Buď mojou princeznou II (8)

Osoby  v tejto časti poviedky:

Damon Salvatore – obyčajný upír, premenený na dočasného reverzného upíra, ako reverzný je ochranca Matky Prírody, pije chlorofyl z rastlín, energiu a silu získava zo Slnka

Elena – ľudské dievča, ochrankyňa Matky Prírody, dostala darom krídla od Matky Prírody, oheň od dráčika Damonka, telepatiu od delfína Filipa

Stella – reverzná upírka, ochrankyňa Matky Prírody, sestra Ericca, pije chlorofyl z rastlín, energiu a silu získava zo Slnka

Ericc – reverzný upír, ochranca Matky Prírody, brat Stelly, pije chlorofyl z rastlín, energiu a silu získava zo Slnka

nesmrteľná Eunica / Nica– lovec obyčajných upírov, velí šíkom Matky Prírody, je najvyššou silou dobra na Zemi

delfín Filip– starodávny pútnik Zemou, je s ňou od počiatku,  ochranca Matky Prírody

anjel Iustus– spravodlivý cestovateľ časom a vesmírom od ich počiatku, je vo forme čistej myšlienky, energie a sily, vzal na seba podobu človeka kvôli Elene

Smrťka Bibiana / Bib– starodávna súputníčka Zemou, tvorí základ Univerza

veverko-dráčik Damonko – starodávny sprievodca Zemou, je s ňou od počiatku, ochranca Matky Prírody

Stefan Salvatore – obyčajný upír

pekelný Démon – prvý námestník pána pekiel, padlý temný anjel

čarodejka Bonnie– ľudské dievča

Alessandro / Alex – lesný duch

Damian – AlterEgo Damona. Damian sa dokázal oddeliť od Damona v Mesačnom raji a vzal na seba dokonalú podobu Damona

Daria Salvatore – starodávny predok rodiny Salvatore, pôvodná čarodejnica, svetlá, bojuje na strane Matky Prírody proti zlu

Mesačný raj – krajina vytvorená za zrkadlom na povale v penzióne bratov Salvatore. Vytvorili ju pradávne čarodejnice na svoju ochranu a medzi nimi aj Daria Salvatore.

UnnaBella– čierny jednorožec, rýchly posol Matky Prírody

 

Pokojným lesom a priateľským rozhovorom obyčajného upíra Stefana i lesného ducha Alessandra otriasol hromový hlas. Pekelný Démon sa vrátil, rozhodnutý pomstiť sa za kruté oklieštenie svojej moci. Moc mu okresali nadprirodzené bytosti s pomocou Matky Prírody, ale on pre seba stanovil hlavným vinníkom Stefana.

„Alex, vážne si si istý, že ochránite Stefana predo mnou?!“ Samoľúby egocentrik hrmí hnevom.

„Vítam ťa Démon,“ Alex je strachom bez seba, no snaží sa získať cenné sekundy pre seba.

„Ďakujem. Ups, už sa nezdáš taký istý,“ Démon si vychutnáva moment prekvapenia.

„Čo chceš?“ Štekol Stefan.

„No, konečne sa pohneme ďalej.“

„Ideš vykonať bezhlavú pomstu na slabšom?“ Podpichuje Stefan.

„Nedráždi ma ešte viac! Prišiel som si pre tvoju hlavu!“ Zúri Démon.

„Potrebuješ ju? Ako prísadu do kotla pre horúcu krásku?“ Teraz už bezhlavo provokuje Stefan. Ak má zomrieť, nech je to aspoň krátke a rýchle.

„Čo máš za taktiku mladý? Si milimeter od smrti a vyskakuješ!“

„A ty si rovnaký tupec ako pred tisíc rokmi! Vôbec si sa nepoučil… zaslepený, ego ako Cheopsova pyramída, vidíš si len po vlastný nos!“ Stefan uráža ako vládze.

„Počkaj, počkaj… táto tvoja póza ma zaujíma. Poď ku mne na slovíčko,“ Démon zúžil oči, má pocit, akoby ho Stefan zámerne provokoval a lákal do novej pasce. Ale veď nemohol predsa vedieť, že teraz prídem… tak potom o čo sa snaží? Démon Silou sonduje okolie, nič necíti.

