Buď mojou princeznou II (16)

Osoby v tejto časti poviedky:

Damon Salvatore – obyčajný upír, premenený na dočasného reverzného upíra, ako reverzný je ochranca Matky Prírody, pije chlorofyl z rastlín, energiu a silu získava zo Slnka

Elena – ľudské dievča, ochrankyňa Matky Prírody, dostala darom krídla od Matky Prírody, oheň od dráčika Damonka, telepatiu od delfína Filipa

Stella – reverzná upírka, ochrankyňa Matky Prírody, sestra Ericca, pije chlorofyl z rastlín, energiu a silu získava zo Slnka

Ericc – reverzný upír, ochranca Matky Prírody, brat Stelly, pije chlorofyl z rastlín, energiu a silu získava zo Slnka

nesmrteľná Eunica / Nica – lovec obyčajných upírov, velí šíkom Matky Prírody, je najvyššou silou dobra na Zemi

delfín Filip – starodávny pútnik Zemou, je s ňou od počiatku,  ochranca Matky Prírody

anjel Iustus – spravodlivý cestovateľ časom a vesmírom od ich počiatku, je vo forme čistej myšlienky, energie a sily, vzal na seba podobu človeka kvôli Elene

Smrťka Bibiana / Bib – starodávna súputníčka Zemou, tvorí základ Univerza

Stefan Salvatore – obyčajný upír, premenený na dočasného reverzného upíra, ako reverzný je ochranca Matky Prírody, pije chlorofyl z rastlín, energiu a silu získava zo Slnka

pekelný Démon – prvý námestník pána pekiel, padlý temný anjel

Bastien – lesný duch v Mesačnom raji

Spyridon – krvilačný poltergeist v Mesačnom raji

mačko-zajo Despina / Desp – nadprirodzená bytosť, pomáha Darii Salvatore, bielo-modrá srsť, 3 chvostové perá na chrbte, fialové oči, uši dovysoka stojace, v polovičke previsnuté vpred, farebná korunka z pierok na hlave, retiazka okolo krku a hrude

Damian – AlterEgo Damona. Damian sa dokázal oddeliť od Damona v Mesačnom raji a vzal na seba dokonalú podobu Damona

Daria Salvatore – starodávny predok rodiny Salvatore, pôvodná čarodejnica, svetlá, bojuje na strane Matky Prírody proti zlu

Mesačný raj – krajina vytvorená za zrkadlom na povale v penzióne bratov Salvatore. Vytvorili ju pradávne čarodejnice na svoju ochranu a medzi nimi aj Daria Salvatore.

Pre čitateľov od 15.rokov

 

Daria Salvatore, starodávna čarodejnica sa ešte stále nevrátila z okružnej cesty po Mesačnom raji, krajine vytvorenej za zrkadlom pre bezpečnosť svetlých čarodejníc. Ona sama je prastarý predok rodiny Salvatore a pomáhala pri tvorbe Mesačného raja. Obchádza všetkých v okolí a hľadajú spoločné riešenie, ako vystopovať a zneškodniť poltergeista. Stala sa chyba a do pokojného kraja sa dostal krvilačný poltergeist Spyridon, ktorý už raz napadol Elenu a ťažko ju zranil, stratila dosť krvi. Od útoku ju stále stráži pár nadprirodzených bytostí. Môže si vyberať, má okolo seba nesmrteľnú Eunicu, reverzného upíra Ericca, dočasného reverzného upíra Damona, anjela Iustusa, starodávneho pútnika Zemou delfína Filipa a napokon Despinu, mačko-zaja. Elena si je plne vedomá, že môže byť opäť napadnutá a tak vyhľadala lesného ducha Bastiena a trénuje s ním paľbu ohňom.

Elena sama vládne ohňom a telepatiou, je ochrankyňa Matky Prírody a tá jej darovala biele krídla. Na Elenu sa už nedá v žiadnom prípade hľadieť, ako na obyčajného človeka, má niektoré zručnosti nadprirodzených bytostí.

 

„Bastien, sleduj…“ Elena sa sústredí, vytvorí malú ohňovú guľku v dlani, zamieri a presne trafí pomyselný terč na kmeni stromu.

„Si už dobrá, ide ti to. Skús postupne zväčšovať objem a presne mieriť.“ Elena prikývne a snaží sa byť dobrou žiačkou.

Bastien je vyvalený v tráve, usmieva sa, je pyšný na Elenu. A nielen to. Elena sa mu veľmi páči… tak rád by bol s ňou sám a vyznal jej svoje city. Lenže stále sa tu motá Damon, či niekto iný, strážia Elenu a Bastien zatiaľ nenašiel spôsob, ako sa všetkých zbaviť a využiť chvíľku samoty.

Elene sa darí, výska a poskakuje ako žriebä, strháva na seba pozornosť.

