Devil’s Night (20)

Osoby:

01 – Damon Salvatore – upír

02 – Lucienne – pani a šéfka Pekla / Lukrécia /

03 – Kristián – 5 ročný chlapček iba vzrastom, mentálne oveľa starší

04 – Fric – majordómus

05 – Helpless – doktor práv + notár / nemohúci, bezbranný /

06 – madam Limitless – pani vily na invalid.vozíku / nekonečná /

07 – Wanda – opatruje a chráni Kristiána

08 – Fredericc – mladší brat Lucienne

09 – Zaida – mierne telesne postihnutá mladá žena

10 – strýko Rolff / strýko Zaidy /

11 – kňaz – otec Javier

12 – Royal Agaric – starý vlčiak / muchotrávka kráľovská /

13 – Guľôčka – Kristiánov čierno-biely potkan

14 – Akinn – Kristiánov yorkshirský teriér

 

 

Zaida zvolila čiernu… dlhé čipkované šaty, dlhý rukáv, bohato riasené, strihané v páse, s roláčikom tesne a vysoko ku krku. Biely klobúčik s krehkým závojom len po spodný okraj tváre a biele rukavičky. Nevtieravý parfém, jemná vôňa konvaliniek. Bez šperkov… dostane predsa obrúčku a jej najväčším šperkom bude Damon!

Kritický pohľad do veľkého zrkadla… dlhé čierne šaty po zem bez vlečky sú k nej ústretové,  dostatočne skrývajú handycap, mierne skrútené nohy i ruky. Riedke vlásky zakamufluje klobúčik, závoj zjemní znetvorenú tvár.

Čierna ju robí vyššou, štíhlejšou… Zaida sa usmieva na seba, spokojne žiari. Celý deň počuje pracovný hluk v dome, prípravy na sobáš a vo vedľajšej miestnosti chystajú izbu pre mladomanželov. Práve sa zavreli dvere, hodiny nekompromisne hlásia 17.45 hod..

 

Bože, ešte pár minút a budem Zaida Rolff Salvatore.

Nečakaný nepokoj skrútil žalúdok ženy… uvedomila si, že za pár hodín vojde do vedľajšej miestnosti s Damonom. Zvedavosť hryzie, nedá pokoja… Zaida túži nakuknúť jedným očkom vedľa… môže to spraviť nepozorovane, jej izba je prepojená s vedľajšou dverami, dokonca má od nich kľúč.

Tak na čo ešte čakáš?

Kľúč zaštrkotal, nervózna ruka stisla kľučku, posunula dvere.

Zaida stojí ohromená na prahu svojho nového sna, obrovská mladomanželská posteľ pripravená pre ňu a Damona…

 

Váhavo vstúpila, dych sa jej zarazil, oči rozšírili… posteľ s rozlohou menšieho letiska, nebesá s bočnými závesmi v kvalite najjemnejšej pavučinky, asi tisíc vankúšov, okvetné lístky ruží rozsypané po zemi, aj vankúšoch, plné vázy kvetín, omamná vôňa, sviečky, drobné občerstvenie, ovocie, alkohol…

Zaida si s hrôzou uvedomila, že ešte nikdy nebola so žiadnym mužom a Damon bude prvý! Pochybnosť, nedostatok sebadôvery, neskúsenosť, strach z nepoznaného… to je len pár pálčivých pocitov mladej nevesty.

Radosť a vzrušenie zo sobáša začína ustupovať pred strachom z prvej noci.

Snaží sa nájsť v hlave zvyšky snov o Damonovi… veď ho pozorovala dlhé hodiny, vedela o každom jeho kroku, mala všetky informácie, no to je nič v porovnaní s nastupujúcou realitou.

Nechce si pripustiť otázku, čo sa derie do popredia, no asi bude pred ňou musieť kapitulovať: „Zvládnem to vôbec? Dokážem sa milovať s Damonom?“

 

Zaida zíra na posteľ, telo si vyžiadalo povinný kyslík a prinútilo ju k hlbokému nádychu.

Nie, nesmiem si odpovedať na túto otázku! Nesmiem!

Mučivé myšlienky preťal hluk a klopanie na dvere: „Zaida, je pomaly čas. O chvíľu pre teba pošlem doktora Helplessa, privedie ťa k obradu!“

„Áno madam. Rozumiem.“ Napnuté telo nevesty poskočilo úľakom, chvatne cúva do svojej izby, podráždená ruka zamyká prechodové dvere, kľúč mizne v dózičke na nočnom stolíku.