„Fíha, tuším som ťa zaskočil! Nóó… dajme reč!“ Stefan nebojácne kráča k Démonovi a Alex trnie strachom o priateľa.

„Idem aj ja, Démon,“ Alex zoskakuje zo stromu, pripája sa k Stefanovi.

„Ha, ha… si strachom bez seba, ale aj tak prichádzaš? Fajn, vezmi miesto v poslednom rade,“ urážlivo odfrkol Démon. Debatný krúžok sa schádza, Stefan si sadol kúsok od Démona, Alex stojí pri Stefanovi.

 

„Máš slovo, vedúci!“ Stefan sa díva na Démona, posmešne kriví ústa.

„Dvoma rozvitými vetami popíš, čo si sa mi snažil pred chvíľkou povedať.“

„Že si chren, hlúpy krátkozraký chudák.“

„Prečo?!“ Démon sinavie hnevom.

„Napríklad aj preto, že teraz by si ma mal počúvať a snažiť sa pochopiť význam slov a nie byť samonaser, ako to úspešne predvádzaš. Si modrý od zlosti. Zabiješ ma a zasa budeš vedieť hovno.“ Stefan kopká nohou do trávičky, akoby sa už nudil s týmto tupcom pred sebou.

„Zabijem ťa tak, či tak! Alex, čo mi ty chceš povedať?“ Démon mení taktiku.

„Že Stefan nie je na vine, že si prišiel o moc.“

„Je! Zavolal ma, pripravil na mňa pascu!“ Hnev lomcuje mocným pekelníkom, až mu dymí odev.

„Pekný trik, Démon. Dajaká dymovnica?“ Uchechtáva sa Stefan.

„Chlapci, seriete ma statočne, nič mi v zásade nechcete povedať, naťahujete čas! Je tak?!“ Démon sa naklonil k Stefanovi, číta z jeho očí a zazrie tam opovrhnutie.

„Áá, dosť! Ty sa odvažuješ mnou opovrhovať?!“ Démon stratil sebakontrolu, vyšľahol pekelné plamene po Stefanovi. Upír sa už rozlúčil so životom, cíti obrovskú bolesť, vzduch napĺňa pach spáleného mäsa, ranený padá do trávy.

„Nie! Prestaň Démon!“ Alex sa vrhol po Démonovi, snáď ho chcel ísť udrieť a bol to od neho nerozvážny čin. Rozzúrený Démon sa sústredil na lesného ducha Alexa, zasiahol ho naplno pekelným ohňom.

Alex lapá po dychu, oči má vytreštené, obhorené orgány vypovedajú službu jeden po druhom, telo prestáva pracovať. Lesný duch práve prešiel na druhú stranu života a jeho bezduché telo padlo Démonovi k nohám.

„Úbožiak, čo si si myslel?! Mňa chceš zastaviť?! Udrieť?! Tu máš zaslúžený trest!!!“ Démon páli mŕtvolu, v zásade ju úplne zohavil, zoškvaril.

Stefan leží kúsok ďalej v tráve, je ťažko ranený, ešte si slabo uvedomuje Alexovu krutú a zbytočnú prehru, že položil svoj život za Stefana. Popudený Démon zúrivo chodí okolo, cíti Stefana, jeho dohárajúci, malý plamienok života.

„Ty to budeš mať za sebou tiež o chvíľku!!!“ Pekelník hrmí hnevom, gáni na Stefana, vykročil priamo k nemu…

 

* * *

 

Nebezpečne rýchla jazda, šialená jazda plná adrenalínu – anjel Iustus jazdí na čiernom jednorožcovi. Divoký jednorožec UnnaBella spomaľuje, plaší sa.
„Čo sa deje?“ Zarazil sa Iustus.

„Cítim smrť v lese, blízko…“ UnnaBella potriasa hlavou. Anjel bol celkom pohrúžený do jazdy, no v mihu sa plne sústredí, Silou sonduje okolie a našiel Démona.

„Bože, to nie je pravda… nie!“ Iustus sa mení v čistú energiu, myšlienku a svetlo, vyráža hľadať Démona, či prípadné obete. Ešte stihne zaslať myšlienku UnnaBella: „Ďakujem ti za božský zážitok, ale teraz musím ísť, schovaj sa, rýchlo!“ Jednorožec je majster v ukrývaní, preto ho tak málo ľudí a vôbec bytostí zazrie. UnnaBella sa vzdialila, ale neodchádza z lesa.