 

Damon, reverzný upír si vyhliadol slnkom zaliaty kmeň stromu, pohodlne sa oň oprel, jedným očkom sleduje Elenu a Bastiena. Nepadli si s Bastienom práve do oka, Damon v ňom tuší problémy, vidí a cíti, ako sa lesný duch točí vôkol dievčiny. No a podľa správania Eleny to vie aj ona a teraz koketuje…

„Nazdar, reverzný,“ špitol anjel Iustus.

„No… a máme tu ďalšieho nápadníka Eleny!“ Zavrčal Damon a spomenul si, ako anjel nedávno podľahol výčitkám svedomia a nepriamo sa priznal, že sa miloval s Elenou.

„Damon, už máš moje hlboké ospravedlnenie. Môžeš mi odpustiť? Nechcel som ju sklamať, zjavne túžila využiť telo v ktorom som teraz. Postačí ti, ak sa priznám, že už by som to nechcel zažiť? Bol to omračujúci zážitok a stačilo mi.“ Iustus sa oprel vedľa Damona, čaká popravu od priateľa.

„Veď… dobre… ale radosť z toho nemám… Ok. Dívaj sa na mladé ucho, Bastien len slintá a číha, ako sa dostať k Elene!“ Damon prská ako škrečok. Obaja sondujú Silou Bastiena a ten si to všimol.

„Hej, páni bratia, čo toľký záujem o mňa?“ Bastien naschvál kričí, aby aj Elena vedela, čo sa deje. Dievčinka spozornela.

„Čo?“ Obrátila sa k dvojici opodiaľ, zasvietili jej oči roztopašou, začala vytvárať veľkú ohnivú guľu, vyhodila ju vysoko a vpred… presne mieri… guľa oblúkom letí vzduchom a pristáva tesne nad hlavami prekvapených divákov Damona a Iustusa.

Obaja sa hodili bokom od ohňa, dopadli tvrdo do kríkov. Oheň narazil do kmeňa, zaznel dunivý zvuk, vyletelo tisíc iskier, ostalo ticho.

„Čistí sa ti rozum?! Mrle ťa žerú?! Elena, sakra! Nevieš čo robiť od dobroty?!“ Húka Damon a už je napálený, vstáva, oprašuje sa. Iustus leží naďalej v kríkoch, počúva a začína sa smiať… to je slovná zásoba.

„A ty? Čo je tu smiešne?“ Podráždenie upíra rastie.

„Kľud starký! Ona sa iba predvádza a baví. Nechaj to tak.“ Tíši priateľa anjel a chechce sa ďalej.

 

„Damon, čo si protivný, nechaj mi chvíľku na zábavu!“

„Áno, nechaj mladú nech si slobodne zaflirtuje!“ Eunica sa znenazdajky zjavila pri Bastienovi, ten až nadskočil.

„Vôbec som ťa nevidel…“

„To mám rada, mláďatko. Teraz ma vidíš a dáme spolu reč,“ nesmrteľná má presný plán výsluchu Bastiena.

„Iustus, poď sem prosím a Damona tam nechaj.“ Plán už začala realizovať. Anjel sa podriaďuje, Damon sa opäť oprel o strom, snaží sa potlačiť nervozitu. Bastiena si posadili medzi seba Eunica a Iustus, začína sa dôležitý výsluch.

Elena vyhodnocuje situáciu. Trojica sedí v tieni, sú zabraní do rozhovoru, Damon je opodiaľ opretý o kmeň stromu, ruky založené na prsiach, oči zavreté, tvár vystavená slnku,  husté kríky mu skrývajú telo, trčí iba hruď a hlava. Dievčina má skutočne bláznivú náladu. Kryje si myšlienky, obchádza tíško Damona, až sa vynorí za ním, spustí sa na štyri a tíško ho obíde.

 

Damon vníma jej prítomnosť, vie o nej už dlhšie, len čaká, čo Elena vymyslí, ako ho zasa popáli. Dievčinka sa usmieva, kľačí pred upírom, jemnúčko sa ho dotkne na kolenách. Upír sa zachveje, striehne na podraz. Ruky dievčaťa stúpajú tíško hore vnútornou stranou stehien, už sú na trieslach…

Damon jej poslal telepaticky myšlienku: „Čo to zasa stváraš, princezná?“

„Hrám sa, rytier…“ A dievčinka posúva ruky vyššie, našla samčeka, jemne sa mu venuje, hladí ho cez látku a čaká. Damon je tak zaskočený, že nevie čo robiť, dokonca si ani neužíva ponúknutú hru od Eleny.

„Nechcem ti nijako ublížiť. Tajomný cudzinec, chcem sa hrať…“ Vysvetľuje dievčinka.

„Prestaň, Elena, sú tu okol…“ Nedokončil.