 

– – –

Krátka zvada Lucienne, Fredericca a Wandy končí, šéfka Pekla rázne kráča do vily, spokojná s výsledkom. Vmietla priamo do očí brata neveru jeho milej. Musí sa ísť pripraviť na obrad, musí byť obozretná, prezieravá a v strehu.

 

Fredericc sa pobavene usmieva do chrbta sestry, zahral dokonalé divadlo, segra mu to zožrala aj s navijakom! Horšie je to s Wandou, kvôli divadlu ju musel pobozkať a to neplánoval, nechcel drásať rany z rozchodu.

„Prepáč mi to prosím. Bolo to nutné kvôli Damonovi. Chápeš?“ Fredericc sa snaží o podriadený tón.

„Chápem… ale bolí to, Fredericc. Zjavil si sa tu, vyhýbaš sa mi, potom ma pobozkáš… ja… nie som… ešte za tým. Chýbaš mi, myslím na teba a bolí to, veľmi.“

Wanda s plačom uteká pred pálčivou bolesťou.

 

Damon čaká na Kristiána pri limuzíne Rolffa, po očku sleduje Wandu, nepáči sa mu dej pred očami. Dobehne žieňa pred vilou, schytí za ruky a stiahne bokom, za živý plot: „Motýlik môj, čo sa deje? Prečo plačeš?“

„Bojím sa Damon. Desím sa nastávajúcich pár hodín… mám strach o teba, o Kristiána. Zažila som už pár bojov s Lucienne, ale dnes je viac popudená a náladová… je to iné, vyhrotenejšie.“

„Preto plačeš? Alebo sa čosi stalo s ním?“ Damon naznačil pohľadom smerom k prichádzajúcemu Fredericcovi.

„Nie. Nestalo, len mi otvoril starú ranu. Neboj sa, už som veľké dievča, znesiem prehru.“

„Wanda, pozri sa mi do očí. Vieš kto som a čo dokážem. Môžem ti pomôcť, chceš?“

„Čo? Ako? Je na našej strane! Nemôžeš sa biť s Fredericcom! Nesmieš!“

„To som nemyslel. Na to nemám, on je veľmi silný súper, fyzicky ho nezdolám.“

„Tak ako potom?“

„Môžem ťa ovplyvniť, utlmiť, čo si len povieš. Ak chceš.“

„Nie. To nerob.“

„Si si istá?“

„Som, Damon. A verím ti, že ty sám ma dobrovoľne nikdy nebudeš ovplyvňovať. Neviem prečo, ale u teba som si tým istá od prvej chvíle, nebojím sa ťa… a ďakujem ti za to.“

„Motýk môj, ja ďakujem tebe za dôveru, nikdy ti neublížim. Ak si to rozmyslíš… som tu pre teba a len tvoj.“

Damon vylovil papier s perom, urýchlene píše – ty máš v sebe sledovačku od Lucienne? Wanda prikývla. Damon opäť píše – a chceš sa jej zbaviť? Dám ti moju rušičku od Fredericca.

Wanda píše odpoveď – nie, to je zbytočné, ja aj tak musím byť s Kristiánom, nemôžem ho opustiť. Nová otázka Damona – a Kristiána tiež sleduje Lucienne? Rýchla odpoveď – myslím, že áno. Keď sa Kristián občas vytratí, Lucienne jediná je schopná ho nájsť a vrátiť.

Damon objal Wandu, vtisol bozk do vlasov.

 

„Damon, kde si, sakra!“ Spokojný Kristián vystúpil z limuzíny, hľadá upíra.

„Kúsok za tebou, parťák. Čakáme ťa.“ Damon sa vyklonil spoza živého plota.

„S Wandou, super. Je veľa hodín, musíš sa ísť chystať. Ideme s tebou. Royal k nohe.“ Pes radostne pribehol, celé komando smeruje do Damonovej izby.

– – –

 

Majordóm nervózne vykročil plniť nepríjemný príkaz.

Dôstojne kráča k limuzínam, zastane pri prvej, zabúcha na tmavé sklo.

