Buď mojou princeznou II (14)

Osoby v tejto časti poviedky:

Damon Salvatore – obyčajný upír, premenený na dočasného reverzného upíra, ako reverzný je ochranca Matky Prírody, pije chlorofyl z rastlín, energiu a silu získava zo Slnka

Elena / Ell – ľudské dievča, ochrankyňa Matky Prírody, dostala darom krídla od Matky Prírody, oheň od dráčika Damonka, telepatiu od delfína Filipa

Stella – reverzná upírka, ochrankyňa Matky Prírody, sestra Ericca, pije chlorofyl z rastlín, energiu a silu získava zo Slnka

Ericc – reverzný upír, ochranca Matky Prírody, brat Stelly, pije chlorofyl z rastlín, energiu a silu získava zo Slnka

nesmrteľná Eunica / Nica – lovec obyčajných upírov, velí šíkom Matky Prírody, je najvyššou silou dobra na Zemi

delfín Filip – starodávny pútnik Zemou, je s ňou od počiatku,  ochranca Matky Prírody

anjel Iustus – spravodlivý cestovateľ časom a vesmírom od ich počiatku, je vo forme čistej myšlienky, energie a sily, vzal na seba podobu človeka kvôli Elene

Smrťka Bibiana / Bib – starodávna súputníčka Zemou, tvorí základ Univerza

veverko-dráčik Damonko – starodávny sprievodca Zemou, je s ňou od počiatku, ochranca Matky Prírody

Stefan Salvatore – obyčajný upír, premenený na dočasného reverzného upíra, ako reverzný je ochranca Matky Prírody, pije chlorofyl z rastlín, energiu a silu získava zo Slnka

pekelný Démon – prvý námestník pána pekiel, padlý temný anjel

čarodejka Bonnie – ľudské dievča

Alessandro / Alex – lesný duch

Bastien – lesný duch v Mesačnom raji

Spyridon – krvilačný poltergeist v Mesačnom raji

mačko-zajo Despina / Desp – nadprirodzená bytosť, pomáha Darii Salvatore, bielo-modrá srsť, 3 chvostové perá na chrbte, fialové oči, uši dovysoka stojace, v polovičke previsnuté vpred, farebná korunka z pierok na hlave, retiazka okolo krku a hrude

Damian – AlterEgo Damona. Damian sa dokázal oddeliť od Damona v Mesačnom raji a vzal na seba dokonalú podobu Damona

Daria Salvatore – starodávny predok rodiny Salvatore, pôvodná čarodejnica, svetlá, bojuje na strane Matky Prírody proti zlu

Mesačný raj – krajina vytvorená za zrkadlom na povale v penzióne bratov Salvatore. Vytvorili ju pradávne čarodejnice na svoju ochranu a medzi nimi aj Daria Salvatore.

UnnaBella – čierny jednorožec, rýchly posol Matky Prírody

 

(pro zobrazení obrázku klikněte na obdélník, text, nebo na cokoliv, co se vám v prohlížeči zobrazuje)

 

Damon si dopraje malú chvíľku oddychu s anjelom Iustusom. Anjel musel uspať Elenu, pretože sa dostala do zlého psychického stavu, kedy pochybuje o sebe a blízkych, chcela by byť len obyčajnou dievčinkou. Elena spí už niekoľko hodín, čerpá silu, zotavuje sa.

A práve teraz vyvstala správna chvíľka na spomienku.

„Damon, pamätáš sa ako sme sa prvý raz stretli?“ Iustus vypálil od boku, nečakane.

„Ha… jasne, vtedy som mal namále…“ Damon sa uškerí na anjela…

 

* * *

… Ponurý večer, bratia Damon a Stefan sa flákajú starým mestečkom. Nuda vládne okolo, bratia sa hašteria o dajakú nepodstatnú vec.

„Hovorím ti posledný raz, nemáš pravdu, Stefan,“ Damon zrúkol a už bol fakt podráždený, zahol do krčmy. Stefan je už znechutený Damonovou povýšenosťou, stisol pery a vošiel tiež.