„Nevadí, som tu dolu dobre ukrytá a tebe je vidno iba hruď a hlavu, ty buď tíško.“ Elena sa nevzdáva plánu, vážne sa chce hrať, robiť pestvá… Damon v pomykove krúti hlavou, kontroluje pozíciu vzdialenej trojice a zdá sa, že Elena má pravdu.

Dievčinka šibalsky žmurká na Damona, naťahuje sa za jeho opaskom, povoľuje nohavice, spúšťa ich dolu a stále uprene hľadí do očí upíra. Číta v nich nevôľu, možno trošku strachu, zaskočenie… ale to sa po troške mení na údiv, zvedavosť, záujem… Damon hľadí dolu na kľačiacu Elenu, ruky má stále skrížené na hrudi, no oči sa mu začínajú úžiť, kútiky úst mierne stúpajú hore.

„Áno, Damon… takto si to predstavujem… buď naklonený  mojej hre, prosím… hnev zaplaš, zavri oči a venuj sa mi, tíško ma vnímaj… Damon… tvoja princezná ťa ľúbim…“ Elena mu posiela myšlienky, sleduje reakcie upíra, rukami vyzýva samčeka ku hre, objavuje, mazná sa s ním… Damon pociťuje prvé vlny vzrušenia… blízkosť Eleny, jej hra na skrývačku, tajomno situácie a hra jej šibalských prstov mocne vábia telo upíra. Milenec zatvára oči, tlačí sa chrbtom pevne ku kmeňu stromu, dych sa zrýchľuje, tep poplašene letí vyššie…

Elena je spokojná s reakciou, už má plnú pozornosť Damonovho samčeka, vydáva sa na objavnú cestu, prsty nachádzajú nové smery, spôsoby, citlivé miesta…

S Damonom sa točí svet, intenzita rozkoše je ohromujúca, telo mu prelievajú vlny vzrušenia jedna cez druhú, prehýba sa, hryzie si do jazyka, aby nevydal ani hlások a neprezradil Elenine pestvo… len telepatická myšlienka: „Kriste…princezná! To sa nedá vydržať…. prosím… daj mi oddych, chvíľku… prosím, vtáčatko!“

Elena ľúbi svojho rytiera, usmieva sa, tak mu milosrdne poskytne pár sekúnd oddychu, medzitým zisťuje situáciu v okolí – Bastien, Eunica a Iustus sú našťastie stále hlboko zabraní do rozhovoru, či výsluchu. Eunica nám o tom neskôr podá podrobnú správu.

 

Ale vráťme sa k Damonovi… je nesmierne vďačný za pár okamihov úľavy a prestávky, jeho vybičované telo takmer vybuchlo pod náporom neústupných prstov! Mierne sa konsoliduje, hľadá očami Elenu a je primrazený jej novým zámerom…

Elena sa opäť vracia ku pýche Damona a tento raz ku svojim rukám a šikovným prstom prizve do hry aj jazyk. Deva je nežná, opatrná, no rozohráva hru naplno. Jemný, zamatový jazyk a ladné pohyby rúk hýčkajú samčeka a vystrelia upíra do výšin fyzickej rozkoše…

To je už na Damona veľa, omračujúca túžba vládne jeho telom, takmer prestal dýchať, oči pevne zavreté, jazyk si už dokúsal do krvi, potláča nástojčivý vzdych a výkrik.

Okamih pravdy, Damon sa náhle rozhoduje: nie, už to nevydrží… vyslobodí sa z milenkiných rúk, takmer v mrákotách klesá dolu popri kmeni, vyzýva pohľadom Elenu k milovaniu, túži sa s ňou spojiť, chce ju cítiť vo svojom lone. Milenka šibalsky žmurkne, súhlasí a Damon jej pomáha z nohavíc…

 

Všetko sa odohráva v absolútnom tichu, obaja si starostlivo kryjú mysle: Damon sedí pri strome, ťahá k sebe Elenu, obkročmo si ju na seba posadí, spojenie je dokonalé, pevne si ju tíska k sebe, hľadá pery a vášnivo ich bozkáva.

Milenke sa nová etapa hry páči, vracia bozky milému, hrá sa s jazykom, hojdá sa na Damonovi.

Upír je vzrušený až do krajnosti, zmučene šepká Elene do pier: „Princezná, zbláznim sa… tíško seď a nehýb sa, prosím, nič nerob… chvíľku… ľúbim ťa, vtáčatko, ale potrebujem… och.“

Elena chápe, zastavuje všetky aktivity, tíško sedí na upírovi, objala ho pevne okolo krku, hlavu si zložila na jeho rameno, čaká… je kráľovsky odmenená za svoje šibalstvo, Damon je jej vydaný napospas.

