Buď mojou princeznou… (6)

Dráčik Damonko vyšľahol plameň, osvetlil ponurú celu. Všetkým trom sa naskytol nečakaný pohľad. V kúte väzenskej cely ležala skrútená postavička, takmer bez života. Svetlo zhaslo, Elena pustila dráčika na zem a posúvala sa smerom k väzňovi. Damon ju dôrazne zastavil.

„Počkaj, ja to preverím, ty s veverko-drakom zapáľte fakľu, na druhej strane cely,“ nekompromisne zavelil upír. Elena sa podvolila; dráčik púšťal drobný plameň, napokon našli fakľu a po dlhšej chvíli sa rozhorela. Teraz už ako svetlonosi pristupovali k hromádke v kúte.

Damon skúmal Silou stvorenie, pootočil ho, v slabom svetle sa črtala drobná postava dievčaťa, či mladej ženy, prepadnutá tvár, zošúverená koža, bezvládne telo. Keď jej dopadli lúče svetla na tvár, akoby pohla viečkami.

„Damon, žije, čo si zistil?“ naklonená Elena, chytá dievča za ruku, je studená.

„Som z nej zmätený, nie je to človek, je to upír a nie je to upír, neviem sa v tom zorientovať. Čo ty zrzko?“ Damon sa otočil na dráčika.

„Cica, nehovor mi zrzko, lebo ti upečiem zadok!“ šteká dráčik a pristupuje k žienke. Skláňa sa k nej, hladká ju a čosi jej šepká do ucha. Postavička sa mierne pohne a skúša otvoriť oči. S námahou pootvorí viečka, len na malú štrbinku, díva sa do očí dráčika. Ten sa skláňa k nej a zasa šepká, napokon sa jemne odkloní, dívajú sa na seba a ona slabučko prikývne. Damonko sa prudko otočí a huláka.

„Damon, ty si silák, a chytrý silák, máš už vymyslené ako nás dostaneš von?? Ale rýchlo, táto slečna sa dosť ponáhľa!!“

„Kto je to, poznáš ju?“ spýtajú sa odrazu Elena aj Damon.

„Venujme sa riešeniu problému, musíme von a rýchlo. Tam sú dvere, Damon, prosím ťa…“

Damon sa zaprie, ale ani sa nepohnú. Hľadá páčidlo, cela je však prázdna, akurát zopár reťazí visí zo stien. Upír trhne najdlhšou reťazou, omotáva ju okolo mreží na dverách.

„Damonko, spojíme sily, ja ťahám ty páliš oheň na pánty; sú celé hrdzavé, musíme na to silou. Elena drž sa ďalej,“ rozdal príkazy a do práce. Dráčik taví, upír ťahá, železo škrípe, nechce povoliť.

„Skúsime znova,“ Damon si spomenul na Démona, pochytila ho taká zlosť, že začal lomcovať dverami ako o život až povolili. Elena drží fakľu, svieti na žieňa.

„Damon, prosím ťa, ponesieš ju? Ja budem svietiť,“ obzerá sa na upíra.

„Fakt ju chceš brať so sebou?“ neskrýva prekvapenie Damon.

„A ty snáď nie?! To ju tu necháme?!“ zaburácala Elena.

„Podľa tvojho tónu  v hlase je jasné, že nie. Vravím ti, že som z nej nesvoj. Neviem čo to je,“ žundre Damon.

Dráčik sa blíži k upírovi s nepriateľským pohľadom, vyzývavo hľadí do očí: „Skús ešte chvíľočku o tom pochybovať, či ju tu necháš a osobne ti vypálim dieru do prdele! Rozhodni sa, berieš ju na ruky a ja idem prvý von, či naopak, ale hlavne už!!“

„Ok, beriem ju ja, ty si prieskumník,“ nakladá si nevládne dievča do náručia, dvíha ju a je prekvapený, že takmer nič neváži. Výprava sa pohla do dlhej chodby, Elena svieti, vôkol samé steny, vlhko, špina. Chodby a zákruty neberú konca, v dohľade prvé schody a hore ďalšie zavreté dvere. Dráčik skúša s nimi pohnúť, nedarí sa.