 

Plná krčma smradu, opilcov, rehotu. Damon sa predral k pultu, rozkázal si čosi na pitie. Po očku sleduje Stefana, ten postáva pri dverách, nechce sa mu ďalej. Damon mu naznačil hlavou a ukázal plný pohár, pozýva ho. Mladší brat je v zásade zvyknutý poslúchať, tak sa podvolí, prederie sa k Damonovi, prijme ponúknutý pohár, napije sa s bratom.

„Hej! Si slepý? Tu je moje miesto! Vypadni pankhart jeden!“ Kričí miestny ožran a zaženie sa po Stefanovi. Upír sa zle uhol, schytal facku po hlave. Damon síce nadáva bratovi a týra ho, no priam neznáša, ak Stefana ktokoľvek napadne, osočí, urazí, nedajbože udrie. Vtedy sa Damon mení na boha hnevu, pomsty a ide cez mŕtvoly.

„To si koho udrel, vieš?!“ Zahrmel Damon na ožrana, zahnal sa a takú silnú mu vrazil, až ten chudák v letku vzal so sebou ďalších troch okolo stojacich.

Damon sa spokojne vrátil k Stefanovi, zistil či mu niečo je a dopil si pohár. Parta opilcov sa postavila, hecujú sa navzájom, chystá sa k hromadne bitke. Damon ich ignoruje, je si vedomý svojej sily a obyčajní ľudia i vo väčšej presile nemajú šancu. Už vtedy bol silný upír, nemilosrdný a obávaný v širokom okolí.

Blíži sa záverečná, naši upíri sa chystajú domov.

„Damon, je ti jasné, že na nás môžu kdekoľvek zaútočiť? Myslím tú partiu ožranov,“ Stefan sa presviedča, že Damon to neberie na ľahkú váhu.

„A?“

„A, čo urobíme?“

„Ty zdrháš domov, ja to vybavím!“ Damon ukončil debatu a Stefan poslúchne. Vybieha svižnou upírskou rýchlosťou domov, ako nakázal brat. Sám si neuvedomuje, že mohol vtedy brata vidieť posledný raz živého.

 

Damona vyrovnal účet, rozlúčil sa, pri dverách Silou skenuje okolie. Cíti dav obyčajných ľudí, zrejme partiu, čo na neho čaká. No cíti ešte kohosi, veľkú silu, telepatiu, mocného ducha… tak to musí byť ktosi nadprirodzený, ale je svetlý a Damon je obyčajný upír, čiže tmavý. Nevadí, pobije sa aj s ním. Rázny krok do tmy, Damon vidí v tme takmer dokonale, hneď má predstavu o počte a sile útočníkov. Bitka sa strhla tesne pri krčme. Chlapi útočia po dvoch, troch, Damon útoky odráža, bije sa ako lev, sám cíti, že bitka mu prospieva a tíši jeho hnev. Chlapi sú zranení, aj Damon občas schytá, krvácajú mu ruky a časť tváre, no stále nie je na zemi ako zopár útočníkov.

Lenže ktorási opitá hlavička vzala násadu z vidiel a poďho po Damonovi zozadu.

Zákerný útočník pichol násadu do Damona veľkou silou. Upír zareval bolesťou, otočil sa a útočníkovi zlomil väzy. Potom klesol sám k zemi týraný bolesťou. Zvyšok chlapov sa blíži k Damonovi a sú rozhodnutí skoncovať s ním. Damon leží na zemi v mrákotách, násada mu trčí až z hrude, našťastie pre Damona drevo minulo srdce o pár centimetrov.

Z tieňa krčmy vychádza muž  v stredných rokoch: „Hej, mládenci, mám tu dajaké zlaťáky! Máte záujem?“ Pritiahol pozornosť opitých hláv. Hodil hrsť mincí za seba, ďaleko od Damona.

Dav sa rozbehol po peniazoch, muž sa spokojne usmieva, skokom je pri Damonovi, schytí ho ako pierko a v mihu je s ním preč. Dav si ani neuvedomil, čo sa stalo.

