Buď mojou princeznou III (3)

Osoby:

Damon – obyčajný upír, premenený na dočasného reverzného upíra, ako reverzný je ochranca Matky Prírody, pije chlorofyl z rastlín, energiu a silu získava zo Slnka

Elena – ľudské dievča, ochrankyňa Matky Prírody, dostala darom krídla od Matky Prírody, oheň od dráčika Damonka, telepatiu od delfína Filipa

Ericc – reverzný upír, ochranca Matky Prírody, brat Stelly, pije chlorofyl z rastlín, energiu a silu získava zo Slnka

Stella – reverzná upírka, ochrankyňa Matky Prírody, sestra Ericca, pije chlorofyl z rastlín, energiu a silu získava zo Slnka

nesmrteľná Eunica / Nica – lovec obyčajných upírov, velí šíkom Matky Prírody, je najvyššou silou dobra na Zemi

delfín Filip – starodávny pútnik Zemou, je s ňou od počiatku, ochranca Matky Prírody

anjel Iustus – spravodlivý cestovateľ časom a vesmírom od ich počiatku, je vo forme čistej myšlienky, energie a sily, vzal na seba podobu človeka kvôli Elene

Stefan Salvatore – obyčajný upír, premenený na dočasného reverzného upíra, ako reverzný je ochranca Matky Prírody, pije chlorofyl z rastlín, energiu a silu získava zo Slnka

Yvette – Elfka divoká a temná, žije v lesoch

čarodejka Bonnie – ľudské dievča

veverko-dráčik Damonko – starodávny sprievodca Zemou, je s ňou od počiatku, ochranca Matky Prírody

mačko-zajo Despina / Desp – nadprirodzená bytosť, pomáha Darii Salvatore, bielo-modrá srsť, 3 chvostové perá na chrbte, fialové oči, uši dovysoka stojace, v polovičke previsnuté vpred, farebná korunka z pierok na hlave, retiazka okolo krku a hrude

Marco – mocný čarodejník, narodil sa Tmavým čarodejom v medzisvete, dostal podobu čierneho mačiatka s červenými krídlami upíra a nemôže ju zmeniť, na hrudi rodový šperk v tvare smrtihlava

medzisvet – miesto narodenia Marca, územie vytvorené Tmavými čarodejmi, ich domovský priestor

 

UnnaBella – čierny jednorožec, rýchly posol Matky Prírody

Daria Salvatore – starodávny predok rodiny Salvatore, pôvodná čarodejnica, svetlá, bojuje na strane Matky Prírody proti zlu, je nápadne podobná Damonovi

Mesačný raj – krajina vytvorená za zrkadlom na povale v penzióne bratov Salvatore. Vytvorili ju pradávne čarodejnice na svoju ochranu a medzi nimi aj Daria Salvatore.

 

Podvečer sa zniesol nad penzión, na terase sedí Bonnie, v rukách kniha kúziel… Bonnie sa díva do knihy, no písmenká nevidí, hlava jej blúdi v minulosti. Za ten svet si nevie spomenúť, kedy prvý raz videla Damona. To muselo byť… hej, Elena sa už zamilovala do Stefana a Damon sa jednoducho objavil. Z diaľky pôsobil ako tmavý sexi chalan, no len čo sa priblížil, Bonnie bolo okamžite jasné, že s ním bude mať problémy.

Hej, milí čitatelia!

Aby bolo medzi nami jasné… Bonnie má Damona hlboko zapísaného v srdci od prvej chvíle, čo ho zočila.

Och Damon, strapáčik, ako chýbaš Bonnie. Tak rada by ťa aspoň videla, vie, že jej nikdy nebudeš patriť… Elena sa musela zamilovať do oboch bratov! Sakra!!

Bonnie klesá hlava, oči plačú a zalievajú knihu kúziel. Damon… platonicky milovaný Damon, strapáčik…

Čarodejka sa strhla, počuje dupot kopýt… to sa z bláznivej jazdy na jednorožcovi vracia Elena. UnnaBella pricválala na kraj lesa, Elena zoskočila.

„Ďakujem ti za božskú jazdu! Môžem ťa ešte dakedy vidieť, prosím?“ Elena sa poklonila čiernemu jednorožcovi.

„Elena, som rýchly posol Matky Prírody a mám tu v okolí penziónu ešte prácu. Jasné, že sa uvidíme. Maj sa,“ UnnaBella zahrabala kopytom a v mihu je preč.

Dievčinka sa zvrtne, beží na terasu za Bonnie.

„Hojky, Bonnie, čo je? Ty plačeš?“ Elena sa jej hodila k nohám, díva sa skúmavo do očí priateľky.

