Devil’s Night (3)

Postavy:

1– Damon Salvatore – upír

2– Lucienne – pani a šéfka Pekla /Lukrécia/

3– Kristián – 5 ročný chlapček iba vzrastom, mentálne oveľa starší

4– Fric – majordómus

5– Helpless – doktor práv – /nemohúci, bezbranný/

6– madam – pani vily na invalidnom vozíku

7– Wanda – obranca Kristiána

8– Royal Agaric – starý vlčiak – /muchotrávka kráľovská/

9– Guľôčka –Kristiánov čierno-biely potkan

„Sakra aj s babou! Čo teraz?“ Damon zíra na displey a ten jasne hlása červeným písmom.

Odosielateľ: 666
SI UŽ DOSŤ ĎALEKO OD LAS VEGAS A HENDERSONU, KEĎ TO HNEĎ OTOČÍŠ EŠTE STÍHAŠ NA 08.00 HOD. TAK SI TO NEPOSER MLADÝ!!! A NEZNÁŠAM KEĎ NIEKTO NEČÍTA MOJE ODKAZY!!! LUCIENNE.

„Hernajs, kristušát, do riti zasratej!!!“ Damon obchádza auto pri krajnici, nadáva až sa práši z púšte. Bytostne sa mu nechce vracať do Hendersonu… nič o tom tajomnom mieste obohnanom nekonečným múrom nevie a ešte aj tá miestna šľapka sa bála čosi povedať… lenže Lucienne sa vyhráža a o nej Damon nemá absolútne žiadne informácie. Len červené sms-ky.
„Takže? Čo spravím?!“ Damon kopne z celej sily do kameňa v prachu, skočí do auta, otočka o 180° a ženie sa do Hendersonu.

Slabá hodinka cesty, Henderson je na dohľad a nervozita Damona graduje. Už je pár metrov od veľkolepej brány na pozemok a uvedomí si, že mal byť v čiernom obleku, s modrou košeľou a čiernou viazankou, presne podľa direktív Lucienne.
„Podrbaná robota!!!“ Pohľad na hodinky 07.55 hod. Damon odstavil auto bokom pri múre, chvatne vybaľuje čierny oblek, ktorý mu visí vzadu za operadlom, hľadá košeľu i kravatu, mení športové topánky za koženú obuv k obleku.
Ľudia jazdia okolo a dívajú sa na mladíka, ktorý sa prezlieka priamo na hlavnej ceste, mení sa zo športového playboya na elegána v tmavom obleku. Skok do auta, Damon vyrazil k bráne a s hrôzou si uvedomil, že nemá opasok. Ešte jedno zastavenie pred vstupom na pozemok, šmátra po opasku, napráva chybu, lenže už je 08.02 hod, vreštiaca sms-ka prichádza a červený displey je nekompromisný.

Odosielateľ: 666
MEŠKÁŠ!!! TOTO SI VYBAVÍME POTOM, BUDEŠ PYKAŤ! VYŽADUJEM DOCHVÍĽNOSŤ OD ZAMESTNANCOV!! ŠVIHAJ DO PRÁCE A DAJ SI VEĽKÝ POZOR NA ĎALŠÍ PREŠĽAP!!! LUCIENNE

Damonovi začína byť úzko, vlhnú mu dlane, chcel by zdrhnúť…
Je pár metrov od vstupnej brány, tá sa pomaly otvára, upír s malou dušičkou ženie auto príjazdovou cestou k obrovskej vile. Kam oko dovidí je hustá a pestovaná zeleň, stromy, kríky, záhony kvetov.
„Ty vole, tak na to treba desiatich záhradníkov!“ Vydýchol nahlas Damon, vystupuje pred domom. V ústrety mu prichádza starší muž v livreji, škrobený, studený…
„Predpokladám… pán Salvatore… ehm, meškáte a to u nás nie je zvykom! Prosím o dochvíľnosť nabudúce.“ Damon treští na neho oči, je pobúrený a chystá sa hrubo ohradiť.
„Fric, okamžite uveď… pána!“ Hysterický hlas preťal Damonove útočné plány. Nepáči sa mu tu ani trošku, drzí personál, hlas podobný siréne a tlak Lucienne niekde v podvedomý. Fric sa ani neobzrel za hlasom, odvážne zaprotestoval: „Prepáčte, ale ja si svoje povinnosti vykonávam na 100% a ešte som s pánom Salvatore neskončil.“ Drzo pristúpil k Damonovi, začal mu narovnávať viazanku, ustúpil o krok, premeriava si návštevu a nie je celkom spokojný.
„Bontón vyžaduje mať naleštenú obuv. Nabudúce.“ Hodil po Damonovi opovržlivý pohľad, otočil sa a kráča dnu. Damon zostal stáť vonku, odmieta vstúpiť, čaká… ani sám nevie prečo. Fric sa vrátil ku dverám, už otvára ústa, chce podotknúť dačo sarkastické, ale spoza neho vybehol starý vlčiak, zastal pred Damonom, očucháva ho, vrčí. Damon je predátor, má inštinkty a zmysly dravca, tak sa sústredí na psa, prinúti ho sa podriadiť. Vlčiak si líha k jeho nohám, upír sa spokojne usmieva. Fric nechápe, predsa Royal Agaric pred chvíľkou vrčal a teraz toto?
„Vieš čo Fric? Nech ma uvedie niekto druhý! S tebou odmietam komunikovať!“ Damon sa zvrtol, kráča k autu a Royal Agaric za ním. Fric sa konečne spamätal.
„No prepáčte, ja som majordómus a ja vás uvediem.“
„Nie. Ako som povedal. Počkám ešte minútu.“ Damon sa hrá so psom, našiel kúsok konárika, hádže mu ho a vlčiak radostne aportuje.