Okno sa pootvorí: „Áno?“

„Som majordóm Fric. Môžete mi objasniť dôvod vašej návštevy? Prípadne sa predstaviť?“

„Moje meno nie je dôležité. Plním len príkazy.“

„To ja tiež. Takže kde nájdem kohosi, kto vám prikazuje?“

„V aute za mnou.“ Fric sa znechutene posunul o štáciu ďalej. Situácia sa opakuje, ťuk, ťuk, okno kúsok klesne: „Počul som, ste Fric. Môj pán čaká na dohodnutú schôdzku. Máte s tým problém?“

„Zatiaľ nie. Má váš pán aj meno?“

„Má.“

„Počúvam.“

„Nie som oprávnený vám ho povedať.“

„Táto hra ma už prestáva baviť. Uvedomujete si, že ste na súkromnom pozemku a môžem vás…“ Fric nedokončil, Fredericc vyšiel spoza rohu.

„Určite si chcel povedať – môžem vás pozvať dovnútra, nebudete predsa sedieť večnosť v aute! Ja to vybavím Fric. Daj si odchod!“

„Prepáčte, ale madam chce vedieť…“

„Aj to vybavím Fric! Odchod! Hneď!“ Fredericc počkal pár sekúnd na reakciu majordóma, keď sa Fric vzdialil, otvoril zadné dvere.

„Prepáčte, som Fredericc, smiem k vám, pán Rolff?“

„Ďakujem.“ Pekelník so žiarivým úsmevom nastúpil, buchol dverami.

 

– – –

 

Lucienne číha vo vile na doktora. Už mu stihla za krátku dobu preraziť obe dlane za neposlušnosť. Posledné zranenie od Lucienne bolo vykĺbené rameno. V tomto prípade musíme uznať pekelníčke ľudské pochopenie, notárovi vyhodila ľavé rameno z kĺbu, pravú ruku bude predsa potrebovať pri úradovaní.

Lež doktor je bojovník, dokáže pracovať s príslušnými dokladmi k sobášu aj so zranením.

No, ešte ho čaká čerešnička na torte – ráno má vystaviť potvrdenie o naplnení  manželských povinností počas mladomanželskej noci. Doktor sa usmieva nad nezmyselnosťou potvrdenia – veď je desať spôsobov ako sa to dá obísť. Ale keď na tom staromódny strýko Rolff trvá, bude to mať.

Tvárou doktora Helplessa preletel škodoradostný úsmev, oči blýskajú nenávisťou. Predstavil si Damona so Zaidou na mladomanželskom lôžku: „Ty skurvysyn, uži si kus raja so zrúdou! To máš za mňa, za Wandu, za Frica! Hajzel vydrbaný! A to si ešte rozmyslím, či ti potvrdím prvú noc so Zaidou, alebo si to budeš musieť zopakovať znova!“

 

„Tu si! Konečne som ťa našla! S kým sa rozprávaš? Všetko ide podľa plánu?“ Lucienne vyštekla na vydeseného notára.

„Nestaraj sa! Zatiaľ všetko podľa plánu.“

„Ako to myslíš, zatiaľ?!“

„Jednoducho, do terajšej chvíle ide všetko podľa plánu.“

„Tak načo zádrapčivá poznámka, zatiaľ?!“

„Lebo vždy je možnosť, že sa veci poserú!“ Štekne jej späť odpoveď.

„A preto som tu doktor. Jednal si s mojim bratom?“

„Nejednal.“

„Neklam, prídem na to a bude zle.“

„To nebolo jednanie! Dostal som direktívy, ako od teba!“

„Aha, takto. To sedí. Čo chcel?“

„Povedal, že keď ho zradím, zabije ma.“

„Výborne, je to môj brat. Čakal si niečo iné?“

„Pokiaľ som nevedel, že je tvoj brat, tak áno, čakal.“

„A čo?“

„Že sa dohodneme, veci rozdiskutujeme a tak podobne. Kompromisy, ale to vy dvaja nepoznáte, to sa deje len medzi ľuďmi.“

„Netáraj, ani ľudia nie sú svätí! Každý trochu mocnejší manipuluje, vyhráža sa, podpláca, zabíja. Nie ste žiadne neviniatka.“

„Dík za prednášku.“

„Takže?“

„Nepoviem, zabije ma.“

„Ak nepovieš, zabijem ťa ja.“

„Fajn, tak do toho! Zabi a nebudeš mať notára pre sobáš.“ Doktor sa zaťal, nech tu aj skape, nepovie, už ho dosť vytrápila. Stačilo!

„Koľko je hodín?“

„Skoro trištvrte na šesť.“

„Za 15 minút nezoženiem notára, to je pravda. Tak vieš čo? Budem ti dýchať na krk a sledovať ťa. Beda, keď dačo zbabreš!“ Mstivo šepká pekelníčka.