 

Ešteže Damon dostal milosť od princeznej, lebo inak by asi skolaboval. Užíva si chvíľku oddychu, stabilizuje dych, tíši tep, krotí nekonečnú túžbu a myšlienka letí k Elene: „Ty si taký potmehúd! Si neskutočná a nebezpečná! Princezná… toto je najvzrušujúcejšia hra, akú som kedy zažil! Milujem ťa, vtáčatko moje a ďakujem za nebeský zážitok!“

Elena berie vyznanie ako pokyn k ukončeniu hry… vrhá sa plnou parou vpred, spúšťa nanovo všetky činnosti, húpe sa s intenzitou vlnobitia a Damon sa opäť vzpína vrcholným vzrušením, tíško jej skučí i vzdychá do ramena, drví milenku v náruči.

Obe telá dobiehajú maratón, letia cieľom, vrchol je pokorený… čas sa zastavil, vesmír nepodstatný, Zem zmizla… ostala len náruč milenca, či milenky, vlastné vybičované, zničené telo a pár sekúnd absolútneho pokoja mysle…

 

Tajomní spiklenci slasti sa tlmene smejú ich pikantnému zážitku, zatiaľ ich nikto neobjavil a tak Elena rýchlo skáče hore, zahladzuje stopy, vracia textil na pôvodné miesto… aj keď Damon má značné problémy s rovnováhou… no, dajme mu ešte pár minút na zotavenie.

 

* * *

 

Bastien už má krížového výsluchu dosť, prudko sa obzerá, hľadá Elenu, či Damona, no nikde nikto. Počkať, Elena je na konci lúky, prechádza sa, slní.

„Prepáčte, myslím, že už som vám povedal všetko, idem za Elenou. Máme ešte cvičenie s ohňom, ktoré si potrebuje vycibriť!“ Bastien vstáva, mieri nervózne k dievčine.

„Ehm… vravela som ti, Iustus, že to nie len tak, aby lesný duch vládol ohňom. Sám si počul. Oheň mu daroval sám pekelný Démon. Som v šoku!“ Eunica hľadí pobúrene na vzďaľujúceho sa Bastiena.

„Prekvapenie a nemilé, uznávam…“ Iustus len pomaly vstrebáva všetky informácie. Dajme si dve a dve dokopy – keď Démon čosi podnikne, očakáva protihodnotu. Čo môže očakávať od lesného ducha, ktorý žije v izolovanom Mesačnom raji, nevychádza mimo neho a nestretáva sa s Démonom?

„Musíme to všetkým oznámiť. Sakra, kde je Damon? Ešte pred chvíľkou tam stál.“ Iustus Silou hľadá priateľa a zisťuje, že Damon je kdesi za kríkmi, len ho nie je vidno.

Obaja s Eunicou sa presúvajú tam a pohľad im padne na Damona, sediaceho pri kmeni, je opretý a zdá sa, že spí.

„Nespím, Nica. Oddychujem… Čo je?“ Damon cíti na sebe dva pohľady a vrčí.

„Bastien má oheň od Démona.“ Sucho oznámila Nica. Damon vytreštil oči, prudko vstal: „A to hovoríš len tak? Tebe nedobíja, že… Kristove rany… okamžite pre Elenu, padáme domov! Rýchlo!“ Damon sa svižne presunul ku Elene, zdrapol ju a skôr než mohla čokoľvek povedať, či protestovať, Damon rozprestrel krídla, prudko sa odrazil od zeme a už obaja plachtia nad lesom, naberajú smer dom Darie Salvatore.

Bastien len čumí s otvorenou pusou a vôbec nechápe.

Anjel Iustus a nesmrteľná Eunica sa pracú preč tiež.

 

* * *

Elena neznáša nátlakové situácie, je rozmrzená, podráždená, šteká na všetkých doma. Má tam nastúpených všetkých… Despinu, Filipa, Eunicu, Damona, Ericca, Iustusa.

„Vysvetlíš mi už konečne, čo sa stalo??“

„Elena, Bastien získal dávno oheň od pekelného Démona a tak sa stal nechceným špehom samotného Démona. Bastien o tom vôbec nemusí vedieť a nič nemusí tušiť. Lenže ak Démon komusi dobrovoľne daruje oheň, akoby si ho poznačil a napojil sa na dotyčného. Túto informáciu takmer nikto nevie, ja som sa to dozvedel tiež iba náhodou. Démon si dokáže cez Bastiena brať informácie z Mesačného raja!“

Damon zúrivo vysvetľuje, gúľa očami a pobúrenie mu kypí ušami. Cíti sa sám ohrozený, pretože ak pekelný Démon zistí, že Damon sa skrýva v Mesačnom raji, kľudne to môže povedať Smrťke Bib a Damon poputuje do podsvetia. Elena je zarazená, samozrejme, že aj ona vidí túto súvislosť so Smrťkou Bib… nechce sa jej uveriť, žeby Bastien…

„Ale… nemusí nás teda špehovať vedome… do riti a ja som mu rozprávala o nás… sakra!“ Elena sa otočila, zlostne vybehla pred dvere, vytvorila obrovskú ohňovú guľu a chodí s ňou okolo domu, prehadzuje si ju v rukách, tíško zúri a cíti sa podvedená.

