Buď mojou princeznou… (7)

Damon zaplašil poslednú neistotu v hlave, Stella leží pasívne na ňom uvoľnená, necháva sa bozkávať, neodpovedá na bozky; upír mierne pridáva na intenzite, ruka pohládza ramená, pevnejšie si ju pritláča k sebe, druhá ruka vpletená do vlasov ponúka Stelle plné, zmyselné pery upíra.

„Vyhovuje ti táto nová možnosť?“ šepká Damon do pier Stelle, čaká na odpoveď. Upírka už hodnú chvíľu premieta, či sa chcela sem dostať – asi ani nie, no vieš aká je šťastena vrtkavá, prihodila túto šancu Stelle, tak rýchlo…beriem, či nie…

. . .

Elena zostala na chodbe opustená, Damon ju nechtiac oblial drinkom. Smrdí, sprcha to vyrieši. Pod prúdom vody sa vracia k poznámke Stelly, medzi iným povedala, že musí Elene oznámiť, kto je – Elena má neodbytný pocit, že tam zostala nedopovedaná veľká časť. Príležitostne sa vyzviem. Dokončila očistu, na chodbe strela dráčika.

„Ty sa motkáš po nociach? Čo nespíš Damonko?“

„Nedá sa mi, cudzie prostredie, nepokoj, neistota, čo ma čaká ďalej? Filip nás sem teleportoval, na nič sa nepýtal…“ smutno kopká do koberca.

„Spomeň si na vyhrotenú situáciu, delfín nám zachránil krky,“ striasa sa Elena.

„Hej, hlavne potom, čo si začala útočiť na Démona! Čo si čakala, že ťa poprosí o odpustenie? Elena, on je najhoršia forma násilia na zemi, klame, podvádza, používa násilie, nátlak, mučí, zabíja, nedrží slovo, nemá morálku – čo od takého očakávaš?“ vyhrkol dráčik.

„Ja ani neviem, vytočil ma, hajzel jeden. Fakt som mala šťastie, že delfín dorazil včas. Volala som ho všetkými silami, začul ma, prišiel. Pri teleporte mi sľúbil, že sa zastaví za nami. Tak ho ešte uvidíš, pookreješ, povyzvedáš. Lenže teraz milý zlatý, hybaj na kute.“

„Elena, treba spracovať byliny pre Stellu a pripraviť jej nový pohár. Poď teraz to zmákneme, pohár jej dáš do izby a ideme do hajan.“

„Ok, ja to zvládnem a ty bež za Stefanom, zalez do pelechu, som tam o chvíľu.“  Plány vyplnili, Elena nesie veľký pohár zelenej hustej brečky upírke.

. . .

Stella vsadila na šťastenu a vzala ponúknutú možnosť.

„Vyhovuje mi táto možnosť, ale tým si nedoriešil náš spor, iba ho odsúvaš.“ Stella ešte stále leží na upírovi, vpláva do vĺn vzrušenia, užíva si Damonovu pozornosť, nechá sa rozmaznávať zvedavými rukami, sama začína bozkávať upíra, cíti jeho stúpajúce rozochvenie; Damon sa nakláňa na bok, Stellu ukladá na posteľ a sám sa prehupne na vrch. To sú zmeny chlapče, pred chvíľkou si sa chcel s ňou biť a zaraz tu máš pod sebou vzrušenú dračicu, túžiacu len po tebe. Damon je síce rozhecovaný, ale aj neustále ostražitý a tak vníma prichádzajúcu Elenu.

„Pozor, ide Elena, ticho.“ Upozorní bleskovo Stellu, zošuchne sa vedľa nej, v momente ju otočí na bok, chrbtom k sebe, prehodí cez ňu paplón, sám leží nezakrytý, ešte stále oblečený. Stella sa chichoce. Damon do nej drcne a nariaďuje ticho. Elena tichučko vchádza do izby, šepká: „Damon spíš? Priniesla som Stelle ďalší pohár so šťavou, nech ho má po ruke, keď sa zobudí. Potom jej ho ponúkni. A ďakujem, že ju strážiš, dobrú noc.“

„Dobrú, princezná.“ Damon vracia šeptom odpoveď, Elena spokojná odchádza, zatvára dvere.

Obaja upíri sledujú kroky Eleny až do jej izby.

„Čo ti to priniesla? Akú šťavu, vitamíny?“ vyzvedá Damon.

