Buď mojou princeznou… (18)

Osoby v tejto časti poviedky:

Damon Salvatore – obyčajný upír, premenený na dočasného reverzného upíra, ako reverzný je ochranca Matky Prírody, pije chlorofyl z rastlín, energiu a silu získava zo Slnka

Elena – ľudské dievča, ochrankyňa Matky Prírody, dostala darom krídla od Matky Prírody, oheň od dráčika Damonka, telepatiu od delfína Filipa

Ericc – reverzný upír, ochranca Matky Prírody, brat Stelly, pije chlorofyl z rastlín, energiu a silu získava zo Slnka

Stella – reverzná upírka, ochrankyňa Matky Prírody, sestra Ericca, pije chlorofyl z rastlín, energiu a silu získava zo Slnka

nesmrteľná Eunica / Nica – lovec obyčajných upírov, velí šíkom Matky Prírody, je najvyššou silou dobra na Zemi

delfín Filip – starodávny pútnik Zemou, je s ňou od počiatku, ochranca Matky Prírody

Smrťka Bibiana / Bib – starodávna súputníčka Zemou, tvorí základ Univerza

Stefan Salvatore – obyčajný upír

čarodejka Bonnie – ľudské dievča

Alessandro / Alex – lesný duch

pekelný Démon – prvý námestník pána pekiel, padlý temný anjel

Serge – sluha v podsvetí, tmavá kreatúra

„Žiadal som vaše návrhy, ako a kto priláka Démona do penziónu. Tak prosím…“ Delfín Filip dáva priestor publiku. Lenže nikomu sa do návrhov nechce.

„Fakt musí byť zavolaný, nepríde sám?“ Chabý pokus Bonnie.

„Nie, je ostražitý, nahnevaný a chystá pomstu, to už sme všetko preberali. Návrhy…“

„Nech ho zavolá Elena…“ Tíško podotkol lesný duch Alex.

„Ty si už úplne vygumovaný?! Nedovolím to!“ Vyštekol Stefan.

„A prečo nie?“ Nedá sa Alex.

„Lebo je to nebezpečné a keď ho zavolá, musí s ním uzavrieť dohodu!! Nie! A ešte niečo dodaj a rozmlátiť ti chrapač!“ Posúva sa Stefan k Alexovi.

„Hádať sa nebudeme. Dobre máme návrh, dám hlasovať,“ uzatvára Filip.

„Nie, žiadne hlasovanie! Som tiež proti a keď už padol tento sprostý návrh, možno by ste sa mohli spýtať Eleny, čo si o tom myslí!!“ Damon vyrazil k Alexovi a spolu so Stefanom stoja proti nemu.

„Hej, stádo testosteronu! Môžete vnímať?“ Okríkne ich Bib. Hlavy sa prekvapene otočia k nej.

„Môže ho zavolať a nemusí s ním uzavrieť dohodu. Bude naťahovať čas a my vstúpime do deja skôr, ako prídu k dohode…“ Usmieva sa Bib a túži po tom, aby to Elena nestihla a vzal si ju Démon so sebou za trest.

„Tebe už nikto neverí! Podrážaš kade chodíš!“ Damon šľahol pohľadom po Smrťke.

„Kto iný ešte pripadá do úvahy?“ Vzdal sa Filip.

„Skúsim ja?“ Špitla Bonnie.

„Nie, v žiadnom prípade, to radšej ja!“ Elena vykríkla.

„Poďme vylučovacou metódou: ja, Filip, Damonko, Bib, Stella, Eunica sú vylúčení. Týmto neuverí. Ostala Elena, Bonnie, Alex, Stefan, Damon, vlastne Damon nie, ten už ho volal. Výber z Eleny, Bonnie, Alexa a Stefana,“ suché konštatovanie Ericca.

„Drbo, podľa akého kľúča si to vyberal? Zostali ti dvaja ľudia, jeden duch a obyčajný upír!“ Ohradil sa Alex.