Uvedomí si, že ešte stále má pol metrovú guľu v rukách, nájde cieľ a hodí ju vysokým oblúkom do lesa. Výbuch, rana, iskri a ticho. Damon stojí vo dverách, neveriacky krúti hlavou: „Bože a toto bolo kedysi ustráchané dievča. Dnes je z nej silný bojovník! To si spomínam ako…“

* * *

… Damon si spomína, ako raz neskoro v noci sedel v podobe havrana na konári pri penzióne, jasne videl Elenu sklonenú nad knihami, unavená hlava jej už padá, no vždy sa vzchopí a zasa číta a študuje. Lenže telu dlho rozkazovať nebudeš. Damon vedel, že spánok a únava ju napokon zdolajú.

Elene klesla hlava do kníh, ruky visia vedľa tela. Damon tíško priletel na okno, plynulá premena na upíra a už ľahúčko kráča k dievčaťu, zhasína svetlo.

Opatrne ju berie do náruče, Elena spí, nevníma. Damon ju nesie do postele, ukladá, zakrýva. Mierne precitla, chytila Damona za ruku: „Kde si tak dlho, Stefan? Poď sem… chce sa mi spať, som zničená.“

Elena drží Damona za košeľu, upír je v predklone, nerozhodne postáva. Dievčinka ho potiahne k sebe, ľahne si mu na ruku a zaspí.

Damon sa uškŕňa, líha si teda vedľa Eleny a čaká na vhodný okamih, kedy Elena povolí stisk jeho ruky a bude sa môcť vymaniť. Damon hľadá Silou brata po penzióne, nikde ho necíti. Zrejme zmizol loviť.

 

Upír leží pri Elene, je mu otočená chrbtom, plne vníma jej vábivú prítomnosť, bojuje sám so sebou… bože, ako rád by si ju privinul k sebe, pobozkal… alebo ochutnal jej krv… sakra, týmto smerom nepusti ani jednu myšlienku, lebo sa zblázniš, chlape!

Elena sa mrví, otáča k Damonovi tvár, objíme ho okolo hrude, zavŕta sa do jeho náručia a sladko spí ďalej. Damon drží, ako zarezaný, tak blízko ju má… voľnou rukou hladí líce, odvážil sa jej vtisnúť letný bozk do vlasov, vôňa ho omamuje. Elena je skutočne unavená, spí pokojne, pravidelne dýcha, odovzdane leží Damonovi v náruči.

Trvá to dobré štyri hodiny a celú dobu upír tíško stráži svoju princeznú, bdie pri nej, čaká bratov príchod, či prebudenie Eleny… ani jedno nebude príjemné. Minúty plynú nocou, brat našťastie nechodí a Elena sa opäť mrví, kňučí ako šteňa, celá sa natlačí na Damona, po tme ho pobozká na líce, tuho objíme okolo pása a spí…

Upír sa usmieva a závidí bratovi tieto chvíle s Elenou, sú tak dokonalé, nenútené a plné odovzdania. Už si trúfne Elenu silnejšie pritisnúť k sebe a nedbá na to, že keď sa preberie bude to pohroma… a veru…

Elena nad ránom precitá, díva sa zhrozene na Damona, sekundu dve nechápe a potom sa tak zľakne a trhne sebou, že padá z postele, hrabe sa preč od upíra ako poštípaná, kričí, vstáva a zasa padá, uteká preč z izby, ešte raz sa zrúti na chodbe a už Damon počuje, ako letí dolu schodmi, tam vráža do Stefana: „Čo je? Miláčik, čo sa ti robí?“ Stefan nechápe, prišiel z lovu len pred chvíľkou. Elena len vypliešťa oči a Damon už čaká, ako ho prezradí… lenže…

„Nič… sníval sa mi hrozný sen… zľakla som sa…“ Klame dievčinka a Damon dodnes nevie prečo…

 

* * *

Elena si číta v mysli Damona, celú spomienku s ním teraz absolvovala: „Hej, ty fakt nevieš, prečo som ťa vtedy nezradila?“

„Nie.“

„Ja som vlastne nechcela zradiť seba… aby bolo jasné, netušila som, čo sa v noci stalo a bola to moja chyba, že som si ťa zamenila za Stefana.“ Usmieva sa Elena.

„Nie, bola si unavená na smrť a preto si poľavila v ostražitosti.“

„Alebo som vedela, že si to ty a veľmi sa mi to páčilo.“ Doberá si upíra Elena.

„Ha, tak toto ti určite uverím… vieš, ako si nadránom utekala preč z izby? Prešla by si aj cez zamurované dvere,“ chechce sa Damon.

