Devil’s Night (11)

Anotácia:

Damon a Lucienne, obaja silní a dominantní jedinci, zvádzajú boj medzi sebou. Upír Damon je neskrotný, svojhlavý, obrovská výzva pre Lucienne, pani a šéfku Pekla. Všemožne sa snaží Damona ovládať, pokoriť…

Občas je však treba držať spolu, aby prežili… a následne sa mohli vrátiť k nekonečným súbojom medzi sebou…

Pre čitateľov od 15 rokov.  

 

Postavy

1 – Damon Salvatore – upír

2 – Lucienne – pani a šéfka Pekla / Lukrécia /

3 – Kristián – 5 ročný chlapček iba vzrastom, mentálne oveľa starší

4 – Fric – majordómus

5 – Helpless – doktor práv / nemohúci, bezbranný /

6 – madam – pani vily na invalidnom vozíku

7 – Wanda – obranca Kristiána

8 – Royal Agaric – starý vlčiak / muchotrávka kráľovská /

9 – Guľôčka –Kristiánov čierno-biely potkan

 

„Damon?“

„Áno?“ Upír stojí pod prúdom vody, vykláňa sa ku chlapcovi.

„Starec… mám pre teba darček. Možno posledný… nič sa nepýtaj.“ Kristián zhasol aj v kúpeľni, našiel Wandu, postrčil ju dnu, zavrel dvere.

„Royal Agaric k nohe!“ Kristián si opäť sadol pred dvere izby, pokračuje v čítaní, pes je na stráži. Verná Guľôčka drieme na ramene.

„Och mein Gott! Ó mio Dio! Lucrezia mia, la mia povera persona… ou pardon… Lukrécia moja, moja maličkosť trošku zamieša  karty! Prečo ja nie som obyčajný človek?! Pár správne zvolených slov stačí a veci sa hýbu samé!!“ Kristián sa začítal, Disney postavičky má rád…

– – –

Damon stojí zarazený pod sprchou v tme, to mu nevadí, je predátor, po tme výborne vidí… ale význam slov Kristiána ho začína desiť… tuší, že sa niečo deje, niečo sa chystá a upír je zrejme toho súčasťou… ha, nič sa nepýtaj. Až teraz si uvedomil, že Wanda stojí pri dverách. Damon zastavuje vodu.

„Nemám sa nič pýtať, tak mi povieš sama?“

„Nemôžem.“

„A sme zasa na začiatku! Sakra! Už som otrávený… nebaví ma to!“ Upír sa halí do osušky, nervózne klopká na sklo.

„Pomôcť ti tiež nemôžem… tak čo môžem?“ Zhúkol až sa trasú poháre.

„Byť ticho, prosím.“ Wanda je klbko strachu, tisne sa ku dverám.

„Mňa sa bojíš? Netreba, neublížim ti.“ Damon sa konečne sústredí na Wandu, vníma ju.

„Sorry, som vytočený a aj tak zrejme zbytočne. Asi nič nezmením. Môžem ťa objať?“ Nechce byť násilný, ani dotieravý.

„Hmm, bez slov.“ Wanda čaká na tiché objatie, potrebuje sa ukľudniť, srdce jej ide vyskočiť z hrude. Teší sa a rovnako sa bojí, zachádza priďaleko, trest ju neminie.

„Ok. Bez slov.“ Damon je mokrý, len v osuške, berie si Wandu do náručia, tíši ju ako dieťa, bozkáva na vlasy. Hlboko si vzdychne, potláča stres, nervozitu.

Wanda sa opiera o mohutnú hruď upíra, má mokré tričko i tvár, nesmelo ho objíme okolo pása. Božský pocit ňou vládne, splnila si sen, celá v jeho náruči. Dlane skúmajú bezchybnú kožu upíra na chrbte, je samý sval, rana medzi lopatkami je takmer zhojená. Skúma ďalej, hladí boky, prechádza na brucho, prsia.

Damon si opäť užíva jej dotyky… nebráni sa, poskytuje jej priestor na skúmanie. Sám nevyvíja žiadnu aktivitu, ale skúsiť by mohol… bez slov.