„Presne, vybral som najdôveryhodnejších! My ostatní si poradíme aj bez jeho čiernej mágie.“

„Vážení, váženííí… ukončujem debatu. Nie sme jednotní a takto sa nedá bojovať ani na pieskovisku, nieto ešte proti Démonovi. Poradím sa s Matkou Prírodou, následne vás zvolám a uzavrieme to,“ Filip sa sklamane otočil. Salónom sa rozhučala divoká vrava, Damon a Stefan kričia na Alexa, ten na Ericca. Elena plače v kúte s Bonnie, Stella a Eunica ich tíšia, Damonko pobieha okolo… zmätok a stres sa dá vyvážať vo vagónoch.

* * *

V nervozite zabudli na Bib, už nie je väznená, tichúčko vstáva, vkráda sa do Stefanovej izby, tam si chce počkať na upíra. Naša Smrťka totiž nezaháľala v dobe, keď ju Matka vyslala pracovať a súkromne sa dohodla s jednou tmavou kreatúrou. Tmavá kreatúra slúži v podsvetí, samozrejme sa pozná aj s Démonom. Nosí ctené meno Serge, čo značí sluha, či strážca. Tmavý kútik je len jedno z tajomstiev Serge a vybudoval si ho pre vlastné potešenie. Jednoduchá dohoda: Serge poskytne Bib tmavý, zastrčený kútik niekde medzi podsvetím a svetom, no a Bib zľaví zo svojich nárokov a nechá žiť bytosť, ktorú si zvolí Serge. Tmavý kútik je pre Stefana bezpečný, nezomrie, ale ani sa sám odtiaľ nedostane. Posledná časť dohody – Serge poskytol Bib špeciálne upravenú bránu v náramku. Bib musí otvoriť prechod bránou, Stefana postrčiť a Serge už si ho prevezme na druhej strane, fyzicky ho doručí do tmavého kútika.

* * *

„Nikam to nevedie, zbytočne sa tu s Alexom hádame, Damon! Elena nebude volať Démona, v tom sme za jedno. Idem hore, dobehni za mnou, chcem sa čosi spýtať, ale len medzi nami…“ Stefan znechutene odchádza k sebe do izby, cestou vidí Elenu v krúžku báb, zamáva jej.

„Ok, Stefan, som tam za moment…“ Súhlasí Damon a vracia k Alexovi i nedokončenej argumentácií.

Bib striehne, počuje kroky, otvára bránu. Stefan vošiel do izby a Bib sa ani nemusela o nič pokúšať, Stefan rovno sám vkročil do zradne nachystanej pasce, kde ho už čakal usmievavý Serge. Všetko prebehlo v absolútnom tichu. Smrťka vyšla z izby, vrava v salóne vrie, nepozorovane sa vrátila na svoje miesto, sadla a začala so zaujatím sledovať debatu.

Delfín Filip sa prirútil späť, spomenul si totiž, že zabudol kontrolovať Bibianu, ale našiel ju sedieť na svojom mieste a značne mu odľahlo.

* * *

Vystresovaná Elena si drží hlavu v dlaniach, spomienky na medzipriestor, kde bola už dva krát jej drásajú nervy. Bojí sa zavolať Démona, no vnútorne je presvedčená, že to má byť ona, veď je v službách Matky Prírody. Tak nech sa stane, čo sa má stať. Opúšťa rozbúrený salón, vychádza do tmy, ale nie je sama. Ericc si čítal jej myšlienky a vydáva sa v jej stopách tmou.

Elena v zamyslení kráča tmavým lesom, ticho ju sprevádza, hľadá dôveryhodnú zámienku, ktorú musí poskytnúť Démonovi.

„Slečna…“ tichúčko zaznelo. Elena sa strhla, no hlas sa zdá byť povedomý.

„Áno?“

„Smiem kúsok s vami?“

„Ericc, čo tu robíš? Zasa sa mi hrabeš v hlave a čítaš si?!“ Spoznala ho.