„A už mám tohto áreštu dosť, práve som sa nasral! Ustúpte dozadu.“ Dráčik narastá, zaprie sa z celej sily a vyvalí dvere aj s kusom steny. Výprava pokračuje, ďalšia chodba, schody, dvere – aj tie letia. Svetlonos Elena občas kontroluje Damona s dievčinou, je bezvládna v jeho náručí, hojdá sa ako handrová bábka. Svetla pribúda na chodbe, cítiť čerstvý vzduch, blížia sa na božie svetlo. Pred Damonkom nie sú dvere, ale poklop, skúša ho vyklopiť, ani sa nepohne.

Zaberá čo vládze, nič. Otáča sa na upíra: „bude zasa spolupráca?“ Damon kladie žieňa na zem. Zapierajú sa obaja, lenže poklop je zjavne z vonku čímsi tvrdo zablokovaný. Nový pokus, obaja zadýchaní, unavení,  no bez výsledku.

„Hej, mládenci, poďte si oddýchnuť, nejde silou, skúsme hlavou. Damon, vieš kde sme? Čo cítiš?“  Damon zatvára oči, plné sústredenie, skenuje okolie; zopár hlodavcov, vtáci, ľudia žiadni, zdá sa tu pusto.

„Nie vtáčatko, nikoho necítim, je tu pusto. Chvíľku si odfrkneme a nový pokus zrzko. Ok?“

„Hej,“ unavene potvrdil dráčik.

Kúsok od slobody sa zastavila naša trojica, sorry, teraz už štvorica. Elena sedí pri dievčinke, drží ju za ruku, šepká jej, dodáva silu. Dievčinka vráti stisk Elene, pootvorí ústa: „ďakujem vám.“ Elena vyskočí na rovné nohy: „Ona ďakuje, hovorí, preberá sa, rýchlo, chlapi do toho, vyraziť poklop, rýchlo!!“

Vytrhli sa z letargie, Damonko podrástol ešte viac, každý z jednej strany, pripraviť a pozóór; svaly napnuté k prasknutiu, prekážka vonku ustupuje, poklop po troške povoľuje, škrípe, ale otvára sa.

„Hurá, hurá teším sa, vy ste moji siláci,“ euforická Elena skacká, bozkáva Damonka aj Damona a už ich súri preč. Vyliezli spoločnými silami nad poklop a čuduj sa svete – les, ticho; poklop bol starostlivo schovaný pod kopou dreva a lesného bordelu.

„Ja to tu poznám, my sme kúsok od penziónu, ide sa,“ Damon berie do náruče dievča, rázne kráča domov, Elena a dráčik hopsajú za ním.

 

◊ ● ◊

Stefan je celý zúfalý, Elena prinútila Bonnie, aby jej otvorila bránu do medzipriestoru, a celá posadnutá letela pomáhať jeho bratovi. Sakra, čo teraz, Bonnie mi kategoricky odmieta pomôcť vojsť cez bránu za Elenou. Čakanie je najhoršia vec na svete, bezmocnosť je taktiež na prd… Chodí z izby do izby, nervozita mu nedá pokoja, občas bezmyšlienkovite hodí očkom z okna.

No a halucinácie sú tiež na prd… Stefan vytreštene sleduje podivnú štvoricu náhliacu sa k domu. Vidí Elenu?? Otrasie sa a letí von, vybieha im v ústrety: „Elena, Damon ste to vy?? Pre boha čo máš so šatami? Elena si krvavá a, a toto je kto?“ ukazuje na dráčika a hneď na bezvládnu dievčinu v náručí Damona.

„Ahoj braček, tiež ťa rád vidím! Veľa otázok, žiadna pomoc. Postaraj sa o Elenu, ja vezmem zvyšok,“ drnčí Damon.

„Žiadne také, dievčina ide so mnou do kúpeľne, dám jej sprchu, vybavím to, poprosím si niečo malé, či veľké pod zub pre nás obe. Damon kúpeľňa, ideš!“ zavelila Elena. Stefan drží dvere, čumí na dráčika, obzerá si brata – ten má spálené šaty, špinavý ako keby prišiel z bane. Hento čudo – snáď lietajúci dráčik, ďalší zadrbaný baník, ako Damon. Rozkaz je rozkaz, hajde do kuchyne kuchtiť.

