Buď mojou princeznou II (12)

Osoby v tejto časti poviedky:

Damon Salvatore – obyčajný upír, premenený na dočasného reverzného upíra, ako reverzný je ochranca Matky Prírody, pije chlorofyl z rastlín, energiu a silu získava zo Slnka

Elena – ľudské dievča, ochrankyňa Matky Prírody, dostala darom krídla od Matky Prírody, oheň od dráčika Damonka, telepatiu od delfína Filipa

Stella – reverzná upírka, ochrankyňa Matky Prírody, sestra Ericca, pije chlorofyl z rastlín, energiu a silu získava zo Slnka

Ericc – reverzný upír, ochranca Matky Prírody, brat Stelly, pije chlorofyl z rastlín, energiu a silu získava zo Slnka

delfín Filip – starodávny pútnik Zemou, je s ňou od počiatku,  ochranca Matky Prírody

anjel Iustus – spravodlivý cestovateľ časom a vesmírom od ich počiatku, je vo forme čistej myšlienky, energie a sily, vzal na seba podobu človeka kvôli Elene

Smrťka Bibiana / Bib – starodávna súputníčka Zemou, tvorí základ Univerza

Stefan Salvatore – obyčajný upír, premenený na dočasného reverzného upíra, ako reverzný je ochranca Matky Prírody, pije chlorofyl z rastlín, energiu a silu získava zo Slnka

pekelný Démon – prvý námestník pána pekiel, padlý temný anjel

Spyridon – krvilačný poltergeist v Mesačnom raji

mačko-zajo Despina / Desp – nadprirodzená bytosť, pomáha Darii Salvatore, bielo-modrá srsť, 3 chvostové perá na chrbte, fialové oči, uši dovysoka stojace, v polovičke previsnuté vpred, farebná korunka z pierok na hlave, retiazka okolo krku a hrude

Damian – AlterEgo Damona. Damian sa dokázal oddeliť od Damona v Mesačnom raji a vzal na seba dokonalú podobu Damona

Daria Salvatore – starodávny predok rodiny Salvatore, pôvodná čarodejnica, svetlá, bojuje na strane Matky Prírody proti zlu

Mesačný raj – krajina vytvorená za zrkadlom na povale v penzióne bratov Salvatore. Vytvorili ju pradávne čarodejnice na svoju ochranu a medzi nimi aj Daria Salvatore.

UnnaBella – čierny jednorožec, rýchly posol Matky Prírody

 

Despina sľúbila Damonovi, že pôjde pohľadať Damiana do penziónu. Damon zostal povinne schovaný pred Smrťkou Bibianou v Mesačnom raji, krajinou vytvorenou za zrkadlom prastarými čarodejnicami i za pomoci Darie Salvatore.

Damian, oddelená temná stránka Damona sa sám vybral hľadať Bibianu, pretože ju tajne miluje. Damon je z toho zničený, jeho prianím bolo, neukázať Damiana nikomu a ten hlupák vplával rovno do penziónu plného postavičiek blízkych upírovi.

Despina sa presúva nepozorovaná nikým od izby k izbe, dáva si pozor, aby ju nevysondoval dakto z citlivých nadprirodzených.

 

Stefan drží knihu, oči síce hľadia na stránku, no hlava úporne premýšľa ako je to možné, že začína byť zamilovaný do reverznej upírky Stelly. Elena, jeho najväčšia láska mu predsa obsadila srdce sama… tak čo sa stalo? Ako? Prečo?

Do izby vošla Stella, trochu nervózna… tuší časť citov Stefana, sama nevie, ako sa zachovať.

„Hojky, Stefan, je čas na ďalšiu moju krv,“ Stella stojí pri posteli, zrak sklopený, istota zjavne zostala za dverami. Stefan je milo prekvapený jej návštevou.

„Stella, rád ťa vidím… dobre, keď inak nedáš… rád sa z teba napijem. Si očarujúca… myslím chuťou. No aj zjavom,“ tíško dodal.

„Čo to stváraš, Stefan?“ Stella si neisto prisadne.

„Prepáč, ja… ne… môžeme prejsť na krv?“ Sám je neistý, hoci sa díva na tie krásne pery a rastie v ňom chuť pobozkať Stellu. Upírka si presadne k jeho hlave, aby dobre dočiahla na Stefana, vezme si ho do náruče, blíži sa, chce pritisnúť svoj krk k jeho perám, ale Stefan jej jemne vezme hlavu do rúk a zmení smer.