 

Damon premýšľa: „Ok, tak skúsim, keď to autorka tejto poviedky, IVETKI, chce.“

 

Upír plne vníma Wandu, jej krúživé pohyby rúk na svojej hrudi, jemnú masáž, mierne zrýchlený dych… vie, že ju priťahuje, mal by sa pokúsiť vec dotiahnuť do konca… napokon sám po nej túži. Pátravé ruky upíra sa vydávajú na výpravu telom Wandy, trasa vlasy, krk, ramená, prsia, brucho, boky, cieľ ešte nie je istý.

Damon si ju pritiahol bližšie, hľadá v tme jej pery… tie už pozná, chutia senzačne. Venuje milenke drobné bozky, čaká na odpoveď a dočkal sa. Wanda vyrazila do útoku, objíma ho okolo krku, ponúka mu vlastné telo na prieskum, žiadostivo bozkáva Damona, jej telom prúdia drobné vlny vzrušenia.

Vysoko citlivý predátor všetko registruje, polichotený reakciou milenky si dovoľuje viac a viac, zbavuje telo šiat, až je žieňa, ako ju boh stvoril. Wanda stiahla upírovi osušku, jemne ho tlačí a manévruje do sprchy, púšťa vlažnú vodu. Damon so šibalským úsmevom a nedočkavou iskrou v očiach plní všetky pokyny milenky bez zaváhania.

 

Telá bičované vzrastajúcou túžbou obmýva voda. Wanda schádza rukami na triesla upíra, trúfla si nájsť Damonovu mužnú pýchu. Upír sa poddáva, prsty milenky sú zvedavé, citlivé, hravé, ale neodbytné… vyzývajú k milostnej hre, ponúkajú nové spojenectvo… veľmi tesnú spoluprácu. Zamatová koža prstov dokonale hýčka vzrušenú mužnú pýchu, ladné pohyby rúk sprevádzajú upíra do raja rozkoší…

Celé Damonove telo sa chveje, zaplavila ho prvá obrovská vlna roztúženia,  tíško zastonal a Wanda je nadšená novou hrou. Všetky chĺpky na šiji sa jej stavajú do pozoru… rastúca túžba upíra prestupuje ňou samou, chce ho mať bližšie pri sebe, oddať sa rukám, cítiť horúce bozky po celom tele…

Damon snáď číta jej želania, konečne sa chopí aktivity, jeho ruky objavujú tajomné miesta, skúmajú nepoznané územia, láskajú pahorky i údolia na tele vysnívanej milenky.

V rukách mu spočinuli pevné prsia; skláňa sa, pery vykresľujú chodníček bozkov od úst, cez pôvabnú šiju, hruď… sladké putovanie zavŕši hýčkanie bradaviek jazykom. Wande horí telo túžbou, túžbou po zvodných perách upíra. Pritiahne jeho hlavu k svojej, prstami skúma žiadostivé pery, opisuje krivky úst, vysiela obdivný pohľad.

Damon vzal skúmavé prsty milenky do úst, oblizol, ukotvil si obe ruky na jej zadočku, túžobne sa privinul bokmi, chce vstúpiť do raja, hýčkať ju vo svojom lone.

Zmučene vydýchne, rozochvené oči svietia túžbou, šepkajú – Si krásna, vábiš ma neskutočne, zbláznim sa z teba! Chcem ťa… teraz, hneď!

Wanda na znak súhlasu dráždivo zavrtí telom, spojí pery v náruživom bozku a slastne zavrie oči.

 

Damon si zdvihne žieňa do klína ako pierko, jemne sa do nej vnára… schová milenku v tesnom objatí, rozvlní boky, vezme oboch do krajiny fyzickej rozkoše a sám vrní najvyšším blahom…

Súhra tiel, vášnivé bozky, pravidelné vlnenie bokov milenca, tiché vzdychanie Wandy, jej rozochvenie, vôňa… to všetko napĺňa Damona vrcholnou túžbou.

Prehýba sa nevídanou rozkošou, tlmene stoná, telo mu prelieva jedna vlna roztúženia za druhou, vrchol sa neodvratne blíži.

Dych sa im rýchli, tep poplašene vyskakuje do červeného pásma, telá omračuje mohutné vzrušenie…

Zem sa stráca, Slnko a Mesiac nie sú podstatné… len milenec, či milenka, dosiahnutie cieľa a potom zotrvať pár chvíľ v objatí, v tichosti si plne porozumieť bez slov… bez slov načerpať novú prepotrebnú energiu, schovať pikantné dobrodružstvo do najtajnejšieho kútika a tam ho chrániť i opatrovať, ako najväčší poklad galaxie.