Damon kladie žieňa do vane: „Elena, je slabá, dávaj pozor nech sa ti neutopí, už keď som ju vliekol taký kus. Daj vedieť keby dačo,“ žmurkne Damon a odchádza. Elena vyzliekla devuchu, osprchovala ju, umyla vlasy – dievčina už trošku živšia pomáha Elena ako vládze, stále bez slova. Konečne ju Elena balí do obrovskej osušky a sama pre seba hlesne: „A kam teraz s tebou?“

„Ďakujem Elena, prosím k niekomu, ja už nechcem byť sama, bojím sa, prosím…“ nevládze viac hovoriť.

„Samozrejme, že nebudeš sama, kým sa dáš do poriadku, vždy bude s tebou niekto a teraz pôjdeš k Damonovi, potom sa uvidí. Prinesiem ti dačo pod zub, počkaj.“ Elena vybieha na chodbu, volá Damona. Ten je ale v nedohľadne, tak zhrabne Stefana.

„Stefan, dievčinku dáme zatiaľ k Damonovi do izby, bojí sa byť sama a zvyšok o nej ti poviem potom. Poď.“ Stefan sa už ničomu nečuduje, prišiel generál v podobe Eleny; berie dievča, nesie k Damonovi. Uložia ju do veľkej postele.

„Ani neviem ako sa voláš, nevadí, donesiem ti jedlo, dám sa sama do pucu, prídem, dáme reč.“ Elena plní čo sľúbila, jedlo hore, ona do sprchy.

Damon skočil pod sprchu – božská teplá voda; konečne si doprial čisté šaty a prišiel čas na očistu Damonka. Ten sa túlal okolo penziónu, obdivoval porast a trhal trávu. Upír sa zrazu vynoril pred ním a pekne ho vyplašil – Damonko reagoval inštinktívne – vypáli dávku ohňa na Damona.

„Zrzka, hééj, kontroluj sa, zasa si mi spálil košeľu!! Za každú zničenú vec ti vyšklbem časť chlpov na hlave!!“ hnevá sa upír.

„Tak čo skáčeš ako panter zo zálohy?! Sám si si na vine, neplaš ma! Ako sa má dievča?“

„Neviem, Elena sa o ňu stará a ja sa postarám o teba, hajde do vnútra,“ tlačí špinavú chlpatú guľu. Damonko nechtiac pristál v kúpeľni a bol nútený previesť očistu. Zdráhal sa, ale keď sa Damon vyhrážal že ho vyrajbe ako koberec, vzdal to.

Elena mala v kúpeľni Stefana, v rýchlosti referovala a bojoch s Démonom, presune domov a väznenej dievčine. Čosi pridala aj o dráčikovi Damonkovi a delfínovi Filipovi. Stefan v tichosti vstrebáva všetky nové informácie – žiadny komentár, iba tichá akceptácia.

Damon vbehol do svojej izby, nevšimol si dievčinu v posteli, rútil sa pre novú košeľu. Šup prepálená košeľa do smetí, druhá do ruky a keď vykročil ku dverám skamenel. Stál pri svojej posteli, polonahý, oči prekvapením vytreštené, obočie vytiahnuté až pri vlasoch, díval sa na dievčinu, po krk zarytú v jeho perinách: „A ty si sa sem ako dostala?“

„Priniesol ma Stefan, prepáč, bojím sa sama, ale môžem byť aj na zemi, ak prekážam, len nie sama, prosím…“ splašene šepce.

„Dobre, tíško, môžeš tu zostať a rozhodne nie na zemi. Oddychuj,“ ukončil krátku návštevu, hodil na seba košeľu a je preč. Cestou stretol brata: „Stefan, zabudol si si balíček v mojej posteli, tak si ho uprac, ja padám…“

„Počkaj, Damon, to je Elenin príkaz, bude zatiaľ u teba a… stav sa neskôr, dáme kus reči,“ veľavýznamne pozerá Stefan.

„Myslím, že nie je o čom braček.“ Damon zmizol.

Elena plná očakávania dobehla za dievčinkou. Tácka praská od dobrôt. Uvelebila sa vedľa nej, Damona nikde nevidí.

„Ponúkni sa, musíš niečo zjesť a nabrať silu,“ prisúva plný podnos.

„Prosím dajaký šalát,“ tiché želanie devuchy.