Hlavy sa blížia, oči uprene hľadia, Stefan si pritiahol Stellu k sebe a nežne ju bozkáva. Upírka zarazene žmurká, no nebráni sa. Stefan posmelený úspechom pridáva na intenzite bozkov. Stella zavrela oči, rýchlo vyhodnocuje situáciu, napokon sa podvolí a odpovedá Stefanovi na bozky.

 

Chodbou znejú kroky, Stefan sa odtiahol, ale jeho pohľad vraví za všetko. Je očarený Stellou. Vracia sa do polohy pri krku a čaká, kedy dostane povolenie sa kŕmiť. Stella sa skláňa, poskytuje svoju krv plnú chlorofylu a vírusu reverzného upírstva Stefanovi. Do izby vošla Elena, spokojne sa usmieva.

„Prepáčte, nebudem rušiť, prídem neskôr.“ Tichučko zatvára dvere.

Stefan sa kŕmi, objíme Stellu, pritisne si ju k sebe a je blažený. Stella sa síce podvolila bozkom, no nie je presvedčená, že robí správne. Vývoj týmto smerom asi nie je to pravé orechové. Upír končí obed, Stella sa jemne vymaní z jeho objatia, hľadia si do očí.

„Neodpovedal si mi. Čo to stváraš? Máš Elenu,“ Stella priateľsky dohovára nezbedovi.

„Viem, prepáč, ale som tebou očarený. Vábiš ma…“ Upír tíško priznal.

„Ok. Budeme mať malé tajomstvo, ale ostáva ti Elena… jasné?“ Naznačuje mu pohľadom, že nie je správne čo vyvádza. Stefan sklopil zrak na znak súhlasu. Stella mu vlepila bozk na pery a zmizla z izby.

 

Elena sa vrátila, obzerá si Stefana. Je nadmieru spokojná, maród je z najhoršieho von, má ešte jazvy, no inak je to dobré. Časom zosilnie a bude z neho krásny dočasný reverzný upír. Elena je o to spokojnejšia, že sa konečne môže vrátiť za Damonom.

„Teším sa, už si fit.“ Bozkáva Stefana, objíma.

„Hej, láska, už to mám za sebou. Prepáč, ale mal som pochybnosti či zostaneš so mnou, s mojimi jazvami. Podcenil som ťa a ešte raz prepáč.“ Berie si ju mocne do náruče, mysľou mu prebehne myšlienka, že by rád takto držal v náručí Stellu.

Elena si prečítala jeho myšlienky a teda riadne sa zarazila. Lenže Stefan ešte stále netuší, že Elena vládne telepatiou a tak si pred ňou nekryje myseľ.

Hmm, tak Stella sa ti páči. Fajn.

„Miláčik, mám ešte prácu, uvidíme sa neskôr,“ posledný bozk na pery a Elena už maže preč.

 

* * *

 

Na chodbe sa zastaví, tuho premýšľa o novom poznatku. Rozhodla sa okamžite odísť za Damonom. Tíško vyšla na povalu, sadla si pred zrkadlo a volá myšlienkami Dariu. Pár okamžikov napätia, Daria sa zjaví v zrkadle, milo sa usmieva a gestom ruky pozýva Elenu späť do Mesačného raja. Do krajiny, ktorú stvorili pradávne čarodejnice pre svoju bezpečnosť a pomáhala im v tom aj Daria Salvatore, pradávny predok Salvatorovcov.

„Ahoj, Daria, ďakujem za rýchlu pomoc späť. Čo máte nové? Kde je Damon?“

„Elena, všetko je v poriadku, Damon ťa čaká u mňa, poď.“ Spoločne kráčajú za reverzným upírom. Po dlhej dobe zasa vidí Damona, srdce jej zaplesá. Beží k nemu, hodí sa mu do náručia.

 

„Princezná, tak rád ťa vidím… si ešte krajšia… vtáčatko moje, chýbala si mi,“ Damon je nadšený, že sa vrátila. Bozkáva ju na pery dlho a vrúcne. Elena sa schová v jeho náruči, drží sa ho pevne, mlčí a je šťastná. Tak toto je jeden z bratov, ktorého miluje, má polovicu miesta v jej srdci. Druhý je Stefan, tiež má vyhradenú polovicu jej srdca, lenže dnes sa čosi zmenilo. Stella vošla medzi Elenu a Stefana, posunula hranice lásky, pohody. Nie, Elena nie je žiarlivá, nevadí jej nová postavička vo vzťahu. Ešte tomu sama nerozumie, ale nežiarli a je s tým uzrozumená.

Dievča rozmýšľa, zabudlo si kryť myšlienky a Damon si veselo číta v jej mysli.

Ale, to sú zmeny a príjemné zmeny, nečakané zmeny. Upír uznanlivo kyvká hlavou, je spokojný s novinkami, čo sa dozvedel.