„Hej, moju vitamínovú bombu. Zajtra ma postaví na nohy a vari pôjdem.“

„Pardon, Hviezdička, máme rozohranú partiu, nechoď…“ upír sa chce vrátiť k nedokončenej aktivite. Hľadá pod paplónom telo, prehupne sa na Stellu, nadväzuje, kde prestal. Rozdáva bozky, hladí kožu, upírka sa pridáva, obe telá túžia po sebe, Damonovi sa páči nová osôbka, vzrušenie kulminuje, ďasná bolia, rezáky sa predlžujú, blíži sa ku krku. Stella ho zrazu upozorní: „môžeš ma ochutnať, ale nebuď prekvapený.“ Damon nechápe, má predsa pod  sebou upírku, tak aké prekvapenie, jej krv bude mať iný buket po tých vitamínoch od Eleny? Nevadí, rád vychutnáva nové príchute krvi a baví ho hádať, po čom chutia. Ide sa na vec, povolenie mám. Stella sa potmehúdsky usmieva, zakloní hlavu a zábava môže pokračovať. Damon vytesnil obavu z upozornenia spojenú s pobaveným úsmevom milenky, bol vzrušený,  žiadostivý, túžil po nej – pritisol sa ku žile, rezáky sa zaboria, odvedú perfektnú prácu, krv prúdi von, Damon lačne saje, jeden hlt, druhý, rozkoš sa rozlieva jeho telom, tretí, štvrtý hlt. To mu stačí, je gentleman, Stella predsa ešte nie je úplne fit. Zastavuje krvácanie, ranky sa hoja – je upírka, tak aké prekvapenie.

„Ďakujem, môžem ti ponúknuť moju krv?“ nežne sa pýta Damon.

„Nie, Damon, tvoja krv ma zabije, nesmiem ju piť,“ tíško odvetí Stella, díva sa uprene do očí Damona, opäť si užíva jeho zmätok.

„Čoo, ako že ťa zabije?? Si predsa upír, tak čo to melieš? Nemiestne žarty nemám rád v krehkých intímnych chvíľkach – už to nerob!“ pobúrene odtuší estét.

„Ja to myslím smrteľne vážne, miláčik, ak mi dáš svoju krv, zabiješ ma, prosím, nikdy to neskúšaj,“ Stella sa usmieva a čaká konečne ta tú otázku, kvôli ktorej hrá toto celé divadlo.

„Do prdele, tak kto si, čo si?“ vydesený Damon zabudol na hru.

„Ďakujem za opýtanie, trvalo ti to celú večnosť – som reverzný upír, miláčik,“ sladko odpovedá.

„Čo, čo si, to som v živote nepočul, ako reverzný??“ Damonov údiv sa dá oprieť o stenu, taký je mohutný.

„Pravý opak teba. Som denný tvor, žijem z rastlín, sajem chlorofyl, energiu a silu získavam do slnka. Tvoja sladká Elena mi priniesla odšťavenú pšeničnú trávu, ktorú mi pracne nazbieral dráčik.“ Damon pozerá ako zarazený puk, nič nechápe, takú dlhú dobu je na svete a v živote nepočul o reverzných upíroch. Lezie dolu z postele, schytí pohár, privonia – nie je to zlá vôňa, ako čerstvo pokosená tráva.

„Hmm, nikdy ani slovkom som o vás nepočul. Prečo nemôžeš piť moju krv? Len moju, či žiadnu?“

„Žiadnu, zabije ma, otrávi. Ty máš v tele nadprirodzený gén a ja mám v sebe vírus, ktorý spôsobuje reverzné upírstvo. A nechceš vedieť, čo si teraz získal mojou krvou?“ neskrýva pobavenie Stella.

„Ty ma desíš, baba, spolieham na tvoju veľkodušnosť, že aj keď si dačo vyviedla, vyviaznem živý. Či nie?“  Stella mlčí, úsmev na celú tvár, Damonovi rastú v očiach otázniky veľké ako vagóny.

„Tak… ako… čo si vyparatila…?“

„Vírus reverzného upírstva je silnejší ako tvoj nadprirodzený gén, moja krv dominuje nad tvojou a teraz si aj ty reverzný upír.“

Damon neverí, nie, už nebudem piť krv, ale cucať zeliny? Nie je schopný slova, mozog odmieta akceptovať novú skutočnosť. Sedí a len hľadí na Stellu.