„Na nič nemáš chuť z tohto? Dobre zbehne ti pre šalát,“ jedna noha sem, druhá tam. Dievčina zďobla kúsok šalátu, tíško leží, díva sa na Elenu. Elena premýšľa ako začať hovor.

„Vieš, keď sme ťa našli v cele, Damon , no… on je…“

„Ja viem čo je. Upír,“ hlesla dievčinka. Elene vybehli oči od prekvapenia, no dobre, aspoň nemusím obsiahlo vysvetľovať.

„Fajn, ušetrila si mi dlhú cestu; takže on mi povedal, že je z teba zmätený, že nie si človek, že ty si upír a nie si upír. Priznám sa, tu mám zmätok ja. Ja som človek, ale s upírmi nemám problém. Myslíš, že by si mi mohla o sebe čosi povedať, prosím?“

„Môžem, ba dokonca musím. Elena ja som reverzný upír, alebo ak chceš opačný upír. Myslím si, že netušíš, čo to je. Vystihuje to pomenovanie – som opak bežných upírov, ako je Damon a Stefan. Podstatný rozdiel je v prijatej strave – je žijem z rastlín, sajem chlorofyl, silu získavam zo slnka. Preto ten šalát, pre začiatok. Elena, veľa nechýbalo a bolo po mne v tej cele. Nemala som žiadne rastliny, ale hlavne žiadne slnko. Ďakujem Elena…“ dievčinka začína plakať.

„Nie, neplač, prosím, už je všetko ok. Teda vyrazila si mi dych – reverzný upír, nikdy som nepočula ani hlásku o tom. Počkaj, hovoríš, že šalát na začiatok, tak čo ti mám priniesť? Na rovinu, potrebuješ energiu, tak čo?“

„Chlorofylová bomba je pšeničná tráva, ale stačí mi aj lucerna, ďatelina, jačmeň – aspoň trošku. Zvyšok spraví slnko. Dlžím ti ešte moje meno. Elena som denný tvor ale moje meno je čisto nočné, som Stella.“

„Jasné, viem Stella znamená Hviezda, máš krásne meno, Stella, ak dovolíš, idem zháňať chlorofyl.“

Elena zbehla do kuchyne, Damonko na ňu už čaká.

„Tu máš Elena, pre Stellu,“ podáva je košík ďateliny a divoký jačmeň.

„Ty si to vedel a mlčíš? Prečo?“

„Chcela ti to povedať sama, tak si to želela. A teraz jej odšťav tento košík dobrôt. Nazbieral som to pred penziónom. Idem hľadať ďalej, miluje pšeničnú trávu. Zastavím sa neskôr. Ponáhľaj sa Elena, nech je čím skôr fit,“ dráčik zmizol na lúky.

Stefan len sedí, počúva a nič nekomentuje. Elena odšťavuje, myslí na Stellu. Plný pohár tmovozelenej tekutiny opatrne nesie upírke. Prechádza okolo Stefana, vlepí mu bozk na pery, poďakuje za pomoc, cupitá ďalej. Stella  zjedla šalát, máličko pookriala, vchádza Elena s plným pohárom. Stelle zasvietili oči.

„Elena, to je božská vôňa, dokonalá delikatesa pre môj nos, to si ako stihla nájsť a pripraviť, veď si len človek?“ rozplýva sa Stella.

„Dráčik Damonko to pre teba nazbieral, vydal mi príkazy na prípravu a zasa zmizol čosi pre teba hľadať. Daj si, dobrú chuť,“ podáva pohár a spokojne sa prizerá, ako mizne tmavá brečka v Stelle. Vypila to naraz.

„Asi prasknem! Lukulské hody sú za mnou. Máš ešte mnoho otázok, ja viem, ale môžem si teraz zdriemnuť? A prosím ťa, budeš tu so mnou? Prepáč, bojím sa zaspať, sama…“ ustráchane šepce.

„Samozrejme, budem si tu čítať, spi.“  Elena vybehla pre knihu, ľahla si vedľa Stelly a začítala sa. V penzióne je ticho, Stefan nazrel do Damonovej izby, Elena mu naznačuje nech je ticho, posiela mu vzdušný bozk a číta ďalej. Stefan zmizol preč z penziónu na lov, Damonko sa túla lúčinami a zbiera zelinky pre Stellu.

