Nový smer

Milý denníček,

už sú to takmer štyri mesiace odkedy Stefan odišiel. Opustil ma a jediné čo mi nechal bol stručný list na rozlúčku, ktorý som si našla na nočnom stolíku. Ani mi ho len neodovzdal sám. Zrejme som preňho neznamenala až toľko ako som si vždy myslela…

Elena sedela na posteli a v lone jej ležal otvorený zápisník. Dlhé hnedé vlasy jej  zakrývali slzy, ktoré jej zmáčali líca. Stratila pojem o čase a spamätala sa až keď z vedľajšej izby začula hlas.

„Plač ti Stefana nevráti, zbytočne sa trápiš,“ v hlase nebol ani náznak ľútosti.

„Nerozumieš mi, Damon, nechaj ma na pokoji!!“ vykríkla a prudko vstala. Denník sa zošmykol na zem. Vybehla z izby a prešla až na koniec chodby. Neobťažovala sa klopať. Damon pohodlne sedel v čalúnenom kresle a lenivo otáčal stránky nejakej knihy. Keď vošla ani nezdvihol pohľad.

„Viem, že ty nie si schopný človeku pomôcť ani ho utešiť, ale mohol by si aspoň na chvíľu stlmiť svoj neznesiteľný cynizmus a neubližovať mi svojimi sarkastickými poznámkami ešte viac??“ kričala Elena a v očiach ju začínali páliť slzy.

„Boli sme priatelia, Damon. Nikto ti nikdy nedôveroval, nedal ti šancu ukázať aký v skutočnosti si. Ja áno. Dúfala som, že sa možno zmeníš. Chvíľu som bola presvedčená, že si to naozaj urobil, že sa z teba stal lepší človek. Potom však prišla Katherine a všetko zničila“ teraz už nedokázala ovládnuť príval sĺz. V krku jej narástla hrča a dlho potláčané obvinenia sa pomaly drali na povrch.

„Ty si to dovolil, nezastavil si ju … nezastavil si ich… ak … ak som pre teba niekedy aspoň n-n-niečo zna-znamenala, p-prečo si-si mi to urobil, p-p-prečo si to do-dovolil??“ cez slzy ju takmer nebolo rozumieť a ani si neuvedomila kedy sa zosunula na podlahu.

„Mys-myslela som, že si môj p-priateľ. Priatelia si majú po-pomáhať. Vieš koľkým ľuďom, ktorých milujem, som ublížila v snahe pomôcť tebe? Máš vôbec predstavu, koľkokrát som kvôli tebe klamala?? Lenže ty sa už nikdy ne-nezmeníš … “ Elena si objala kolená telom jej otriasol kŕč. Zadúšala sa slzami a už nedokázala ani rozprávať.

Damon sedel v kresle a sledoval ju ponad okraj knihy, ktorú držal v rukách. Nemala tušenie ako veľmi ho jej slová bolia. Nevedela, že každým obvinením akoby mu zabodla drevený kolík priamo do srdca. Najhoršie bolo, že všetky boli pravdivé. To, že stratil Elenu bolo preňho najhorším trestom, tisíckrát horším ako všetko, čo mu pred chvíľou vykričala do tváre. Pohľad na ňu ako sedí na dlážke a telo sa jej otriasa vzlykmi mu trhal srdce na milión kúskov, no napriek tomu vedel, že ju nemôže utešiť, nemôže sa jej ani len dotknúť. Nikdy by to nezniesla. Ticho si vzdychol tak, aby ho Elena nemohla počuť. Zaklapol knihu a ledabolo ju pohodil na stolík neďaleko kresla. Naposledy na ňu pozrel a odišiel z izby potichu za sebou zatvoriac dvere.

V obývačke si nalial whisky a zadíval sa von oknom. Bol krásny slnečný deň a hoci v okolí salvatorovského penziónu bolo mŕtve ticho, Damon v diaľke začul detský krik, živý rozhovor i zvuky hudby. Letné prázdniny boli v plnom prúde a každý si ich užíval plnými dúškami. Všetci boli šťastný, len tá ktorej by to najviac prial celé noci preplakala a každým dňom mu priam mrela pred očami. Trápilo ho, že jej nedokáže pomôcť. Spomenul si ako za ním na začiatku prázdnin prišla s otázkou či by sa mohla k nemu nasťahovať. Takmer jej ani neveril, myslel si, že po tom, čo sa stalo, bude chcieť po skončení školy odísť z mesta. Túžil však po jej spoločnosti a preto súhlasil. Jenna aj Rick tiež súhlasili, veď neodchádzala na koniec sveta.

Mali pravdu, pomyslel si Damon. Neodchádzala na koniec sveta, ona sa pred svetom prišla pochovať, veď si aj vybrala miesto, kde nikto živý nie je.

Ľutoval, že vtedy súhlasil. Veril, že sa pohne ďalej, ale ona žila v minulosti.