 

Anjel našiel Démona veľmi rýchlo, pri ňom leží zranený Stefan, je v bezvedomí a v pozadí vidí aj druhé obhorené telo, ktoré zatiaľ nevie identifikovať. Anjel chvíľku zvažuje správnu taktiku.

Iustus je nesmrteľný, takmer neporaziteľný, jeho meno znamená spravodlivý a momentálne je aj pobúrený, nahnevaný. On je jedným z nadprirodzených bytostí, ktoré oklieštili moc pekelného Démona. Obrovská sila, ktorou disponuje pramení zo sily myšlienky, pretože čistá myšlienka je základom všetkej reality.

„Démon! Žiadam ťa o objasnenie tvojich činov! Okamžite!“ Iustus zostáva v podobe čistej myšlienky. Démon sa obzerá, nikoho nevidí, ale cíti obrovskú moc v blízkosti.

„Typujem ťa na Iustusa. Nemusím sa ti spovedať!“ Zúri pristihnutý pri čine. Toto nemal v pláne, chcel si len vziať, či zabiť Stefana a zmiznúť. To Alex všetko pobabral.

„Posledná výzva Démon! Čakám!“ Iustus hrmí lesom.

„Strať sa! Nič sa nedozvieš!“  Démon si nie je istý, čo ho čaká.

Anjel cíti posledné chvíľky života Stefana, tak volí cestu prednostnej prvej pomoci Stefanovi a Démona si nájde neskôr. Stovky rokov spolu bojujú a Démon sa nikdy nepoučil, nepokoril.

Iustus vytvoril ochranný val medzi Stefanom a Démonom, upíra v mihu prikryl hustou hmlou a postaral sa o expresný presun Stefana do penziónu.

 

Démon len neveriacky pozerá na padajúcu hmlu, jasne si uvedomuje blokádu pred sebou a skôr než sa spamätal, Stefan bol preč. Pekelník zavil zlosťou, vykrikuje hrozby do tmavnúceho lesa… zbesilo zlomil zopár mohutných stromov a vzdialil sa do svojho medzipriestoru.

 

◊ ● ◊

 

„Prosím si ešte šálku čaju, Daria. Ďakujem, je mimoriadne chutný,“ Elena sa už vrátila z prechádzky s Damonom. Vyšli si pod les, kde Elena napravila mizernú náladu upíra. Vtiahla ho do potoka na milostné hrátky… vysmiati sa rozlúčili, každý má iné povinnosti.

„Prosím, drahá, tvoj čaj. Tak je všetko v poriadku s Damonom? Vedela som, že nájdeš ten správny a pádny spôsob presvedčiť ho, aby zostal v Mesačnom raji. Ver mi Elena, tu je v absolútnom bezpečí pred Smrťkou Bibianou,“ prastará čarodejnica Daria Salvatore, ďaleký predok Salvatorovcov sa huncútsky usmieva.

„Ja to tiež tak cítim a navyše sa mi tu nesmierne páči. Všetko je osvetlené mesačným svitom, samá zeleň, vône, cítim sa ako v raji,“ rozplýva sa dievča.

„Daria, mohla by si mi dačo povedať z minulosti o bratoch Stefanovi a Damonovi? Sledovala si ich celú dobu, vlastne sleduješ všetkých Salvatore stoky rokov. Pre mňa nepredstaviteľné…“ Elena sa zasnila.

 

Zrazu vykríkla, vytreštila oči… díva sa neprítomne na Dariu, vstáva…

„Čo je Elena? Čo sa stalo?“  Daria takmer vyliala čaj úľakom.

„Nešťastie, Daria… niekto ma potrebuje…“ Elena stojí, počúva vnútorný hlas, prudko sa otočí k Darii, vystrelia jej belostné krídla vozvysok.

„Stefan… Stefan zomiera!!! Daria! Musím okamžite za ním!!! Rýchlo!“ Elena kričí, pobehuje, súri Dariu.