„Nie. Teda… áno, učím sa nové kúzla a nedarí sa mi,“ zle klame Bonnie a Elena cíti falošný tón v jej hlase.

„Čo sa stalo? Na rovinu,“ Elena sa nedá odbiť.

Bonnie sa teda v žiadnom prípade neprizná, že plače za Damonom… tak strašne by ho chcela aspoň vidieť. No napadá jej myšlienočka… možno keby, hmm…

 

„Dobre, vidím, že to z teba nedostanem. Tak inak… ako ťa môžem potešiť?“ skúša Elena z druhej strany.

„Hmm… mala by som jedno želanie… ale asi je nesplniteľné,“ neisto habká Bonnie.

„Je to v mojich silách? Ak hej, vybavená vec! Máš to mať!“

„Chcela by som sa dakam pozrieť…“ váha Bonnie.

„Ok. Kam a kedy vyrážame?“ Elena to berie ako hotovú vec.

„Do krajiny vytvorenej za zrkadlom na povale penziónu bratov Salvatore,“ vydýchla Bonnie. Elene takmer vypadli oči údivom.

„Ty chceš ísť do Mesačného raja? Prečo?“

Bonnie nikdy neprizná dobrovoľne, že chce ísť kamkoľvek kde je Damon.

„Veď je to jasné, sama si čarodejka a Mesačný raj predsa vytvorili svetlé pradávne čarodejnice. Som hlúpa že ma to skôr nenapadlo. Ok… tak za dvadsať minút ideme,“ Elena si odpovedala sama a Bonnie jej je za to nesmierne vďačná.

„Ok. Dokončím si veci v izbe a dám ti vedieť. A ďakujem, Elena,“

Bonnie sa zlepšila nálada o sto percent… prísľub stretnutia s Damonom je nádherný…

 

Elena leží na terase, díva sa do oblohy a relaxuje. Uši registrujú mačacie mraučanie. Dievča dvíha hlavu, skok do vysokej trávy pri múre.

„Božínku a teba tu kto zabudol? Kde máš maminu? Poď ideme ju spolu hľadať,“ Elena berie opatrne malú čiernu chlpatú guľku do dlane, hľadajú v okolí, snoria nič.

„Tak čo s tebou? Pôjdeš so mnou?“

Bola to len rečnícka otázka, ale Elena by prisahala, že niekto povedal áno. Sms-ka od Bonnie vreští vo vrecku, vyzvedá kde je tak dlho. Jeden telefonát, presná dohoda, za desať minút odchod.

Elena je rýchlo zbalená, cestou skočí za Stellou, rýchly oznam, berie mobily pre ostaných a jeden notebook – vyskúšajú spojenie, bude sranda.

 

Elena a Bonnie vchádzajú na povalu v penzióne pred zrkadlo. Je to prechod do Mesačného raja, krajiny vytvorenej za zrkadlom pradávnymi svetlými čarodejnicami. Elena sa sústredí na Dariu Salvatore, dávneho predka rodiny Salvatore, posiela jej myšlienku a žiada o vstup.

Bonnie je nervózna, všimne si čierne mača.
„To čo máš? Kde si ho našla?“

Elena rýchlo objasní a opäť sa sústredí na Dariu.

Bonnie znepokojene pozoruje mača: „Môžem si ho pozrieť?“

Elena jej ho podáva. Bonnie je čarodejka a cíti, že to nie je obyčajné mača, že je stvorenie skôr dobré ako zlé a viac nie je schopná odhadnúť. Uspokojená ho vracia Elene.

 

V zrkadle sa objavuje stará dáma, výrazne podobná Damonovi. Ruší dvojité kúzlo a gestom ruky volá Elenu k prechodu zrkadlom do Mesačného raja. Dievčatá sa prešmyknú cez rám, Daria opäť aktivuje ochranné kúzlo.

„Vitaj, Elena, vidím, že máš posilu. Ahoj, Bonnie, ja som Daria Salvatore,“ dáma s úsmevom podáva ruku čarodejnici. Oči jej padnú na mača: „A toto je čo? Dovolíš?“

Vystrie autoritatívne ruku k Elene a žiada mača. Elena je zarazená, ale poslúcha, kladie mačiatko Darii do dlaní.

 

Obzerá si ho, úsmev sa jej rozširuje na celú tvár: „Marco, Marco… toto si určite nečakal!“ vraví mačiatku a smeje sa už nahlas.

Mača zavrní: „Veru nie, Daria. Ešte ani tesne pred zrkadlom som netušil kam ideme. Ale som rád, že ťa vidím po storočiach opäť. Si kúzelná dáma.“

Mača znie príjemným mužským hlasom, zavrtí sa v jej dlani, ponechá si veľkosť mačiatka, ale pribudnú mu červené krídla upíra a na hrudi sa zjaví modro-fialový šperk v tvare smrtihlava.

