Buď mojou princeznou (10)

Upozornení: Pre čitateľov od 15 rokov.

Anotácia: Príbeh nabitý láskou, nenávisťou, sexom, fantáziou i dobrodružstvom. Nové a nečakané bytosti sú hádzané z prekvapenia do prekvapenia rovnako ako hlavní hrdinovia. Tu si všetci musia život i smrť  zaslúžiť…

 

Stefan s Ericcom sa klbčia na schodisku, Damon skočil pred usmievajúcu sa Katarínu. Katuške zamrzol úsmev na moment, Damon – hoci zabalený len v osuške skočil po nej, zvalil ju na zem a máme tu druhý klbčiaci sa pár.

Stella beží s Elenou okolo penziónu, vbiehajú do salónu naskytne sa im pohľad na štyri telá kmitajúce v zápase.

„Okamžite prestaňte!!“ vreští Elena z plného hrdla. Stella kmáše brata, snaží sa ho oddeliť od Stefana. Prekvapený Stefan si uvedomil, že Elena prišla z vonku a nebola u Damona v izbe. Prestáva sa biť s Ericcom, iba prekvapene zíza na Elenu.

Katarína bojuje ako levica s Damonom, darmo je staršia i silnejšia. Elena – tiež iba v osuške beží k Damonovi, rada by prudkú šarvátku zastavila. Krik nepomáha, tak sústredí Silu do rúk, naznačí pohyb k nim, ohnivá guľa vytvorená v jej rukách sa rúti medzi Katarínu a Damona. Narazí do upírov, vybuchne, iskry lietajú. Katarína zakričí od ľaku a bolesti, okamžite púšťa Damona. Ten ťažko vstáva, má popálenú tvár, Katarína to schytala do boku a rúk. Elena využíva moment prekvapenia, zdrapne Damona a ťahá ho ku Stefanovi.

„A bude tu ticho, keď nie pokračujem v paľbe!“ zúrivo sa obzerá Elena.

„Čo je, čo sa ruvete ako vlci?“ prísne pozerá na Stefana.

„Chcel som s tebou hovoriť o tej noci pred tvojím teleportom…“

„A preto sa biješ? Nerozumiem,“ húkne podráždená Elena.

„Šiel som za tebou a Ericc mi bránil…“ snaží sa zľahčovať Stefan.

„Neklam, nešiel si, ty si besnel a bežal, tak som ťa zastavil!“ vrčí Ericc.

„A prečo si ma zastavoval? Pár nezrovnalostí som si chcel ujasniť!“

„Zastavil som ťa, aby si sa ukľudnil, pretože si soptil a bál som sa o Elenu, aby si jej neublížil, ty idiot!“ huláka Ericc.

„Aké nejasnosti, vysyp to naraz!“ súri Elena.

„Čo sa stalo v tú noc, povieš mi pravdu konečne, Elena?“ Stefanovi temnie pohľad. Damon ticho čaká, sleduje raz brata, raz Katarínu.

„Už som ti povedala, že sa nič nestalo a už sme túto tému uzavreli! Tak prečo sa zasa v tom vŕtaš?“ hnevá sa Elena.

„Pretože sa mi donieslo do uší pár pikantných detailov…“ nedokončil.

„Pár detailov a od koho Stefan? Kto ti vie povedať viac ako ja?“ Elena už tancuje po tenkom ľade, no je odhodlaná klamať prvú ligu.

„Katarína…“ poznamenal Stefan. Ticho priam až kričalo. Päť párov očí sa presunulo na Katarínu, tá sa škerí samoľúbo a prikyvuje.

„Katarína ti poskytla detaily o noci, kedy ma prišla surovo stiahnuť do pekla a predhodiť ma Démonovi, tá Katarína, ktorá získala od čarodejnice sviečky a hodila ma do brány? Tá Katarína je pre teba vierohodný svedok Stefan?? Tej veríš a mne nie??“ Elena si s hrôzou uvedomuje, čo sa stalo v tú noc. Užívala si s Damon a táto zákerná sviňa to všetko počula – no z toho musíme nejako vykorčuľovať. Zavadí očkom o Damona a veru, aj tomu to už dobíja.

