The Witch (2)

„Chceš ma zabiť?“ povedala potichučky skôr sebe než Zachovy.

Skrčila sa do rohu izby a plakala.

Ráno sa zobudila na posteli. Nikde ho nevidela tak sa rozhodla preskúmať miesto kde je.
Keď otvorila dvere uvidela obrovskú halu. V strede bol veľký stôl so stoličkami navôkol.
Toto bude asi kuchyňa, pomyslela si Bonnie a vyšla z izby.
Oproti nej boli obrovské dvere rámované čiernym pentagramom.
Rozbehla sa k nim a keď ich otvorila vide iba les, všade kam sa pozrela bol les.

„Ani na to nemysli. Ak sa pokúsiš utiecť nemáš šancu prežiť.“

„Stále lepšie akokeby si ma mal zabiť ty,“ povedala Bonnie pohŕdavo.

Zach sa len pousmial a pokračoval: „Ja ťa nechcem zabiť. No, aspoň zatiaľ nie.“

Schmatol Bonnie a hodil ju späť do tej malej izbičky ale tentokrát aj zamkol.

„Potrebujem si niečo vybaviť, nerob žiadne hlúposti.“

Počula len ako naštartoval auto a odišiel.
Bonnie sa pokúšala dostať von ale nedokázala to, takže urobila rozhodnutie, ktoré by ju ani vo sne nenapadlo.

Vzala pohár, ktorý bol položený na stole a hodila ho o zem. Rozletel sa na stovky malých kúsočkov. Zobrala tú najostrejšiu črepinku a potiahla ňou po jej tenkom zápästí.
Ak už mám zomrieť, bude to moje rozhodnutie, povedala si Bonnie a sadla si na posteľ kde pomaly zaspávala.

***

Keď sa prebudila sedel pri nej krásny muž s hnedými očami. Pozeral na ňu. Bonnie sa snažila rozpamätať. Spomienky sa jej po kúskoch vracali.
Predtým, než úplne zavrela oči, niekto vtrhol do izby a priložil zápästie k jej ústam. Ďalej si už nič nepamätala.

„Zabiješ ma?“ opýtala sa na rovinu.

„Ak by som ťa chcela zabiť, tak ťa nezachránim.“

„Tak kto si?“ prekvapene pozerala na muža oproti nej a vzápätí položila ďalšiu otázku: „Prečo si ma zachránil?“

„Máš priveľa otázok. Časom ti na všetky odpoviem ale teraz musíš odpočívať. A aby som nezabudol, žiadne ďalšie samovražedné pokusy.“ povedal pokojným hlasom a vyšiel z izby.

Chvíľu rozmýšľala ale napokon zaspala. Zobudila sa okolo obedu, skúsila otvoriť dvere a dalo sa to. Neboli zamknuté tak vyšla von a uvidela ho ako si niečo píše na počítači.

„Fajn že si hore, určite si hladná.“

„Kto si?“

„Volám sa Kol.“

„A prečo som tu? Vlastne, kde to som…teda sme?“

„Si čarodejnica. Popravde si aktuálne najmocnejšia čarodejnica na svete. Máš moc všetkých mŕtvych čarodejníc a nemáš ju len tak. Máš ju z určitého dôvodu a musíš zistiť z akého. Sme na mieste vybratom tvojím únoscom. Ešte niečo?“

„Ehm…čarodejnica, vážne?!“ ironicky prehlásila Bonnie a mierila k vchodovým dverám.

„Kam ideš?“

„Preč. Si blázon a aj keď som mala naozaj hrozný život a čakala som hocijaký zvrat, toto je veľa aj na mňa.“

Upírsky rýchlo sa pred ňu postavil a zaterasil jej cestu von.

„A-ako si to urobil?“

„Som upír nie blázon aj keď, to je skoro to isté.“

„Padám odtiaľto!“

„Nikam nejdeš.“

„A ako mi v tom zabrániš?!“

„Nepokúšaj upíra!“

„Uhni mi z cesty!“

„Varoval som ťa.“ Vzal vázu, ktorá bola položená na malom stolíku a tresol s ňou Bonnie o hlavu. Zvalila sa na zem a upadla do bezvedomia.