„Nóó, dnes už pred tebou neutekám.“ Ľúbezne sa blíži k nemu, ruky má za chrbtom, oči jej svietia, potajme si spravila v dlani malú ohnivú guľôčku. Damon si vysvetľuje jej priblíženie, ako snahu pobozkať ho a tak vystrie ruky a volá ju k sebe, lenže Elena mu bleskovo do jednej ruky vloží horúcu guľôčku a uteká preč so smiechom.

Damon zareve, zahodí oheň ďaleko od seba a šúcha si popálenú dlaň.

„To máš za ten šok, čo si mi spôsobil, keď som sa ráno prebrala!“ Kričí Elena a uteká kade ľahšie.

 

Elena beží okolo domu Darie Salvatore, striasa zo seba podráždenie a neúspech, behá dookola snáď už dvadsiaty raz… telo relaxuje behom, hlava húta nad plánmi do budúcna. Ako sa toto celé skončí? Zradí Bastien Damona a Smrťka Bib si ho vezme do podsvetia? A čo pekelný Démon? Ten sa predsa chystal znova na Stefana! Tu v Mesačnom raji sa slobodne motá a skrýva krvilačný poltergeist Spyridon… kam sa pozrieš nebezpečie, či smrť…

Elena sa práve rozhodla, že odchádza za Stefanom do penziónu, Damona tu nechá, veď je tu v kruhu priateľov a pomerne v bezpečí. Daria predsa tvrdí, že Démon a Smrťka Bib nemajú dosah do Mesačného raja. Dievčinka sa zastavila, myšlienky si nekryje.

„Súhlasím s tebou, Elena a pôjdem aj ja do penziónu, mám tam svoje záujmy.“ Despina už hodnú chvíľku pozoruje Elenu a číta si v jej hlave.

„Ahoj, nevidela som ťa… ok, poď. Kedy vyrazíme?“

„Iná otázka sa derie von. Povieme to všetkým, či iba niekomu, či nikomu?“ Despina tajomne krúti papuľkou.

„Musím sa rozlúčiť, už som raz zdrhla a bolo mi vynadané.“ Pravdu má dievča.

„Ha, vtedy s Bastienom? To si mala počuť ten rámus od Damona.“

„Práve. Tak kedy?“

„Hoc aj za hoďku.“  Dohoda je v platnosti, každá sa chystá svojim spôsobom.

 

Despina hľadá v rýchlosti Damona: „Upírča, teba nájsť je niekedy problém!“

„Desp, poď ku mne, póóď…“ naťahuje ruky k mačko-zajovi Damon. Kedykoľvek má možnosť, vždy si ju pritúli k tvári, masíruje jej dokonalý kožúšok. Despina nerozhodne vyčkáva, nemá dnes náladu na masáž.

„No tak, si môj priateľ, neodmietaj ma, prosím… Despina, prosím.“ Damon spína prosebne ruky, vábi ju mäkkým pohľadom, ponúka široký úsmev a necháva rozhodnutie na nej. Desp zanovito mykne hlávkou, podvolí sa a vpláva Damonovi na rameno.

„Ďakujem ti…“ upír sa blažene usmieva, túli líce k nej, obe ruky radostne ískajú chlpaté telíčko. Damon sa pohodlne usadil v tráve, oprel o strom a hýčka sám seba pri dotykoch jej srsti. Čierny panter v Damonovi zasa začal priasť.

„To je sila, Damon… a sme tam kde sme boli! Ty si užívaš a ja musím čakať na tvoju plnú pozornosť. Haló, mladý pán!“ Despina sa jemne vrtí v jeho rukách.

„Už dávno nie!“

„Čoo?“ nechápe Desp.

„Už dávno nie som mladý pán…“ Damon sa culí.

„Poďme k veci… teda… mladý upír? Nie, ani to nie si. Tak mladý dočasný reverzný upír!“ Prišla na to Despina.

„Ehm, keď privrieme obe oči, môžem byť… čo ťa trápi?“

„Mňa nič, ale tebe sa už dávno stratil Damian, tvoja temná stránka. Vieš, že už som ho raz hľadala a márne. Teraz odchádzam s Elenou do penziónu a pokúsim sa znova ho pohľadať. Damon, ešte stále trváš na tom, že sa o Damianovi nikto nesmie dozvedieť?“

„Áá, ten počmáraný šašo! Chruňo, oddelí sa zo mňa, tajne miluje Smrťku Bib, stratí sa mi a zrejme mi ešte narobí pekné problémy… ale nikto sa mi zatiaľ ani slovkom nezmienil o ňom. Buď nikto nič nevie, alebo sú ohľaduplní…“ Uvažuje nahlas Damon.