 

Elena v úžase len otvára naprázdno ústa, Bonnie ani nie, čosi tušila týmto smerom.

„Ja snáď dnes nevyjdem z údivu! Ten hlas poznám, ty si bol s nami v lese a nechcel si sa ukázať! Poď sem!“

Elena schytí mača za kožu na krku a trasie s ním. Marco vie, že Elenu už tretí raz mierne podviedol, tak ju chvíľku nechá, nech ho trestá.

„Stačí, Elena, už si ma vytrestala dosť!“

Elena sa zastaví, díva sa Marcovi priamo do modrých očí, napokon sa priateľsky usmeje a vysadí si ho automaticky na rameno, ako keby tam bolo jeho miesto od narodenia.

Daria sa pustí do hlasného smiechu: „Elena, to si prečo spravila? Prečo si si ho vysadila na rameno?“

„Neviem, tak mi prišlo, že tam patrí.“

„Tak týmto gestom si si získala Marca nadosmrti,“ Daria potriasa hlavou, baví sa. Elena sa díva Marcovi do očí, ten je natešený, prešľapuje na jej ramene a obtiera sa jej o líce. Začína tíško priasť.

„Marco, povedz nám niečo o sebe!“ nevzdáva to Elena.

„Ok, v skratke… narodil som sa v medzisvete Tmavým čarodejníkom, podobu mačaťa som dostal do vienka a nemôžem ju už zmeniť. Nesúhlasil som s Tmavými a odišiel od nich… mám slobodnú vôľu, tak sa aj správam, nemám rád násilie. Som dosť mocný čarodej, ale aj jašo čarodej… voilá.“

 

Marco sa pozrie na Bonnie, pričaruje jej náušnice z čerešní a v rukách jej pristane plný košík jahôd. Bonnie sa smeje a ďakuje. Marcovi zasvietili oči, poklonil sa Darii a stará dáma má plnú náruč bielych ruží. Kývnutím hlavy mu ďakuje.

„Elena, tak dlho a hlboko v sebe nosíš tento sen… prosím, splním ti ho.“ Marco sa uklonil na jej ramene a Elene sa hojdá na krku medailón v tvare srdca, v ktorom má ukryté podoby všetkých svojich milovaných.

Dievčinka si obzerá strieborný šperk, na vrchu sú dve srdiečka vykladané bielymi kamienkami, srdiečka ležia na prepletených konárikoch. Jemne otvorila medailón, pomyslela si na Damona a ten už máva a smeje sa z oboch vnútorných strán. Skúsila Stefana… to isté, usmiaty Stefan ju zdraví. Elena chcela skúsiť aj rodičov, no včas sa zastavila… neskôr a v súkromí… to je boľavá spomienka.

 

„Ďakujem, Marco. Skutočne som čosi takého túžila nosiť,“ Elena naklonila hlavu k mačaťu na ramene a túlia sa k sebe. Ticho prerušila Daria.

„Poďme už ku mne, dáme si dajakú dobrotu, šup, šup,“ Daria ženie návštevu preč.

 

Dom Darie Salvatore je nízky, na okraji lesa, vôkol tráva, terasa na priedomí.

V družnom rozhovore tam sedí Damon, anjel Iustus, delfín Filip a nesmrteľná Eunica. Iustus skenuje okolie Silou a cíti prichádzať Dariu, Elenu aj Bonnie. A ten štvrtý ho napĺňa úžasom.

Anjel vstal, díva sa so širokým úsmevom: „Marco! Poď ku mne!“

Iustus radostne naťahuje dlane a čaká mačiatko. Marco vztýčil hlavu, zvýskol a vytrielil k anjelovi.

„Iustus, chlape, teba som vyhral v lotérií! Bože… ako ťa rád vidím!“ Marco pristál v rukách anjela, nadšene sa dívajú do očí a spoločne spomínajú ako sa stretli prvý raz a bolo to neskutočne dávno.

Nebojte sa, milí čitatelia, dostaneme sa k tej spomienke neskôr.

Všetci vstávajú, vítanie nemá konca kraja…

Elena letí do náruče Damona, objíma Eunicu, Iustusa i Filipa. Vítajú sa všetci krížom a navzájom. Nadšenie lieta nad lúkou…

 

Bonnie sa splnil sen. Zasa vidí Damona… bože, ten je tak krásny… čierne zamatové oči blýskajú leskom, plné krvavé zvodné pery darujú podmanivý úsmev, radosť vládne tvárou a telo… uf, to božské sexi telo jej nikdy nebude patriť. Nevadí, aspoň pohľad na neho, na nedostupného strapáčika.