„Iba kúštik. Si tak neopatrná, máš okolo seba samých telepatov a vôbec si nekryješ myseľ. No a tak som si prečítal a súhlasím s tebou, zavolaj Démona. Ibaže to musí byť v blízkosti nás všetkých, nemôžeš odísť do lesa a byť sama… to dúfam chápeš.“

„Iste, ja som sem šla len hľadať zámienku, nie som samovrah.“

„Super, chytrá hlavička. A na tému chytrosť… myslíš, že Matka Príroda je chytrá?“

„Určite, ale nemôže byť naraz všade…“

„Trefa a preto sme tu my reverzní, aby sme pomáhali a plnili zadané úlohy. Ak si spomínaš, ja mám jednu úlohu s tebou nesplnenú, Elena. Chystáš sa do boja s pekelným Démonom a každá pomoc sa bude rátať. Potrebujem ťa stvoriť veliteľkou Matky Prírody pre ľudí so špeciálnymi schopnosťami,“ siahodlho objasňuje Ericc.

„Viem, čaká ma samček, pomaľovanie krídel. Už si našiel iný spôsob ako ma stvoriť?“

„Nie. Tento sa ti nepáči?“ Ericc sa krúti okolo Eleny, tíško šepká.

„Áno… nie… som tak vystresovaná, nie… len…“ Elena ja zmätená.

Ericc vezme dievča okolo pliec, otočí si ju chrbtom k sebe, schová ju do objatia, oprie sa o strom a nakloní ju dozadu, aby videla na nočnú hviezdu oblohu: „Stres nie je náš kamarát, tak ho vyhodíme z hlavy a my si zavoláme na pomoc lesné víly, zatancujú nám, zahrajú, prizveme aj hviezdy z nočnej oblohy, darujú nám vzácny svit mesiaca…“ Ericc vyžaruje pozitívnu energiu, vytláča nervozitu z hlavy Eleny, navodzuje uvoľnenie. Elena je kolísaná pokojom, hlboko zaklonená, opretá o Ericca sleduje tisícky hviezd.

„Ericc, ako si tu dlho?“

„Nekonečne, Elena… pamätám si napríklad zakladanie pyramíd v Egypte…“

„A ako to zvládaš, tvoji smrteľní priatelia odchádzajú…“

„Bolí to často a preto pomáham Matke Prírode, aby som dajako prekonal nesmrteľnosť a bol trošku užitočný…“

„Pomôžeš mi stať sa reverznou? Už si to raz sľúbil…“

„Elena, cítim, že nie si o tom dostatočne presvedčená. Moja ponuka platí, ale teraz nie je správny čas. Neskôr…“

„Ja sa len uisťujem, že si nezabudol a ďakujem za prísľub. Aký máš ku mne vzťah? Čo ku mne cítiš?“

„Ou… ou, kam mierite krásna premožiteľka upírov? Ponúkol som ti už všetko… pomoc, manželstvo, zabezpečený život, len nie potomkov, čo viac chceš?“ Pravdivo odpovedá prekvapený Ericc. Elena sa vymaní z objatia a prudko sa rozbehne lesom, uteká ako vládze. Ericc sa strhol, vyrazil za ňou svižným tempom upíra, ľahko ju predbehol, zastavil sa pred ňou a Elena v plnej rýchlosti do neho vrazila; Ericc nečakal takú razanciu a zvalili sa obaja do mokrej trávy.

„Au… reverzný, to bolelo!“ Šúcha si nos Elena.

„Vysvetlíš mi láskavo…“ Nedokončil.

Elena vyliezla na Ericca, bozkami mu znemožnila protesty, nahla sa k uchu: „Neponúkol si mi samčeka…“

„Ponúkam ti ho celý čas…“ Bráni sa Ericc.

„Teóriu, či prax…?“ Elena sa koketne usmieva a vrtí telom na Ericcovi.

