Night (23)

Osoby:

01 – Damon Salvatore – upír

02 – Lucienne – pani a šéfka Pekla / Lukrécia /

03 – Kristián – 5 ročný chlapček iba vzrastom, mentálne oveľa starší

04 – Fric – majordómus

05 – Helpless – doktor práv + notár / nemohúci, bezbranný /

06 – madam Limitless – pani vily na invalid.vozíku / nekonečná /

07 – Wanda – opatruje a chráni Kristiána

08 – Fredericc – mladší brat Lucienne

09 – Zaida – mierne telesne postihnutá mladá žena

10 – strýko Rolff / strýko Zaidy /

11 – kňaz – otec Javier

12 – Willo – šéf ochranky Rolffa

13 – Royal Agaric – starý vlčiak / muchotrávka kráľovská /

14 – Guľôčka – Kristiánov čierno-biely potkan

15 – Akinn – Kristiánov yorkshirský teriér

 

 

„Ako si to myslel, Damon.“

„Zaida, venuj mi presne cielené otázky.“

„Ako si to myslel, že budeš počas svadobnej noci taký jemný, ako by si tam ani nebol?“ Zaida úži oči podozrením.

„Presne, ako som povedal… maximálne jemný.“

„Ok, pobozkaj ma.“ Nevesta si stiahla platinovú obrúčku z prsta, máva s ňou pred očami upíra, má na neho právo a dožaduje sa výhod z toho plynúcich.

Damon sa zarazil, nepáči sa mu nátlak Zaidy: „Teraz? Tu?“

„Mno.“

„Nie som zástancom verejnej demonštrácie citov. Neskôr… v súkromí.“

 

„Kde je Fredericc?“ Lucienne prihrmela ako veľká voda.

„Poznamenal, že ťa má plné zuby a šiel sa utopiť v sude s kyselinou sírovou!“ Bafol znechutene upír.

„Vážne?“

„To by sa ti hodilo, čo!“

„Ani nevieš ako. Tak kde je?“

„Nie som jeho pestún. Hľadaj si!“ Vrčí Damon, hrabe sa preč… musí sa vzdialiť od Lucienne, ublížil by jej, kľudne aj tu verejne pred všetkými, ale sľúbil chlapcovi, že sa bude kontrolovať.

 

Skokom je pred salónom a výjav v chodbe mu rozšíril zreničky.

Fredericc, celý v čiernom, drží na rukách Kristiána odeného v bielom, obaja sa milo usmievajú na staršieho pána v šedom, dvojradovom obleku, pán podáva ruku pekelníkovi, druhou pohladil chlapča po líci. Za ním stojí v strehu šesť mohutných chlapov a nevraživo sa dívajú na dve gorily pekelníčky pri vchodových dverách.

Kristián odtrhol oči od pána, mávol na Damona: „Pán Rolff práve prišiel. Damon, pridaj sa k nám…“

„Ďakujem, rád. Veľmi na teší, že spoznávam osobne príbuzného mojej ženy. Damon Salvatore.“ Upír podáva ruku, odhaduje situáciu.

„Rolff. Už som o vás počul. Zaida získala kvalitný genetický materiál.“

„Pardon?“ Damon zastrihal ušami.

„Prvý dojem z vás je uspokojivý. Pôsobíte dojmom silného, rozhodného jedinca, prekypujete zdravím, pevný stisk ruky, priamy pohľad očí, rovné držanie tela…“

„Prečo mám pocit, že som na aukcii žrebcov?!“ Damon šľahol pohľadom Fredericca.

„Ale, pán Salvatore, neurážajte sa. Som starý muž, zvyknutý hovoriť priamo a bez servítky. Moje hodnotenie je pre vás vysoko pozitívne.“ Rolff sa usmieva.

„Hneď som pokojnejší, pán Rolff!“ Upír sarkasticky počastoval starca.

„Gentlemani! Navrhujem opustiť nabraný smer konverzácie. Noc je mladá, užite si.“ Kristián tlmí upíra.

– – –

Nepokojná pekelníčka sleduje dej v chodbe, nepozná prišelcov, ale podľa počtu goríl prišiel buď niekto mocný, alebo paranoidný. Madam zaparkovala invalidný vozík pri Lucienne a tlmene zhýkla: „Kristove rany! Rolff!“
„Čo? Kto?“ Pekelníčka klesla k madam.

„To je Rolff! Zaidin strýko! Čo tu robí? Ako sa sem dostal? Kto ho zavolal? Ako mu vysvetlím, že Zaida je tu? To sa nemal nikdy dozvedieť!“ Panika v očiach madam rastie.

