Jedno z Katherininých tajomstiev

Je to poviedka z pohľadu Katherine a stane sa niečo, čo nečakala ani ona sama. Dej sa odohráva po poslednej časti druhej série, keď Stefan odišiel s Klausom a Katherine priniesla Damonovi protijed. A myslím, že to bude mať aj pokračovanie, ak sa niekomu bude páčiť.

Pomaly som otvorila oči. Bolo krásne ráno. Svetlo slnka sa odrážalo od parkety. Slnko skoro zahltilo celú izbu svojím jasným svetlom. Slnko? Rýchlo som prebehla k oknu a zatiahla závesy. Trošku sa mi zapálili ruky, ale dá sa to vydržať, lebo sa už začali hojiť.

Oprela som sa o stenu a v mysli som si prehrala udalosti včerajšieho dňa. Klaus a Stefan medzi sebou vyjednávali a Stefan sa konečne napil ľudskej krvi. Konečne! Potom ma Klaus poslal s jeho krvou sem, do domu Salvatorovcov, aby som Damonovi predala protilátku, Klausovu krv, proti vlkolačiemu uhryznutiu.

Prehrabla som si vlasy a porozhliadla sa po izbe. Po Stefanovej izbe. Po včerajšku som sa tu usadila. Nebude ju potrebovať, na dlhší čas vypadnú s Klausom z Mystic Fallsu. Zacítila som úľavu. Už nijaké Klausove ovládanie. Konečne som vypadla z toho bytu. Nejako si zaobstarám náhradu za svoj náhrdelník.

Sadla som si na po steľ a dotkla sa svojho krku, kde chýbal náhrdelník, ktorý mal skoro toľko rokov ako ja. Zrazu som si spomenula ako som k nemu prišla.

Bol rok 1489. Bola som doma, v Bulharsku so svojimi rodičmi a sestrou. Niekde sa ponevierali aj sluhovia. Slávili sme moje aj sestrine narodeniny. Narodili sme sa totiž v ten istý deň v jeden mesiac, len každá v inom roku. Neboli to veľké slávnosti. Len niekoľko darov a požehnaní. Boli to moji starí rodičia, od ktorých som dostala najvzácnejší dar.

So sestrou sme dostali dve rovnaké náhrdelníky, lebo sme slávili v ten istý deň v roku, a takéto niečo sa stalo len raz-dva krát, že sa Petrovovský súrodenci narodili v ten istý deň. Od sestry som bola staršia o tri roky. Potom prišiel rok 1490, keď som porodila svoju dcéru, ktorú som videla len raz v živote. Keď som čakala svoje dieťa, Maria, moja sestra, bola jediná, ktorá stála na mojej strane. Matka nemohla robiť nič, aj ju som s tým činom poranila takisto ako svojho otca.

Po narodení môjho dieťaťa ma poslali do Anglicka, do vyhnanstva. Tam som stretla šarmantného Klausa a jeho brata, Elijaha. S Elijahom sme sa skamarátili, ale potom som sa dozvedela, že čo sú zač a že ma chcú obetovať. Vraj som dvojníčka mojej pra-pra-pra-matky, Charlotte Petrovovej a že som jediná, ktorá môže zrušiť kliatbu mesiaca a slnka, ktorú uvalili na Prvých. No, aspoň na jedného Prvého, Klausa, ktorý je vlkolak-upír hybrid či čo. Utekala som ako mi nohy stačili. Pomohol mi Trevor a jeho sestra Rose, ale ja som chcela zomrieť a keď som sa smrteľne poranila, dala mi svoju krv a ja som sa potom obesila a stala sa nesmrteľnou.

V roku 1492, keď som sa vrátila do Bulharska, som našla celú svoju rodinu mŕtvu. Otca, matku, ale telo mojej sestry som nenašla. Možno ju nejaký Klausov kumpán niekam odvliekol a tam zabil, lebo som cítila aj jej krv. Vtedy som bola strašne nešťastná a dala sa na potulky svetom. Nemecko, Francúzsko, ale nikdy do Anglicka, hoci ma Klaus mohol nájsť kdekoľvek. Potom som stretla Stefana a Damona, ktorí sú príbuzní s Prvými, Klausom a jeho bratmi a sestrami.

„Ach, prečo na to myslím?“ mrmlala som si a šla sa osviežiť do sprchy.

Keď som vyšla celkom čistá, začula som zvonenie starého zvonca a potom klopanie na vchodové dvere. Damon alebo Elena určite otvoria. Nemusím sa do toho starať, veď dom nepatrí mne, aj keď som sa v ňom usadila.

Vzala som si svoje včerajšie šaty, ale hneď ako vyjdem z tohto domu, zamierim domov a veci si prinesiem sem. Myslím, že tu budem vo väčšom bezpečí, než tam.

Zase to klopanie. Čo to? Nikto nemôže otvoriť?