 

O niekoľko hodín neskôr

Damon potichu otvoril dvere a vošiel do izby. Elena ležala schúlená na posteli, tmavé vlasy jej ako závoj padali do tváre. Nehlučne sa presunul k nej a odhrnul jej ich. Končekmi prstov ju nežne pohladil po tvári.

Tak ako každú noc si sadol vedľa nej na okraj postele a pozoroval ju. Na nočnom stolíku mala vedľa Stefanovej fotografie položený denník. Ako sa poň naťahoval mal chuť bratovu fotku rozbiť a vyhodiť. Nenávidel ho za to ako Elene ublížil. Otvoril jej denník na strane kde minulú noc prestal a opäť sa doňho začítal. Vedel, že by nemal, ale túžil vedieť čo ju trápi a nad čím premýšľa.

 

Milý denníček,

Medzi knihami v Stefanovej izbe som našla Katherininu fotku. Nedokázala som sa na ňu pozrieť. Mala som chuť roztrhnúť ten papier na milión kúskov, ale nemohla som. Napriek vedomiu, že Stefan miluje ju, som to nedokázala…

 

Ďalej radšej nečítal. Ani on nedokázal pochopiť, prečo Stefan odišiel s Katherine. Ona ho vždy milovala. Stefana nie jeho. On za ňou smútil 145 rokov a keď sa vrátila surovo mu šplechla do tváre, že k nemu nikdy nič necítila. Otočil niekoľko stránok dozadu.

 

Katherine sa vrátila a len čo prišla všetkým nám začala komplikovať život. Stefan a Damon sa pohádali, pretože Damon ju pobozkal v domnienke, že som to ja. Samozrejme, keď o tom bozku, o ktorom som ani netušila, povedal Stefanovi, ten okamžite vybuchol.

Rýchlo pretočil stranu aby si nemusel pripomínať ten hrozný omyl. Opäť sa sústredil na ďalší zápis.

 

Mám zlý pocit z toho, že som Damona ranila. Nemala som sa s ním o tom rozprávať. Keď som mu povedala, že ja by som jeho bozk nikdy neopätovala, zdalo sa mi, akoby sa mu v očiach mihol záblesk bolesti. Napriek tomu aký je, nemala by som mu ubližovať, je predsa môj priateľ a ja ho mám rada. Áno mám ho rada, aj keď Stefana naše priateľstvo niekedy znepokojuje…

„Stefan…nie, nie neodchádzaj …“ Damon zdvihol pohľad a videl, že Elena sa prehadzuje na posteli. Prudko trhla rukou a takmer zhodila na zem nočnú lampu. V poslednej chvíli ju zachytil a postavil späť.

„Nie..nie, prosím!!“ Elena sebou opäť trhla a po lícach jej stieklo niekoľko zatúlaných sĺz. Damon jej ich zotrel. Chytil ju za ruku a dlho sa na ňu díval. Po chvíli sa upokojila. Tak rád by jej pomohol. Keby to bolo v jeho moci oslobodil by ju od spomienok na svojho brata, aby nemusela toľko trpieť. Proti železníku bol však bezmocný.

„Ani nevieš ako trpím pri pohľade na tvoju bolesť“ zašepkal vrúcne.

„Keby som ti mohol povedať ako veľmi, veľmi ťa ľúbim, Elena … ale nemôžem“ sklonil sa nad ňu a zľahka ju pobozkal na čelo.

 

O 2 mesiace neskôr

„Damon!“

„Jeremy. Je tu Bonnie?“ opýtal sa.

„Poď ďalej je v kuchyni.“

Bonnie stála pri stole a listovala v knihe kúzel Emily Bennetovej. Keď začula Damona obzrela sa.

„Stalo sa niečo?“ opýtala sa okamžite a jej pohľad prebiehal z Damona na Jeremyho.

„Keby nie, tak by som tu nebol“ odvetil Damon a prisadol si k nej.

„Potrebujem tvoju pomoc. Elena potrebuje spoločnosť, ale očividne nie moju. Si jej najlepšia priateľka tak jej skús pomôcť, porozprávať sa s ňou. Čokoľvek, len nech sa konečne preberie z tej nečinnosti!!“ Damon si ani neuvedomil, ako pri poslednej vete zvýšil hlas.

„Už sú to štyri mesiace a ona sa od neho nedokáže odpútať, stále naňho myslí!!!“ pokračoval a vôbec sa nedokázal upokojiť.

„Čo sa čuduješ, bola to jej najväčšia láska a najväčšie sklamanie.“ odvetil Jeremy.

„Ako sa asi má cítiť s vedomím, že jej ho prebrala 400 ročná mrcha, ktorá vyzerá ako ona a jej životným krédom je ubližovať každému vo svojom okolí??! Určite to nie je najlepšia skúsenosť. Z toho sa človek len tak nespamätá. Daj jej ešte čas.“ navrhol.