„Počkaj, počkaj! Zaidin strýko… ona je jeho jediná dedička? Presne ten?“

„Áno! Akoto, že je u nás? Nechápem! Moja milá, snáď to nemáš ty na rováši?“

„Nie! Ja ho nepoznám, ani som ho nehľadala, nehodí sa nám do plánov.“

„Práve!!! Čo urobíme?!“

„Čo môžeme… pohostíme ich všetkých, ja sa pokúsim zistiť viac.“ Sykla Lucienne, madam je vyplašená.

 

Fredericc zahliadol bokom madam, presunul Kristiána do rúk Damona, vykročil k nej: „Madam, prosím o prepáčenie. Dovolil som si pozvať dnu môjho obchodného partnera. Čakal v aute celú dobu počas obradu, nechcel rušiť, ale teraz, keď je po všetkom, osmelil som sa a pozval ho ďalej. S vašim dovolením, prosím, smiem mu ponúknuť pohár sektu?“

Fredericc si kľakol k madam, vzal ruku, pobozkal, priamy pohľad do zmachlených, zľaknutých očí starej baby.

„Och, Fredericc… ehm, prekvapil si ma. Čo už mám s tebou robiť. Dobre.“

„Vravíš obchodný partner. Hmm… v akej oblasti a ako dlho sa poznáte?“ Lucienne bodla do brata.

„Nebudem vás unavovať podrobnosťami, dnes je významný večer a madam ho zvládla dokonale.“ Odbil sestru.

„Ďakujem ešte raz, ste blahosklonná, madam. Dovoľte mi predstaviť pána Rolffa.“

„To nemusíš, my sa poznáme. Však madam.“ Starec vykročil k babe, potuteľne sa usmieva.

„Poznáme.“ Kyslo prisvedčila.

„Si stále rovnako očarujúca, ale i skúpa na slovo.“

„Ty sa ukážeš nečakane, ako vždy!“ Sucho poznamenala.

„Som Rolff, krásna dáma.“ Starec podáva ruku pekelníčke.

„Teší ma, Lukrécia. Vitajte, môžem vás všetkých pozvať na pohárik znamenitého červeného?“ Oslnivý úsmev číslo 1.

„Iste, veľmi rád.“

 

Lucienne šípi problémy. Určite to má na svedomí jej podlý brat. Treba si poistiť sledovanie Damona a donútiť ho vypiť ďalší pohár so sledovačkou.

 

Šéfka Pekla obratom nalieva husté červené do pohárov, kryje sa telom, do jedného vhodí malú guľôčku na sledovanie, pohár postaví bokom na tácke.

Ako vyučená čašníčka obsluhuje, rozdáva poháre, zámerne obslúži posledného Damona.

„Prosím, pre zmenu som zvolila silné ovocné víno, s mohutným buketom a sýtou červenou farbou. Na zdravie.“

Damon stojí pri Rolffovi, drží pohár, tekutina je tak tmavá, že cez ňu nie je vidno. Už bol upozornený chlapcom, nesmie sa napiť.

Mračí sa, čo si Rolff vysvetlil po svojom: „Pán Salvatore, ešte stále sa na mňa hneváte? Môžem to dajako odčiniť?“ Upír zaiskril očami: „Myslím, že hej. Na znak mieru si so mnou vymeňte pohár.“

„Hoh, nevšedné, ale podriadim sa. Prosím.“ Rýchla výmena pohárov, upír sa zubí radosťou, zaburáca: „Ďakujem, pán Rolff a prosím všetkých do dna, pijete na zdravie mladomanželov!“ Hrdlá ovlaží omamné víno, guľôčka skončí v nechcenej persóne.

Kristián sleduje matku. Privreté oči Lucienne dosvedčia nezdarený úskok.

 

– – –

Krehké tóny valčíka znejú salónom, Wanda v sexi čiernom odeve s dlhým plédom tancuje s otcom Javierom, tíško konverzujú: „Otče, výborne tancujete. To vás učili v seminári?“

„Dieťa moje, v seminári som lúskal teóriu teológie, gréčtinu, latinu, právo a samé nezáživné veci. Tanec je môj koníček a relax. Som len človek, aj ja potrebujem občas vypnúť.“

„Užívam si to. Tancovala by som s vami do rána.“

„Ďakujem, lichotíš mi, dieťa. Čo ten tvoj poplašený pohľad? Čo ťa ľaká?“

„To nič, otče.“ Wanda sklopí zrak, zvesí kútiky úst.

„Wanda, s trápením sa chodí za mnou. Čakám ťa u nás na fare. Dohodnuté?“ Otec si vynúti pohľad, žieňa prikývne.

 

– – –

Spoločnosť posilnená červeným mokom sa presúva k svadobnému stolu, chýba nevesta.