„Dobre, ale Damona tu nechaj. Vrátiš sa potom. Ja sa o neho postarám,“ Daria sa rúti s Elenou späť ku prechodu do penziónu cez zrkadlo na povale. Elene sa to zdá neskutočne dlho, kým vidí prechod.
„Rýchlo! Daria!“ Elena stojí pri zrkadle, čaká kým ho Daria otvorí kúzlom, vbieha na povalu, ešte počuje hlas Darie: „Pre cestu späť ma privoláš myšlienkou!“

 

* * *

 

Iustus prepravil Stefana do penziónu v zúboženom stave. Upír je ťažko popálený pekelným ohňom, v bezvedomí. Anjel zburcoval celý penzión, v rýchlosti im opísal situáciu. Už sú pri ňom reverzní upíri Ericc a jeho sestra Stella, nesmrteľná Eunica, starodávny pútnik Zemou delfín Filip, dráčik Damonko, čarodejnica Bonnie.

„Pekelný oheň je smrteľný pre upíra. Čo robiť? Musíme mu dať krv. Lenže kto mu z nás môže dať krv?“  Reverzná upírka Stella vie, že sľúbila Elene, že nepremení Stefana z obyčajného upíra na reverzného svojou krvou. Tým pádom mu nemôže dať krv ani Ericc. Zostáva Eunica a Bonnie.

„Bonnie pomôžeš Stefanovi, dáš mu krv?“ Stella ide priamo na vec.

„Ešte nikdy som to nerobila. Bojím sa,“ hlesne čarodejnica.

„Stefan zomiera, rýchlo!“ Súri ich Iustus.

„Tak dobre, ale on je v bezvedomí, ako sa napije?“ Praktická poznámka Bonnie.

„Ja to zariadim. Už som takto pomohla aj Elene. Poď rýchlo sem,“ nesmrteľná Eunica je vždy praktická. Stefan leží na posteli, Eunica tlačí Bonnie vedľa neho, núti ju ľahnúť.

„Budem fungovať ako hadička, tebe priložím ruku na hruď pri srdce, Stefanovi chytím ruku a Matka Príroda zabezpečí prestup krvi kožou.“

Bonnie si rozopla blúzku, Eunica jej priloží ruku na hruď, schytí Stefana a už cíti ako cez ňu prúdi krv do Stefana. Časť svojej krvi mu daruje aj Eunica, spolu s Bonnie.

Dievčatá sú už malátne, darovali dosť krvi.

„Stačí Eunica, ukonči to,“ delfín Filip rázne nariaďuje, nesmrteľná poslúcha.

„Bonnie, nezľakni sa. Ostane ti otvorená rana na hrudi, ale tá sa zahojí za pár hodín.“ Eunica je vyčerpaná, líha si na zem. Ericc ju opatrne berie do ďalšej izby, vracia sa pre Bonnie, uloží ich spolu, aby sa mohli v kľude zotaviť.

 

Stefan dostal kopec krvi, ale stále je v bezvedomí. Iustus ho pozorne kontroluje, číta si v jeho mysli, skúma činnosť hlavy. Stefanom vládne šok, no akoby mierne ustupoval. Krv mu zmiernila bolesti a proces hojenia sa len pomalinky spúšťa.

„Filip, prosím ťa, pripoj sa ku mne. Musíme mu vliať energiu do tela, aby mal silu bojovať.“ Filip i Iustus sa plne sústredia, vpravujú do Stefana koncentrovanú silu a energiu, trvá to pár minút, až sú vyšťavení aj oni.

Stefan sa mierne pohol, preberá sa z bezvedomia. Hurá, zabralo to.

 

Penziónom zaznel výkrik: „Stefan, kde si?“

Elena vbieha do izby, vidí popálenú kôpku na posteli.

„Čo sa stalo?“  dostáva rýchle vysvetlenie i priebeh doterajšej liečby.

„Ďakujem vám všetkým, veľmi pekne ďakujem za pomoc a záchranu. Iustus, môžem mu dať aj ja krv.“ Iustus súhlasí. Elena konečne pristúpi k Stefanovi, nevie ani ako sa ho dotknúť, celé telo je jedna obhorená plocha.

 

„Miláčik, počuješ ma? Elena je tu,  ľúbim ťa, vydrž, prosím! Dám ti krv, poď napi sa zo mňa, Stefan… musíš sa ešte napiť,“ upír máličko otvorí oči, nevládze ani hovoriť. Zdá sa mu, že sníva… veď Elena s Damonom sa stratili už tak dávno, nevedia ich nájsť a ona je teraz tu?

