With you or without you? (2)
II.KAPITOLA- BODYGUARD
Kľuč v zapaľovači zachrčal, no motor nenaskočil.
„Poď, poooď,“ prosíkala. Vari si Stefan zámerne pokazil auto? Myslel to s tým strážením naozaj vážne? Elenu začala pribúdajúcim časom zachvacovať panika.
„Čo to tu nacvičuješ?“ zaznelo jej pri uchu a od ľaku sa riadne mykla.
„Oh, Damon, vydesil si ma.“
Nadvihol obočie a ani na sekundu z nej nespustil oči. Len sedel a čakal. Dožadoval sa odpovede.
„To ty si niečo spravil so Stefanovým autom?“
Nič nepovedal, tak pokračovala: „..lebo ak áno tak máš uňho veľký problém. Určite sa nahnevá a..“
„Jediný na koho sa nahnevá budeš ty. Si mizerná klamárka Elena, nechápem ako ti na to mohol skočiť. Ach, môj braček sa nikdy nepoučí, čo sa týka žien,“ skonštatoval, pričom si neodpustil ten svoj ironický úškľabok. Odrazu to bol však smrteľne vážny Damon, ktorého už Elena párkrát videla pri krízových situáciách.
„Vystúp si z auta.“
„Damon ja..“ slová ako výhovorky boli v tomto prípade totálne zbytočné, pretože Damon nemal v sebe nič zo svojho brata. Ani nestihla dopovedať svoju vetu, keď už stál na jej strane auta a otváral dvere vodiča.
Bolo by zbytočné protestovať, aj tak proti nemu nemala žiadnu šancu. Vytáčalo ju však jeho zľahčovanie situácie. Vari si neuvedomuje, že kvôli nej zomrie?
Vystúpila z auta a do svojho pohľadu vložila všetok truc, ktorý dokázala zo seba vydať ako prejav nesúhlasu.
„No tak nenafukuj sa, pripomínaš mi tým Katherine.“
Tak týmto ju úplne zaklincoval. Chcela na to povedať niečo riadne sprosté, no slová sa jej zasekli v krku.
Nádych, výdych.
„Damon, prosím. Prečo to nikto nechápe? Ak ma budete chrániť, Klaus zabije aj vás. Ty už nechceš žiť?“
„Elena- nežijem už 162 rokov, myslím, že sa cez to dokážem povzniesť. Teraz poď pekne naspäť do domu. Ihneď.“
„Nikam nejdem, prestaňte mi všetci komandovať život.“
„Oukej, pamätaj, že ty si ma k tomu donútila.“
Ani sa nestihla spamätať, keď pocítila Damonove ruky na svojich bokoch a odrazu už nebola nohami na zemi. Niesol ju. Prehodenú cez rameno. Ako odpadlíka. Elena cítila, ako jej od hnevu nabehla do líc horúca krv.
„Okamžite- ma- daj- dole!!!“ kričala, kopala nohami a bila ho rukami po chrbte, no všetko bolo tak efektívne, akoby tĺkla päsťami do kamennej steny.
Poslúchol ju a postavil ju priamo oproti sebe. Spôsob, akým sa jej zahľadel do očí jej nahnal strach.
„Ja nie som Stefan. Neobmäkčíš ma krikom, slzami, ani ničím iným. Ak to chceš na mňa skúšať, si na zlej adrese. Z tohto domu sa nepohneš, pokiaľ nevymyslíme, ako sa zbaviť Klausa. Ak to bude potrebné, zamknem ťa dole v pivnici. Rozumieš?“ hovoril rýchlo a skoro šeptom, aby jeho oznam patril len jej.
Elena nemo prikývla. Vedela, že Damonove prejavy priateľstva sa v ničom nepodobajú prejavom Matta, Tylera či kohokoľvek iného. Chcel ju chrániť. Svojím vlastným spôsobom. Aj za cenu, že ho bude za to neznášať.
Chytil ju za ruku a vtiahol do domu.
Stefan sa práve zotavoval z dávky, ktorú mu Elena podala. Rukami sa zapieral o operadlá kresla, pokúšal sa vstať. No bol ešte slabý. S únavou a bolesťou, ktorá mu ešte stále rozožierala síce už hojace sa vnútro, padol naspäť do kresla.
V jeho očiach bol hnev zo zrady, sklamanie. Elena musela odvrátiť zrak. Čo keď ju nenávidí?
„Priviedol som späť nášho utečenca. Chcela ťa okradnúť o tvoje úžasné fáro. Nevieš si už nájsť nejakú normálnu frajerku?“ Opäť narážka na Katherine.
„No tak Stefan, menší prejav vďaky by nebol od veci. Keby nebolo mňa, pravdepodobne by tvoja priateľka trávila nezabudnuteľné chvíle s Klausom.“
„Vďaka ti,“ povedal trpko.
„Aj nabudúce. Vieš, musíš uznať, že robenie bodyguarda je ďalšia z vecí, ktorú robím lepšie ako ty.“
„Hej, Katherine si to zrejme nemyslela, keď som ju sprevádzal na večierku zakladateľov.“
Elena si nestihla všimnúť zmenu pohybu v miestnosti, cítila len náhly závan vzduchu a odrazu videla, ako Damon drží Stefana pod krkom a ako sa navzájom ohrozujú svojimi ostrými zubami.
„Dosť! Prestaňte, prosím!“ Stefanove narážky o Katherine ju zranili, no v podstate to bolo ako neúmyselná odplata pre ňu a úmyselná pre Damona. Obaja si za to môžu sami. Akurát, že Damon to nerešpektuje.
Napätie povolilo, bratia sa od seba odtrhli.
„Neviem, ako chcete bojovať proti Klausovi, keď bojujete sami proti sebe. Mali by ste sa spamätať.“ Zvrtla sa a kráčala k vchodovým dverám, tentoraz s naozaj čistými úmyslami. Jednoducho si potrebovala vyčistiť hlavu. Damon však v stotine sekundy nekompromisne zabarikádoval prístup k východu.
„Chcela som len..“
Nadvihol bradu, založil si ruky a zaujal neprístupný postoj.
„ Ach“ zdvihla ruky v bezbrannom geste a so zamračeným výrazom v tvári vypochodovala po schodoch. Zabuchla za sebou dvere do Stefanovej izby a konečne ostala sama. Len ona a pocit z prehry.
Zaslala: actorKI