 

Muž dobehol s Damonom k Salvatorovcom domov, vchádza ako starý známy. Položil Damona na zem, vytiahol násadu z hrude, zastavuje mu krvácanie. Damon sa preberá z mrákot, cíti veľkú Silu pri sebe, svetlý telepat sa skláňa nad ním.

„Ste nerozumný, mladý muž, Damon, mohli ste prísť zasa o život. Myslím, že už ste mimo nebezpečia smrti.“ Muž vstal, jemne sa uklonil a chystá sa odísť.

„Prosím… kto ste? A ďakujem… kto?“ Damon ťažko loví slová.

„Som anjel Iustus, pekný večer a buďte milší k Stefanovi, máte už len jeho, Damon,“ jemný úsmev na tvári a Iustus sa vytratil.

Stefan začul buchot, vbieha do izby a vidí brata raneného.

„Damon, ukáž, potrebuješ krv?“ Stefan obzerá ranu a chystá sa dať trochu vlastnej krvi bratovi.

„Nie. Budem dobrý… len mi pomôž do postele,“ vrčí Damon a raz nevie, či sa mu Iustus sníval, či ho videl naozaj…

 

* * *

„Braček môj Stefan, ha… som na neho stále hnusný, ale mám ho rád,“ Damon stisne ústa.

„Nikdy si sa ma nespýtal priamo, akoto, že som ťa vtedy našiel a zachránil. Damon sú to desiatky rokov,“ Iustus niekedy nevychádza z údivu.

„Viem a nikdy sa ťa ani nespýtam… načo? Poslala ťa Matka Príroda, dnes už to chápem, mala so mnou svoje plány,“ naisto si odpovedal Damon.

„Nie, Damon, Matka ma neposlala… to ja sám,“ Iustus sa milo usmial a Damonovi padla sánka.

„Prečo? Teraz sa teda pýtam… prečo?“ Damon nechápe.

 

„Mám vlastnú cestu, Damon a vlastných pomocníkov. Niektorí sa občas spoja aj s Matkou Prírodou… ty si jeden z nich. Bojuješ pre mňa aj pre Matku,“ spokojný anjel žmurkol krásnym modrým okom.

„A aby som nezabudol, Matka Príroda ti dáva vyznamenania, však?“

„Hej, zakaždým dostanem inú farbu na konce krídel, už som ako papagáj,  mám tam päť farieb,“ znechutene si spomenul Damon.

„Môžeš mi ukázať krídla, prosím?“ Iustus neodolal. Damon sa neochotne otočil, vystrel čierne perute a na konci každého pierka je biela, žltá, oranžová, červená a fialová farba. Prechádzajú jedna do druhej ako dúha.

 

„Ďakujem. Ja dávam tiež vyznamenania, jedno pre teba mám už teraz, prosím,“ Iustus dopovedal a skôr než sa Damon mohol začať báť bolesti, dostal tetovanie v tvare pierka z krídel anjela na ľavé rameno.

Damon zaskučal bolesťou: „Prečo si ma všetci značkujete ako chovného žrebca?“ Iustus sa rozosmial, výber prirovnania chovný žrebec sa mu páči.

„Lebo sme majetnícki a radi sa pýšime krásnym úlovkom!“ Zaklincoval konverzáciu úplným nezmyslom Iustus.

„Ha, ha… som sa pobavil. Je ti jasné, že už to nedostanem dolu z ramena?“ Búri sa estét Damon.

„Je a práve preto si tam dostal jemné, precízne a graficky dokonalé pierko z krídel anjela a pre tvoju informáciu značí to, že bojuješ pod vlajkou anjela pútnika, si svetlý a patríš do prvých radov smelých bojovníkov,“ vybalil to celé razom Iustus.

„Ďakujem, som potetovaný papagáj… sa na to môžem.“ Damon znechutene čumí do zeme a brble ako staré pivo.

 

„Posuňme sa ďalej, dohodli sme sa, že do Mesačného raja povoláme reverzného Ericca, delfína Filipa a nesmrteľnú Eunicu. Mám tvoj súhlas Damon?“ Iustus už prešiel na generálsky tón. Damon len prikývne hlavou.