„Madam, si samé tajomstvo. Kde skrývaš mladuchu a ako to, že Zaida je práve u teba?“ Rypol si Rolff.

A je to tu! Madam nemá pripravenú žiadnu pádnu výhovorku, teká očami po prítomných, okamžite potrebuje upriamiť pozornosť Rolffa iným smerom.

Kristián postrehol paniku, zasahuje: „Pán Rolff, môžem vás zoznámiť a ďalšími členmi spoločnosti?“ Chlapča strelilo rukou do vzduchu k parketu.

„Vznešená dáma Wanda a otec Javier. Viedol obrad. Tancujete rád?“

„Ehm… keď to vyžaduje situácia, tancujem… nie rád. Ale… s gracióznou Wandou by som si zatancoval.“ Rolff visí pohľadom na žene, jej sexi čierne odvážne oblečenie hltá očami, ostal duchom neprítomný.

„Skvelé, ujmem sa toho.“ Živo poznamená Kristián, jedna noha tam, druhá späť.

„Otec Javier má zajednaný ešte jeden valčík a potom je Wanda vaša.“

„Bol by si zaujímavý spoločník Kristián, nechceš pracovať pre mňa?“ Rolff nespúšťa uhranuté oči z Wandy a Damon i Fredericc sa naježili.

„Je to ešte dieťa, nemôže pracovať.“ Lucienne sucho precedí pomedzi zuby.

„Som dieťa a mám bláznivý detský nápad. Madam, sprav výnimku a dovoľ personálu nech sa trošku zabaví. Prosím.“

„Ako to myslíš?“

„Nech si prídu zatancovať aj slúžky a kuchárky, jeden pohárik na zdravie a chvíľka zábavy. Pán Rolff, môže si skočiť v kole aj váš doprovod? Prosím.“ Kristián žobroní, Lucienne striehne, to nebude len tak.

„Vravím, si zaujímavý spoločník! Ok, ale dvaja ostanú v práci. Čo ty, madam? Povolíš bujarú zábavu?“ Podpichuje Rolff, vstáva, prichádza jeho tanec s Wandou.

„A prečo nie! Som vari horšia?“ Madam neisto zazerá na Rolffa, už chce, aby sa dnešný deň skončil!

„Vieš čo robíš?“ Znepokojene hudie Lucienne do madam.

„Nie. Som nervózna, potrebujem cukor, zákusok, dobrotu! Moja milá, môžeš ma obslúžiť?“

„Hneď.“

„A pošli mi Frica. Ďakujem.“

– – –

Majordómus Fric pobúrene krúti hlavou, zábava personálu? Zasa dajaké panské huncútstvo? Tri slúžky, dve kuchárky, štyri Rolffove gorily, Fric. Rýchla úprava salónu a chodby, nábytok stranou, tancplac nachystaný, muzika hrá do skoku. Fredericc sa chopil úlohy barmana, zručne tvorí drinky, postupne napája tančiacu masu.

Otec Javier si prisadol k madam, Damon a Lucienne sedia na opačných koncoch stola, Zaida už dávno odbehla preč. Wanda s Rolffom v jednom kole, upír poočku pozoruje. Kde je notár?

Pri vchodových dverách dve gorily Lucienne a dve Rolffove.

Chlapčiatko skacká bokom, ťahá vlčiaka so sebou, zastaví pred Rolffovou gorilou.

„Prepáč, môžeš mi pomôcť, prosím?“ Chlap ako hora sa nahne, aby lepšie počul.

„Prosím?“

„Môžeš mi pomôcť? Zasekol sa mi obojok a neviem ho otvoriť.“

„Aha. Ukáž.“ Chlap si čupne ku psovi, opraví šikmo zapnutú pracku. Kristián si pohotovo sadne gorile na koleno.

„Ďakujem, si zručný. Ty si šéf?“ Obdivne vyvalí okále.

„Ako si na to prišiel?“

„No… si najmohutnejší, šikovný, pán Rolff ťa nechal v práci…“ Kristián sa hrá na rozumbradu.

„A ty si chalan, čo je všade a všetko vie, že?“

„Áno aj nie. Ako sa voláš? Ja som Kristián.“

„Ahoj, som Willo. A máš pravdu, som šéf ochranky pána Rolffa.“ Gorila sa milo usmeje, zadíva sa do očí chlapca a to nemala robiť. Kristián ovplyvňuje: „Willo, si môj priateľ a ja ťa prosím o láskavosť. Vymeníš sa s kolegom v tanci, pôjdeš pre tamtú rusovlásku, je to Lukrécia, zatancuješ si s ňou. Páčiš sa jej, tak to využi a kurizuj jej, dvor sa, nahovor si ju. Choď.“

„Ok, Kristián.“  Willo zamrkal, vstúpil do víriaceho kotla tanečníkov.