„Ty si ju nevidel, jej výkriky ťa nemučia každú noc!“ skríkol Damon a uprel oči na Eleninho brata.

„Vieš vôbec aké to je počuť ju zúfalo plakať, vedieť že je blízko a nemôcť byť s ňou?!!! Celé dni trávi sama, takmer neje a niekedy ani nevychádza z izby. Býva v Stefanovej izbe, kde jej ho všetko pripomína.“

„A čo keby si jej povedal pravdu, Damon? Namiesto toho, aby si sa jej hrabal v denníku, by si jej mohol povedať, čo k nej cítiš.“ poznamenal Jeremy a v hlase mu zaznel náznak irónie. O Damonových citoch k Elene vedel rovnako ako Bonnie, Caroline, Alarick či Jenna. Jediná, ktorú toto poznanie obišlo bola jeho sestra.

„Všetci vieme, že aj ona k tebe niečo cíti. Keďže jej denník si po nociach čítaš na pokračovanie musí ti byť jasné, že jej nie si ľahostajný, len si to jednoducho nechce priznať. Tak čo keby si jej trochu pomohol?“

„A ako si to predstavuješ, ty poradca v oblasti vzťahov?“ spýtal sa Damon nadmieru sarkasticky.

„To mám za ňou prísť s úsmevom a povedať jej: Nič si z toho nerob Elena, že môj brat ťa odkopol kvôli potvore ako je Katherine, veď tu máš mňa. Milujem ťa a všetko bude v pohode?! Nie nebude, jedine, že by jej tvoja priateľka čarodejnica dala vypiť nejaký elixír lásky.“

„Noo… možno by som mohla niečo urobiť, ak by som ju prinútila zabudnúť.“ skúsila to Bonnie.

„TO môžem aj ja keby nemala na krku železník 24 hodín denne.“

„Dobre vieš, že pre mňa železník neplatí.“ odvrkla.

„Nie, nechcem na ňu používať nátlak. A nemôžeme Elenu donútiť, aby zabudla. Stratila by tak oveľa viac, než spomienky na Stefana. Musí byť nejaké iné riešenie.“

„Existuje kúzlo, ktorým by som mohla vymazať akýkoľvek nátlak, ktorý bol na ňu kedykoľvek použitý. V takom prípade by na Stefana nezabudla, ale dozvedela by sa, čo k nej v skutočnosti cítiš.“ navrhla Bonnie a pozrela naňho.

Damon premýšľal. Na Elenu požil nátlak len jeden jediný raz, a to vtedy keď jej vyznal lásku. Tú spomienku jej však vymazal. Nechcel ju nútiť, aby si vybrala. Nepredpokladal, že situácia sa tak zmení.

„Nie.“ povedal napokon a pozrel pritom na Bonnie, ktorá si vzdychla.

„Chápem ťa. V tom prípade musíš len počkať a veriť, že sa cez to prenesie. Pomôž jej. Hlboko vo svojom srdci ťa Elena miluje a dá tejto láske šancu. Ver mi, Damon.“ usmiala sa naňho a vedela, že ak sa to stane jej priateľka bude šťastná. Napriek nezhodám, ktoré kedysi mala s Damonom vedela, že Elenu úprimne ľúbi a nadovšetko chce, aby bola šťastná.

 

V sídle Salvatorovcov

Keď sa Damon vrátil na svoje počudovanie našiel Elenu v salóne začítanú do nejakej knihy.

„Čo to čítaš?“ opýtal sa jej opatrne.

Keď ho začula prudko sa otočila. Nevšimla si kedy prišiel a už vôbec netúžila, aby videl, čo vlastne číta. Rýchlo knihu otočila tak, nezbadal nápis na obálke. Damon si to všimol ale nechcel ju nahnevať, keďže bola po dlhej dobe v pomerne dobrej nálade. Rozhodol sa to využiť.

„Nechceš ísť večer von? Dlho si nikde nebola.“ Elena sa usmiala.

„Rada, zájdem za Caroline, aj za Bonnie. Nemala som sa tak uzavrieť, bola to chyba. Oddnes však začínam nový život. A začnem tým, že sa pôjdem večer von a zabavím sa.“ odvetila a so záhadným úsmevom odišla.

Damon si nalial a premýšľal. Čo sa stalo, že sa Elena tak náhle zmenila? Čo ju k tomu viedlo? Zrazu zazvonil mobil.

„Čo si urobil Elene?“ pýtala sa Bonnie a v hlase netajila zvedavosť.

„Ja??“

„Snáď si nemyslíš, že tá náhla zmena je moja zásluha? Bola som totálne v šoku, keď mi zazvonila pri dverách a pozvala ma do Grillu. Celá žiari a je samý úsmev. Naposledy bola taká šťastná keď bola so Stefanom.“

„Okej, okej je tam aj Jeremy?“ opýtal sa Damon.