 

Čaro chvíle bez slov rozčesla Wanda.

„Si úžasný, ďakujem. Splnil si mi sen… Žiadny trest mi ťa už nevymaže zo srdca, ani pamäte! Díky za božské milovanie, upír…“ Wanda tíško šepká do ucha, zastaví vodu, stojí pri Damonovi, mocne ho objíma, venuje mu zrejme posledné bozky na pery a tvár.

„Motýlik môj, ja ďakujem, si očarujúca… Čo? Aký trest? O čom hovoríš!“ Upír začína mať obavy, sladkú milenku si vlastnícky stíska pri sebe.

„Nič. Nechaj ma ešte chvíľku v tvojom objatí… a pôjdem.“ Wanda sa už zmierila s osudom, porušila základné pravidlo a je si toho vedomá.

„Nie, nikam. Chcem vysvetlenie. No tak, potreb…“

 

Buchot v izbe mu nedovolil dokončiť, vtisol Wandu do rohu sprchového kúta, sám si vzal uterák a vychádza z kúpeľne. Stále je všade tma, upír tíško otvára dvere, vidí majordóma Frica, ako prehľadáva izbu, svieti si maličkým svetlom.

„Môžem pomôcť?“ Damon rozsvietil, opiera sa o rám dverí, cez driek uterák, ruky skrížené na prsiach, posmešný úškrn. Fric sa strhol, bol presvedčený, že tu nikto nie je.

„Ehm… ani nie. Ďakujem, už pôjdem.“
„Našiel si to?“ Upír sa presúva ku vchodovým dverám, je rozhodnutý nepustiť Frica preč bez informácií.

„Nie, dovolíte pán Salvatore, rád by som opustil vašu izbu.“ Fric je nervózny.

„Ale veď sa posaď a daj so mnou reč.“ Sarkasticky sa baví Damon.

„Mám povinnosti…“

„Ok, tak to skrátiš! Čo si hľadal?!“

„Môj malý poznámkový blok…“ Neisto klame Fric.

„Neverím. Posledná šanca. Potom to poviem Kristiánovi.“ Damon vie, ako sa Fric bojí chlapca, aj keď netuší prečo.

„Takže?“ Fric bojuje a víťazom sa stáva…

„To mi je ľúto, hľadal som poznám…“

„Sám si si vybral. Môžeš ísť.“ Damon otvára dvere, vbieha Royal Agaric, ale Kristián nikde nie je. Až teraz si Damon uvedomil, že chlapec mal strážiť na chodbe. Frica vyhodil preč, chvatne sa oblieka, pár slovami objasňuje veci Wande a už ho idú hľadať obaja.

„Máš predstavu, kde by mohol byť?“ Damon je nesvoj. Zvykol si na Kristiána a svojim spôsobom ho má rád.

„Nie, Kristián je ako vietor v poli. Nikdy nevieš čo spraví a kde je. Tak mi sťažuje prácu.“

Damon vzal časopis čo čítal chlapec, volá vlčiaka, strčí mu ho pred nos.

„Royal, stopa.“ Skúša použiť na vystopovanie psa. Royal sa krúti na mieste, čuchá, presúva sa pomaly chodbou a zastane pred dverami, čo vedú do vínnej pivnice. Upír postupuje so psom, pochváli ho.

 

Damon rozrazí dvere, letí dolu schodmi a našiel tam na zemi Kristiána, bez známok života. Potkan je pri ňom vystrašený.

„Wanda, tu je!“ Žieňa beží o život, otáča ho k sebe tvárou, dvíha mu viečka.

„To bude fajn, Damon, ber ho k tebe rýchlo!“ Ona schytí potkana. Upír  nesie bezvládne dieťa na rukách, obavy v ňom rastú, nepáči sa mu to. Kladie ho na svoju posteľ, Kristián je úplne bezvládny, bledý, kruhy pod očami. Wanda chvatne hľadá fľaštičku v krabici, ktorú si priniesla pre Damona.

Vykmasla vrchnák, leje si na ruku, potiera Kristiánovi čelo, krk a postupne celú tvár. Tekutina je bez farby a vonia ako zmes korenia a byliniek. Wanda neprestáva, trie a masíruje znova. Kristián sa nadýchol, mierne pohol viečkami a Damonovi sa trochu uľavilo. Ticho stojí, otázky v sebe dusí, aj tak by mu nikto nič nepovedal.