„Skôr nikto nič nevie. Nechajme teóriu. Vy sa tu postarajte o Spyridona, ja skúsim šťastie na druhej strane zrkadla. Rozlúč sa s Elenou, za chvíľu velím odchod!“ Despina sa dotkla papuľkou jeho líca, vymanila z rúk a pláva preč. Damon žmúri, smutne pozerá za Despinou, nakláňa hlavu nabok, má neodbytný pocit, že ju dlho neuvidí a do duše sa mu vkráda nepokoj i strach.

 

Novina sa rýchlo rozniesla po domove Darie Salvatore, že Elena a Despina odchádzajú za Stefanom. Zasadla rada starších, radia sa kto ešte pôjde s nimi a čo zvyšní musia vykonať v Mesačnom raji.

Verdikt znie: s Damonom v Mesačnom raji zostane delfín Filip, nesmrteľná Eunica, anjel Iustus a čarodejnica Daria. S Elenou sa vracia reverzný upír Ericc a Despina. Ok, všetci sú za, úlohy jasné, rozchod.

Hromadný presun k zrkadlu čo vedie na povalu v penzióne bratov Salvatore. Despina na moment otvára i ruší dvojité kúzlo, tri postavičky sa tíško presúvajú cez rám, posledné zamávanie rúk a pohľad na milovaných priateľov. Despina sa plne sústredí, aktivuje opäť dvojitú ochranu.

 

Elena vezme Ericca za ruku mávne na Despinu, spoločne tíško stoja pri dverách čo vedú z povaly do penziónu, Ericc ich otvára… salónom sa rozkričí nervózny hlas…

 

* * *

 

Druhá skupinka sa Mesačným rajom zvoľna presúva späť do domova Darie. Každý je zamyslený, priatelia predsa vedia byť aj krásne ticho. Damon, Filip, Eunica a Iustus musia počkať na Dariu, kým sa vráti z okružnej cesty po susedoch. Snáď sa im podarí nájsť dajaký spôsob, ako vystopovať Spyridona.

Damon zdvihne zvedavo hlavu: „Daria je už doma.“ Všetci pridajú do kroku.

 

Čarodejnica sa šikovne zvŕta po dome, vľúdny úsmev ju málokedy opúšťa.

Eunica si ju premeriava, je zas a znova šokovaná podobou Darie a Damona. Obaja majú uhľovo čierne oči s plným leskom, plné zvodné pery, neskutočne podobné rysy tváre, obaja mierne nakláňajú hlavu nabok pri zamyslení… darmo genetika sa nezaprie.

„Vitajte, moji milí, našla som prázdny dom, až mi to vyrazilo dych. Kde sa všetci túlate?“ Daria už ponúka čaj a chlorofyl, maškrty. Chvíľku trvá, kým jej vyzvonia všetky novinky a novoty.

 

„Daria, ako si pochodila ty? Máte dajakú možnosť vystopovať Spyridona?“ anjel Iustus je už netrpezlivý.

„Vždy je dajaká možnosť a ty by si to mal vedieť najlepšie, Iustus. Si predsa pútnik a cestovateľ vesmírom priam nekonečnú dobu… najprv sa skúsime všetky čarodejnice spojiť pomocou špeciálneho kúzla vo svojich mysliach, každá z nás bude preskúmavať najbližšie spriaznené hlávky. Vytvoríme si pomyselnú sieť nad celým Mesačným rajom, budeme schopné pokryť celú plochu a intenzívne hľadať poltergeista. Ak sa podarí lokalizovať, uzavrieme oblasť okolo neho, uväzníme ho tam a zvyšok je na vás, milí moji.“

„Znie to fajn… len či ste také jednotné… uvidíme,“ Iustus uznanlivo pokyvuje hlavou.

„Plánujme ďalej. Máme ho uväzneného, aký je ďalší postup?“ Vyzvedá Eunica.

„Na zničenie, či vyhnanie takéhoto zlého, krvilačného poltergeista potrebujeme profesionálneho a nadprirodzeného exorcistu. A ten je pred vami.“ Iustus sa díva na delfína Filipa, starodávneho pútnika Zemou.

„Áno, som profesionálny a nadprirodzený exorcista. Dokážem ho vyhnať a možno aj zničiť…“ Nedokončil.

„Prepáčte, prišiel čas na spojenie, kúzlo naberá na intenzite. Vrátim sa neskôr…“ Daria je už mysľou mimo svoj dom, schováva sa v poslednej miestnosti, ktorá je jej rajom kúziel a čarovania.

„Rozbieha sa akcia, cítim skorý a šťastný koniec Spyridona! Navrhujem dať si pauzičku, relax, oddych…“ Damon sa pohodlne vyvalil v kresle, zavrel oči a hlavou sa mu mihajú spomienky na bračeka, ktorého už dávno nevidel a tak trošku mu aj chýba…

 

* * *

 

… kratučká spomienka na Stefana z čias dospievania. Damon bol o pár rokov starší a to veľa robí v období puberty. Damon už pôsobil dojmom dospelého chlapca, nádherného chlapca… čierne oči, zvodné plné pery, pohľad plný záujmu, vyšportovaná postava a Stefan popri ňom len začínajúci tínedžer, neistý, hoci fyzicky zdatný a tiež krásny.  Obaja sa stále hádajú, prekárajú, šťuchajú a klbčia. Je ich plný dvor, trávnik, priľahlé cestičky v parku.