Ericc si číta v mysliach prítomných a skraja zasahuje: „Stefan pokiaľ viem, Katarína bola ovplyvnená Démonom, zariadil jej tie pekelné sviečky, mala nariadené strčiť Elenu do brány. Tak isto má teraz nariadené, predhadzovať ti takého nezmysly a klamať ťa, robiť rozkol medzi vami.“

„Vtedy som bola ovplyvnená, to hej, ale je pravda všetko, čo vie Stefan odo mňa o Elene a Damonovi z tej noci!“ prudko vykríkla Katarína. Stefan váha, Ericcove vysvetlenie je logické a zdá sa, že je zase on ten, kto to pobabral a slepo žiarlil. Ericc cíti zmenu v zmýšľaní Stefana: „Ako môžeš vedieť čo sa stalo, bola si pod vplyvom a teraz si tak isto!! Katarína, kedy si naposledy videla Démona?“

Kačenka mlčí, nemôže priznať že len toť ráno. Ericc kuje železo za horúca: „Pýtal som sa niečo Katarína!“

„A čo si ty miestny ombucman? Je to všetko pravda! Elena bola s Damonom…“ krúti sa upírka.

Damon sa spamätal, vyrazil do slovného súboja s Katarínou.

„Prečo si tu? Prečo si vyhľadala brata? Čo máš zasa v pláne? Hovor!“ húka jednu otázku za druhou a blíži sa k nej, schyľuje sa k novej bitke. Elena skočí pred Damona.

„Tak ako to je Katarína, skutočne si ma našla v lese, farbisto si mi opisovala detaily, ale teraz už nie si si taká istá!“ precitá Stefan, cíti, že je pred spoločnosťou zasa za žiarlivého blba.

„Hovor, ešte som nasraný za ten únos Eleny, tak spusť, ako to je. Zasa kuješ ďalšie pikle s Démonom?“ Stefan sa mení na boha hnevu, nakláňa sa, začína postupovať ku Kačenke – tá bleskurýchle vyhodnotila situáciu. Démon má v starobylej väznici pascu na Stellu a Ericca, keď teraz vybehnem, budú ma naháňať a tak hop, či trop, je to šanca splniť dohodu s Démonom. Okamžite koná – vyrazila terasou do noci, za ňou sa pustil Stefan i Ericc. Stella nechce nechať Ericca samého, tak vyrazila tiež.

„Stefan, počkaj…“ Elena pobehne, Damon ju zarazí: „princezná, sme obaja v osuškách, hajde sa prezliecť a ideme za nimi, rýchlo!

. . .

Katarína sa presúva svižnou upírskou rýchlosťou, za ňou sa ženie Stefan, aj súrodenci. Rýchlo sú pri vstupe s poklopom od väzenia v podzemí. Katarína neváha, vbieha dolu, uteká naučeným smerom. Stefan s Ericcom tiež, ale Stella sa zastavila pred vchodom, spomenula si čo prežila dole – chvíľku váha, no musí dole za bratom. Šialený presun tmou, Stefan hľadá Katarínu, Ericc je tesne za ním, Stella dobieha.

Kačenka sa ozve z druhej strany: „Stefan, tu som, poď ku mne, poviem ti zvyšok.“ Katarína odhaduje, že Stefan je blízko pasce a potrebuje ho dostať od nej ďalej, skúša lesť. Ericc pozorne skúma okolie, nič podozrivé nevidí.

„Čo ešte neočiernil tvoj jazyk? Koho chceš ešte ohovárať?“ Stefan zastal a s ním aj súrodenci. Všetci stoja tak tri metre od Kataríny.

„Mne sa čosi nepozdáva, úskočná upírka sa nedá zahnať do kúta dobrovoľne! Ty niečo chystáš?“ neisto sa obzerá Stella.

„Ona nie, ale ja áno! Ďakujem za pomoc, Katarína!“ hromový hlas Démona sa vznáša nad súrodencami aj Stefanom. Démon vytvoril polkruhovú pascu, uzamkol tri postavičky, otvoril si bránu do medzipriestoru a boli preč. Kým sa Katarína spamätala, jej milovaný  Stefan zmizol. Neskoro si hlupaňa uvedomila ako ju Démon oklamal.

. . .