„Hej starec, čo tak smutno?“ Kristián sa prebral, unavene sa díva na Damona.

„Parťák, robíš mi starosti! Vieš mi vysvetliť ako si sa dostal do pivnice a čo sa ti stalo?“ Damon to predsa skúsil.

„Heh a ľahšie nemáš? Wanda ako bolo?“ Kristián hodil očkom smerom ku kúpeľni. Žieňa oblial rumenec, skláňa zrak.

„Woow! Som nadšený spolu s vami!“

„Kristián! Čo sa to tu deje? Nerozumiem… Dozviem sa aspoň niečo?“ Damon je už zúfalý.

„Nie. Nič sa nestalo. Som pri vás a dokonca sa viem aj posadiť. Heč.“ Kristián si namáhavo sadá na posteli.

„Sakriš, kde je Guľôčka?“

„Tu. Páči sa.“ Wanda mu podáva potkana, upratuje fľaštičku, smutne sa usmieva na Damona. Nemôže mu nič povedať, aj keby ako chcela.

„Soráč Damon, sú veci… ktoré sú mimo nás a ty zabudni. Mám prosbu.“

„Daj.“

„Koľko je hodín?“ Pohľad na displey telefónu, 03.00 hod.

„Fajn, tri hodiny… Damon potrebujem si chvíľku oddýchnuť v bezpečí… môžeš pri mne zostať tak do siedmej?“ Kristiánove oči sú zbité únavou, telíčko sa malátne nakláňa.

„Jasné, ako povieš!“ Upír ukladá chlapca do postele, potkan a pes si svoje miesta poznajú.

„Kristián, ja musím ísť… vieš… prídem ťa pozrieť… och, chlapček môj malý, ľúbim ťa.“ Wanda hladká malú hlávku a začína plakať. Potom prudko vstane a hrabe sa z izby.

 

Presne toto čakal Damon a už je pripravený pri dverách. Plne vníma tragédiu čo sa spustila okolo neho, ničí Wandu aj Kristiána a nikto mu nie je ochotný poskytnúť seba menšiu informáciu. Uväznil Wandu v náručí, drží jej hlavu v dlaniach, uprene ju pozoruje.

„Wanda, cítim, že za všetkým okolo je Lucienne… Lukrécia. Bojím sa o vás dvoch, o mňa tu nejde! Potrebujem vás dajako chrániť, ale bez informácií som mimo. Takže… buď mi čosi poviete vy dvaja, alebo sa jednoducho priamo porozprávam s ňou. Nedávaš mi na výber. Wanda, motýlik môj, záleží mi na tebe aj chlapcovi! Ako to teda bude?“

Damon jej otvára svoje srdce, hoci to nemá vo zvyku, sám je mierne zmätený, lenže Kristián niečo zmenil v nastavení citov upíra. Damon netuší ako, ale vlastné inštinkty ho jasne vedú k ochrane týchto dvoch a následne v prenesenom význame k ochrane seba samého. Upír jasne cíti, že sa potrebujú chrániť navzájom pred šéfkou Pekla!

„Damon prečo stále spomínaš Lucienne? Vravíme, či mlčíme o tej istej persóne Lukrécii?“

„Áno, zjavne používa rôzne mená ako sa jej hodí… okrem iného. Motýlik môj, čakám…“ Upír je nekompromisný, musí získať pár info, inak je nahraný. Wanda púšťa slzičky, začína sa triasť, strach z nej trčí na míle. Kristián je silnejší z tejto dvojky.

„Damon, netráp ju! Nesmie nič povedať. Mám ponuku. Pusť Wandu, má súrne povinnosti, poď ma strážiť a ja sa pokúsim vyselektovať zopár viet pre teba… ale len okrajovo!“ Aj to je lepšie ako nič.

Damon pobozkal na pery Wandu, posledné objatie: „Ahoj, motýlik môj.“

„Ok, parťák. Daj čo môžeš…“ Damon si pohodlne sadol do kresla, zhasol, stráži chlapča.

Ak má niekto v úmysle teraz ublížiť Kristiánovi musí prejsť cez Damona plného vzdoru, hnevu a verte mi, útočník by dlho a veľmi trpel… napokon by prosil o vlastnú smrť ako vykúpenie!

 

Wanda stúpa hore schodmi, čaká minimálne popravu.

Zaslala: IVETKI