„Damon, miláčik, si taký sladký, asi ťa ľúbim, čo je? Čo sa deje?“ Stella objíma Damona, bozkáva primrazené pery; táto hra je tak nádherná, zažila ju mnoho ráz, ale ten pôvab je nekonečný. Vždy sa dajú napáliť obyčajní upíri, veria, že ich trošku mojej krvi zmení na reverzných na trvalo – krása.

„Som tvoj miláčik a ľúbiš ma? Pekné a čo si vyviedla miláčikovi? Premenila si ho na svoj obraz? Stella, čo z toho je pravda!“

„Všetko, som reverzná, nesmiem krv, ty si mohol, ááále teraz už nie a tak sa ponúkni z môjho pohára.“

Damon je zlomený, načiahne sa za pohárom, ochutná – je to sladké, jemné, korenisté.

„Chutí mi to. Fakt mi chceš nakecať, že štyri dúšky tvojej krvi ma zmenili navždy?“

„Dobre, už ťa nebudem trápiť, zmenili ťa na čas, neviem aký dlhý, možno pár dní, týždňov, ale časom sa vrátiš ku krvi, no nie hneď. Teraz ti z nej bude zle, ale nezabije ťa tak ako mňa. Tak čo, Damon, ešte si cucneš zo mňa?“ vyprskne smiechom Stella.

„Pre tieto chvíľky sa oplatí žiť, ďakujem ti osud, Damon bol dokonalý, predviedol všetky emócie od strachu, údivu, bojovnosti po zmätok, záujem, vzrušenie, úľak…ďakujem…“ vrní blahom Stella, zvalí sa na posteľ.

Damonovi to šrotuje v hlave, takže teraz zelinky, neskôr krv. A ty sa celú dobu na mne zabávaš, no počkaj, boha tvojho reverzného!! Spadol mu balvan zo srdca, vrhne sa na Stellu, pokryje jej tvár bozkami, Stella sa rozverne smeje, Damon jej zakloní hlavu, blysne očami, prisaje sa na krk, rezáky opäť pracujú, krv sa leje, upír nenásytne pije – je to už jedno, aj tak ma čaká zelená diéta. Stella zarazene lapá do dychu, tak toto je premiéra, to sa ešte nestalo, každý obyčajný upír sa jej štíti po odhalení pravdy a rozhodne si nedá dupľu. Upírka drží a čaká kým sa Damon nasýti. Kŕmenie končí, Damon sa odkláňa, sleduje ranky, ich proces hojenia.

„Si úžasná, chutíš ako ranná, svieža lúka. Nová skúsenosť, díky,“ spokojne sa natiahne vedľa Stelly, zameraný na svoje telo. Hľadá zmeny – mierna nervozita v oblasti žalúdka, slabá nevoľnosť, ale inak žiadne výrazné posuny.

„Neuveriteľné, za stovky rokov si prvý, ktorý si dal repete. Prekvapil si, uznávam – si jedinečný. Navrhujem, podeliť sa teraz o Elenin pohár a spať, mne sa motá hlava, vypil si ma!“ Damon poslúcha, podáva pohár Stelle, podelia sa, zavŕtajú do perín. Damon drží Stellu pri sebe v objatí, upírka zaspáva, ešte sa prekvapene spýta: „Damon, zdá sa mi to, alebo ty pradieš??“

. . .

Ráno je v penzióne čulí ruch, Stefan kuchtí, Damonko nesie čerstvú dávku chlorofylu, Elena odšťavuje. Stella od skorého rána sedí vonku na slnku, hojí sa, naberá silu. Chýba Damon.

Bonnie sa rúti cestou k nim. Blíži sa, na terase zbadá Stellu a neveriacky zastane, dôkladne si premeriava slniacu devu. Elena a Stefan sú pri Stelle, dobieha dráčik. Bonnie hypnotizuje Stellu, zakráda sa k nej ako mačka.

„Ahojte všetci. Nie, to nie je pravda – ja vidím jednorožca, prepáč, ale môžem s tebou hovoriť osamote,“ oslovila Stellu.

„Ale iste a veľmi rada,“ odvetí upírka. Stella už zďaleka zacítila Bonnie, pozná ju, túto rodinu čarodejníc sleduje po očku už stáročia. Zavesí sa do Bonnie a odchádzajú bokom.