Damon cíti Bonnie, ako si ho prezerá a tuho rozmýšľa, lenže ona si kryje myšlienky a dočasný reverzný upír sa nič konkrétne nedozvie. Aj tak je zmätený, Bonnie predsa nikdy ani len pohľadom či slovkom nenaznačila city k nemu. Skôr boli na hrane noža a tolerovali sa kvôli Elene.

Nevadí, skúsi šarmom. Damon vykročil k Bonnie, roztiahol ruky na privítanie, zastal kúsok od nej a čaká, chce prinútiť čarodejku, aby mu sama vošla do náručia.

 

Bonnie je primrazená, stojí… no, tadiaľto cesta nevedie… tak Damon pokročil k nej, jemne si ju privinul, pobozkal na líce: „Ahoj, Bonnie, veľmi rád ťa opäť vidím, chýbala si mi. Milé prekvapenie dňa.“

Damon drží čarodejku v náručí, pridal ešte bozk do vlasov, šepká jej do uška, cíti chvenie dievčaťa a už chápe. To nie je strach, čo spôsobuje triašku.

„Bonnie, Bonnie, myslím, že… asi touto cestou sa my dvaja nemôžeme pustiť. Rozumieš mi, kvietok?“ Damon sa snaží jemne vysvetliť slečne, že on patrí Elene…

Bonnie je stále v náručí Damona, odvážila sa ho objať okolo pása, zložila mu hlavu na mohutnú hruď. Dostala bozk na líce a aj druhý do vlasov!

Tak nádherný pocit prežíva, strapáčik jej niečo šepká do ucha, ani nevie čo…

Bonnie zatvára oči, svet sa jej stratil, cíti len blízkosť Damona, jeho telo, vôňu, prítomnosť a vlastnú nenaplnenú lásku k nemu.

 

◊ ● ◊

 

Stefan odchádza z penziónu ako zbitý pes, srdce a hlavu mu zaživa rozožierajú výčitky z obrovskej ujmy i zrady, ktorú zákerne uštedril Stelle… je rozhodnutý pre samovraždu.

No chápe to niekto?! Stefan bláznivo zamilovaný do Stelly, ona sa mu oddáva, pomáha ako vládze, dokonca bojuje sama so sebou a potláča pocit viny voči Elene a on jej prekusne krk a ťažko zraní pri milovaní?!

Ani sám Stefan nič nechápe, prehráva si situáciu znova a znova v hlave… Bol vybičovaný vrcholným vzrušením, oddával sa pocitom blaženosti a keď mu milenka ponúkne najvyššiu možnú odmenu, úplne sa mu vzdá, prejaví mu najvyššiu dôveru… tak vtedy, drbo Stefan, zaútočí!!

„Ja už som úplne stratil rozum?! Cit?! Ako a prečo som to vlastne… Stella, milovaná Stellinka… nechápem sa sám!! Neviem prečo sa to stalo!!“

 

Stefan beží lesom, kričí, hlasne si nadáva, zúfalstvo ním lomcuje. Beh a krik nepomáhajú na boľavé srdce, Stefan zastavuje, hádže sa do trávy, skrýva hlavu v dlaniach a prvé slzy ľútosti prelievajú kalný zrak.

„Čo si zaslúžim? Jedine smrť! Moja zrada sa nedá nijakým spôsobom ospravedlniť!! Nemôžem sa vrátiť do penziónu, ukázať sa Stelle a Ericcovi na oči!! Nie. Nedokážem nijako obhájiť svoj nedôstojný čin. Ok, tak sa odpravím zo sveta!“ Stefan sa rozpráva sám so sebou nahlas.

 

Hľadá mobil, v rýchlosti smolí sms-ku pre Stellu s ospravedlnením… nemá jej čo napísať… prsty sa zastavili, hlava nedokáže vtesnať rozumné ospravedlnenie do pár písmenok!!

Tak len jednoduché: „Prepáč, Stella, sám nechápem čo sa stalo, nenachádzam v sebe žiadnu odpoveď, ani ospravedlnenie. Ako som ti mohol takto ublížiť? Nedokážem s tým žiť! Milujem ťa rovnako ako Elenu!! Odpusť… ak môžeš, prosím.“

Oči hľadia na text, hlava váha, prsty pripravené odoslať… Ok, sms-ka letí k Stelle, Stefan vypína mobil, nechce byť zbytočne spätne bombardovaný…

Odhodlane vstáva, hľadá správny kus dreva, čo poľahky prejde hrudným košom. Stefan je už pevne rozhodnutý prebodnúť si srdce a opustiť tento trudný svet.

 

Ani si neuvedomil, že je hlboko v lese, sám, zmráka sa. Stefan nie je vôbec opatrný, okolo neho sa začínajú motať obyčajní upíri.