Damon nahádzal na seba šaty a už skáče po schodoch, rúti sa za bratom. Elena je pomalšia, vybieha neskôr, ale ešte stíha sledovať Damona myšlienkami. Tuší zhruba smer, kam bežať tmou. Damon vletí do podzemia, snorí behá, hľadá, nikde nikto; to už aj Elena dobieha k poklopu, ale bojí sa do tmy dolu. Čaká pri vstupe.

„Tak čo si našiel? Kde sú?“

„Neviem, nikto tam nie…“ zarazená odpoveď. Damon napína zmysly, nič necíti, nepočuje.

„Elena, choď do penziónu, ja idem snoriť okolo. Choď už,“ súri ju, sám sa rozbieha mení sa na havrana. Lesom počuť tichý šuchot krídel. Elena beží domov, strach narastá, vbehne dnu, zabuchne dvere, zamkne sa. Vybieha hore do Damonovej izby, zamyká druhé dvere, srdce búši, rýchly dych – sakra, prečo sa tak bojím, veď som tu sama. No, to je ono, som tu sama…

Havran lieta, snorí, hľadá, nikde žiadna zaujímavá aktivita. Obletel penzión aj priľahlý les pár ráz a nič. Vzdáva to. Letí k pootvorenému oknu do svojej izby, pristáva, premena na upíra.

„Do prdele, Damon, ty sa nenaučíš chodiť dverami? Vyplašil si ma!“ habká dievčinka z kúta.

„Cez zamknuté neprejdem, nie som duch. Čo si taká vyplašená, pred chvíľou si po mne strieľala oheň. To mi dráčik spravil naschvál, dal ti muníciu v podobe ohňa…“ brble.

„Nevrč, zachránila som ti kožu, Katarína by ťa zmastila. Damon, kde sú všetci? Nemali sme sa obliekať, ale utekať s nimi!“ rozčuľuje sa Elena.

„Ty by si im aj tak nestačila. Neboj, niekde naháňajú zmiju. Keď si s ňou Stefan vybaví účty vrátia sa. Pekne ho nakrkla. Idem si dať chlorofylovú bombu. Spravím ti niečo pod  zub, vtáčatko?“ Damon je na odchode do kuchyne.

„Idem s tebou, nebudem tu sama,“ rozhoduje sa Elena.

Damon popíja svoj životabudič, veľký pohár tmovozelenej šťavy plnej chlorofylu, Elena sŕka čaj.

„Rytier, teraz nemôžeš piť krv? Skúšal si to, odkedy si na zelenej diéte?“

„Nie, ani raz, iba Stella mi ponúkla svoju, no tá je iná ako ľudská, to bolo ok. Prečo?“

„Nevedela som, dopĺňam si info. A ochutnáš moju?“ zlomyseľne sa chechce Elena.

„Stella vravela, že ma to nezabije, bude mi z nej zle, chceš to vidieť?“

„Nie, nemám rada keď trpíš,“ poď sem, obišla stôl, objala ho okolo krku, vtisla mu pusu na líce. Damon si ju pritiahol, stáli v tichom objatí bez pohybu a obaja mysleli na Stefana.

„Budeš ešte šťavu? Keď nie poďme spať a zajtra poprosím Bonnie, aby pohľadala Stefana, ak sa nevráti čoskoro. Damon, bojím sa sama, idem k tebe do izby, alebo ty poď so mnou, to je jedno, len nech nie som sama.“

Damon rozhodol: „Ideme k tebe.“

Elena si vzala ľahké pyžamko, začína sa prezliekať, Damon sa vyvalil na posteľ oblečený.

„No snáď mi tu nebudeš ležať v šatách, dole gate.“ Upír neochotne poslúchol. Ako sa mrvil po posteli našiel veľkú čiernu škrabošku na oči, v ktorej Elena spáva.

„Čo je toto?“ úprimne sa diví. Elena sa usmeje: „S tým čarujem, Damon.“

„Ako?“

„Fakt to chceš vidieť?“ culí sa Elena.

„Hej! Čo pričaríš?“ jedno oko privreté, pobavený úsmev, hlava naklonená.

„Nóó, vlastne, ty to neuvidíš…“ Elena si berie škrabošku a ide ju nasadzovať upírovi na oči.