K večeru sa vracia Damon. Zakráda sa ticho, načúva, dom je prekvapivo tichý. Elena ho zazrela pri vchode, skryla sa za roh, zatajila dych, skúsi ho prekvapiť, skrýva  myšlienky.  Damon si nalial pohár moku, hlava zamyslene sklonená, kráča k sebe. Tesne za rohom Elena vybafne na Damona, ten sa mykne, celý obsah pohára vychrstne Elene do očí, na hlavu.

„Princezná, mohol sa ťa s tým pohárom aj zabiť! Toto si spravila posledný raz, jasné! A čo teraz, mám ťa pooblizovať?“ rozdýchava preľaknutie Damon.

„Áno, nie… si ma naplašil viac ako ja teba. Od kedy si nosíš piť k sebe?“ Elena potrebuje vyplaviť adrenalín z tela, pästičkami udiera upíra.

„Prestaň, budem mať modriny, Stefan je preč, že? Viem to. Poď sem, si celá od škótskej,“ pritiahne si ju k sebe, schová do náruče, oblizuje líca od moku. Elena priviera oči, Damon prechádza z líca na líce, klesá k perám, bozkáva ich krátko, jazykom si pýta vstup. Elena sa vzdáva, odpovedá mu na hru a posiela telepaticky myšlienku: „kde si sa túlal tajomný cudzinec, čakala som ťa v tvojej posteli.“ Rozochvený Damon sa ešte väčšmi pritisol k princeznej, vzrušene dýcha, bozkáva bledú šiju, cíti prúdiacu krv.

„Môžem princezná?“ šepká otázku do prekrvených žíl na krku. Elena záporne krúti hlavou: „Nie, prosím, príde Stefan, inokedy, ďakujem.“ Damon bolestne zastoná,  krotí sa, núti hlavu myslieť na niečo iné ako na Elenu. Drží rozkošné telo vtáčatka a nie je mu dovolené dopriať si dúšok Eleninej, božskej krvi. Pery zámerne odkláňa, koncentruje sa na kobercový vzor, potláča vzrušenie; aspoň jeden má rozum… Vzdáva to, uvoľní objatie.

„Dobrú noc, princezná,“ kráča k sebe do izby. Plný doznievajúceho vzrušenia pristupuje po tme k oknu. Noc je jasná, upír vidí každý detail, netopier preletel pred oknom, Stefan sa vracia z lovu, kráča s Damonkom a ten vlečie akýsi batoh, zdá sa byť ťažký. Tak dobre princezná, inokedy. Unavený Damon si líha na posteľ, moment úžasu, nie je v nej sám. Rozpomenie sa na dievča z väzenia.

„Tak teba tu nechali? Myslel som, že Stefan… aha nie on, Elena. Jasné, zostaneš…“ sám so sebou vedie hlasný monológ Damon.

„Damon, prepáč, mám ísť na zem? Bojím sa, zostať sama.“

„Nie zostaň, ááá, možno by nezaškodilo meno, už keď ťa mám v posteli. Hmm… meno by bodlo,“ uzavrel dohady upír.

„Som Stella a môžeš pri mne zostať na chvíľku? Bojím sa zaspať, keď som sama. Poobede tu bola Elena, chvíľku som pri nej spala. Prepáč, obťažujem vás, môžete mi dopriať pár chvíľ vašej trpezlivosti a nechať ma pri vás ešte zopár dní? Vypadnem len čo budem schopná stáť na nohách, sľubujem. Damon, som tak vydesená z väzenia, ach Damon, strašné, pomalá smrť je obludná!“ zavzlyká.

Upír si ľahol tesne vedľa Stelly, vzal si ju náručia, objal: „Stella, už tíško, si so mnou. Postaráme sa o teba, zostaneš ako dlho budeš chcieť, jasné?“ Chlácholí upírku, poskytuje istotu vo svojom mohutnom náručí, íska jej vlasy, pohládza ruku. Na Stellu padá pokoj, poddáva sa bezpečiu Damonovho sveta; schúlená pri jeho boku, pevne mu stíska ruku vo svojich dlaniach, priloží si ju k perám, pobozká: „Vďaka ti, si ako môj bracho, mám ťa rada.“

Tma a ticho panujú v izbe, každý z nich rozmýšľa nad iným. Damon sa vrátil k Stelle, sonduje ju Silou, stále nevie presne, čo je zač.