„Jasné, a čuduje sa ešte väčšmi než ja.“

„Super, tak Elenu zdržte ešte aspoň dve hodiny.“

„Prečo? Čo chceš robiť?“

„Čo asi?! Niečo ju donútilo zmeniť názor a ja chcem vedieť čo to bolo, ale potrebujem, aby ste ju zabavili. Keď bude odchádzať, zavolajte mi.“ zložil a na chvíľu sa zamyslel.

V mysli sa mu vynorila kniha, ktorú Elena čítala a ktorú sa tak nešikovne snažila ukryť. Vybehol do jej izby. Systematicky začal prehľadávať jednu policu za druhou až napokon v zastrčenom tmavom kúte našiel čo hľadal. Zadíval sa na starú knihu v čiernom obale a okamžite ju spoznal. Hoci zlaté písmená už boli ošúchané, nápis sa dal rozoznať. Kronika rodu Salvatorovcov. Elena číta históriu jeho rodiny? neveriacky prelistoval niekoľko strán. Kniha sa otvorila na strane kde naposledy prestala. Pozrel sa na názov kapitoly. Damon Salvatore. Pod menom bola fotografia. Damon sa vrátil k polici. Po chvíli našiel niekoľko listov, akoby vytrhnutých zo zápisníka. Spoznal Elenino písmo. Rýchlo prebehol očami po texte a potom sa pozrel na dátum. Zarazil sa.

2. máj 2010, sobota

Milý denníček,

začínam mať pocit, že svet, aký som poznala je úplne v troskách. Z Caroline sa stala upírka a ja neviem ako to zvládne. Videla som zdesenie a šok, ktoré sa Bonnie zrkadlili v očiach, keď sa jej dotkla. Videla som strach, ktorý sa odrážal v Carolininej tvári. Bol to strach z toho, čo sa z nej stalo, ale aj z budúcnosti. Damon ju chcel zabiť, ale Stefan ani ja sme to nedovolili. Stefan ju odviedol a postaral sa o ňu. Ukáže jej iný spôsob života, taký aký vedie aj on. Videla som, že Damon zúri. Chcel ju mŕtvu, ale keď som sa pred ňu postavila stiahol sa. Vedela som, že by nikdy nebol schopný ublížiť mi. Nikdy. Rovnako som ani ja nemohla dovoliť Bonnie, aby ho zabila. Je moja najlepšia priateľka a ja rozumiem jej bolesti aj túžbe po pomste. Napriek tomu, že sa na mňa teraz hnevá, nedokázala som tam len stáť a nezasiahnuť. Videla som plamene, ktoré ho začali pohlcovať a jeho bolesť akoby sa stala mojou vlastnou. Viem, že už len tým, že to teraz píšem zrádzam Stefana, ale nemôžem inak. Prečo? Prečo to cítim? Nemala by som, ale nedokážem sa tomu vzoprieť. Milujem Damona. Napriek jeho povahe, napriek tomu aký je a všetkému čo vykonal. Milujem ho napriek celému svetu. Jediný jeho pohľad stačí, aby som zabudla, že nás čokoľvek rozdeľuje. Lenže je to láska? Čo ak je to len vášeň a túžba ochutnať zakázané? Milujem predsa Stefana a on miluje mňa. To čo cítim k Damonovi je len túžba, nič viac. Nič viac.

Dolná časť papiera bola akási pokrčená, akoby spadla do vody. Slzy? napadlo Damonovi. Nemal však čas nad tým premýšľať, lebo mu zazvonil telefón.

„Elena práve odišla, predpokladám, že do 10 minút bude doma“ povedal Jeremy.

„Zistil si niečo?“

„Áno, maj sa“

„Počkaj, Dam…“

Damon však zložil, skôr než sa Jeremy alebo Bonnie stihli čokoľvek opýtať. Toto je len jeho vec. Jeho a Elenina. Vtom začul ako sa v hale otvárajú dvere. V momente odložil knihu aj staré zápisky na miesto, zavrel dvere a zbehol dole.

„Ako bolo v Grille?“

„Bavila som sa“ odvetila Elena „A čo ty?“

„Idem na večeru“ uškrnul sa a prehodil si cez plece čiernu koženú bundu.