 

My, milí čitatelia, ich už poznáme, sú tu kvôli pomste Damonovi.

Dnes ale iba traja. Chlapci prišli bez šéfa na vlastnú päsť, zacítili pohyb a zvedavosť ich ženie smerom ku Stefanovi.

Nepozorný Stefan sa takmer s jedným zrazil. Prekvapene zdvihol hlavu, odhaduje situáciu, cíti aj ďalších dvoch. Zastavil sa, čaká.

„Kam, priateľu? A sám?“ posmešne rýpe obyčajný upír do Stefana, môže si to dovoliť, má za sebou podporu dvoch ďalších.

 

Zradná myšlienka prebehla hlavou Stefana… možno sa nebude musieť zabiť sám, ale vzdá sa týmto tu. Rozhodnuté, nebude bojovať, ani sa brániť, nech to má čím skôr za sebou.

„Sám! A rozhodne nie som tvoj priateľ, ty primitív!!“ uráža a dráždi nepriateľa zámerne.

„Ou… pán si pýta nakladačku! Mýlim sa snáď, chlapci?!“ blýska očami po kamarátoch z mokrej štvrte, vyzýva ich na hromadný útok.

Stefan chladne čaká, iba opovržlivo fľochne očami po ďalších dvoch upíroch.

Naskáču na Stefana ako kobylky, bitka, či skôr poprava sa začala. Mlátia ho, kmášu s ním ako s handrovou bábkou… Stefan sa odovzdal osudu a rozlúčil so životom. Pribúdajú mu zlomené kosti, svaly potrhané, krv sa rynie z rán, ale Stefan ešte stále vníma svet a obrovské bolesti.

 

Čosi zasvišťalo vzduchom a jeden z útočníkov sa zviezol na zem mŕtvy. Druhé zasvišťanie, ku Stefanovi sa zvalil mŕtvy druhý útočník. Tretí upír nechápe, divoko sa obzerá, stratil v priebehu pár sekúnd dvoch priateľov a sám začína mať obavy o život. Necháva Stefana svojmu osudu, berie nohy na plecia… leč neskoro… tretie zasvišťanie ho ešte dostihlo, po pár metroch ústupu padá na zem mŕtvy.

 

Stefan vníma zmeny okolo, je zaskočený, cíti nastupujúcu smrť a cez krvavé oči vidí postavu blížiacu sa k nemu.

 

* * *

 

V penzióne nám zostali dráčik Damonko, mačko-zajo Despina a reverzní súrodenci Stella i Ericc. Všetci sú v salóne, nechápavo hľadia na Stellu.

„Čo? Akože sa stratil Stefan? Veď dnes v noci má strážiť s Ericcom penzión. Kto ho kedy videl posledný?“ Despina mraští čelo a nechápe.

„Ja som ho poslala preč z Ericcovej izby a viac som ho nevidela. To bolo poobede.“

Stella si hryzie pery, nemôže im predsa prečítať poslednú sms-ku od Stefana. No bojí sa o neho a nevie čo robiť.

„Nič, prebehnime znovu barák, potom stretnutie tu a spoločne ideme hľadať von. Nesmieme sa rozdeliť, je nás málo a vonku je to nebezpečné!“ zavelil Ericc a veci sa dali do pohybu.

 

* * *

 

Stefan mal v podstate šťastie. Keď bezhlavo provokoval upírov, už sedela Elfka Yvette na strome blízko nich, pozorovala, počúvala a už bola náležite pripravená na útok upírov.

Milí čitatelia, my sme ju už stretli nedávno v noci a vtedy sa rozhodla, že si musí vyrobiť nové šípy s veľkými drevenými hrotmi na upírov. Teraz ich má plný tulec a vo vhodnom okamihu ich použije.

 

Mohla síce skôr zasiahnuť a nenechať Stefana až takto zmlátiť, ale rozhodla sa, že mu uštedrí drobnú príučku a nech si trošku aj on potrpí a nie iba Stella. Yvette vie o všetkom, čo sa stalo v penzióne, veď Stefan to vykrikoval po celom lese…

Zabila teda troch útočníkov, obyčajných upírov, skočila k Stefanovi a študuje jeho stav zranení.

 

Stefan sa díva do zelených svietiacich očí mladej ženy, nie je schopný slova, má poranenú sánku.

Ušľachtilú tvár lemujú čierne vlnité vlasy po plecia, súmerné plné pery sa jemne usmievajú, pretiahnuté dlhé uši dominujú hlave. Líca a okolie očí má rituálne potetované. Vyžaruje z nej dôstojnosť a rozhodnosť. Celý jej zjav vládne zeleno-fialovou farbou, doplnenou striebrom.