Započúvala som sa do zvukov v dome. Damon je vo svojej izbe a myslím, že spí a Elena práve robí niečo v kúpeľni a nepočuje kvôli hučaniu vody.

Urazene som si vzdychla a pobrala sa po schodoch k dverám. Neponáhľala som sa, dúfajúc, že ten niekto vypadne skôr, než dorazím k dverám a otvorím. Myslím, že sa mi to nepodarilo. Zastala som. Nebude to poštár. Zrazu som sa z ľakla, že to bude Klaus, ale ten by už dávno vošiel. Nie je priveľmi trpezlivý.

Pohla som sa a siahla po kľučke. Ale prv než som otvorila skontrolovala som stranu, kde je slnko. Vo dverách budem v bezpečí. Otvorila som.

Predo mnou stálo vysoké štíhle dievča. Do očí som jej nevidela, lebo mala tmavé slnečné okuliare. Dlhé rovné vlasy jej splývali na pleciach. Zdala sa mi známa. Pomaly siahla na okuliare a dala si ich dole. Potom mi to docvaklo.

„Zdravei Katherine!“ pozdravila ma.

„Ma-Maria!“ zajachtala som. To nemôže byť pravda! Iba sa mi to zdá?

„ Nezdá sa ti to Katarina. Som skutočná. Len trošku v inom stave, ako sme sa naposledy videli,“ povedala kľudne, ako by hovorila o počasí a nie o našom prvom stretnutí po 521 rokoch.

„Pozveš ma dnu alebo tu budeme postávať, až kým slnko neprejde na túto stranu domu a nezhoríš?“ spýtala sa.

Ustúpila som a ona vošla dovnútra. Keď mi už konečne došlo, že je skutočná, zasa som bola stará Katherine, aká som posledné storočia bývala.

„Máš vyžehlené vlasy,“ povedala som, lebo mi nič iné neprišlo na um. Uškrnula sa.

„Nie si jediná, ktorá sa musí občas skrývať. A myslím, že sa mi tá maličká zmena podarila. Nespoznala si ma,“ povedala s úsmevom.

„No, bolo to celkom prekvapivé. Vidieť ťa predo dvermi päťstodvadsaťjeden rokov po tvojej údajnej smrti,“ povedala som sarkasticky.

„Vidím, že ty si sa veľmi nezmenila. Len tvoje vlasy sú o trošku kratšie,“ pokračovala. „Ani sa ma nespýtaš ako som sa sem dostala? Alebo ako to, že žijem?“ povedala a predstierala, že sa urazila.

„Ak mám povedať pravdu, som celkom zvedavá na tie otázky, ktoré si položila.“

„Viem oveľa viac ako ty. Viem o tvojom romániku. O viacerých románikoch, ktoré si viedla. No myslím si, že tvoj najznámejší je ten dvojitý. Menom bratia Salvatoreovci. Viem aj, že si sa sem nevrátila len tak. Ale potom ti prekazil plány, kto iný, než slávny Klaus.“ Poslednú vetu povedala smiešne.

„A odpoveď na otázku, prečo som nezomrela v roku 1492 je, Klaus. Áno. On ma premenil potom, čo som sa musela prizerať smrti mojej rodiny. Tvojej rodiny, ktorá sa ťa zriekla,“ povedala.

Práve vtedy vchádzala Elena a za ňou Damon.

„Odkiaľ si sa tu vzala?“ spýtala sa Elena. Myslela som, že tú otázku adresuje mne a tak som otvorila ústa a pozrela sa na ňu, ale nevyšiel zo mňa ani hlások. Nehľadela na mňa, ale na Mariu.

„Ahoj Elena. Prišla som ťa navštíviť a pozrieť sa ako žiješ,“ povedala s nepredstieraným úsmevom.

Objala ju a ona objatie opätovala. Nemo som pozerala na túto scénu predo mnou. Nič som nechápala. Po prvý raz v mojom upírskom živote som zostala zaskočená.

„Rada ťa znova vidím,“ povedala a vyprostila sa z objatia. Potom zvážnela. „ Ako to zvládaš?“

„Dá sa to. Ale nerozprávajme o tom.“

Aj Damon vyzeral zaskočený. Odkiaľ pozná Elena Mariu?

„Toto je slávny Damon z bratov?“ spýtala sa Maria.

„Odkiaľ ho poznáš?“ spýtala som sa a nenechala to len tak. „Odkiaľ vieš vlastne, že som tu. Od koho vieš, čo som robila v minulosti, keď som odišla z Bulharska? Ako, že ťa Klaus nechal nažive a premenil ťa?“ zasypala som ju otázkami.

„Priveľa sa spytuješ a neuvažuješ Kathrine,“ povedala.

„Počkať! Nepovedz, že si tiež upír a si jej sestra!“ povedala Elena.

„Nanešťastie som, ale ty si už vedela, že ním som. A áno, som jej sestra,“ vysvetlila jej Maria. Elena vyzerala zmätene.