„Ako sa tam vonku majú?“ Elena rozpovie obom novinky, Stellu zamlčí. Sama o Damianovi a Despine netuší.

„A čo ty? Ako tu tráviš voľno?“

„Daria mi robí láskavo spoločnosť a našiel som tu nového priateľa,“ Damon si spraví pohodlie, posadí si Elenu vedľa seba, Daria prináša čaj a ďalší pohár chlorofylu.

 

* * *

 

Tichom penziónu sa kĺže Despina, zastavuje sa pri každých dverách. Je obozretná, momentálne neviditeľná, lenže citlivé zmysly nadprirodzených sú schopné ju zamerať. Hľadá Damiana, AlterEgo Damona a popri tom sa jej odkrývajú príbehy i tajomstvá. Už zistila, že Stefan sa zamiloval do Stelly, no tej sa to veľmi nepozdáva. Videla Elenu prechádzať zrkadlom do Mesačného raja… doposiaľ nie a nie vystopovať Damiana. Vyrušil ju šepot v salóne.

 

Smrťka Bibiana sa odvážila prísť do penziónu, hoci je oficiálne vypovedaná Matkou Prírodou z povrchu Zeme. Sprevádza ju pekelný Démon… aj on by si rád vybavil účty so Stefanom a zniesol ho zo sveta.

„Dávaj pozor kam šliapeš, sakra… Bib, si ako slon v porceláne!“ Hnevá sa Démon.

„Ticho a hľadaj Damona, rýchlo, nemám tu dobrý pocit… pozor, niekto ide!“ Bib zacítila blížiacu sa postavu, strčila Démona za dvere do pivnice a obaja tíško čakajú.

 

Reverzný Ericc, delfín Filip a anjel Iustus prichádzajú z vonku.

„Videl niekto Elenu? Snažím sa ju nájsť, či zamerať a nič,“ Filip hľadá odpoveď v očiach priateľov, obaja nič o nej nevedia.

„Možno sa už vrátila za Da…“ Ericc nedokončil, Iustus mu naznačil aby bol okamžite ticho a ukazuje smerom ku dverám do pivnice. Všetci sa zamerali tým smerom, sondujú, presúvajú sa. Ericc opatrne otvára dvere, nikde nikto, vchádzajú dnu, všetci majú zmysly napnuté na sto percent.

„Ja nič necítim. Čo sa ti zdalo, Iustus?“ Ericc sa diví.

„Bol som si istý, že je tu negatívna energia… už som asi prepracovaný, poďme späť,“ Iustus súri priateľov do salónu.

 

 

„To bolo o chlp! Do riti, Démon, to si ako dokázal takto nás schovať?“ Bib sa trasie nervozitou, pretože traja pátrači stáli pol metra od nich a takmer ich objavili.

„Každý sa učí novým trikom, ani ja nie som výnimka. Uvedom si, že som skryl svoju a tvoju negatívnu energiu a naše výrazné aury… stojí ma to strašne veľa energie a síl… čakaj, musím si oddýchnuť.“ Démon sa zošuchol popri stene na podlahu, Bib si čupla k nemu.

„Čo ďalej? Vidíš, že tu nie je bezpečne nikdy… plný barák nadprirodzených bytostí. Tu Damona nenájdem bez ťažkostí. Seď, idem sa pozrieť sama,“ Bib nečaká na jeho povolenie. Prieskum zahajuje obozretne…

 

* * *

 

Damian sa takisto úspešne skrýval, občas prešiel penziónom, ale vždy mal otvorenú únikovú cestu. Vážne sa chce stretnúť iba so Smrťkou Bibianou. Sám netuší, že je hľadaný Despinou, vlastne ju ešte ani nevidel, len počul v Mesačnom raji.

Damian, temná stránka Damona… ha, mal toľko sily v Mesačnom raji, krajinou vytvorenou za zrkadlom, že si vzal Damonovu podobu, oddelil sa od neho a teraz je na výprave za svojou tajne zbožňovanou láskou Bib.

Zaregistroval pohyb a hlasy, tak poďme na prieskum, iba jedným očkom. Ericc, Filip a Iustus čosi šomrú, presúvajú sa do kuchyne.

Damian sa odvážil vyjsť z úkrytu, zahol do chodby k pivnici a takmer skamenel úžasom. Vidí Smrťku Bibianu, je mu chrbtom, zakráda sa na opačnú stranu. Damian horúčkovito uvažuje čo robiť, napokon sa rozhodol sledovať Bib, dostihnúť ju a v tichosti sa jej ukázať.

