Krátka chvíľa

Rozpustila si dlhé, rovné hnedé vlasy a gumičku si dala na zápästie. Ledabolo si ich prehrabla, aby nabrali aký-taký smer a potom pohľadom prešla všetky fotky, ktoré okrášľovali rám zrkadla. Tak to robila vždy, aj keď ju vždy pichlo pri srdci a túžila vrátiť čas. No potom si spomenula na to, čo prežíva teraz a celá sa vzrušením zachvela. So zmiešanými pocitmi sa zašila v kúpeľni, aby si umyla zuby, odlíčila si tenkú vrstvu špirály z očí a opláchla si tvár studenou vodou. Po takomto osviežení si tvár utrela do mäkkého uteráka a začala si česať vlasy. Tentoraz si nekonečne dlho rozčesávala to hniezdo na hlave, ktoré jej vzniklo vďaka gumičke a troche vody. Gumku, ktorá jej stále okrášľovala kostnaté zápästie, položila s kefou ku umývadlu a potom sa vrátila do izby. Zavrela dvere do kúpeľne a išla si ľahnúť, keď začula ako niečo dole, na prízemí, buchlo. Opatrne otvorila dvere a nazrela na chodbu.

„Haló? Jeremy?“ On by ešte nemal byť doma, veď išiel niekde s Bonnie. Celý dom bol ponorený do ticha, tak ich zavrela späť a otočila sa k posteli, keď zacítila jemný, večerný vetrík na svojich obnažených nohách.

„Ach, Bože!“ uľavila si a dodupala k oknu. Zabuchla ho a konečne sa otočila k posteli. Vliezla pod paplón a vzala si z nočného stolíka svoj diár. Našla medzi tým neporiadkom pero a začala rozmýšľať ako asi začať písať.

Milý denníček!
Dnes bol vskutku obyčajný deň. Nič zaujímavé sa nestalo, okrem toho, že mám hlavu plnú spomienok, ktoré nepotrebujú byť znovuzrodené. Aj keď to nerada píšem, ale potrebujem to zo seba dostať a nikto by to nemal vedieť. Posledné hodiny rozmýšľam nad tým, prečo sa to všetko tak zvrtlo. Mali sme so Stefanom neobyčajný vzťah plný lásky, vášne, porozumenia… Bolo to vážne dokonalé, ale pritom to bolo úplne nedokonalé a neprirodzené. Ale mne to nevadilo. A jemu asi tiež nie, aspoň si to myslím. A on, jedného dňa, z ničoho nič, odíde a nechá mi tu list, že to so mnou nejako nevyšlo a je nutné priznať si svoje skutočné pocity a bla, bla, bla…! Takže ja som bola len náhrada za Katherine.

Utrela si oči od sĺz. Netušila, že sa dopracuje až k takému výlevu citov, že sa tu rozplače.

Prejdem radšej od týchto pochmúrnych myšlienok ďalej. Proste sa s tým musím zmieriť. Ako som sa „zmierila“ so smrťou mojich pravých rodičov, mojich adoptívnych rodičov, mojej tety… Proste všetkých. Radšej by ma mali zaujímať, čo ma aj zaujíma, prečo som vlastne povedala Damonovi, že dnes to zvládnem aj bez jeho neodolateľnej bytosti. Keby si tak vedela fackať, ty moja malá bútľavá vŕba. Nepísala som tu, ako som to zo seba dostala, takže: Keď sme spolu volali, on bol niekde (neviem kde) a hovoril, že sa bude snažiť prísť do večera. A keďže som z jeho tónu dokázala pochopiť, že to asi ťažko stihne, tak som mu povedala, že mám čas a že môj dom je mu vždy k dispozícii. No a už je pol dvanástej a jeho stále nikde, takže dnes budem zaspávať sama. Ale veď to nevadí!

Usmiala sa do vetra a rozmýšľala, čo dnes ešte také vyviedla. Teraz už mala oči suché, čo bolo veľké plus.

Teraz mám v pláne spať a snívať o mojom miláčikovi a predstavovať si ho, ako ma objíma a bozkáva atď.

Zavrela denník a spolu s perom ho položila na menšiu kôpku kníh, ktorá ležala na nočnom stolíku. Zhasla svetlo a uložila sa do mäkkých vankúšov. Chvíľku ležala na pravom boku, ale potom ju sledovanie dverí svojej skrine prestalo baviť a tak sa so zavretými očami obrátila na druhý bok a pristála na niečom pevnom, voňavom, oblečenom…. Otvorila šokovane oči a posadila sa. Hneď sa pozrela do Damonovej tváre.

„Prekvapenie!“

„Ahoj.“ Hneď jej spadol kameň zo srdca. Normálne cítila, ako ten balvan povolil svoje zovretie a dovolil jej zhlboka sa nadýchnuť. Rozum sa vypol a dovolil srdcu, aby riadilo jej telo. Hneď ho pobozkala a dúfala som, že bozk obsahoval všetky slová, ktoré mu chcela v tej chvíli povedať.

„Prekvapil som ťa, však áno?“ Bol opatrný, ako keby sa vážne obával, že ho už dávno prekukla. Zasmiala sa a ešte pevnejšie ho objala.

„Samozrejme, že áno. Prepáč, ale nie som taký génius, čo sa týka upírov.“ Trávi s nimi už pomerne dosť času na to, že je človek a ešte stále nepochopila ich ideológiu.

„Kde si bol?“ spýtala sa potichu a položila svoje telo na to jeho. Obkročmo ho objala nohami a vlasy si odhrnula na druhú stranu ako chcela nechať pracovať svoje ústa.

„Len som sa bol poobzerať po okolí.“ Slastne privrel oči a vychutnával si, ako jej pery prechádzajú po jeho líci až ku krku. Pohladil ju jemne po ruke a rýchlo si vymenili polohy. Teraz bol on na vrchu a ona bezmocne ležala po jeho telom.

„Héj!“ Ledva sa zdržala výkriku, pretože ju hrozne vyľakalo, keď sa s ňou všetko zdvihlo a ona na nekonečnú sekundu letela vzduchom a mäkko pristála na chrbte. Zasmial sa, čo v jej ušiach znelo ako hra zvonkohry, ktorú nedávno počula a melódia sa jej vryla do pamäti. Jeho smiech bol prinajmenšom taký krásny. Ležali takto dlho do noci, bozkávali sa usmievali jeden na druhého. Táto noc bola presvietená mesiacom, ktorý sa neskrýval pod mrakmi, aj keď sa pokojne mohol hanbiť za svoju necelú konštrukciu.

„Milujem ťa,“ zaznelo Elene zrazu pri uchu. Ležali pokojne v objatí, prikrytí, aby ich telesné teplo nikam neušlo.

„Aj ja ťa milujem,“ odpovedala šeptom a chytro ho pobozkala. Tlačili sa jej slzy do očí, ktovie prečo.

„Plačeš…“ vytušil Damon a ustarane ju pohladil po líci.

„To nič. Vážne.“ Usmiala sa a ľahla mu na hruď. Nechcela ešte spať, nechcela sa vzdať toho, že sa bude vyžívať v jeho prítomnosti. Ale spánok prišiel nečakane a ju zastihol nepripravenú, takže sa mu podvolila a zaspala v Damonov náručí. Ten sa len spokojne usmieval a hladil po hebkých vlasoch. O chvíľku tiež zaspal rovnako spokojný ako dievča na jeho hrudi.

Zaslala: Tinuš