„Stefan, takto sa nevzdáva úcta k životu! Život je dar a ty si ho chcel zahodiť!“

Dočasný reverzný upír sa snaží čosi povedať, ale každý pohyb sánkou príšerne bolí. Tak len zakňučí a zavrie oči. Všetko ho bolí, chcel by už byť mŕtvy.

„Vysvetlíš mi to neskôr, keď ťa vyliečim. Teraz si ťa zoberiem k sebe. Máme dlhú cestu pred sebou, tak sa snaž vydržať!“ melodický hlas elfky znie príjemne, upokojuje a Stefanom prebleskuje prvá pochybnosť o správnosti samovraždy.

Yvette schytí Stefana, prehodí cez rameno a absolútne ticho mizne lesom v diaľ aj s polomŕtvym upírom.

 

◊ ● ◊

 

Zaskočme si na moment do Mesačného raja. Opustili sme ich v dobrej nálade, zvítali sa navzájom a momentálne ich je plné priedomie. Daria Salvatore chystá drobné občerstvenie pre dievčatá, chlorofyl pre Damona a čosi aj pre Marca. Bzučí vrava ako v úli, sem tam tichý smiech, občas výbuch.

„Takže, vážení, doniesla som nové telefóny a jeden notebook. Povinne všetci naštudovať  teóriu a naučiť sa pracovať s novým typom mobilu.“ Elena hádže krabicu Eunice, Iustusovi, Damonovi a Darii ju podá osobne.

„S notebookom sa potrápim chvíľku sama a uvidíme aké spojenie dokážeme vydolovať v Mesačnom raji,“ neisto krčí ústa.

Obdarovaní majú domácu úlohu a každý ju musí zvládnuť sám.

 

Damon sedí pri Elene vedľa anjela Iustusa, nesmrteľná Eunica si čosi vybavuje s delfínom Filipom, Bonnie posedáva ticho oproti Elene. Priamo vidí na Damona, jej srdce plesá, po dlhej dobe ho môže zasa ukradomky pozorovať.

Lenže Damon si už začal uvedomovať zmenu v chovaní Bonnie. Takú dlhú dobu spolu občas boli a nikdy si nevšimol ani náznak citu čarodejky k nemu. Nie je nadšený vývojom situácie. Nechce si Bonnie pohnevať, no tuší… asi napokon… sakra!

„Elena, prečo ste sem vlastne prišli s Bonnie?“ Damon vypálil odboku.

„Bonnie bola smutná, tak som ju chcela rozveseliť. A už je to zasa naša Bonnie s úšklebkom na tvári,“ Elena sa láskavo usmieva na priateľku. Bonnie je nepríjemné, keď sa o nej vedie rozhovor, tak vstáva a ide pomôcť Darii.

„To sa ti podarilo, princezná…“

„Čo? Rytier, spravila som niečo zlé?“

„Čím menej ľudí o mne vie, tým je menšie riziko, že si po mňa príde Smrťka Bibiana,“ zle klame Damon, toto nie je vôbec pravá príčina, prečo v ňom narastá mrzutosť.

Elena to cíti a posiela myšlienku Damonovi: „Si mrzutý a dačo tajíš! Tak to vysyp rovno a nekľučkuj! Popálim ťa pred všetkými, chceš?!“

Damon strelil pohľadom po Elene a vracia jej myšlienku: „Zasa si agresívna! Nemám to rád, Elena!“

Damon vstal, nervózne sa vybral preč od spoločnosti smerom k lesu.

 

Elena za ním pozerá, nechápe. Čo je na tom zlé, že spravila výlet pre Bonnie, veď je to jej najlepšia priateľka.

Všetko starostlivo sleduje Marco. Naša nová postava.

Elena našla čierne mača tesne pred svojim príchodom do Mesačného raja, vzala so sebou a až tu zistila, že je to Marco, čarodej jašo, ktorý sa pozná aj s anjelom Iustusom, aj s Dariou. Bolo to skutočne veľké prekvapenie. Elena si Marca obľúbila a on je stále s ňou, či blízko pri nej.

Marca si predstavte ako malé čierne mačiatko s čierno-červenými krídlami netopiera a na hrudi nosí modro-fialový rodový šperk v tvare smrtihlava.

 

Marco opustil pohodlie ramena Eleny, vydal sa tíško vysokou trávou za Damonom.

Za pár chvíľ sa zorientoval vo vzťahoch okolitých postáv… no to len preto, lebo je silný telepat a takmer každému je schopný vliezť do hlavy. Zaujímavé veci sa tu dozvedel, len čo je pravda!