„Stella, prosím ťa otvor mi žilu na krku, Stefan nevládze. Rýchlo.“ Elena sa nakláňa, Stella váha, zdráha sa.

„Čo je?“ Skríkne Elena.

„Ja nemôžem, Elena, ty si človek… ja reverzná…“ Stella nie je schopná pomôcť, nesmie krv, len chlorofyl.

„Bože, tak mi dajte nožík, rýchlo.“

„Ja to spravím Elena,“  reverzný Ericc sa premôže, skloní k dievčaťu, otvorí jej žilu, krv sa vyvalí von. Elena strhne Stefana k sebe, pritisne si ho k rane.

„Prosím, miláčik, pi a neplytvaj… ľúbim ťa Stefan,“ Elena začína plakať. Stefanovi sa plnia ústa, snaží sa prehĺtať, všetko ho bolí, no derie sa k životu.

„Ďakujem miláčik, pi… Elena ťa prosí… pi, zostaň so mnou.“ Hodnú chvíľu Stefan pije krv, Elene sa už točí svet, no drží.

„To mu stačí Elena. Už dosť,“ Filip vidí mrákoty dievčaťa a začína sa báť o ňu. Elena sa odklonila, zviezla sa k Stefanovi. Rana jej ešte krváca, Ericc sa postará o zastavenie. Jemne zdvihne Elenu, berie ju do ďalšej izby, nech si oddýchne.

Stefan je plný krvi, má dostatok energie a teraz je to už len na ňom, ako rýchlo sa dá do poriadku.

 

Pri Elene sa  schádzajú Iustus, Filip, Damonko, Ericc tam už sedí. Všetci ticho čakajú, otázniky v očiach rastú. To je prvý raz, čo vidia Elenu odkedy sa  im stratila aj s Damonom.

„Áno, viem, čakáte vysvetlenie… Damon je v poriadku, dobre schovaný pred Smrťkou Bib, schovala nás Matka Príroda. Mne dala vedieť o Stefanovi, preto som tu. Damon tam ostal, ja sa mám vrátiť, keď bude Stefan ok. Viac vám nepoviem,“ Elena jedným dychom oznámila dobrú správu.

„Super, lež, oddychuj, to nám stačí.“

„Damonko, zostaň tu s maródmi, my musíme dokončiť prácu. Ericc, Filip so mnou prosím,“ anjel Iustus rozdal úlohy. Vychádzajú z penziónu.

„Démon spálil ďalšiu obeť, musíme tam, preveriť to a postarať sa o ňu.“ Iustus ich vedie neomylne k miestu tragédie. Už zďaleka je vidno polámané stromy, obhorenú trávu aj mŕtvolu na zemi. Tri bytosti sa skláňajú nad nešťastníkom: „Kto to je?“

 

„Myslím si, že Alex, lesný duch,“ poznamenal Ericc.

„Je to Alex, páni,“ hlas vychádza spoza nich. Jednorožec UnnaBella prichádza majestátne, smútok má v očiach. Potrasie hlavou, zahrabe kopytom, ukloní sa.

„Vítam ťa UnnaBella, to je prekvapenie,“ delfín Filip jej vrátil poklonu a je nesmierne rád, že sa zasa stretli po desiatkach rokov.

„Prosím, rozlúčme sa s Alexom a vzdajme mu úctu. Zahynul v nerovnom boji a pre priateľa.“ Smútok v očiach jednorožca bolí. UnnaBella pristúpi k Alexovi, dotkne sa zázračným rohom zvyšku tela. Vyvolá tak ducha Alexa, ktorý sa díva na priateľov láskavo, usmeje sa na jednorožca. Všetci v lese sa mu uklonia a Alexov duch sa vzďaľuje, mizne v opare dňa.

„Postarám sa o telo,“ Ericc si už zvykol robiť hrobára v penzióne.

 

„UnnaBella, tak rád ťa zasa vidím! Mohla by si mi venovať zopár chvíľ a pobudnúť v kruhu priateľov?“ Filipovi žiaria oči ako už dávno nie.

„Samozrejme, ďakujem za pozvanie. Budem v blízkosti, no teraz mám povinnosť sprevádzať Alexovu dušu. Zdravím vás páni.“ UnnaBella naznačila poklonu a les sa za ňou zavrel.