„Sladké sny“ zašepkal keď popri nej prechádzal a cítil ako sa zachvela. Vzápätí pocítila vietor, ktorý jej postrapatil vlasy a počula už len buchnutie dverí. Vybehla do svojej izby a zamierila rovno do kúpeľne. Prúd horúcej vody dopadajúcej na chrbát trochu upokojil jej rozbúrené pocity. Myšlienok na Damona sa však nezbavila. Popoludní využila jeho neprítomnosť a začítala sa do kroniky jeho rodiny. Následne si prečítala Stefanove denníky a pochopila, že jeho city k nej nikdy neboli také silné ako láska ku Katherine. Miloval aj ju, samozrejme, ale bolo to iné. Napokon pochopila, že nemá zmysel trápiť sa. Stefan by to nechcel. On je šťastný s Katherine a určite by chcel, aby aj Elena žila ďalej a bola šťastná. A ona to aj urobí. Usmiala sa. Vysušila si vlasy a vybrala sa po chodbe do Damonovej izby. Prešla cez chodbu a otvorila dvere. Nič sa tu nezmenilo, pomyslela si. Pohodlne sa uvelebila v mäkkom kresle a začítala sa do knihy, ktorú si doniesla. Keby bol Damon doma, nikdy by nemala odvahu sem prísť. Zavrela oči a predstavila si, že namiesto v pohodlnom kresle leží v Damonovej náručí a jeho chladné paže ju objímajú okolo drieku.

Damon prišiel domov a zamieril rovno do svojej izby. Túžil len po jednom. Natiahnuť sa na posteli a aspoň trochu si pospať. Hodil bundu na posteľ, keď vtom zbadal Elenu. Nepohodlne sedela v kresle a zrejme spala. Na zemi ležala otvorená kniha. Patrila Elene. Ona si sem prišla čítať? Sklonil sa k nej a opatrne, aby ju nezobudil, ju zobral do náručia a odniesol do jej izby. Uložil ju do postele a chcel odísť. Vo dverách sa otočil. Nedokážem jej odolať, preletelo mu hlavou. Ľahol si k nej a nežne ju vzal do náručia. Musím jej povedať, čo k nej cítim, že ju milujem a chcem ju, pomyslel si. Elena sa v spánku pomrvila a pevnejšie ho objala. Hlavu si oprela o jeho plece.

„Dobré ránko, Elena“ Damon stál v kuchyni. Na stole bol položený tanier s palacinkami a dva hrnčeky. Elene padla sánka a hodnú chvíľu ohromene stála vo dverách.

„Nesadneš si?“ Elena cítila, že sa celkom slušne baví.

„Ty varíš??!“

„Dobrú chuť“ povedal s úsmevom a položil pred ňu tanier.

„Ty si nedáš?“ opýtala sa.

„Vďaka“ uškrnul sa a zdvihol svoj hrnček.

„Nulka negatív?“ opýtala sa zvedavo.

„Ak chceš môžem sa rozdeliť“ navrhol.

„Ďakujem, ale radšej si dám toto“ povedala a s chuťou sa pustila do palaciniek.

„Nevedela som, že vieš aj variť?“

„Je toho ešte veľa čo o mne nevieš, Elena.“ Damon sa usmial tým svojim záhadným úsmevom, pri ktorom sa Elene vždy podlamovali kolená.

„Chceš sa staviť?“ zasmiala sa.

„Kedykoľvek. O čo?“ opýtal sa.

„Čokoľvek chceš.“

„Čokoľvek? Úplne hocičo, čo by som chcel? Nebojíš sa, veď napokon, nikdy nevieš čo sa môže stať keď sa stavíš s upírom?“ uprel na ňu podmanivý pohľad a na perách sa mu opäť pohrával úsmev.

„Neublížiš mi“ bolo to konštatovanie.

„Až tak veľmi si veríš?? Vieš o tom, že prehnaná sebadôvera škodí, Elena.“

„Ešteže mám teba, aby si ma varoval, však?!“ uškrnula sa naňho a dopila čaj. Podal jej tanier a poháre a pustila sa do umývania.

„Dokedy si dáme čas na našu stávku?“ opýtal sa kým utieral riad.

„Dva týždne budú stačiť.“

„Ty si skutočne veríš.“ povedal obdivne.

„Za dva týždne nemáš šancu. Žijem o jeden a pol storočia dlhšie, nezabúdaj na to.“

„Nezabúdam, ale určite musíš mať nejaké tajomstvo aj odkedy sa poznáme. Do Mystic Falls si prišiel pred dvoma rokmi. To zvládnem.“

„Ako myslíš, a dúfaj, že sa mi neminie krv ak ´náhodou´ prehráš.“ zavolal za ňou keď odchádzala z kuchyne.

„Ja neprehrám“ Damon počul jej smiech keď vybehla po schodoch.

„Ako myslíš“ zahundral si pre seba.