„Ok, ja si pre nich zabehnem a ty máš zatiaľ na starosti spiacu Elenu,“ Iustus okamžite vyráža preč, Damon sa vracia k Elene do domu.

 

◊ ● ◊

Damian, temná stránka Damona, ktorý sa oddelil od neho v Mesačnom raji je nervóznejší zo dňa na deň. Ešte stále nenabral odvahu a nepovedal Bib pravdu o sebe a Damonovi. Ona si stále myslí, že vzala so sebou do podsvetia Damona.

Smrťka Bibiana sa mu snaží poskytnúť plné pohodlie, vodí ho celým podsvetím, pýši sa svojim prostredím, poslušným služobníctvom… po očku sleduje Damiana, nepozorného, roztekaného.

„Miláčik, čosi sa nám pokazilo vo vzťahu a nie sme schopní spolu prísť na koreň veci. Navrhujem… dáme si krátku pauzičku. Ja mám povinnosti, tak sa vytratím na pár dní, ty tu budeš sám… každý dostane priestor na premýšľanie a potom sa stretneme. Vyhodnotíme, či nie a ide sa ďalej,“ Bib je pevne rozhodnutá, balí veci a za pár chvíľ je Damian samotár.

Fu… pár chvíľ sám… ako sa jej pozriem do očí? Sakra, premeškal som správny okamih na vyjavenie pravdy. Do riti… čo spravím… ja sa jej nechcem vzdať za žiadnu cenu, milujem ju… Hernajs…

 

Damian sa túla podsvetím, je tu už známy, jasne patrí k Bib… hlava sklonená, zamyslený, myšlienky sa rútia okolo. Mal by sa spojiť s Damonom? Načo. Kam by to viedlo? Bože… veď Damon má v hlave vsunutý odkaz na Bib, to je to jeho očipovanie. Áno, Bib mu to pri milovaní kedysi v lese vložila do hlavy… No, Kristepane, keď to ona zistí, som mŕtvy muž. Alebo to mám aj ja v hlave? Damon sa predsa rozčuľoval, že ona ho môže pomocou toho čipu zamerať a keď on pomyslí na Bib, ona obdrží správu, nájde ho hoci aj na konci sveta. Zistíme to jedine akciou. Hej, tak poďme na vec… Damian začne sústredene myslieť na Bib, v mysli ju volá k sebe. Skúša to pár chvíľ, čaká… nič.

Tak to má zrejme iba Damon v tej svojej sprostej hlave!

 

Zvrtne sa na opätku a takmer vrazí do Bib. Damianovi vyletia inštinktívne ruky, vyvalí oči: „Zlatíčko, chceš aby ma trafil šľak?! Ha… miláčik, ty si ma prekvapila!“

Damian sa oklepáva zo šoku, Bib sa pekelne usmieva, páči sa jej, že ho takto dostala.

„Volal si, som tu a čakám. Tvoje volanie bolo naliehavé! Čo sa stalo?“ Smrťka sliedi pohľadom okolo, číha na dajaké nebezpečie, či podraz Matky Prírody. Damian jej vzal ruku, galantne pobozkal, kľakol si pred ňou: „Nie, nič sa nestalo. Prepáč, bol som tu taký opustený a prikvačil ma smútok! Prepáč mi, prosím, chýbala si mi veľmi.“ Smrťka očarená vyznaním a galantnosťou Damona odpúšťa prerušenie jej práce, ťahá ho z pokľaku.

„Musíš sa bezo mňa chvíľku zaobísť, nájdi si dajakú kratochvíľu a zabav sa. Damon, musím súrne preč, maj sa.“ Ako rýchlo prišla, tak aj zmizla.

Damian sa tam skoro zvalil od nervov. Aspoň jedna vec je istá, je očipovaný Damon aj Damian. Hurá…

 

Nájdi si kratochvíľu, css, to sa povie. Čo sa dá robiť v podsvetí, ponurej diere, plnej duší, duchov a podivných bytostí? Nikto nie je zhovorčivý, každý bočí pred Damianom, pretože patrí k Bib. Tak bude poznávať okolie, či chodiť na dlhé prechádzky… hybaj odhodlaným krokom za nosom…

 

◊ ● ◊

Anjel Iustus je rázny chlapík, skokom je v penzióne, telepaticky všetkých zháňa k sebe. Salón sa plní, postupne sa trúsia delfín Filip, reverzní Ericc a Stella, nesmrteľná Eunica a dočasný reverzný Stefan.