Bib zastala na konci chodby, má pocit, že niekto je tu s ňou. Prudko sa otočila…

Damian je skutočne kúsok za ňou, rozhodne nečakal takú rýchlu zmenu smeru a obrat. Zastavil tak na meter od Bibiany, moment zaváhal, potom sa jej hodil k nohám, ale rukou naznačuje aby bola ticho.

„Prosím, Bib, tíško, je tu veľa uší!“ Nástojčivo šepká Damian, objíma jej nohy pod kolenami. Smrťka sa raz nevie spamätať… Damon, milovaný a vysnívaný Damon jej kľačí pri nohách a zamilovane na ňu hľadí. Dokonale je zmotaná zo situácie aj vlastných pocitov.

 

„Tak čo teda?“ Konečne dostala zo seba slová. Damian jej naznačuje, aby si k nemu čupla, volá ju gestom ruky bližšie.

„Prosím, len do tvojho uška šepnem… Bib… prosím… ja… milujem ťa… už dávno, prosím, môžem byť v tvojej blízkosti? Prosím…“ Damian sa nakláňa k jej uchu, tichulinko púšťa slová, potom sa pokloní až po zem a čaká.

Smrťka je nadšená, kričala by od radosti…  tak predsa ma Damon miluje. Dvíha ho zo zeme, berie si ho náruče, hľadá ucho: „Damon, ty môj blázonko! Som uveličená… samozrejme si ťa vezmem so sebou. Len počkaj, musím skočiť ešte pove…“

„Nie, prosím, nikam nechoď! Vezmi ma teraz hneď… rýchlo, môže sem niekto prísť! Prosím, Bib, rýchlo preč!“ Nástojčivo šepká Damian, vie že Smrťka si myslí, že on je Damon, ale to vyrieši neskôr. Teraz rozhodne nebude komplikovať situáciu.

„Miláčik, ja mus…“  Damian ju strhol k sebe do náručia, pevne ju objal, pobozkal pery: „Hneď musíme preč! Bib… ak ma miluješ… prosím!“

„Som z teba zmätená. Ale dobre. Ideme von a zmizneme v tichosti pred všetkými,“ Bib potláča divný pocit z tejto nátlakovej akcie, no vyvažuje to pocit výhry… má predsa Damona a ide s ňou dobrovoľne.

 

Iba kdesi hlboko v Smrťke zasvietila červená kontrolka… dávaj pozor, čosi nie je úplne v pohode. Lenže ani Bibiana teraz nerobí úplne správnu vec, berie si predsa Damona so sebou do podsvetia. Áno, má tu moc, môže ho tam vziať a ostane živý, neprevedie ho na druhú stranu života.

Tak dobre… rýchlo preč.

Obaja nepozorovane vyjdú von, strácajú sa v lese. Síce nepozorovane, ale iba pred zrakmi postavičiek z penziónu. Okolitým lesom sa totiž túla hodnú chvíľku čierny jednorožec UnnaBella a tá jasne vníma Smrťku s Damianom. Jednorožec je majster v ukrývaní, takže Bib, ani Damian nemajú šancu UnnaBellu zazrieť.

 

Démon sa už oklepal, čaká Bibianu a zdá sa mu sakra dlho od kedy odišla. Netrpezlivo vychádza z pivnice, Silou ju hľadá… nič, len postavičky penziónu. Žeby ho čakala vonku? Kofa sprostá, robí len problémy.

Pekelný Démon odchádza preč, kašle na hlúpu Bib, nespolupracuje s ním, ako by si predstavoval, tak nech si teraz sama pomôže v penzióne.

 

* * *

 

Despina je nešťastná, nie a nie nájsť Damiana. Tak rada by potešila Damona dobrou správou. Čučí zavesená v rohu salónu, život pod ňou pulzuje.

Anjel Iustus je už zmorený dlhým čakaním, neustálym sondovaním, potrebuje byť chvíľku sám. Zloží telo do kresla, zabodne oči presne do rohu, kde bivakuje Despina. Hľadí cez ňu, nevidí ju, ani necíti.

To Despina spravila základnú chybu, pohla sa, narazila na koniec závesu a rozvlnila látku. Tak toto už Iustus vidí… a díva sa pozorne… uprene… tuší čosi. Rozhutuje… ak tam aj dačo, či dakto je a Iustus nie je schopný ho vycítiť, či odhaliť… zasa dakto maskovaný Matkou Prírodou…

 

„Iba tuším, že si tam… a mám pocit už niekoľko dní, že sa tu pohybuješ. Ak máš za úlohu len tíško sledovať, sklamal si… ak si tu len za seba, ukáž sa…“ Radí úprimne anjel Iustus a čaká.