„Nie som si istá, či aj ostatní vedia kto si, ale ja ťa bezpečne poznávam – reverzná. Už moja babička, aj matka ťa túžili vidieť a stretnúť. Som odmenená osudom, prepáč, ja som Bonnie.“ „Ja viem kto si Bonnie, sledujem váš rod stovky rokov. Keď sme sa stretli, mohla by si mi pomôcť a kúzlom mi zvýšiť energiu? Viem, že je to pre teba hračka.“

„Jasné, vráťme sa, tam to vybavíme.“ Obrat nazad, hlavy spolu, švitoria si ako dlhoročné kamarádky od detstva.

„Vy sa poznáte?“ čuduje sa Elena.

„Dá sa to tak povedať, sledujem ich generácie veľmi dlho.“ Usmieva sa Stella.

Bonnie pristúpi k upírke, ruky vystrie pred ňou, mrmle zaklínadlá, Stella silnie, úklonou ďakuje za pomoc a zároveň vzdáva úctu silám čarodejky. Bonnie žmurkne očkom, chápe.

„Tak a teraz prosím Elenu o prerozprávanie príbehu s Démonom, návrat, všetko podstatné, čo mi doplní mozaiku od kedy som ťa vpustila do brány.“ Elena hovorí a hovorí…

„Rád sa dozviem viac o vašom priateľskom vzťahu – ak môžem,“ Stefan vyzval Bonnie a Stellu. Bonnie žiari radosťou: „samozrejme. Vieš, že Stella je reverzná, živý sa rastlinami, nie je predátor ako ty, slnko je jej sila a energia, z podstaty reverzných  vyplýva dobro, láska, boj na správnej strane, na strane svetla a dobra. Reverzní sú nápomocní matke prírode v jej nekonečnom boji so zlom, tak ako my čarodejnice – sme tiež na strane svetla a dobra, v šíku s matkou prírodou. Stella je v našich radoch mocný bojovník.“

Dráčik krúži okolo Bonnie, tá si ho zatiaľ nevšíma. Damonko si nabehol pod ruku čarodejky ako mačka, keď chce pohladkať za ušami. Bonnie vysvetľuje Stefanovi vzťahy čarodejníc a reverzných, mimovoľne pohládza dráčikovi hlavu, škrabká, pre svoje väčšie pohodlie sa pre neho načiahne, vezme na klín a už sú zohraná dvojka; Damonko nájde najpríjemnejšiu polohu – stočený do klbka, ruky čarodejky mu ískajú kožúštek i kožu, dráčik priviera oči slasťou. Stella sleduje rastúcu pohodičku tejto dvojice, usmieva sa; o malú chvíľku dráčik pristane na vrchole blaha a jeho srsťou prebleskujú drobné výboje a iskričky. Bonnie nie je zmätená, síce to vidí prvý raz, ale akosi jej to príde normálne, hladká dráčika naďalej.

Stella skenuje okolie svojou Silou upíra, cíti v blízkosti silný zdroj novej pohody, zameriava sa na vzdialený strom – zazrie pohyb, tieň sa posunul – čierny panter doprial telu výhodnejšiu polohu, lenivo sleduje dianie na terase, vyhrieva sa na slniečku, momentálne je reverzný, dobíja si baterky, pradie; zacítil Stellu – jej sondáž, poslal k nej myšlienku: „ahoj, Hviezdička, bola si božská, pozveš ma ešte na zelený pohárik?“

„Samozrejme Damon a možno ti prezradím aj druhú časť tajomstva tvojej premeny, láska. To závisí len a len od teba, aký budeš prítulný.“ Panter v okamihu prišiel o dobrú náladu, oblialo ho nové podráždenie – toto nemám rád! Baba sa so mnou zahráva! Koľko stupňov premeny mám a koľko záhad??? Skočil zo stromu, jeden skok, druhý, plynulá premena na upíra, rýchly nervózny krok ku terase.