„Ericc, prosím ťa, zabehni za Bonnie a pozvi aj dráčika Damonka, musím so všetkými súrne hovoriť! Rýchlo,“ Iustus tlačí Ericca preč. Ten vybieha.

„A vy ostatní, prosím… spravte si pohodlie, počkáme na zvyšok tímu…“ Iustus zatiaľ vyšiel von, telepaticky volá k sebe čierneho jednorožca UnnaBellu. Veľmi by sa mu hodila do plánov, len či bude kdesi nablízku.

 

* * *

Verná a predvídavá UnnaBella prichádza za Iustusom, už z diaľky si číta jeho myseľ a kým sa stretnú, majú zrovnané myšlienky.

„Vitaj,“ anjel sa jej poklonil.

„Iustus, som prekvapená, ako sa dostal Spyridon do Mesačného raja… som tu takmer celú dobu a vôbec som ho nezaregistrovala. Nechápem to…“ Sama je namrzená a berie to ako svoje zlyhanie.

„Nie, nie, to nie je v žiadnom prípade tvoja chyba! Sú také prípady, kedy si nevieme vysvetliť cestu, nevadí. UnnaBella, chcem ťa poprosiť… môžeš tu zostať v tesnej blízkosti pri Stefanovi kým my spacifikujeme Spyridona v Mesačnom raji? Fakt ťa tu potrebujem…“ Iustus jej hľadí priamo do očí.

„Samozrejme, dohodnuté… ide Bonnie a Damonko… maj sa, Iustus,“ jednorožec sa v mihu skryl v lese.

 

* * *

Čarodejka Bonnie a dráčik Damonko vchádzajú do salónu, všetci sú zasa spolu a tušia len zlé veci… poslednú dobu sa totiž stretávajú iba pri práci a nešťastiach.

„Áno, máte pravdu, zasa treba kohosi chytiť a zneškodniť,“ Iustus všetkých zasvätí krátko do problému, presne určí kto kde bude pôsobiť a čo sa od neho očakáva. V penzióne zostane Stefan, dráčik Damonko, čarodejka Bonnie a reverzná Stella. S Iustusom odchádza Ericc, Eunica a Filip.

„Má niekto niečo doplňujúce, pozmeňujúce?“ Iustusov pohľad ani nepripúšťa niečie odvolanie, nesúhlas. Všetci chápu, tak do práce.

 

Malý tím odchádza na povalu. Iustus sa už nevie dostať cez zrkadlo, musí sa ohlásiť u Darie a Despiny. Tie sa už poučili a vytvorili dvojité kúzlo na prechod do Mesačného raja. Hodnú chvíľku trvá, kým sa dostaví Daria. Iustus postupne predstavuje Ericca, Filipa a Eunicu Darii, tá ich vpúšťa naraz k sebe a hneď blokuje vchod. Despina sa vznáša neďaleko, zoznamujú sa navzájom, rýchla výmena vstupných informácií a už sú všetci pozvaní na drobné pohostenie k Darii.

 

Damon čaká vonku, je šťastný, zasa vidí časť priateľov a jeho samota v Mesačnom raji sa stráca. Objatia, bozky, Eunica plače radosťou.

Damon všetkých žiada o ticho, pretože Elena ešte stále spí. Bojová porada sa môže začať.

Kruh hláv Damona, Iustusa, Filipa, Darie, Despiny, Ericca uzatvára Eunica. Sú takí zabratí do problému boja so Spyridonom, že si nikto ani nevšimol Elenu, ktorá sa už zobudila, tichúčko sa posadila na prah dverí, kryje si myšlienky a užíva si svoje šibalstvo. Dokázala sa schovať siedmym nadprirodzeným bytostiam plných Sily, telepatie a vysoko citlivých zmyslov.