„Ja to chcem vidieť, čo robíš, nedám si zakryť oči, nie…“ bráni sa Damon.

„Tak potom nemôžem čarovať, je mi ľúto, dobrú noc.“ Elena sa chystá uľahnúť.

„Túto taktiku mám najradšej u báb, nahryznú a nechajú tak. Som zvedavý ako čaruješ, ukáž!“

„Ja viem, že si zvedavý, chcem ti to ukázať a preto ti dám škrabošku.“

„Nič neuvidím!“

„Nemusíš vidieť, nechaj sa prekvapiť, Damon. Posledná ponuka.“  Damon bojuje sám so sebou, netuší čo ho čaká, má drobné obavy, ale zvedavosť zvíťazila.

„Dobre, ale nebudeš …“

„Neboj sa, neublížim ti, teda ak sám nebudeš chcieť…“ Elena sa hihňá, nasadzuje Damonovi škrabošku na oči, uťahuje ju, aby nepodvádzal.

„Nepáči sa mi to, bez zraku som oveľa zraniteľnejší,“ vrčí nespokojnosťou.

„A to si upír, obávaný predátor. Zapoj ostatné zmysly, vynechaj oči.“ Elena postupne stišuje hlas, Damon leží a napäto čaká. Elena sa ho jemne dotkla na trieslach. Upír to vôbec nečakal, strhol sa, ruky vyleteli pripravené k boju.

„Vnímaj ma, Damon, plne sa sústreď na mňa, uvoľni sa. Som pri tebe, kúsok od tvojho horúceho tela,“ šepká Elena. Damon už pochopil aké čary to budú a veľmi sa mu pozdávajú.

„Verím ti čarodejka a rád si vychutnám celé kúzlo,“ načahuje sa po Elene.

„Nie prosím, lež tichúčko, ruky si polož vedľa tela, ďakujem, to ja teraz čarujem.“ Elena prstami ľahúčko hladká tvár, prechádza na pery, kĺže po krku, opisuje hruď, pridáva sa druhá ruka, spoločne pohládzajú brucho, šmýkajú sa bokmi. Damon leží, cez oči škrabošku, ktorá tvorí spoľahlivú tmu; vníma pohyby rúk, Elenin dych, vlastný zrýchlený dych, nastupujúcu vlnu vzrušenia.

„Princezná, poď ku mne, prosím…“

„Nie láska, ja čarujem, ty vnímaj, ľúbim ťa…“ Elena jemne masíruje boky, stehná, klesá ku kolenám a späť; krúživé pohyby po vonkajšej strane stehien, presun na vnútornú stranu. Na moment sa zastaví pri Damonovej pýche. Venuje mu chvíľku láskania, objavovania a maznania. Damon vzdychá, napína sa, telo je elektrizované jej rukami, túžba sa zvyšuje, silou vôle drží ruky pri sebe – tak túži po objatí, blízkosti kože, hebkosti pier…

„Vtáčatko, len na chvíľku… mučíš ma…“

„Prídem láska neskôr…“

Elena je nadšená citlivosťou milenca. Upír nepotrebuje oči, zvyšné zmysly pracujú na dvesto percent. Cestička rúk sa stáča od bokov na brucho, hruď, krk, všade láska bezchybnú pokožku upíra, ruky pristávajú na perách. Elena sa skláňa, bozkáva Damona, prsty hladia pery, pootvorí mu ústa, hľadá rezáky, tie už sú predĺžené. Elena ich oblizuje, skúma; Damon je bičovaný vzrušením, trpí, že nemôže schytiť Elenu do náruče, pritisnúť ju k sebe.

Milenka sa posúva nad Damona, presunie jednu nohu cez brucho, sadne si naň. Vezme obe Damonove ruky, priloží si ich na prsia. Upír zastoná, sám zapája do hry svoj hmat, hladká Elenine pružné prsia, objavuje ploché brucho, boky. Elena si mu ľahne na prsia, cíti jeho triašku, bozkáva pery, hrá sa z jazykom, Damon je roztúžený čím ďalej viac, je mu dovolené pohládzať jej prsia, chrbát, ale chcel by viac, oveľa viac, chce sa spojiť s čarodejkou.