„Prax, s tvojím dovolením…“

* * *

„Moje posledné slovo, ešte raz navrhneš Elenu pre Démona, pocítiš môj hnev, Alex,“ Damon končí debatu, zberá sa za Stefanom. Očami hľadá Elenu, nie je v salóne. Hľadá Silou v penzióne, chce ju zamerať, ale nikde ju necíti.

„Hej, Stella, kde je Elena?“

„Netuším, odišla pred hodnou chvíľou,“ ľahostajne odvetí a je späť v rozhovore. Damon vybehne schodmi do izby Stefana, nikde nikto. Že by šli von spolu? Veď Stefan chcel so mnou hovoriť… Damon loví v pamäti, kedy naposledy registroval Elenu… no, niekedy počas hádky s Alexom, tupcom zarasteným. Upír opäť zameriava Silou Elenu a nič. Vybieha pred dom, hľadá, počúva, skenuje… čosi v diaľke neurčité, ale dosť ďaleko. Dva svižné kroky, premena na havrana a šup stúpa nad stromy, kontroluje pohyb a aktivity.

Ericc je na Zemi stovky rokov, takže aj keď laškuje s Elenou, stále pozoruje okolie. Tento krát cíti havrana a vie presne kto to je, odkiaľ letí a približne kedy bude pri nich.

„Elena, letí sem Damon, chceš aby nás takto našiel? Mne to vadiť nebude, ty sa rozhodni,“ galantne ponúka dáme možnosť vybrať si.

„Prosím, odložme samčeka na inú príležitosť, ak sa nenahneváš…“ Pokus neuraziť ješitné ego.

„Ok, tak vstávaj a rýchlo hľadaj výhovorku, prečo si celá pováľaná a mokrá od trávy, Damon je už nad nami…“ Na oko ľahostajne odpovedá Ericc, ale škrie ho preložený samček.

Damon našiel Ericca i Elenu, klesá k zemi, premena na upíra. Každý upír vidí v tme dokonale, takže Damonovi nemôže ujsť Elenin pokrkvaný a mokrý odev.

„Dobrý večer, na prechádzke?“ Zdraví Damon a skenuje aj Ericcov šat.

„Dobrý aj tebe čierny vtáčik, bol si si prevetrať perute?“ Ericc chce znieť priateľsky.

„Nie, hľadal som Elenu a Stefana. Je s vami?“

„Nie, videla som ho ísť do izby, zamával mi a zmizol za dverami.“

„Nikto tam nebol, tak som tu. Dobre, Elena, teba som našiel… prečo si celá pováľaná a mokrá sa pýtať nebudem, ešte musím nájsť Stefana,“ významne sa díva na Elenu, tá si ale kryje myšlienky a je neutrálna.

„Ideme ho hľadať s tebou.“ Elena kráča rezko k penziónu, sprievod upírov za ňou.

* * *

Elena rázne vchádza do salónu, prechádza okolo Bib, tej neujde značne podozrivý šat dievčiny a posmešne si rýpne: „Elena, čo si to vyvádzala? Váľala si sudy po lúkach?“

Elena sa zastaví v strede spoločnosti, prezrie si svoje šaty, hodní očkom na Ericca a ľúbezne oznámi: „Áno, milovala som sa s Ericcom a potom nás našiel Damon, tak som stiahla aj jeho, romantické nočné dobrodružstvo.“ Damon s Ericcom sa vyjavene pozreli na seba, obaja chceli zaliezť pod koberec.

Spokojná deva kráča do izby, ale Stefan tam nie.

„Damon, nie je tu Stefan. Kto z vás videl Stefana, alebo vie kam šiel, prosím?“ Elena oslovuje všetkých prítomných. Pátranie a skladanie čriepkov; Stefan sa hádal s Alexom, vyšiel schodmi a …viac nič. Ale mohol ísť loviť.