„Tak už sa spýtaj, Damon, neuhádneš to, kto som, neustále ťa budem zavádzať,“ poznamená Stella, cíti ako sa Damon snaží odhaliť jej identitu.

„Si citlivá, bystrá a už si pookriala, mám radosť, ale nespýtam sa, povieš mi to sama,“ tvrdohlavo reční.

„Nie, odpoviem, ak sa spýtaš… tiež mám tvrdú palicu,“ trvá na svojom Stella.

„Nespýtam, vyhodím ťa z postele, aj z domu!“ žartuje upír.

„To by si neurobil… lepšie povedané, nebude ti to umožnené… Elena nepopustí a ty to dobre vieš. Mimochodom, čo to bolo na chodbe za entrée, nekonečne ľúbiš bratovu vyvolenú. Som milo prekvapená…“ široký úsmev.

Damon sa naježil: „Asi ťa naozaj vyhodím a hneď, pcháš nos do cudzích vecí… ááá prečo si milo prekvapená?“

„Stefana som cítila iba chvíľku, keď ma niesol. Jeho energia je z iného sveta ako tvoja. On miluje oddane, tíško, nekonečne, až za smrť. Ty si ma vliekol hodný kus, čítala som v tebe, tvoja energia je koktail dravosti, zmyselnosti, nehy a odovzdania. Milým prekvapením je, že si odovzdaný Elene. Chceš vedieť akú má ona energiu?“ tichučko plynie reč Stelly.

„Hviezdička moja, poznám Eleninu energiu… v zásade je ako ja. Priťahujeme sa, lenže Elena má v srdci navyše Stefana a ten mi mieša karty inak ako ja chcem – toť vše. Riešim tú hádanku roky… ako mať pre seba Elenu a nezabiť brata? Hviezdička, máš pre mňa odpoveď?“

„Damon, nevyriešiš tú hádanku sám nikdy, Elena bude pravdepodobne tiahnuť k obom, zožieraná výčitkami pre oboch a buď zasiahne osud tragicky, alebo to Elenu zlomí a oboch vás opustí, samozrejme zasa zožieraná výčitkami. Neviem prečo jej osud nadelil takýto obrovský trest, myslím tým, mať vás oboch,“ skončila analýzu Stella.

„Dievča moje, poznáme sa pár hodín, prekvapuješ a prekvapuješ. Chcela si mi ešte odpovedať na jednu otázku…“ manévruje Damon, už by vážne rád tušil, čo to má za tvora v posteli.

„Odpoviem, spýtaj sa… ak sa nespýtaš, ovplyvním všetkých okolo v penzióne, čo poznajú odpoveď, od nich sa nič nedozvieš. Alebo sa nemusíš priamo spýtať, popros o odpoveď… posledná ponuka,“ Stella sa podvihla na lakte, aby bola bližšie k Damonovým očiam a čaká.

„Hviezdička, čo to hráš za hru, o čo ide? Rada vládneš; pred chvíľkou si sa zdala celkom submisívna,“ Damon hľadí zblízka do očí Stelle, odhaduje nového protivníka.

„To ty rád vládneš, drahý, ja som skutočne poddajná, no neznášam tichý nátlak s manipuláciu, milý môj. Ujasníme si posledný bod, roky rokúce si zvyknutý, že všetky samičky ti zobú z ruky – nečudujem sa, matka príroda ti nadelila fyzickú krásu, šarm, kúzlo, charizmu, sexi telo, opojné oči, bystrého ducha, cit pre manipuláciu s ľuďmi… lenže ja nie som človek, zlatíčko moje. To znamená že som tvoj rovnocenný protihráč a dnes sa podvolíš ty mne, zajtra ja tebe, koniec diskusie, zlatúšik,“ uťala debatu rázne.

Stella sa posúva ešte bližšie, leží na boku pri Damonovi a práve sa rozhodla pre úskok. Pomaličky po kúskoch sa presúva celým telom na Damona. Ten len prekvapene zadržuje dych, nebráni sa a čaká čo mu hrozí, pripravený sa aj biť. Stella už leží celým telom na upírovi, rukami sa opiera pri jeho hlave, pery má kúsok od jeho – baví sa vystresovaným upírom, cíti jeho zmätok.