No sedí tam už pár minút, schúlená do klbka, objíma si nohy, usmieva sa. To Damon sa prvý spamätal, preveril si Silou len tak Eleninu polohu a pekne zostal zarazený: „Hééj, dievča! Ako dlho si tu?“ Všetky hlavy sa dívajú na Damona a následne na Elenu.

„Dobrý deň, vospolok,“ šteboce maród, posiela všetkým vzdušný bozk.

Razom má okolo seba hlúčik priateľov, ktorí sa hlučne zaujímajú o jej zdravie. Len Despina sa drží bokom, ešte nemala to šťastie sa stretnúť s Elenou osobne a rada by to absolvovala v súkromí. Pláva k Damonovi, ten len sedí, usmieva sa a je nadšený, lebo Elena pôsobí oddýchnutým dojmom a veselo sa baví s okolím.

 

„Damon, poď bokom,“ Despina si mu sadla na rameno.

„Ahoj, mazel, poď mi na líce,“ Damon sa túli k jej kožúšku, vstáva, íska srsť a sám si užíva rozkoš jej jemných chĺpkov.

„Desp, ja sa ťa snáď nikdy nenabažím. Si úžasná,“ Damon je zasa roznežnený.

„Ja som mazel? A čo ty? Keby si sa videl… úsmev na celú tvár, oči blažene privreté… Damon, privádzaš ma do rozpakov,“ Despina sa mu vrtí pri líci.

„Prečo? Si môj priateľ a poskytuješ mi úžasný pocit šťastia. Čo je na tom zlé?“ Damon sa nedá zastaviť, už pridal aj druhú ruku ku kožúšku, masíruje jemne celú Despinu.

„Sme už dosť ďaleko… Damon, budeme musieť nalákať Spyridona na ľudskú obeť. Je to dúfam jasné… on nezaútočí na nikoho z nás nadprirodzených.“
„Čo?!“ Tvrdá pravda zobudila Damona.

„Áno, potrebujeme ho nalákať na človeka… a kto je tu jediný človek?“ Despina sa mierne uhla, krčí sa, čaká výbuch hnevu Damona.

„Desp! To nedovolím! Elena je ešte teraz slabá! Nie!“ Damon sa vystrel, nechal ískanie, prudká otočka, rázne sa vracia späť. Despina mu visí na ramene a nepáči sa jej ani trošku, čo chystá Damon.

 

Upír sa rúti ku hlúčku priateľov, ktorí obkolesili Elenu a všetci živo debatujú.

„Vážení! Práve som sa dozvedel super správu… že vraj musíme nalákať poltergeista Spyridona na ľudskú obeť a tou má byť samozrejme Elena! Tak s tým kategoricky nesúhlasím!“ Kričí Damon a ochranársky si zastal pred Elenu.

„Počkaj, Damon. Kto to povedal?“ Vyžaduje odpoveď anjel Iustus.

„Despina. A je to jedno, kto to povedal… ak to máte v pláne, som proti!“ Hrmí Damon.

„Zatiaľ nemáme žiadny konkrétny plán. Musíme urobiť prieskum terénu a potom si povieme ďalej. Takže… dvaja zostanú s Elenou a zvyšok so mnou.“ Iustus  sa zberá na odchod. Damon a Eunica strážia Elenu.

 

„Damon, nekrič zbytočne, prosím. Nikto nechce Elene ublížiť a keby aj bola ľudská návnada, tak len na začiatok. Kým by sa k nej poltergeist dostal, už bude spacifikovaný!“ Eunica krotí jeho emócie.

„Nica, ty si nevidela ako doriadil Elenu… ťažko ju zranil, stratila kopec krvi a je ešte slabá! Tak mi netrep blbosti o čiastočnej návnade! Nie a hotovo!“ Damon vzal Elenu do náručia a hojdá ju ako dieťa.

„Môžem aj ja dačo?“ Elena stále mlčala a slušne čakala, kto ju vyzve, nech sa aj ona vyjadrí.

„Daj,“ Eunica čaká jej súhlas.