 

Prichádza mladá dáma, so záujmom sa prizerá trme-vrme, zastaví pri nich a čaká… Prvý ju zočil Stefan, sotil silno do Damona, neisto sa stavia pred krásku, rýchlo sa upravuje. To sa už spamätal aj Damon, prikročil k bratovi, mierny úklon, dáma vracia ticho pozdrav. Stoja, čakajú kedy dáma prehovorí.

„Ďakujem vám za pozornosť. Hľadám dom Salvatorovcov, môžete mi, prosím, pomôcť?“ Mladá dáma je skutočná krásavica, má vyberané spôsoby a chovanie, jej odedza vraví, že patrí k vysokej šľachte. Damon je očarený jej zjavom, čierne oči hltajú štíhlu postavu, krásu a milotu tváre. Cíti sa povolaný k jednaniu s ňou.

„Samozrejme. Ste už veľmi blízko, ak dovolíte, odprevadím vás. Smiem sa predstaviť? Som Damon Salvatore.“ Damon s istotou ponúka ruku dáme a vôbec si nevšíma brata. Stefan len nesmelo klopí zrak, tíško stojí a samozrejme si nedovolí protirečiť Damonovi. Lenže dáme sa Stefan pozdáva.

„A kto ste vy?“ dáma sa otáča k Stefanovi.

„Stefan Salvatore, madam…“ Mladík by sa najradšej skryl za jej sukňu. Dáma sa milo usmieva, vystrie ruku smerom k Stefanovi a čaká. Damon je tak zaskočený jej gestom, že ešte stále drží podávanú ruku, oči má upreté v úžase na dámu a jeho mozog odmieta brať do úvahy, že si vybrala Stefana. Stefan sekundu, dve váha, je mu nepríjemné, že dáma mu dala  prednosť pred starším bratom, no napokon sa podvolí, galantne ju doprevádza parkom k ich domu.

„Prepáčte, Stefan, nepredstavila som sa. Moje meno je Anunciáta a idem navštíviť vašu matku. Ďakujem, že ma sprevádzate. Povedzte, Stefan… často sa takto pasujete s bratom?“ Dáma sa zvodne pozrela na Damona, ktorý kráča za nimi jeden krok a spamätáva sa z prehry a poníženia.

„Áno, madam, celé dni, pokiaľ je Damon doma.“ Stefan priznal pravdu. Dáma sa zastavila, otočila na Damona: „Ste starší a silnejší, videla som, ako schválne trápite mladšieho brata a zdá sa mi to nevhodné…“

„Ale nie, naše šarvátky sú len fyzické cvičenie, potrebné na upevňovanie kondície.“ Neisto sa bráni Damon, hoci vie, že dáma má pravdu. Skutočne sa občas vyvršuje na bratovi a používa viac sily, akoby mal.

„Anunciáta je z latinčiny a znamená nečakaná a neohlásená… ha, to sa vám podarilo, madam…“ Nečakane sa ozýva Stefan, úplne preberá kontrolu nad situáciou, jasne dáva dáme najavo, že pôjdu ďalej a nedajú sa rušiť Damonom. Dáma sa usmieva, ticho súhlasí a zavesená do Stefana odchádza preč.

Damon zostal stáť sám a vtedy si prvýkrát plne uvedomil, že Stefan dorástol a je mu plnohodnotným súperom a sokom. Od tej doby sa bratia ešte viac bili, šarvátky boli na dennom poriadku a stávalo sa občas, že Damon prehral súboj. Oveľa neskôr sa zjavila u nich Katarina a Damon zasa prehral…

 

* * *

 

Daria sa vracia zo zadnej izby, spokojne sa usmieva: „Mám dobré správy, milí moji. Našli sme približnú oblasť, kde by sa mohol schovávať Spyridon. Oblasť je uzavretá a tak je na vás, vybrať sa tam na prieskum.“

„Ok. Ide sa.“ Iustus si vypýtal presnejšiu lokalizáciu, očami súri Filipa aj Damona, Eunica už stojí pri dverách. Všetci sú na odchode, keď sa Daria ozve znova: „Damon, zostaň so mnou, prosím. Mám s tebou dajaké jednanie. Myslím, že na prieskum traja stačia. Ďakujem.“ Oznámila hlasom, ktorý nestrpí žiadne odvrávanie.

Damon prekvapene dvíha ramená, sadá si do kresla, oči upiera na Dariu.

„Počúvam…“

 

Zaslala: IVETKI