◊ ● ◊

Naša ďalšia upírka Katarína, naša Katuľka neprekypuje dobrou náladou. Delfín Filipko ju síce teleportoval domov, no tu má akurát zlosť. Nie a nie vymyslieť ako sa zmocniť Stefana – chce ho len pre seba ale predovšetkým potrebuje vygumovať Elenu z jeho hlavy a srdca. Ako na vec?? Nocou sa zakráda okolo penziónu, už sa nedá tak ľahko preniknúť dnu – pribudlo nové osadenstvo a ako na jed, všetci nadprirodzení a vysoko citliví. Darmo poskytla delfínovi zlú polohu pre Elenin návrat, všetci sú už doma a v zdraví. Sakra, sama si neporadím, sakra, sakra… Čarodejka, čo predtým dohodila sviečky na vstup do medzipriestoru je preč. Kataríne ide hlava prasknúť, mysli, mysli… a čo keď by som… nie, to je nebezpečné… Ale jedinečné riešenie – síce hra s ohňom a obrovským, no možná výhra…Len nebadane sa vkráda táto dlho potlačovaná myšlienka do jej samoľúbej hlavy – zavolám Démona? Nie, nie, on je príliš nepredvídateľný, nezvládateľný… Mne neublížil, chcel mi dokonca pomôcť, to Damon všetko domotal – už som mohla mať Stefana pri sebe dávno. Katarína dospela k zásadnému rozhodnutiu – zavolá Démona, nech to stojí čo chce! Z pamäte jej vyskakujú rôzne formulky na privolanie Démona, pána pekiel, či ako si on vraví, prvý námestník pána pekiel. Hlboký nádych upírky, výkrik z plného hrdla: „volám ťa, Démon, príď mi na pomoc, potrebujem ťa!“

Katuška tíško čaká, len ozvena blúdi medzi stenami, noc je pokojná, ticho v celej ulici; upírka vníma vlastný dych a už, už začne pochybovať…

„Dobrý večer, Katarína, počúvam, čo potrebuješ?“ Démon stojí, či sa vznáša pri dverách.

Kačena sa ani nepozrie tým smerom: „dobrý večer, Démon, ty vieš presne čo! Moja otázka znie, čo za to?“ Démonov samoľúbi úškľabok zasvieti nocou: „nuž Katarína, ani kura nehrabe zadarmo a ty vyžaduješ odo mňa nadštandardnú pomoc, takže dohoda znie takto…“

◊ ● ◊

Lesom sa rázne nesie štíhla postava, vládne čiernou  odedzou, vlasy rámujú rozmrzenú tvár, zúžené oči pichajú do postavičiek na terase. Dráčik Damonko náhle vyrušený z pohody vlnou negatívnej energie prudko zdvihne hlavu: „cica sa hnevá a teda dosť!“ Damon je už pri nich, pozdraví všetkých kývnutím hlavy.

„Prepáčte, ruším vaše kruhy, ale súrne potrebujem prehodiť pár slov so Stellou. Môžeš?!“ nedá jej na výber, skočí k upírke, prudko ju postaví, zdrapí za ruku a ťahá bokom.

Stella sa mu vytrhne, vzdoruje: „Damon, nie som tvoja bábika, či autíčko, jednaj so mnou s úctou a ako s rovnocenným partnerom, už som ti to povedala včera a myslím to vážne. Vyžaduješ pár mojich slov, prosím, ale bez nátlaku Damon!!“

Upírka stojí zaliata slnkom, je pravé poludnie, kedy vládne najväčšou silou. Damon ju ponížil pred všetkými a to neodpúšťa. Jej tvár mierne stvrdne hnevom, oči sa lesknú ostro žlto-zelenou farbou – predvedie bleskový výkop nohou, zasiahne Damona do brucha, upír letí pár metrov a zostane na zemi. Stella pripravená zaútočiť znovu, skáče k Damonovi, náprah nohou, ale zastaví sa. Damon iba leží, nebojuje: „Prepáč Stella, nechal som sa uniesť, ale aj tak s tebou potrebujem hovoriť.“

Všetci diváci na terase zadržujú dych, nevídané zmeny, nečakaný boj a Damon sa ospravedlnil? Neslýchané.

Stella spôsobne prinožila, podáva ruku Damonovi, pomáha mu vstať, dokonca mu oprašuje zašpinené šaty: „omluva prijatá. Prosím Damon, môžeme ísť bokom a pozhovárať sa.“

„Júchú, cica dostala na frak, to mám rád,“ vyskakuje dráčik, ale iba chvíľu, Stella sa obráti, šľahne ho pohľadom, bleskovo sa presúva k nemu, zdrapí ho za srsť na hlave, zdvihne do vzduchu a drží.

„Au, au to bolí Stellinka, viem, nemám sa vysmievať porazeným, dobre, uznávam, daj ma dole, lebo začnem šľahať oheň.“ To už nastáva odľahčená chvíľka, Elena sa pochechtáva, Bonnie vyprskne, Stefan sa pridáva. Stella pustí dráčika a opäť sa vrhne na Damona, naznačuje útok, úder nedopadá, len ho schytí za krk, zlomí v páse a pridŕža v predklone. Damon drží ako hluchý dvere.