„Nemôže to vedieť“ ubezpečoval sa Damon. Vystúpil z auta a vybral sa do domu. Práve bol v nemocnici v susednom štáte. Musel si bezpodmienečne doplniť zásoby krvných konzerv. Kým ich odkladal do chladničky v pivnici, uvedomil si, ako dávno už nezabil človeka. ´Panebože, Elena dokáže aj z upíra urobiť svätého´ prebleslo mu hlavou. Zavrel dvere a vybehol na poschodie. Nechcelo sa mu spať, preto nezamieril do svojej izby. Na chvíľu sa zamyslel a potom potichu otvoril dvere a nazrel dnu. Prikradol sa k posteli a zobral si denník. Prešiel už týždeň odkedy s Elenou uzavreli stávku a zdalo sa, že sa neodvratne blíži deň jeho víťazstva, lebo Elena zatiaľ nevypátrala nič z toho čo pred ňou tajil. ´Možno si však niečo zaznačila do denníka´ pomyslel si a otvoril zošit. Vypadol z neho lístok. Damon sa poň zohol a keď ho otočil uvidel na prednej strane nepísané svoje meno. Lístok bol očividne adresovaný jemu.

 

Milý Damon!

V prvom rade NEMÁŠ ČO ČÍTAŤ MOJ DENNÍK!!! Na druhej strane, to by si nebol ty keby si to neurobil, však? Povedzme si rovno. Ak čítaš tento odkaz, je to preto, že sa bojíš prehry a dúfaš, že ak som niečo zistila napísala som si to do denníka. Máš smolu, nič tam nie je a ani nebude :-) Možno ťa poteší aspoň to, že zatiaľ stále pátram a pracujem…

Elena

PS: Aj TAK prehráš :-D

Damon zavrčal. Opäť ho dobehla.

„Veď počkaj“ zamrmlal. Našiel pero a na druhú stranu odkazu napísal:

Vieš, že porazení majú právo na cenu útechy? D.

Zasmial sa a položil lístok vedľa vankúša.

Slnečné lúče jej pošteklili tvár a Elena lenivo rozlepila oči. V posledných dňoch sa jej nechcelo vstávať. Pohľadom našla denník. Ležal na rovnakom mieste, kam ho včera položila. ´Žeby si natoľko veril?´ Vtom zbadala vedľa seba papier a pohľad jej padol na jedinú vetu napísanú úhľadným nakloneným rukopisom, ktorý akoby ani nepochádzal z tohto storočia. Rozzúrene skrčila papier a šmarila ho čo najďalej od seba. Odkopla periny a vyletela z izby. Damon, ktorý práve vychádzal z pivnice aj s čerstvou krvou sa len uchechtol, keď začul v akej nálade sa Elena zobudila. Práve si nalieval krv do pohára, keď pribehla do obývačky.

„Krásne pyžamko, Elena, a ten účes, hmm…“ vzápätí sa musel uhnúť keď tesne popri jeho hlave preletela krištáľová karafa aj z obsahom. Strapatá Elena v tmavomodrých šortkách a bielom tielku stála oproti nemu a zlostne gánila. Vedel, že našla jeho odkaz, napokon, čo iné by ju prinútilo hádzať po ňom fľaše s whisky?

„Ale, ale niekto sa nám dnes zle vyspal?“ podpichol ju.

„A niekto iný sa očividne vyspal až pridobre.“ odvrkla. Snaží sa ju naštvať a podľa jeho samoľúbeho úsmevu vedela, že sa mu darí. Radšej sa otočila na odchod.

„Ja ti tu skladám komplimenty a ty mi ani nezaželáš dobré ráno?“ zavolal.

„Zadrhni sa!“ zahundrala keď vchádzala do izby a vzápätí začula Damonov smiech.

´Blbec,´ pomyslela si v duchu, ale keď pozrela do zrkadla a zbadala ten chaos, ktorý mala na hlave musela sa aj ona zasmiať. Rýchlo sa opláchla a učesala. Obliekla sa a obula si obľúbené tenisky. V hale schytila tašku a vybehla von.

„A kam teraz?“ popravde nemala nijaký plán, len sa nechcela motať okolo Damona celý deň. Príliš silno na ňu pôsobil. Jeho záhadné úsmevy a podmanivé oči jej vždy zrýchlili tep. Pohľad, akým sa na ňu díval keď si myslel, že si ho nevšíma, nebol pohľadom dobrého kamaráta. Bolo v ňom niečo viac. Túžba a vášeň, ktorá akoby jej prepaľovala celé telo. V modrosivých očiach sa zakaždým zrkadlili všetky pocity, ktoré jej nedokázal vyjadriť slovami. Zabrzdila prudšie než zamýšľala a spotenými rukami sa snažila otvoriť dvere.

„Elena! Bože, čo tu robíš tak skoro ráno?“ zvolala prekvapene rozospatá kamarátka.

„Prepáč, Bonnie, nechcela som ťa zobudiť.“

„Neblázni, poď ďalej“ zavrela dvere a zobrala jej veci. „Práve si robím raňajky, počkaj vezmem si ich hore.“ Vyšli do izby a Bonnie zavrela dvere.

„Tak čo sa deje? A nevrav mi, že si sem tak zavčasu prišla len tak?“ vyzvedala Bonnie, kým sa Elena pohodlne usadila na jej posteli.