„Máš moju podporu, Eunica. Jasné, že urobím návnadu pre poltergeista. Ako inak ho chcete chytiť? Damon, haló… už nebudem sama ako pred tým. Pomôžeme si navzájom, ja prilákam, vy zneškodníte,“ Elena sa usmieva, necháva sa hojdať v náručí upíra.

„Nie! Elena… hmm, som si mohol myslieť, že budeš za,“ Damon stisol nevôľou pery.

„Nechajme to tak. Strážite ma dvaja, ok, ale ja chcem ísť sem kúsok na kraj lesa a sama. Buďte blízko, no chcem byť chvíľku sama. Môžem, Eunica, prosím.“ Elena sa zámerne pýta Nici, vie, že ju pochopí. Nesmrteľná súhlasne prikyvuje.

„A zasa ma baby prehlasovali!“ Vrčí dočasný reverzný upír.

 

Elena sa pomaličky presúva pod prvé stromy na kraji lesa. Našla si tam čistinku pod dubom, sadla si pri kmeň, oprela hlavu a díva sa hore do koruny.

Dievča myslí na nastávajúci boj, oči len tak tekajú po listoch, keď sa jej zamarí, že videla pohyb. Hlava sa sústredí, oči ostria… na haluzi nad Elenou sa usmieva mladý chlapec, šikovne sa skrýva v listoch, len kúsok tela a hlavy trčí. Chlapec prosí gestom ruky Elenu, aby mlčala. Spína prosebne ruky a prst kolmo na pery jednoznačne žiada o jej mlčanie.

Elena kontroluje Damona a Eunicu… obaja sú na konci lúky, dosť ďaleko aby postrehli nového návštevníka, živo debatujú, či sa skôr hádajú… zrejme stále o návnade pre Spyridona.

Chlapec posiela telepaticky Elene myšlienku: „Ďakujem za láskavosť, krásna neznáma. Kto si?“ Elena vracia odpoveď: „A ty?“

„Som Bastien, lesný duch Mesačného raja. Smiem už vedieť tvoje meno, krásne stvorenie?“ Bastien sa šibalsky usmieva, no stále zostáva na konári.

„Elena. Prečo chceš zostať v utajení?“ Elena sa už nedíva hore, aby to nebolo nápadné.

„Spolupracuješ nádherne, dík. Môžem ti hovoriť Ell? Nemusia o mne vedieť. Som rád, že som ťa stretol samú a rád by som ťa pozval na prechádzku lesom.“

„Ell mi nikto nikdy nepovedal… no dobre, môžeš. Prechádzka, tak to nie. Za A som slabá po útoku Spyridona, za B nepoznám ťa, za C nedokážem sa zbaviť bodyguardov,“ úsmev zasvietil tvárou Eleny.

„Takže by si išla, keby sme sa vedeli zbaviť ostrahy… to sa dá zariadiť,“ posmelene špitá chlápä.

„Nepočúvaš ma. Nevládzem ešte veľa chodiť.“

„Tak ťa budem niesť, ak dovolíš…“ Bastien číha na odpoveď. Elena sa usiluje prísť na to, prečo ju ten pekný chlapček láka do lesa. Žeby bol komplic Spyridona? Bastien si prečítal jej myšlienky: „ Ell! Ako si to môžeš myslieť? Nikdy by som ti neublížil. Tak viac info pre teba… som ďaleký príbuzný Alexa, lesného ducha, ktorého si poznala a už nie je medzi nami. Bývam tu už veľmi dlho a prečo? Tu v Mesačnom raji bol vždy kľud od krvilačných stvorení a mne to tu dokonale vyhovuje. Trošičku ste nám tu narobili vietor vašim príchodom s Damonom, no to zvládneme. Stačí? Tak pôjdeš?“ nevzdáva to Bastien.

„Ako sa chceš zbaviť ostrahy?“ Zaujíma sa Elena.

„Som lesný duch a pohybujem sa v korunách stromov. Vytiahnem ťa hore  a presunieme sa o kúsok ďalej. Zmizneš im z radaru,“ škerí sa Bastien.