Bonnie je platonicky zamilovaná do Damona, Elena o tom nemá ani tušenie a Damon… je vysoko citlivý reverzný upír a už si všimol zmätok v hlave a srdci Bonnie. Hmm… ešte dačo cíti Marco z Damona. Niečo temné a hlboko v ňom. Musí ho dostihnúť a zistiť to v tesnej blízkosti upíra.

 

Mača Marco vidí Damona opretého o strom, oči zavreté, ale hlava pracuje na sto percent… analýzy, predpoklady, dohady, neistota… neochota…

„Damon, zaplaš nejasnosti. Dáš mi pár minút?“

Marco je tesne pri nohách Damona. Upír ho vôbec necítil, prekvapením sa trhol, zmätene sa díva na zem.

„To si ako dokázal… oklamal si moje zmysly aj inštinkty! Ty ma zaujímaš! Poď sem,“ Damon sa zohol pre mača a automaticky si ho vysadil na rameno.

Marco sa v sebe pousmial. To je dnes už druhý…

Damon si kryje myšlienky pred Marcom, ale neodolá a túli sa k mačaťu, íska mu jemnú srsť.

„Tak hovor, Marco,“ Damon si sadol do trávy, oprel telo o strom, masíruje mača končekmi prstov, sám si užíva jeho hebký kožúšok.

„Sakra, Damon! Pretrhol si mi niť… majstrovsky ma masíruješ… no, chcel som… hej, buď prestaneš, alebo sa nevyjachcem!“ štekol Marco a je sám na seba napálený, že sa nevie sústrediť.

Damon sa usmieva, je potešený šibalstvom, čo sa mu podarilo.

„Si môj priateľ, Marco?“

„Prečo?“

„Keď hej, tak mi dovoľ sa k tebe túliť a hýčkať ťa…“ Damon žmurkol na Marca a už sa otvorene baví tým, ako mu zničil koncentráciu.

„Kruci… budem musieť odísť od teba!“ Marco sa neochotne vzďaľuje, ale jeho vlastné telo sa búri a chce sa vrátiť k tým láskavým prstom a božskej masáži.

Damon smutne pozerá, nastavil prázdne dlane pred Marca a volá ho späť… Marco bojuje sám so sebou… kto vyhrá? Jasné, že Damon. Marco zlostne prskne a vpláva späť do Damonových rúk.

„Ďakujem, Marco,“ šepká Damon do kožúška mačaťa a masíruje prvú ligu. Jašo čarodej sa vzdal, vypol mozog, vyvalený na ramene upíra, necháva sa kráľovsky hýčkať… Marco začal priasť a čierny panter v Damonovi sa pridal.

 

Hodnú chvíľu tieto mačence vydržia relaxovať. Lež aj relaxu musí byť koniec a Marco sa prinúti ukončiť radovánky.

„Stačí! Nechajme si niečo aj na zajtra!“ odtláča ruku Damona od seba.

„Ok,“ Damon si založil ruky na prsia, mača má stále na ramene, tak aspoň hlavou sa o neho obtiera.

„Hééj! Poškriabem ťa, už dosť!“ hnevá sa naoko Marco.

„Čo máš také neodkladné?“

„Damon, som silný čarodej to už vieš. Dokážem takmer každému čítať myšlienky, vcítiť sa do druhých… Damon, z teba cítim dačo temné a hlboko v tebe zakorenené, vložené… niečo, čo by v tebe asi nemalo byť,“ Marco ešte nevie presne o čom rozpráva, ale Damonovi už začína svitať.

 

Čo teraz, sakra? Povedať mu pravdu o Smrťke Bibiane, ako mu pri milovaní v lese vložila správu o sebe do mysle?

 

Damon sa vzpriamil, nerozhodne pozerá na Marca, pery sa úžia, oči temnejú.

„No, vidím, že asi o tom nechceš hovoriť. Damon, neviem čo to je, ale možno by som ti s tým vedel pomôcť, či aspoň skúsil nájsť riešenie,“ Marco priamo hľadí do očú upíra.

„Vieš… je to nepríjemné a ťaživé… ja… bol som idiot a zahrával som sa s ohňom… a myslím, že som prehral,“ Damon rezignovane skláňa hlavu pri spomienke na Smrťku a jej odhodlanie vziať ho so sebou znovu do podsvetia.

„Detaily by mi pomohli,“ nevzdáva sa Marco.

„Ok. Myslím, že cítiš vo mne vloženú správu, či odkaz, možno čip, ktorý mi vložila do mysle Smrťka Bibiana. Lenže keď mi ho vkladala do mysle bol som oklamaný, teda povedala mi iba prvú časť pravdy a zvyšok zamlčala. Jednoducho mi bolo oznámené, že keď na ňu pomyslím a ona bude kdekoľvek, správa jej dorazí a ona príde za mnou. Ale druhú časť mi zamlčala a síce, že ma ona môže sledovať. Jedinú nevýhodu to má z jej strany… malý akčný rádius a nájde ma na menšie vzdialenosti. No aj tak, bol som podvedený!!“ Damon už kričí ku koncu rozčúlením.