„Je to možné, že je na love. Počkáme pár hodín.“ Damon sám seba tíši, ale podozrenie hlodá kdesi vzadu v hlave. Skočí k Filipovi: „Bol si celý čas s Bibianou?“

„Nie, sklamaný som odišiel na chvíľku a keď som sa vrátil našiel som ju na svojom mieste, ako som ju opustil,“ priznáva farbu delfín.

„Ericc, ty si bol pri Bibiane, keď Filip odišiel?“

„On tu nebol? To neviem, hádal som sa s Alexom,“ škrabká si hlavu.

Damonove podozrenie vzrastá, ale Bib sa pýtať nechce, aj tak jej neverí ani to, že má nos medzi očami. Počkáme a uvidíme. Ale aj tak beží do izby k Stefanovi, rozsvieti všetky svetlá a pozorne hľadá… nevie čo, len sa díva. Čosi sa mu zazdá pri dverách, niečo ako vlnenie vzduchu… optický klam…

„Ericc, Stella, Eunica, Filip poďte hore, prosím…“ Damon volá na pomoc všetkých výkonných nadprirodzených v salóne. Nechce ich navádzať k vlastnému zdaniu, tak len položí otázku: „Čo vidíte, cítite, prosím o plné sústredenie.“ Štyri vysoko citlivé bytosti skenujú hľadajú, pátrajú. Negatívny výsledok, nikto z nich nevidí čo Damon. Tak je možné, že sa mýli on.

„Ďakujem, chcel som mať istotu.“

Všetci sa vracajú, neúspech z nich priam kričí, Damon po očku sleduje Bib a zazrel, ako sa spokojne usmieva. Damon poslal delfínovi myšlienku. „Filip, Bib určite niečo vyviedla, spokojne sa tvári, sleduje nás.“

„Počkáme do rána. Teraz povinný oddych, opustite salón, dobrú noc,“ nariadil Filip. Postavičky sa vytrácajú, dom tíchne.

Damon poletuje, pobehuje nočným lesom, hľadá brata, bez úspechu. Priletel ku svojmu oknu, pristál, premena na upíra. Zostal sedieť na parapete, rozmýšľa, zvažuje.

„Našiel si ho?“ Otázka prišla z postele.

„Nie. Čo tu robíš?“

„Čakám na výsledok pátrania, vedela som, že vyrazíš von.“ Elena vstáva z postele, kráča k oknu. Zavŕta sa do Damonovej náruče, hlava zložená na ramene.

„Prečo si myslíš, že sa niečo stalo?“

„Inštinkty sa búria a tlačia ma k pochybnostiam, nemám dôkaz…“ Damon objal Elenu.

„Čo sa stalo vonku s Ericcom, Elena?“ Nedá mu nespýtať sa.

„Pravdu?“

„Len…“

„Ericc má za úlohu stvoriť ma veliteľkou Matky Prírody pre ľudí so špeciálnymi schopnosťami… samčekom, ja som nechcela, ale napokon som sa rozhodla, že nech už to mám za sebou, ale si nás vyrušil…“ Tichšie a tichšie znie Elena.

„To je nepríííjemnééé… pre Ericca.“

„Hmm?“

„Musí zasa začať od znova, myslím, že nie je jednoduché ťa naladiť na správnu vlnu… ha, ha…“ Usmieva sa víťazne Damon.

„Ty si pačmaga, veď ty sa mu vysmievaš!“

„Hej. A teším sa, že som priletel… ááá, čo ja?“ Šepká jej do uška Damon.

„Hmm, čo ty?… Chceš samčiť?“

„Bože… zasa aký výraz… áno…“ Zubí sa upír.

„Ok… ale tu pri okne, aby sme videli Stefana pri návrate.“

„Ako rozkážete, princezná…“ Damon sa skloní ku krku, bozkáva ho a chystá sa uhryznúť. Elena sa poplašene vytrhne: „Čo robíš? Chceš aby ti bolo zle?“

„Krv som nemal sto rokov, dovoľ mi jeden, dva hlty… prosím.“

„Nesmieš! Si reverzný Matky Prírody! Čo zas vymýšľaš, Damon?“ Strachuje sa Elena.