 

◊ ● ◊

 

A čo robí náš Damon? Dlho sa vyhýbal deju. Momentálne cieľavedome prehľadáva Mesačný raj, snorí, sonduje Silou. Rozhodol sa nájsť svoju temnú stránku, ktorá sa od neho oddelila, dala si meno Damian. Nevedno prečo, ale Damian prechodom do Mesačného raja, krajiny vytvorenej pradávnymi čarodejnicami za zrkadlom, zosilnel. Akoby sa aktivoval, viac vystúpil do popredia. Damon sa musí stretnúť z Damianom, otázka náklonnosti k Smrťke Bibiane ja na spadnutie a nie je vyjasnená. Upír lieta po lese, obchádza jazerá, vykrikuje Damianove meno, posiela mu telepatické odkazy.

Damian už hodnú chvíľku vie o Damonovi, skrýva sa úspešne, no postupuje s Damonom krajom. Využíva cenné chvíle na rozhodnutie, či sa chce dať poznať Damonovi. Urazil ho, nazval Damiana sklamaním.

No… asi by sme sa mali stretnúť a zhodiť ťažobu nevyjasneného zo seba.

„Hulákaš ako Viktorka u splavu!!! Čo je?“ Damian sa rozhodol. Damon zastal, v mihu zvrtol, prekvapene hľadí na Damiana.

„Akoto, že ťa vôbec necítim? Do prdele… vidím ťa, no neviem ťa zamerať… moje zmysly aj inštinkty sú klamané?“ Damon nevychádza z údivu.

„Že by… som bol tvoja súčasť? Hľadal si sa už niekedy sám? Stratil si časť seba? Nespomínam si…“ Damian sa rehoce na plné kolo a je rád, že sa ukázal. Tento gól stál zato!

„Fakt… nehľadal. Si teraz pravý, či sa mi len zdáš,“ Damon skočil po Damianovi, zdrapol ho za krk.

„Pravý, držím ťa… dobre… dáme reč!“ Damon si oddýchol, že preludy sa zatiaľ nekonajú.

„Kriste, Damon, ako som s tebou mohol tak dlho vydržať! Si hulvát! Pusti ma!“ Damian sa snaží vyslobodiť.

„Nemal si na výber… až tu si sa dokázal oddeliť. Takže… ako je to s citmi k Smrťke Bib?“ Damon našiel zlomený konár, posadil na neho Damiana, sám si lapol vedľa.

„Čo? Je to jemná dáma, jej srdce mi patrí, milujem ju,“ Damian sa zasnene  díva do trávy a vraví čistú pravdu.

„Je to autoritatívna matróna, čo sa rozhodla ma vlastniť a keď som odmietol, chcela ma druhý raz poslať do podsvetia na smrť,“ opravil ho Damon.

„Nie. Zlomil si jej srdce, keď si ju odmietol, nevidel si ako trpela? Smútok a bolesť kričali celým penziónom!!! Si hrubokožec! Hulvát a grobian!“ Damian prská ako naježená mačka.

„Kretén, nenadávaj mi, lebo ťa prebodnem kolíkom! Nerozumieš, že nie som schopný ísť na smrť? Nemôžem s ňou ísť do podsvetia, zahyniem tam!“

„Idiot, ponúkala ti miesto vedľa seba v jej kráľovstve!!! Neposielala ťa na smrť!!! Kretén… máš vykradnutý mozog?“ Kričí Damian.

„Áno? Ponúkala mi miesto vedľa seba? Miesto v truhle?“ Damon sa už neovláda.

„Hovno! Ty nevieš, že Bibiana je schopná vziať bytosť k sebe do podsvetia a nechať jej život?? To si hovoríš pamätník, čo je tu stovky rokov?“ Damian sotil do Damona.

„Čoo?“ Damon sa zarazil.

„Akoto, že ty vieš takúto informáciu a ja nie?! Veď sme boli spojení! Čo ty máš iný základ? Hovor!“ Damon vrátil sácanec Damianovi, ten ho neustál a spadol z konára na zem.

„Naozaj to chceš vedieť? Damon, nebude sa ti to páčiť… keď ma už teraz biješ, potom ma budeš chcieť zabiť…“ Damian leží, zvažuje či poskytnúť požadované informácie Damonovi.