„Dámy a páni, predstavenie sa skončilo, vstupné nechajte personálu, ďakujeme.“ Upírka povolí zovretie, Damon sa vzpriami, naznačí smer odchodu; ako dáma sa zavesí do Damona, sú na odchode.

„Vravela som vám, že je to silný bojovník v predných šíkoch matky prírody. Poďme dnu, niečo si zamaškrtiť,“ ševelí Bonnie. Elena hľadí na vzďaľujúce sa siluety, závidí Stelle Damonovu prítomnosť, srdcom prebehne žiarlivosť.

Lesom šuštia kroky, Damon galantne sprevádza Stellu, mlčia.

„Dostal som za vyučenú pred publikom, díky, jasné, právom, ponížil som ťa. Uzatváram toto kolo, si winner. Druhé kolo – odhalíš už konečne všetky karty mojej premeny, plusy a mínusy naraz? Prosííím!“ súka rozvážne slová.

„Som víťaz, čo si užíva tvoju pokoru. Už vieš takmer všetko o premene, musím ešte spomenúť jednu vecičku, ktorá sa ale nevyskytuje u každého dočasného reverzného upíra. No stretla som sa s tým a pokladám za správne ťa informovať.“ Stella mlčí, zastaví sa, vezme Damonovu hlavu do rúk, hľadia si do očí – Stella si ho pritiahne, vlepí mu božtek na nos.

„Dramatická pauza, slečna režisérka!! Tak syp, čo ma čaká, prídem o zmysly, odpadnú mi údy, čo??“ zdrvene čaká Damon.

„Ako ti to povedať…“

„Priamo, ale hlavne už rýchlo, Stella!!“

„Roky si bol obyčajný upír, silný, rýchly, svižný, máš vyvinuté zmysly, telepatiu, Silu na ovplyvňovanie, úskočnosť a tak ďalej. Vyvrcholením tvojho vzrušenia bolo napiť sa krvi – taký orgazmus upírov. Damon, to sa u niektorých dočasných reverzných mení.“ Stíchla Stella.

„Toto všetko, čo si vymenovala sa mení, akože prídem o svoju bývalú podstatu? Čo mi zostane, zavriem sa do pivnice a budem cucať korienky?“ zúfalstvo stúpa v Damonovom hlase.

„Nie ty ma nepočúvaš, hovorím o tvojom vyvrcholení. Jednoducho – môžeš začať pociťovať túžbu ako človek.“ Stella krčí nos, očakáva hromy blesky. Damon prevaľuje slovné spojenie v hlave – pociťovať túžbu ako človek – to akože… sa vrátim v čase a budem sa schopný plnohodnotne milovať s človečou samičkou??

„Hmm, je to tak ako si to myslím…povedané nezaobalene, budem schopný plnohodnotne uspokojiť potreby človečích samičiek?“ Damon dvíha obočie až ku korienkom vlasov na čele, číha na Stellu.

„Áno, prepáč, to je najhoršia vec, čo sa ti môže prihodiť ako reverznému. Ale nie všetkých to postihne! Tak spusť a už mi nadávaj, nech to mám z krku,“ zronene hľadí Stella.

Damon nakláňa hlavu na stranu, jeho oči hľadia kamsi cez Stellu, tvár sa vyjasňuje, pery predvádzajú neodolateľný úsmev, spokojnosť priam vreští z tela upíra.

„Hviezdička, ak sa mi toto podarí, tak som dostal od teba ten najkrajší dočasný darček v živote,“ vydýchol, skočil po vyplašenej Stelle, zovrel ju v objatí, vybozkával celú tvár.

„Čóó, tebe to vyhovuje… ale, no… ty si estét… tak… Damon, do riti, mne to došlo až teraz. Veď ty pasieš po Elene a ona je človek, ja som ti vlastne urobila láskavosť!“ Stella sa rozhorčene zvrtne a peláši preč.

Damon rázne vykročil, krok, dva plynulá premena na havrana, krídla zaberajú naplno, naberá výšku, krúži v oblakoch, potrebuje cítiť nápor vzduchu v slobodnom tele… síce prišiel o potešenie z lovu, ale možno získa nečakaný dar z nebies. Len to treba vyskúšať – havran krúži vysoko nad lesom, dolu sa rysuje malá bodka, penzión a ňom sa skrýva jeho princezná, ktorá možno pomôže odhaliť nové tajomstvo Damona…

Zaslala: IVETKI