„Roztopaš?“

Upír sa baví Eleninou starosťou, napráva chybu, náruživo bozkáva pery, jazyk vyzýva ku hre. Dievčina rozopína košeľu, povoľuje nohavice, Damon pomáha, telá sú slobodné. Elena vracia bozky, ale potom sa otáča, pozerá von, nič sa nedeje, vracia sa ku hre. Damon čaká, začína nové kolo bozkov, ruky objavujú prsia, krivky bokov, dve líčka pod chrbtom. Milenka vyslala svoje šantivé prsty k samčekovi, ihrá sa, venuje mu lásku, vzrušenie upíra narastá, telo sa mu vzpína rozkošou, tíško stoná: „Bože, Elena, si nádherná… chcem ťa.“

Damon si milenku pritláča k sebe, chce sa s ňou spojiť, ale Elena sa opäť otáča a pozerá z okna. Upír je zaskočený novým pravidlom, no promptne si zvyká.

„Tak sa ti prispôsobíme, dovolíš…“ Damon otáča Elenu tvárou od seba, bozkáva jej ramená a krk, objíma ju zozadu, rukám sa otvorila nevídaná možnosť objavovania. Hladia prsia, ploché pevné bruško, krúžia po bokoch, pristávajú na venušinom pahorku. Nová poloha je nesmierne vzrušujúca, Damon túži po splynutí. Elena stojí tvárou k oknu, užíva si hýčkanie Damonových rúk, sama vsunula ruky za chrbát, opäť našla Damonovu pýchu. Láska ho, skúma, objavuje nové možnosti, mazná sa s ním. Upírom mocne máva vlna rozkoše, topí sa pod náporom prstov, vzdychá: „Princezná, pripravíš ma hravými rukami o rozum… túžim po tebe.“ Elena je polichotená, usmieva sa, nechá aktivitu na milenca.

Damon posunie dievča k otvorenému oknu, predkloní ju, pohodlne oprie o parapetu, zozadu do nej vniká. Elena je prekvapená, ale v zásade nemá čo vyčítať novej polohe. Damon sa vlní v bokoch, rozochvenie prudko stúpa, pridŕža si Elenu za boky, napokon sa sám skloní nad ňu, objíme milované telo, vrchol sa blíži, izbou sa nesie tichý ston, preletia cieľovou páskou a obaja zostanú v predklone opretí o okno. Pár sekúnd ticha zruší Damon.

„Vtáčatko, myslíš, že keby Stefan aj prišiel, všimla by si si to?“

„Pravdu?… nie…“ A obaja vybuchli smiechom.

Damon si užíva prítomnosť princezny, už dávno nebol v jej blízkosti sám a tak obaja stoja pri okne, ticho im robí spoločnosť, Stefan sa im vkráda do myšlienok.

„No a čo…“ Elena chcela čosi podotknúť, ale Damon ju rázne umlčal.

„Ticho, niečo počujem!“ Upír napína všetky zmysly, vníma pohyb v tme, medzi stromami; cudzinec si kryje identitu… a nie je sám, sú minimálne traja.

„Elena, okamžite choď k sebe!“ Damon bleskovo navlieka oboch do handár, tlačí dievča von, sám beží pre Ericca. Ten si číta.

„Ericc poď so mnou, rýchlo.“ Damon hľadá Stellu a Eunicu.

„Stella stráž Elenu, prosím a Eunica poď s nami, vonku sú minimálne traja podozriví.“ Úlohy rozdelené, trojica skáče ku vchodu, prieskum sa začína.

◊ ● ◊

Serge zdrapil Stefana, vykrútil mu ruky dozadu, znemožnil brániť sa.

„Prvé a posledné upozornenie… rob, čo ti kážem a prežiješ!“ Štekol výhražne.

„Ok. Kto si a prečo som tu?“ Pokojne znie Stefan.