Na všetko sa pozerá i počúva postava z okna prvého poschodia. Mierny úsmev na tvári: „Lucienne mala absolútnu pravdu. Mladý, krásny, tvrdohlavý, silný, bojovný, neskrotný… do určitej miery… dal si oblek. No…“
Damon hádže psovi paličku, snaží sa tváriť nezaujato, ale nervozita ním statočne lomcuje. Zacíti na sebe pohľad… jasné, niekto ho pozoruje. Prudko sa obráti, zdvihne hlavu a zazrie už len pohyb ustupujúcej postavy a chvenie závesu. Fric stojí vo dverách, klopká si nohou, neprítomne hľadí na aportovanie.
„Tak dočkám sa… pána ešte dnes?!“ Hysterický hlas vrieska, Damon sa usmieva a teší z prichádzajúcich problémov majordóma.
„Prepáčte madam, ale pán Salvatore odmieta so mnou vojsť do domu.“ Sám na seba nabonzoval Fric.
„Uhni! Ako majordómus si zlyhal, to vybavíme neskôr! To sú spôsoby… zmizni nachystať občerstvenie! A choď mi už z očí!“ Hysterický hlas patrí staršej dáme na invalidnom vozíku. Sedí pri vchodových dverách, kričí na Frica a keby mohla zahluší ho pohľadom. Fric zmizol v útrobách domu s dlhým nosom. Dáma milostivo preniesla svoju pozornosť na Damona a Royal Agarica. Ich hra sa jej páči, vlčiak je jej jediný miláčik a naplnenie života. Usmieva sa, pokyvuje hlavou. Damon všetko registruje a ako náhle sa vytratil Fric, kráča k dáme.
„Dovoľte madam, som Damon Salvatore, k vašim službám. Prosím za prepáčenie, že som…“ Nedokončil. Dámu mu naznačila rukou aby mlčal a druhú mu podáva k bozku. Damon chvíľku zaváha, napokon sa skloní k ruke, naznačí bozk ako správny gentleman, vystrie sa a čaká.
Má pred sebou starú babu na vozíku, nalíčenú ako maškaru, silná sladká vôňa mu škriabe hrdlo. Baba má síce dokonalé oblečenie a kvalitné látky, ale pohľad svedčí o nie veľmi vysokej inteligencii. Damon si obzerá babu, vlčiak dobehol, zložil mu konárik k nohám a chce sa hrať.
„Damon! Royal Agaric sa chce hrať… prišiel si sem kvôli nemu, tak ho nenechaj čakať!“ Zaznel hlas baby, Damon nechápavo pozerá…
„Prepáčte, madam… prišiel som sem kvôli psovi?!“ Zle skrýva prekvapenie upír.
„Samozrejme! Dohoda bola jasná… budeš robiť spoločnosť môjmu miláčikovi!“ Damon nechápe nič. Mal sa nahodiť do kvádra pre starého vlčiaka? Mozog sa snaží rozlúsknuť ten oriešok, Damon má pár doplňujúcich otázok, ale vlčiak po ňom skáče a dožaduje sa hry. Dáma nervózne naznačuje rukou aby už šiel.
„Ako si želáte. Smiem sa spýtať na vaše me…“
„Nediskutuj a choď pracovať!“ Baba hodila po ňom ostrý pohľad. Damon sa otočil, luskol na vlčiaka, berie ho do veľkej pestovanej záhrady. Vlčiak je nadšený, aportuje, dokonca zvláda aj základné poradové cvičenia – ľahni, sadni, zostaň… Upír pobehuje so psom, statočne si špiní kvalitný tmavý oblek, chlpy len lietajú, lepia sa všade.

Postava na prvom poschodí sa tíško smeje.
„Dostal si to fešáčik! To si nečakal, že sa budeš starať o psa…“

Damon má plnú hlavu otázok, no hrá sa poslušne so psom a vlastne je rád, že sa nemusí starať o starú škebľu na vozíku. Bola pekne hnusná…
„Royal Agaric… hmm, kto už tebe mohol dať meno muchotrávka kráľovská? Poď sem… povieš mi, kto to stál hore za závesom? Hmm?? Nerozprávaš so mnou? Dobre, tak… aport!“ A Damon zahodil drievko tak ďaleko ako len vládal. Pobehol medzi stromy aby dovidel na okná v prvom poschodí a sám sa skryl za kmeň. Zasa vidí pohyb závesu a postavu, čo sa odtiahla od okna.
„Ok. Chceš sa hrať?… Tak dobre…“

Naťahuje krk, rád by získal dajaké detaily o tajomnej hre na prvom podlaží.
Miernu pohodu Damona rozčesne vreštiaca sms-ka. Upír sa strhne, váha, napokon siahne po telefóne. Displej bliká červeno.

Odosielateľ: 666
SI TVRDOHLAVÝ BARAN! ALE DOBRE, MÁŠ POCHVALU. ZVLÁDOL SI PRVÝ KROK, ZÍSKAL SI SPOJENCA! BUDEŠ SA MU VENOVAŤ 24 HODÍN DENNE. TVOJIM ŠÉFOM JE FRIC! POSLÚCHAŠ HO NA SLOVO! PODĽA TVOJICH VÝSLEDKOV DOSTANEŠ ĎAĽŠIE POKYNY! LUCIENNE

Damon neverí vlastným očiam! Fric je jeho novým šéfom?!
„Tak to kurva ani omylom!!!“ Damon vykríkol nahlas, odlepil sa od stromu a takmer vrazil do Frica…

Zaslala: IVETKI