„Nádherne čaruješ princezná… chcem ťa, zbláznim sa túžbou po tebe…“ Elena vstáva, zbaví oboch zvyšných šiat.

Damon je odetí len do škrabošky, Elena chvíľku váha, dráždi upíra dramatickou pauzou, kedy jej milý len tuší kde je milenka a na čo sa chystá. Upír Silou zameriava Elenu, napína sluch i inštinkty, cíti na sebe pohľad Eleny, vie, že je konča postele. Damon ju volá rukami k sebe, Elena sa napokon vracia do pozície sedu na bruchu, líha si opäť na jeho hruď, rukami íska neposlušnú hrivu, bozkáva tvár, ochutnáva zvodné pery, šibalsky sa hrá s jazykom. Milenec sa poddal hre, telom mu tancuje jedna vlna rozochvenia za druhou, nástojčivo si tisne princeznú k sebe: „Prosím, vtáčatko… prídem o rozum… horím po tebe roztúžením, prosím…“

Elena sa napokon zmiluje, pery pristanú pri uchu upíra: „Láska tu moje čary končia, zvyšok je na tebe a ak chceš pokračovať, jemne prosím.“

Oslobodila mu oči od škrabošky, Damon leží stále na chrbte, dostal zelenú, chopil sa iniciatívy. Pokrčil mierne kolená, sediacu Elenu si posúva nižšie k rozkroku, sám do nej vniká, Elena sa rytmicky pohupuje. Damon stoná slasťou, tiež sa posadí, v klíne pred sebou tuho stíska vysnenú princeznú, plnú túžby, sám je vrcholne vzrušený. Strhne oboch do ľahu, v mihu je na vrchu, Elena zvýskla z tej rýchlosti, až sa jej zakrútila hlava.

„Neotáčaj ma tak rýchlo, motáš mi hlavu!“ sťažuje sa Elena. Damon sa divoko zasmeje: „tú som ti už dávno zamotal, princezná, máme ich zmotané do hromady a ešte len uvidíš ako zamotáme hlavu môjmu bračekovi, keď sa raz skutočne dozvie ako som mnou čaruješ…“

Myšlienka na Stefana akoby popohnala Damona k vrcholnému výkonu. Telá pomaly vysilené túžbou sa vzopreli, dosiahli vrchol rozkoše.

Damon si ľahol na chrbát vedľa milenky, obaja dýchajú o závod, dopriavajú si pár chvíľ pre plné precítenie ustupujúceho rozochvenia. Ticho rozčerila Elena.

„Rytier a nechceš si dať trošku krvi?“ zasa pokúša.

„Čo máš za plán? Si ako Stella, aj tá stále čosi vymýšľala,“ Damonovi sa nechce  experimentovať.

„Jednoducho som zvedavá, či je to pravda a bude ti zle. A zistím to len jedným spôsobom, že ťa natlačím krvou. Takže poď hrýzť,“ direktívne nariadila.

„Ale…“chabo sa bráni upír.

„Poď a dosť, veď len trošku, nemusíš ma vysosať celú.“

„Kam ty chodíš na tie termíny… vysosať, čo som hmyz?“ pobúrenie upíra rastie.

„Damon nebavme sa o tom čo si, lebo to zle dopadne, nebude sa ti pozdávať, keď ti poviem čo si. Poďme, zhyzaj,“ súri Elena. Damon sa podvoľuje, vezme jej ruku a ide zahryznúť.

„No prepáč, hádam ma nechceš hrýzť do ruky. Mám svoju hrdosť! Do krku, boha tvojho chlorofylového,“  Elena hrá prudko urazenú dámu.

„Pardon, veličenstvo, že som urazil váš majestát, ale ja môžem piť hoci aj z ramena.“

„Dokecať mladý, pracuj, čakám.“

Damon sa dožral, zdrapol surovo Elenu, trhol s ňou ako s onucou, prudko sa naklonil ku krku, ale zahryzol už opatrne. Saje a čaká pohromu, zhltol maximálne päť hltov. Odklon, zastaviť krvácanie.

„A teraz konečne ja,“ usmieva sa Elena.

„Čo ty konečne, čo chceš?“ vytriešťa oči Damon.