„Je toho toľko, čo ti chcem povedať, ale…“ na chvíľu sa odmlčala a nervózne zabehla pohľadom k otvorenému oknu.

„Deje sa niečo?“

„Noo, nemohla by si pre mňa niečo urobiť?“ významne na ňu pozrela a priložila si prst k uchu. Bonnie prikývla. O chvíľu sa mohli slobodne a nerušene rozprávať. Bolo vidieť, že Elene sa uľavilo.

„Damon?“ opýtala sa Bonnie. Elena prikývla. Bola si istá, že je niekde vonku. Pocit, že je blízko nej ju prenasledoval odkedy ho spoznala. Akoby na sebe stále cítila jeho pohľad, ktorý ju pálil.

„Čo je také tajné, že to pred nim chceš ukryť?“ zasmiala sa kamarátka.

„Vysvetlím ti to. S Damonom sme uzavreli stávku“ Elena všetko v skratke opísala.

„A o čo ste sa stavili?“

„Ja som povedala, že o čokoľvek. Víťaz si môže vybrať čo bude chcieť.“

Bonnie sa uškrnula. Síce vôbec nevedela ako prišli k nápadu staviť sa o niečo také, ale už tušila ako sa celá tá veľká stávka skončí.

„Mám taký pocit, Elena, že nech by už vyhral ktokoľvek, odmena pre víťaza bude rovnaká“ povedala a významne sa pozrela na priateľku.

„To je to na mne až tak veľmi vidieť?“ opýtala sa.

„Ja ťa predsa poznám. Obaja ste rovnakí, tvrdohlaví a navyše tajnostkári. Ale pocity ľudí vždy prezradia.“

„Moment, Bonnie ty si vedela, že Damon je do mňa zamilovaný?“

„Bože, Elena! Netvár sa tak šokovane. To si všimol snáď každý. Dokonca aj Jeremy a Jenna, aj Rick. Priznaj si, že aj ty si to tušila?“

„Okej, fajn máš pravdu. K Damonovi ma vždy niečo pútalo. Bol to veľmi silný cit, ale vedela som, že to nie je správne. Mala som Stefana a bola som šťastná. Ale nemôžem poprieť, že mi nikdy nebol ľahostajný. V hĺbke srdca som vždy vedela, že to, čo je medzi nami je láska.“ Elena si vzdychla a uvelebila sa medzi vankúšmi.

„Povieš mu to?“ opýtala sa Bonnie kým si na hrianku natierala maslo.

„Ja neviem“ zamyslela sa „teraz je to doma dosť zaujímavé.“

„U Damona si doma?“ nadhodila a Elena sa uškrnula.

„Dojedla si už? Okej, poďme niekam a na obed sa môžeme zastaviť v Grille.“

 

Večer

Elena odomkla dvere a potichu prešla do obývačky. V kozube ticho praskal oheň, ale miestnosť bola prázdna. Pravdepodobne je niekde vonku, pomyslela si. Ráno sa nemohla dočkať, kedy sa ho konečne zbaví ale len čo prišla domov, opäť ho túžila vidieť. Vyšla na poschodie a nazrela do jeho izby. Bola prázdna, iba okno bolo otvorené a letný vánok sa pohrával s tmavým závesom. Na chvíľu sa jej zazdalo, akoby bola na podobločnici zazrela čierneho vtáka, ale keď podišla bližšie, aby sa lepšie prizrela nevidela nič. Ešte raz prebehla pohľadom po izbe a odišla.

Elena sa náhle prebudila. Rukou nahmatala budík. Bola polnoc. Pretočila sa na posteli, ale nemohla zaspať. Vstala a po špičkách prešla po chodbe. Potichu otvorila dvere a vzápätí sa zarazila. Damon ležal na posteli a spal. Elena mimovoľne skĺzla pohľadom z tváre na jeho nahú hruď a začervenala sa. Chvíľu nehybne stála vo dverách, ale neodolala a podišla bližšie. Čo to robím, pomyslela si keď stála nad posteľou a dívala sa naňho. Túžila sa ho dotknúť. Chcela si povedať NIE, ale pohladila ho po tvári a prstom mu prešla po ramene až k ruke. Vtedy pocítila, ako jej prsty ľahučko zovrela chladná dlaň. Vystrašene si ruku vytrhla a rozbehla sa k dverám, keď do niečoho vrazila. Opatrne zodvihla hlavu a uvidela sivé oči a pobavený úškrn. Šokovane sa obzrela, ale posteľ bola prázdna. Do tváre jej stúpla červeň.

„Ale, ale niekto nám nemôže spať?“ opýtal sa a v očiach mu zažiarili iskričky.

„Da-Damon, ja…ja som…“ zakoktala sa s pohľadom upretým do zeme a opäť očervenela. Chcela sa popri ňom pretisnúť a odísť do svojej izby, ale akoby jej čítal myšlienky. Posunul sa bližšie k nej a Elena automaticky ustúpila, pričom pohľadom zabehla späť k dverám. Damon jej prstom nadvihol bradu.