„Čo to vravíš?“ spýtala sa Elena zvýšeným hlasom.

„Prišla si na to sama. Bolo to vtedy, keď si čítala denníky Gilbertovcov. Ten konkrétny denník som musela spáliť, lebo obsahoval viac, než sa normálny človek mohol o nás dozvedieť. A keď som ho spálila, musela som ti tú myšlienku zastrčiť do úzadia, aby si to nevyprávala nesprávnym ľuďom, lebo Klaus má kontakty všade.“ povedala Maria.

Elena vyzerala zamyslene, ale potom sa jej tvár vyjasnila porozumením.

„Už si spomínam,“ povedala.

„Ak mám dobre pochopiť,“ začal Damon. Ozval sa po prvý raz, od minúty, čo vkročil do predsiene.“Ty si Kathrinina sestra, ktorá mala byť dávno mŕtva Klausovou rukou, ale zjavila si sa tu celkom nečakane. Nečakala to ani sama Katherine,“ povedal a pri poslednej vete sa na mňa uškrnul.

Odkiaľ sa do pekla pozná s Gilbertovcami?!

„Celkom ti to páli,“ povedala a obrátila sa na mňa. „Som akoby, taký strážny anjel tvojej krvi. Lebo Klaus nevedel o tvojej dcére, tak mala akú takú šancu prežiť bez poznania o upíroch. Všetci ma poznali, ale len ako rodinnú priateľku, tetu, sesternicu a tak ďalej. No najviac som mala na starosti z tvojho rodu dievčatá. Ak by sa náhodou objavila dvojníčka. A myslím, že zvyšok si domyslíte, lebo musíme prejsť k vážnejšej téme. Čo tu vyvádzate ľudia? Namiesto toho, aby sa o vás Klaus v živote nedozvedel sa správate tak, akoby ste ho sem chceli privolať. Ale čo sa čudujem. Kam Kathrine vkročí, vyjde z toho chaos a katastrofa. Si horšia než hurikán!“

Poslednú vetu adresovala mne a Damon sa na tom zabával. Zasa je to starý dobrý Damon, nie ten, ktorý sa chce zabiť len preto, že umiera na vlkolačie uhryznutie. Aspoň na niečo som dobrá. Myslia si, že som hlup aňa? Heh. To určite. Veď ja im ukážem, nebudú sa na mne smiať… nedokončila som svoju myšlienku, lebo som na sebe zacítila sestrin pohľad. Prešla som k nej pohľadom. Vzdychla si.

„Môžeš uvažovať normálne aspoň niekedy?“ spýtala sa ma. Bola som zmätená. Došľaka. Nikdy ma nikto nezmiatol a jeden deň sem vkročí Maria a robím celkom opačné veci, aké normálne robievam. To ona je hurikán, ona sa tu len tak zjavila a povedala, že žije.

„Nevyhlásila som, že žijem,“ povedala pokojne.

„Ty vieš na čo myslím?“ zhíkla som. Elena na ňu pozerala užasnuto a Damon zas pobavene na mňa.

„Si ako otvorená kniha. Tak sa nečuduj, že áno! A už by si na to mala prísť, že nie som len taký obyčajný upír. Klaus ma urobil niečím medzi normálnymi a Pvými upírmi. Vedel, že keď ujdem, budem sa chcieť zabiť. Ale, keďže v zomieraní som taká istá ako napríklad Elijah, potrebujem na to dýku. A tú som žiaľ nezohnala. Všetky má on. Mňa chcel mučiť tak, že sa nemôžem zbaviť sama seba. Muky ma vtedy zožierali kvôli tomu, keď som videla vraždu rodičov, a on sa na tom zabával. Nechcel, aby som zomrela. A tak som zdedila aj niečo z ich schopností,“ povedala.

Prešla ku gauču a pohodlne sa usadila.

„Takže k veci, čo ste tu stvárali za posledné dni? Radšej sa pýtam inak. Čo tu stváral Klaus?“ spýtala sa.

„Myslím, že to bude dlhý príbeh,“ povedala som unudene.

„Som trpezlivá. Nie ako niekto,“ podpichovala ma. „No predtým než začnete rozprávať, vám poviem ešte niečo. Som tu aby som vám pomohla a aby sme Klausa zniesli zo sveta. Nestojte tam ako kolík upevnený v zemi! Ja nehryziem. Nie ako iné osoby v tejto izbe,“ povedala a Elena si k nej prisadla. Damon si sadol do kresla a niesol so sebou pohár whisky.

„Takže hovorte!“ povedala Maria a Elena začala rozprávať. Ja som zostala stáť, no potom som sa oprela o stenu.

Vyzerá to, že mám po veľmi dlhom čase protivníka, ktorý sa mi vie vyrovnať. Aj keď je to moja sestra.

Zaslala: Elisa