„Daj a rýchlo… prechádza ma trpezlivosť…. už teraz si mŕtvy!“ Huláka vytočený Damon na celý les.

„Ok. Tak zabi, nepoviem nič,“ Damian leží, podložil si pohodlne rukami hlavu, prekrížil nohy, kopká do konárika.

 

Damon zúri, vstal, chodí okolo, musí sa ukľudniť… nie… nemožné!    Vlastne, tu je všetko možné. Áno, veď jedna nemožná vec leží pred ním v tráve. Damian je v spojení s Bib mimo Damona?

No už len toto mi chýbalo… Upír mení taktiku. Vrátil sa k Damianovi, ľahol si vedľa neho do trávy, zhlboka dýcha, snaží sa premôcť hnev a nervozitu.

„Máš pochvalu Damon! Očakával som smrteľný útok a zatiaľ mám vedľa seba mocného reverzného upíra, ktorý na sto percent kontroluje svoje správanie. Ďakujem. Pýtaj sa, otázniky z teba trčia,“ Damian vraví pravdu.

„Otázka je už dávno na svete… ako?“

 

„Spomeň si na chvíle v lese, keď si bol celý zvedavý a nadržaný, chcel si skúsiť človečieho samčeka so Smrťkou Bibianou. Máš?“ Damian zámerne naťahuje čas, páči sa mu škádliť silného Damona.

„Neser ma Damian… ublížim ti aj bez odpovede!“ Hučí Damon a je mu žinantné preberať svoj súkromný život s Damianom.

„Čo je starký? Celý život som s tebou! Ja viem o všetkých tvojich úletoch, úspechoch i prehrách. Dokonca viem aj o tvojich najtajnejších myšlienkach a želaniach. Čo myslíš, ako by som sa inak dostal k Bib??“ Zasa pravda.

„Mali by sme dakedy zaspomínať na staré časy… pamätáš ako si nadbiehal Lucienne a ona ťa…“ Damian nedokončil myšlienku.

„Pokračuj k veci… trpezlivosť nie je mojou silnou stránkou pri tebe!!!“

„Všimol som si! Ok. Les… začínaš si plniť sny a ochutnávaš Bib, bojíš sa, nevieš do čoho ideš. Lenže priateľ môj… Bib sa do teba zamilovala, opätovala ti lásku z celého a čistého srdca!!! A ty si ju zradil! Hajzel si…“ Damian je smutný.

„Ty si fakt koleduješ o riadny výprask, alebo pomalú bolestivú smrť! Prejdi k veci! Ako?“ Damon stíska ruky v päste, už dlho nevydrží.

„Zbesilé milovanie pokračuje, Bib ti premieta v hlave celý tvoj život, dáva si záležať, aby ti ukázala, čo to znamená milovať sa so Smrťkou!!! Už tu si ju prvýkrát zradil!!!“ Damian kričí fistulou.

„Tu? Veď som tam skoro vypľul dušu, ničila mi hlavu, telo, drvila svaly, vpravila mi odkaz na seba do mysle! Podviedla ma!“ Zreval Damon, udrel rukami o zem.

„Ako?“ Damian nechápe.

„O odkaze v mojej mysli mi zatajila polovicu informácií!“ Damon sa hnevá.

„Nie! Povedala, že keď na ňu pomyslíš, dostane správu a vyhľadá ťa, nech bude kdekoľvek. Bol som tam, viem to!“ Bráni ju Damian.

„A bol si so mnou, aj keď prišiel Ericc a dokončil druhú časť pravdy, že som očipovaný a ona ma ľahko môže sledovať??“ Damon prská jedom.

„Aha… áno, bol. Pardon, to som zabudol.“

„Alebo si to zámerne vypustil z blbej hlávky, lebo sa ti to nehodí do krámu!!!“ Pravda, či lož?

„Zabudol. Môžem pokračovať? Ja nemusím…“ Zasa provokuje Damian.

 

„Ty budeš a rád!“ Damon sa prudko otočil, schmatol Damiana pod krk, díva sa mu prvý raz zblízka poriadne do očí… číta v nich… vidí v nich… nie!!! Damon vytreštil oči, zmätene pustil Damiana, vyskočil na nohy a uteká preč…

Zaslala: IVETKI