„Neodchádzaj“ zašepkal a sklonil sa k nej. Vzápätí ju objal okolo pása a pobozkal. Rovnako ako on sám, aj jeho bozky boli plné kontrastov. Bol nežný i vášnivý zároveň. Pevnejšie si ju k sebe pritiahol a v jeho objatí cítila lásku aj túžbu. Rukou mu prešla po vlasoch čiernych ako perie vrany a sama si dychtivo brala bozky z jeho pier. Zrazu pod sebou pocítila mäkký matrac. Ležali na posteli a Damon jej perami prechádzal po sánke a potom nižšie na krk, kde jej pulzovala žila. Na okamih Elena zatajila dych a Damon sa potichu zasmial. Vrátil sa späť k jej ústam, ale vtedy sa odtiahla a pozrela mu do očí, v ktorých nemohol zatajiť lásku premiešanú s divou túžbou.

Prešla mu rukou po hrudi a pobozkala ho na pery.

„Miluješ ma.“ vydýchla.

Prešiel jej dlaňou po dokonalých krivkách a s perami tesne pri jej uchu zašepkal:

„Tak, ako nikoho v živote!“

Elena sa víťazoslávne usmiala.

„Vyhrala som!“ zakričala a zasmiala sa. Damon sa odtiahol a pozrel na jej šťastný úsmev. Okamžite si spomenul na stávku, ktorú uzavreli a vtedy si prvý krát uvedomil, aký je dnes deň. Sú to presne dva týždne.

„Len sa neteš,“ poznamenal so záhadným úsmevom a pohladil ju po tvári. Elena sa posadila.

„Prehral si! Len si to priznaj, niečo si predo mnou tajil. Uznaj, že ťa predsa len poznám lepšie než ty mňa.“ uprela naňho prenikavý pohľad.

„A čo keď som aj ja našiel niečo, čo si mi nikdy nepovedala?“ vyzvedal. Elena sa zasmiala.

„Nechaj ma hádať. Čítal si staré stránky vytrhnuté z môjho denníka, za policou so Stefanovými knihami spolu s kronikou rodiny Salvatore, však?“ Damon šokovane vyvalil oči. Ako to mohla vedieť?

„Čítal si to, mám pravdu?“ opýtala sa.

„Odkiaľ to vieš??!“

Elena sa uškrnula a sadla si Damonovi na kolená.

„Noo, keďže si čítal môj denník…“

„Nečítal“ automaticky zaklamal Damon.

„Klameš, nie si totiž jediný, kto tu má ľahký spánok“ prešla mu prstom po perách a sledovala ako mu to postupne dochádza. Sama si opäť premietla všetky noci, keď sedel pri nej a hovoril všetko, čo jej nedokázal povedať do očí. Nikdy mu nezišlo na um, že Elena ho počúva, bol presvedčený, že spí.

„Mení sa tým niečo?“ opýtal sa.

„Prečo si mi nikdy nepovedal, že ma miluješ?“

„Vlastne som ti to povedal, ale ty si mala Stefana, milovala si jeho. Pri tebe som sa stal natoľko nesebeckým, že mi stačil pohľad na tvoje šťastie hoci aj s mojim bratom. Stačilo mi byť tvojim priateľom, byť s tebou…“

„Moment!“ prerušila ho Elena.

„Kedy si mi to povedal?“

„Vtedy keď ťa uniesla Rose, som ti večer priniesol náhrdelník. Než som ti ho vrátil, povedal som ti čo cítim. Potom som ťa donútil zabudnúť.“

„Prečo?“ po líci jej nečakane stiekla osamelá slza.

„Mal som ťa nútiť, aby si si vybrala? Nie. Nevedel som, že situácia sa tak zmení. Neplač.“ zašepkal a prstom jej ľahučko zotrel slzu z líca.

„Mali sme si to povedať dávno, všetko by bolo omnoho jednoduchšie“ povedala Elena.

„Minulosť nezmeníš, ale môžeš si vybrať svoju budúcnosť. To ma opäť privádza k našej stávke. Budem džentlmen, takže výhru si môžeš vybrať ty.“ uškrnul sa a pohľadom sa jej vpíjal do očí. Elena si prešla rukou po krku až našla náhrdelník so železníkom. S úsmevom si ho odopla a hodila na zem.

„Chcem teba, už naveky“ povedala stúliac sa v Damonovom objatí. Potom už cítila len jeho nežné pery a sladké bozky. Cítila, ako jej rukami prechádza po tele. Pobozkal ju na hrdle a vzápätí pocítila ostré bodnutie, keď jej pokožkou prenikli ostré zuby.

„Ľúbim ťa“ zašepkala Elena, cítiac ako jej po ramene steká teplá krv.

*  *  *

Zaslala: Patricia