Damon to neberie ako sexuálny útok od Stelly, skôr čaká fyzickú bolesť. Damonove telo plní adrenalín, chystá sa k boju, ruky položené na posteli. Upír číha, nekonečné sekundy pred bojom, Stellu má položenú na celom svojom tele, hlavy pár centimetrov od seba. Je zraniteľný, ale ešte stále vyčkáva, nech odkryje karty prvá ona. Stella skláňa hlavu, pery sa dotknú upírových len letmo, posúva sa k jeho uchu, jej pery sa celú cestu k uchu šúchajú Damonovým lícom. Dorazia do cieľa, pritisnú sa na ucho, šepkajú: „Len dve možnosti, spýtať, poprosiť…“ Stella sa uvoľní, leží na Damonovi, hlavu zloženú vedľa neho, pery stále pritisnuté na uchu, jedna ruka stúpa do vlasov, pohráva sa s pramienkami, druhá pristála na tvári, pohládza líce, kĺže po perách. Upír je napätý na prasknutie, nervozita stúpa, pocit vlastného ohrozenia silnie, cíti sa ako potkan zahnaný do kúta, pustil si ju moc blízko k telu.

„Hmm… určite je aj iná možnosť…“ Damon šeptom odpovedá, naťahuje čas, získava pre seba cenné sekundy, ruky sa mimovoľne dotknú jej tela, to ho preberie a konečne ju začína vnímať ako ženu a nie ako bojovníka. Zamotaný do protichodných pocitov si uvedomuje, že má na sebe pulzujúce ženské telo, jej blízkosť ho zvádza úplne iným smerom ako je boj. Stella mu bozkáva ucho, láska tvár i celé pery jemnou rukou… je roztomilá, je príťažlivá, je vzrušujúca, o čo sa snaží…

Stella je dokonale odmenená Damonovou rozháranosťou, toto presne chcela, vystrašiť ho, pripraviť na boj a potom mu ukázať svoju ženskú časť – super poslúcha ako psík. Vychutnáva si plnými dúškami upírov vnútorný boj, prerod z boja na vzrušenie, jeho tápanie v tme. Stella naďalej leží celá oddaná Damonovi, jemne sa pomrví telom, aby na seba ešte viac upozornila, ruka pracuje vo vlasoch, druhá na tvári, pery bozkávajú ucho a posúvajú sa na krk – rozdáva len letmé bozky, sotva citeľné: „Čakám…“

„Našiel som ďalšiu možnosť, táto ti vyhovuje?“ Damon sa rozhodol odbočiť z cesty bojovníka,  na cestu ku vzrušeniu – napokon, je to tiež chodníček, no príjemnejší – poďme skúmať. Otáča hlavu k Stelle, hľadia si do očí, upír si nie je istý či v nich vidí vzrušenie, skôr sú skúmavé. Oblizne si pery, jedna ruka neisto stúpa k bokom, druhá prstami opisuje krk, vojde do vlasov, pritiahne si hlavu upírky bližšie, díva sa uprene do očí, číta reč jej tela, odhaduje pocity, stále váha, či sa vydať na výpravu k jej ústam. Pokúsil sa čítať jej myšlienky, ale skrýva ich. Stella mu nijako nepomáha, pasívne čaká. S tebou je radosť spolupracovať, baba jedna, tak ber to čert, idem do útoku, hop, alebo trop. Zahnal poslednú neistotu, jej ústa má takmer pri svojich, neponáhľa sa, čaká na jej reakciu, pery sa dotkli, opatrne bozkáva Stellu, akoby čakal smrteľný výpad každou sekundou. Stella sa nechá bozkávať, neustále pasívna, Damon pridá mierne na intenzite, pomáha si rukou votkanou do vlasov, druhá ruka hladí chrbát, vháňa jej telo hlbšie do náruče upíra.

Stella sama nečakala takúto podmanivú zmenu, jej rýchlo sa zotavujúce telo upírky reaguje vysoko pozitívne na upíra, musí uznať, že Damon je príma chlapík disponujúci príťažlivým, okúzľujúcim telom a bolo by zaujímavé využiť to.

Tak čo, reverzná upírka, zašpásuješ si s Damonom? Priznaj si priamo, toto si nemala v pláne. Ako sa bude hrať ďalej, len podľa tvojich pravidiel??

Zaslala: IVETKI