 

– – –

 

Kristián sa usmieva, dnes sa mu darí a ide všetko podľa plánu! Stíha odrážať útoky matky i improvizovať.

Presun k upírovi. Hop na kolená, žiarivý úsmev pre Damona.

„Čau, starec. Ako?“

„Čau, parťák. Vidíš ten platinový krúžok na mojom prste? Nemal sa tam ocitnúť!“ Prskol Damon.

„Pokoj, čerstvo ženatý mladý pán. Kde máš krásku?“

„Tancuje s Rolffom.“ Damon automaticky myslel na Wandu, kývol smerom na parket.

„Čo? Zrazil si sa s koňom? Pýtam sa na Zaidu!“ Sykol Kristián.

„Sorry, pýtal si sa na moju krásku, nie na moju ženu!“ Ohúrene civí upír.

„Ach, si mimo… a bez nálady. Musím to napraviť. Nóó… to sa nám presne hodí. Sleduj, Willo, šéf ochranky Rolffa, práve prehovoril Lukréciu k tancu. Koľko je hodín?“

„Bude desať.“

„Ok, Damon, Lukrécia tancuje, teraz nás nemôže sledovať. Takže… do polnoci sa zabávaš, potom vás so Zaidou odprevadíme pred vašu izbu radovánok.“

„Prestaň, je odporné si to len predstaviť!“ Damon vrčí, striasa sa hnusom.

„Kušuj! Spýtať sa ťa musím, chceš byť so Zaidou do rána, alebo mám hľadať dabléra?“

Chlapča vyprsklo smiechom, Damon škaredo gáni.

„Dobre, dobre, odpoveď poznám! Dablér. Ráno musíš vychádzať z dvier od Zaidy, byť hlučný. Musíme počkať na notára a jeho potvrdenie o naplnení tvojich manželských povinností a potom ťa s Fredericcom odprevadíme do bezpečia. Zmizneš, stratíš sa z radaru Lukrécie i Zaidy. Dostaneš slobodu, presvedčím ťa o tom zajtra a zabudneš na všetko, čo si tu zažil.“ Kristián sa ponáhľa s vysvetľovaním.

„A to je všetko?! Ty si sa zrazil s koňom! Mám zmiznúť a nechať Wandu napospas Lucienne? A čo ty? Ja sa od vás nepohnem! Alebo poďte so mnou!“ Jedovito šteká upír, pobúrene trasie hlavou.

„Kruci! Tak čo chceš? Myslel som, že sa chceš zbaviť mojej matky a zmiznúť!“

„Chcem, ale chcem aj Wandu a teba!“

„Ako mňa?! Vieš kto som a kým som! Možno tušíš aj kam patrím! Damon, ja som prekliaty a nesmieš sa na mňa viazať!“ Chlapča divoko gestikuluje rukami.

„Tak to mám pre teba novinu, parťák! Ja som upír a tiež prekliaty! Kristián, Wandu ľúbim… snáď som sa zamiloval, chcem ju a bez nej neodídem. Ty si mi prirástol k srdcu… dobre, moje srdce je dávno mŕtve, ale aj tak si tam! Neodídem bez vás! A keď sa ma násilím zbavíš, budem vás hľadať! Ver mi, mám kopec času! To je jediné, čoho mám more!!!“

„Komplikuješ mi sit…“ Nedokončil chlapec, Fredericc v rýchlosti dorazil.

„Bacha, ticho!“ Kristián okamžite vyhľadal matku pohľadom, stála s Willom kúsok od nich a práve vyťahovala mobil ma sledovačku.

„Heh, Damon, dívaj, ako som to tu rozhýbal. Plný salón i chodba tanečníkov. Tak ma napadá… Damon.“ Kristián sa široko usmieva.

„Nie, nie, nerob to, nechcem, nepôjdem tancovať!“ Skučí upír.

„Starec, mýliš sa. Sleduj…“ Chlapča zoskočilo, stratilo sa v dave tanečníkov.

„Fredericc, dávaj bacha na Wandu. Rolff po nej ide!“

„Čo??“ Pekelník zúžil oči.

„Vidíš sám. Liepa sa po nej, žerie ju očami!“

„Tak na tomto sme sa nedohodli, pán Rolff!“ Sykol pre seba pekelník, podráždene vstal.

 

Šibalské chlapča zorganizovalo dámsku volenku, poradilo samičkám, aby sa zamerali hlavne na Damona a Fredericca. Zvyšok dokončil alkohol a rozjarené hlavy.

„Jasné, dámska volenka! Pán Salvatore, smiem prosiť?“ Zvýskla malá kucháročka blýska očkami, ťahá upíra do tanca…

 

Zaslala: IVETKI