„Kto sú svedkovia?“

„Ou, aj to treba? Zabudla som, povedzme Fredericc a Wanda. Zariadim to.“ Lucienne zmizla, doktor sa ešte trasie strachom. Ak sa ráno zobudí, môže si gratulovať.

– – –

Pekelníčka vletela bez zaklopania do izby Damona.

„Veľa slušnosti si nepobrala svetom, že?!“ Zhúkol Damon.

„Čo? Prečo?“

„Ani netušíš? Pekne! Vošla si do cudzej izby, súkromnej, ocenil by som, nabudúce, keby si zaklopala!“ Podráždene vysvetľuje.

„Damon, čo ťa žerie?“ Lucienne podrýva.

„O chvíľu ma chceš nasilu oženiť s Frankensteinom, vrazíš sem bez ostychu, obťažuješ ma, lezieš mi na nervy, mám ťa plné zuby, hladina mojej trpezlivosti už takmer preteká okrajom… treba pokračovať?!“ Upír už prská jedom.

„Dosť obaja! K veci Lukrécia.“ Kristián vystrčil hlávku z kúpeľne.

„Potrebujeme svedkov na sobáš, bude to Wanda a Fredericc. Vybavíš to Kristián?“

„Ok a teraz už choď preč. Rušíš.“ Pekelníčka zdvihla oči stĺpom, šľahla upíra zžieravým úškrnom a zmizla.

„Pokoj Damon, zvládneme to.“

„Snáď. Prečo si nemôžem obliecť môj oblek a musím čakať na ten od Fredericca?“

„To je prekvapenie a už je tu.“ Slúžka chvatne priniesla nový oblek, podáva ho upírovi.

„Ďakujem. Nezmýlili ste sa?“ Damon čumí na bielu odedzu.

„Mám sa ženiť v bielom?“ Krčí nos nechuťou.

„Presne. Zaida bude určite v čiernom, či tmavom a ty si jej presný protipól. Obliekaj sa. Tu máš bielu košeľu, motýlika aj topánky. Všetko snehobiele.“

„Šaškáreň…“ Damon znechutene vybafol, čaká ho rýchla sprcha, bleskové navlečenie do handár.

Ešte rýchla kontrola krabičky – jedna guľôčka je rušička na sledovačku Lucienne. Tú získal Damon od Fredericca a druhá guľôčka sa postará o jeho nové sledovanie Kristiánom v prípade, že bude musieť upír urýchlene vypadnúť a schovať sa pred besnením Lucienne – túto mu poskytol Kristián. Obe guľôčky veľkosti väčšej špendlíkovej hlavičky má Damon vypiť tesne pred odchodom so Zaidou do izby mladomanželských radovánok. Taký je plán…

– – –

Kristián berie schody po dvoch, náhlivé ťuk, ťuk do dvier: „Fredericc, si tu?“

„V kúpeľni, poď ďalej. Ako prijal Damon bielu?“

„S opovrhnutím a nechuťou. Lukrécia ti odkazuje, že si svedok.“ Fredericc sa zjavil vo dverách, celý kompletne v čiernom.

„Prečo nie, už som dávno nehral podľa sestričky. Doprajeme jej chvíľkový pocit nadvlády. Som hotový, idem dole. Kristián, poslal som ti do izby nový oblek, bež sa obliecť. Budeš celý v bielom ako Damon.“

„Ok.“

 

Ešte jedna rýchla zastávka čaká chlapčiatko. Ťuk, ťuk a Wanda sa vykláňa zo dverí svojej izby: „Ty ešte nie si oblečený? Meškáš.“

„Už bežím k sebe. Lukrécia ti odkazuje, že si svedok. Wanda vezmi ma na ruky počas obradu. Ďakujem… hmm a čierna ti sluší! Kruci, že akú krátku sukienku si vyfasovala k holým ramenám? Budeme sa super dopĺňať, black and white. Fredericc zaobstaral garderóbu a vybláznil sa v symbolike farieb i výbere šiat! Si krásna a sexi! Neviem, neviem, či Damon povie svoje áno Zaide pri pohľade na teba! Neboj sa, dobre to dopadne, ver nám, Wanda!“

„Prestaň ma mučiť aj ty! Som vydesená a bojím sa! Choď už, počkám ťa dolu.“

Chlapča zmizlo v útrobách ďalšej miestnosti, treba švihať, 18.00 hod. sa blíži!