„Nehuč! Prídem o uši!“ skríkol Marco a vynútil si plnú pozornosť Damona.

„Sorry… som z toho mimo… nasraný,“ už ticho dodáva Damon.

„Milé prekvapenie od Bib. Hmm…“

 

Marco si sadol, díva sa do diaľky a je jasné, že premýšľa ako vládze. Damon stíchol, striehne na mača, nechce ho rušiť, no narastá v ňom nádej… možno by sa mohol zbaviť očipovania.

„Vravíš pri milovaní?“ Marco položil rečnícku otázku.

„To som nepovedal,“ Damonovi je to žinantné.

„Nie? Tak som si to prečítal v tvojej horúcej makovici!“ Marco je podráždený, Damon ho ruší pri premýšľaní. Mača nadskočí.

„No jasné! Šikovná je naša Smrťka Bib. Vložila ti do mysle správu pri vysokom citovom vypätí, rozrušení… Ako šlo do mysle, musí von z mysle,“ mača je spokojné, práve vyriešilo Damonov problém.

„Čoo?? Zbavím sa čipu pri novom milovaní so Smrťkou? A ty si sa s koňom zrazil? Nikdy!!“ zrúkol Damon, trhol sebou, skoro mu Marco spadol z ramena.

„Relax mladý! Po A nemykaj sa, po B nehuč a po C nikto po tebe nechce milovanie s Bib,“ prská Marco a nachádza rovnováhu na ramene.

„Tak presne formuluj vety!“ Damon je nahnevaný.

„Zbavíš sa čipu pri milovaní… ale s osobou, ktorá môže čip na seba prevziať a následne ho zničiť. A toho je schopná jedine čarodejka. Silná čarodejka,“ Marco oznamuje verdikt s ľahkým tónom.

„Aha, tak ďakujem. Mám takých okolo seba desať, vyberiem si…“ sarkasticky šľahol Marca Damon.

„Máš takú jednu.“

Marcovi sa to celkom páči, môže vyviesť nové šibalstvo, pobaví sa a zároveň pomôže priateľovi z núdze. Bonnie je dobrá čarodejka, on jej pomôže s naštudovaním kúzla a aj Bonnie si príde na svoje… už dávno platonicky túži po Damonovi.

„Trepeš, žiadnu takú čarodejku nemám,“ vrčí upír.

„Netrepem, prišla dnes so mnou.“

Damon sa cukol ako poštípaný. Treští oči na Marca a nechce to ani domyslieť…

„Áno, myslím Bonnie. Je dosť silná, múdra a zvládne to. Pomôžem jej s teóriou,“ melie si svoje Marco a vôbec si nevšíma úžas Damona.

„Si šialený?! Je to Elenina najlepšia priateľka! Nikdy! To radšej ten čip budem nosiť do smrti,“ Damon trasie hlavou, akoby chcel tú zlú myšlienky vyhodiť ušami.

„Starec, čo ti vadí? Bonnie je pekná, ide po tebe dávno a ty si to aj tak dnes zistil sám. Nestrečkuj, aj sa pobavíš, aj si pomôžeš, dievčaťu splníš dávny sen…“ Marco takmer sadisticky odkrýva karty.

„Sakra, krpec! Zakrútim ti krkom! Vieš toho akosi veľa a zbytočne!!“

„Damon, nebráň sa. Aj tak ťa raz Bonnie dostihne. A skôr než mi zakrútiš krkom, budeš ležať v hlbokej hypnóze… to len aby si mal plnú informovanosť o mojich zručnostiach,“ Marco si kopká nôžkou.

„To nemôžem, Marco! Elena ma zabije! Ha… to si ani neviem predstaviť… to nejde… ako by som… sakra…nie!“

„Elene to nikto nepovie, ty sa premôžeš a ja zvyšok zariadim. Plácneme si?“

„Nie!“ Damon rázne uzavrel debatu, namrzene vstáva, mača zloží do trávy a sám odchádza preč nervóznym krokom.

 

Marco sa za ním pozerá, spokojný, vie že musí začať pripravovať Bonnie s teóriou, je čas…

Damon len potrebuje chvíľku na spracovanie novej informácie… heh, čas a okolnosti hrajú do karát prešibaného čarodeja. Áno, rád sa zabaví na účet upíra, ale hlavne… obľúbil si Damona a musí ho zachrániť pred Smrtkou Bib.

Už sa rozhodol…

Zaslala: IVETKI