„Napiť z teba, daj ochutnať, nech viem ako chutí zajac, čo sa kŕmi zelinou.“

„Elena ja ťa dnes vyplieskam, si drzá,“ varuje ju Damon.

„Ale mám pravdu zajo, daj cuca a nevyplieskaš, už som ťa dnes raz popálila, môžem znova. Chceš?“ Elena už bola v bláznivej nálade. Damon sa na ňu díva, vzdychne, zahryzne si do zápästia, ponúka dáme drink.

„Prosím veličenstvo, pre vás zápästie, na vlastný krk si nedočiahnem,“ ospravedlňuje sa.

„Ale ja by som si dala z krku, mám tu nožík, spravím si dierku.“

„Fakt chceš z krku? Elena, čo to so mnou hráš?“ nedôveruje Damon.

„Čo si nervózny, pozri ako rýchlo sa hojíš, zápästie už je zacelené. A je ti zle?“

„Dá sa to vydržať, pobolieva ma brucho a trochu mi brnia ruky a nohy, snáď to rýchlo prejde.“

„Fajn, daj krk sem, idem si vyrýpať súkromnú dierku, objaviť prameň chlorofylovej upírčej krvi,“ Elena šibrinkuje nožíkom pred očami Damona. Upír zavrčí, ukáže kúsok rezákov.

„Fuj to! Na koho vrčíš a ceríš zuby! Zlý upír, fuj!“ Elena zahriakne Damona ako neposlušného psa, pacne ho po nose, pohrozí mu prstom a vyprskne smiechom.

„Nehraj sa Elena, nech už máš akýkoľvek plán, táto tvoja bujarosť ma už popudzuje. Skonči to a odkry karty,“ vážne pozerá Damon do jej očí.

„Nejež sa drahúšik, proste mám desať minút odľahčenej srandy. V podvedomí ma desí niečo zlé, neviem čo sa stalo so Stefanom a súrodencami, no stále dúfam, že nič a prídu. Ja si tu užívam s tebou, ľúbim ťa, ale kdesi v sebe hlboko nosím aj Stefana. Bojím sa o neho, toť vše. A teraz, ak dovolíš, idem do teba dlabať dierku. Môžem?“ vysvetľuje Elena.

Damon skúma jej oči, vidí v nich pravdu, oddanosť aj strach.

„Dobre a podľa možností ma nepodrež ako kura.“ Upír odkloní hlavu stranou, Elena citlivo nareže kúsok kože; ukáže sa tenký pramienok krvi, steká dolu krkom, na prsia. Skloní sa, jazykom si naberie pár kvapiek. Pre ňu je to obyčajná krv, chutí po železe, lepí sa a zráža – pre človeka žiadna pochúťka. Rýchlo zastavuje krvácanie, len sa díva, narastá v nej nebývalý nepokoj. Damon je prekvapený: „Tak čo, ako chutí zajo?“

Elena vytreštene pozoruje zvyšok stekajúcej krvi, silno pritláča Damonovu ranu, až ho dusí.

„Čo je princezná, desíš ma! Kryješ si myšlienky predo mnou, nič nepovieš, tak čo sa stalo?!“

„Ja netuším, len cítim strach, nepokoj, mám byť niekde inde, nie tu Damon! Niekto ma volá, nepoznám ten hlas. Musím ísť Damon.“ Elena sa zarazí, oči sa rozširujú, vstáva, dlhý pohľad z okna.

Vystrelia jej belostné krídla, rozprestrú sa v celej svojej kráse.

Prudká otočka: „Stella ma volá, kričí o pomoc!! Damon musím ísť.“ Damon skáče z postele, pozoruje Elenu, tá akoby bola v tranze.

„Dobre, ale najprv niečo na seba hodíme, sme totiž úplne nahí, drahá a potom ideme spolu!! Tu máš, rýchlo sa obliekaj, šup, šup!“ pomáha Elene vsúkať sa do handier, sám si čosi vezme na seba.

„Kam ideme Elena?“ to už trielia von do tmy.

„Za Bonnie, musí mi nájsť Stefana a Stellu!! Damon švihaj, Stella volá z posledných síl!!“

Skok do auta, motor kvíli, gumy pištia, prach sa víri…

Zaslala: IVETKI