– – –

Salónom zaznel gong, osemnásta hodina sa práve prehupla povetrím. Šesť muzikantov v rohu za krbom podfarbuje náladu tichou melódiou.

Spoločnosť sa schádza… vysmiaty Fredericc celý v čiernom ľahko konverzuje s Lucienne: „Pozrime sa, sestrička zvolila temnú zelenú. Uznávam, sedí ti k očiam, podtrhuje štíhlu postavu, dáva vyznieť voľne rozpusteným hrdzavým kaderám. Lukrécia, čo to robíš? Dnes nie je tvoj deň, nemáš byť krajšia ako nevesta! A ty si!“

„Prestaň! Každá je krajšia ako Zaida!“

„A preto si ju vybrala Damonovi?“

„Aj.“

„Povedz mi viac.“

„Nie. Prečo si prišiel? Povieš?“ Lucienne to skúša znova.

„Už som povedal, v parku… zabudla si?“ Fredericc podmanivo žmurkol.

„Ok, tadiaľto cesta nevedie,“ otočila sa na madam, „idem ti zložiť poklonu za dokonalú prípravu večera.“

– – –

Štíhle žieňa ladných pohybov schádza schodmi, strhla na seba pozornosť. Pasentné čierne šaty, korzet hrdo drží plný výstrih, podporuje ho len tenká šnúročka vyvedená okolo krku, skôr zdobí ako slúži. Holé ramená, hruď  i ruky,  sukienka do polovice stehien, vysoké čierne lodičky. Vlasy vyčesané vozvysok do uzla, z uší spustené čierne ligotavé pramienky náušníc až po kľúčne kosti. Celú postavu zahaľuje priesvitný dlhý čierny pléd takmer po zem.

No zahaľuje… pléd z najjemnejšej čiernej pavučinky s obrovskými očkami  podtrhuje sexi postavu, v skutočnosti nič nezakrýva.

 

Damon, celý v bielom, zíra vo vytržení na schádzajúcu Wandu, jej grácia mu vyráža dych, hltá pohľadom dokonalé krivky postavy. Zmučene zavrel oči… Fredericc pristúpil k upírovi, zatrilkoval: „Páči?“

„Si sám Satan!“ Bolestivo odpovedá Damon, oči stále zavreté.

„Viem!“

„Prečo to robíš?“

„Rád sa hrám.“

„Som tvoja hračka?“ Pobúrene sykol upír.

„Hej! Zvykaj si! A len ty!“ Sebavedomý úškrn Fredericca bodá do srdca Damona.

– – –

Zmachlené oči madam zbrklo skáču po prítomných, kontroluje dochádzku; chýba nevesta s doktorom – to je v poriadku, čakajú len na pokyn madam. Ale ešte ktosi chýba… jednoduchý mozoček analyzuje a výsledok sa dostaví za pár minút: „Kde je kňaz?“

Otázka rozvlnila vzduch. Majordóm opatrne odpovedá: „Prepáčte madam, ešte nedorazil.“

Situáciu využíva Fredericc: „Navrhujem krátku spoločnú prechádzku parkom. Kňaz sa dostaví, určite ho zdržala len dáka nepodstatná vec.“

Všetci mlčia, čakajú na ortieľ madam: „Dobre. Choďte. Fric ku mne.“

 

Spoločnosť sa vytráca von hlavným vchodom, posledný kráča Damon. Chystá sa dobehnúť Wandu a prehodiť s ňou zopár slov, ale zastaví sa vo dverách, obzrie a srdce mu poskočí prekvapením. Z kuchyne práve vykročil kňaz, smeruje k upírovi: „Prepáčte, kde sú všetci? Ehm… Damon??? Si to ty?“

 

„Otec Javier???“

„Možno sa žením? Nie tak celkom?“ To už Damonovi svietia oči radosťou, široký úsmev víta priateľa, gesto rozovretej náruče vraví za všetko.„Čo tu robíš?“ Kňaz nechápe súvislosti.

„Prosím? Ako sa dá nie tak celkom oženiť?! Poď sem ty kujon, nevidel som ťa večnosť a sľúbil si, že sa zastavíš!“ Kňaz objal upíra.

„Viem a prosím o prepáčenie. Otče, potreboval by som drobnú láskavosť…“ Damon ťahá kňaza k sebe do izby, hľadá veľký blok s perom. Majú len pár chvíľ, Damon musí písať rýchlo a zrozumiteľne…

 

Zaslala: IVETKI