„Je ti jasné, že Damona trafí šľak?“ To už sa chechce aj Elena a vážne rozhutuje, či sa vytratí preč.

„To bude nádhera! Nazúrený Damon je neodolateľný! Keď sa budeš chcieť vrátiť, zariadim to. Tak ideš?“ Elena šibalsky prikývla.

 

V mihu sa po nej Bastien načiahol, ako pierko ju vytiahol k sebe hore a okamžite začal presun korunami stromov. Elena sa nestihla ani spamätať a už je hlboko v lese na nádhernej lúčke, pri veľkom strome. Pod ním je drobný stolík so stoličkou a pár dobrôt.

 

„Ell, sadni si prosím a ponúkni sa. Dáme reč… súhlasíš?“ Bastien usadil maróda, sám si sadol pred ňu do trávy. Elena sa díva a díva… mladý muž má okúzľujúce zelené oči, ich sýta zelená farba ju fascinuje. Hnedé vlasy jednoducho splývajú, lemujú tvár, na hlave svietia dva biele čertovské rožky. Pery súmerné, nie výrazné, nos primeraný… pekný chalan, ale tie oči… tie sú neuveriteľné.

„Ďakujem, zjavne sa ti páčia moje oči, nevieš sa od nich odtrhnúť…“ Rypol si Bastien. Elena sa spamätal, kopla ho nohou.

„Au, si divoká. Dobre, zaslúžil som si to.“

„A ty si nevychovaný. Ďakujem za pohodlie… čo tu robíš celé, nekonečné dni?“ Elena sa obzerá po hustom lese a slnkom zaliatej lúčke.

„Trénujem, flákam sa, sondujem.“

„Čo trénuješ?“

„Hrám sa s ohňom. Učím sa ho ovládať, mať z neho zbraň aj potešenie.“

„Zaujímavé, ukáž…“ Elena sama vládne ohňom a toto je nová vec pre ňu. Bastien sa sústredí, vytvorí malú ohnivú guľu v rukách a prehadzuje si ju hore dolu. Vyhodí do výšky, chytí a napokon uhasí v dlaniach.

„Paráda. Nauč ma to,“ Elene zasvietili oči.

„Čo? Ako? Ty vládneš ohňom?“ Bastienovi takmer vypadli oči z jamôk.

„Hej…“ Elena sa sústredí, vytvorí guľu a hodí ju do lesa.

„Tak… no… to som… ha, prepáč. Úplne si ma vyhodila z koľaje!“ Kokce Bastien a je ohromený.

„Nie si sám šikovný… ale takého žonglovanie neviem. Naučíš ma to?“ Elena sa cíti konečne užitočná.

„Jasné. Ale najprv mi ukáž, akú najväčšiu guľu dokážeš vytvoriť, prosím.“

„Prečo?“

„Musím mať predstavu, akou silou ovládaš oheň a potom tomu prispôsobíme výuku,“ logické. Elena neváha, vytvára guľu, až je takmer pol metrová. Drží je v rukách a nevie čo s ňou.

„Zahoď ju bokom!“ Zľakol sa Bastien. Elena odhodí guľu, tá vrazí do kmeňa, zaznie rana ako z dela, vyletí milión iskier a porast v okolí dvoch metrov obhorí.

„Prepáč, to som ešte nikdy neskúšala.“ Elena je sama v šoku.

„Fu, Ell, ty si nepríjemný súper, keď ťa dakto naštve! Dobre, mám už predstavu… môžeme sa pustiť do výuky,“ Bastien je spokojný.

 

* * *

 (obrázek)

 

To sa rozhodne nedá povedať o Damonovi a Eunice. Mali strážiť Elenu a tá im zmizla!!! Sedela poslušne pod stromom, sem

tam sa dívala do koruny a zrazu sa Damon otočil a Eleny nikde. Obaja sa rozbehli hľadať, snoriť, skenujú okolie Silou. Žiadny výsledok.

Damon je zúfalý, už vidí, ako ju vzal poltergeist Spyridon a Elena je dakde zranená, či nedaj bože mŕtva…

 

Zaslala: IVETKI