Despina by si najradšej jednu vyťala po papuľke! No, čo teraz??! Neukáže sa mu, iba odpovie: „Dobre. Som tu pár dní, neukážem sa nikomu… teda maximálne tebe, Iustus, ale iba v súkromí.“

„Ok, za chvíľku u mňa v izbe. Ďakujem,“ anjel vstal, uklonil sa smerom k prázdnemu rohu a kráča preč.

 

* * *

 

Mesačný raj, krajina vytvorená za zrkadlom sa zdá byť ideálne miesto pre dovolenku. Stále letné počasie, všetko vôkol zelené, lesy, lúky, sem tam jazierko, potôčik…

Elena má plnú hlavu neusporiadaných myšlienok, súrne potrebuje byť chvíľku sama.

„Ďakujem za všetko, Daria. Idem sa prejsť,“ milo sa usmieva Elena a vychádza. Damon sa automaticky pridáva k nej.

„Nie, chcem ísť sama, zostaň tu, prosím…“ Gesto ruky je neústupné. Damon váha, nepáči sa mu nechať Elenu samú sa motať neznámym krajom. Daria to všetko registruje.

„Neboj sa, Damon, nič sa jej tu nemôže stať, prejde sa, vyvetrá a bude zasa plná elánu. Každý občas potrebujeme byť sám…“ Chlácholí upíra. Napokon súhlasí a len veľmi nerád si sadá späť… inštinkt ho varuje… choď za ňou… Damon sedí ako na ihlách, Elena sa mu stráca z dohľadu, mieri do lesa.

 

Čože to trápi našu dievčinku? Stefan a Stella… ani ju to tak netrápi… skôr sama ešte nevie pomenovať situáciu, kedy… hmm… kedy dovolí Stefanovi zaujímať sa o iné dievčinky, samičky, nadprirodzené bytosti… zaujímať sa a byť do nich zamilovaný. Zamilovaný Stefana do ďalšej bytosti… Elena je spokojná, bez žiarlivosti, výčitiek… Fakt jej neprekáža, že Stefan myslel na Stellu, ako si to Elena prečítala v jeho mysli. Oslobodzujúci pocit… hoci, prečo jej to nevadí? Ako to? Čo je príčinou… veď Stefana miluje, má minimálne polovicu srdca vyhradenú len pre neho… to je možno ten pravý dôvod.

Elene sa rozjasnilo… no jasné… ja mám dvoch bratov v srdci. Tak môže mať aj Stefan dve dámy… či tri? No, to už som ďaleko v úvahách. A ďaleko je aj v lese… hoci ešte tma nie je, začína sa zmrákať, na Elenu sadá prvá vlna neistoty.

Poznáte ten pocit, keď strach má veľké oči a vidíte za každým kríkom, či stromom strašidlo? Elena je pomerne silná baba, lenže nie je v domácom prostredí, nemá dostatok skúseností, plus nastupujúci strach… a máme tu oči ma vrch hlavy…

 

Lesom sa šíri šuchotavý zvuk, prebehne okolo Eleny ako Dopplerov efekt, prehnú sa konáre pod tlakom. Dievčina nič nevidela, tíško čaká primrznutá strachom… šuchot sa opäť vracia druhou stranou, lenže bližšie k Elene, vlna prehne konáre tesne pri jej tele, až ju vracajúce sa haluze bolestivo udrú do tváre a tela.

Elena vyskočila, začala bežať, samozrejme zlým smerom, ďalej od domu Darie Salvatore. Beží, ako vládze, no aj tak počuje približujúci sa zvuk, teraz dokonca zazrela siluetu, ktorá prefičala tesne pred Elenou, vyšvihla sa nad ňu, na mohutný konár, ťahá ho dolu, konár praská a padá kúsok za bežiacou Elenu.

To je už naše dievča v totálnej panike, zastaví sa v hustom poraste a počúva… srdce bije na poplach, Elena je plná adrenalínu… číha, všade je ticho. Ohlušujúce ticho… okamih pravdy, ďalší mohutný konár nad Elenou sa láme ako krehká zápalka, padá priamo na primrazenú dievčinku. Konár je obrovský, celý sa zvalil na Elenu, tá spadla pod jeho ťarchou… je škaredo zranená… na tvári a ramene má hlboké rezné rany, nohu vykrútenú v neprirodzenej polohe, ruky uväznené pod ťažkým bremenom. Tíško leží a čaká… čaká asi na svoj koniec…

 

– – –

Damon sedel nepokojne, rušil ho vlastný poplašený inštinkt, nútil ho ísť za Elenou. Daria ho chlácholí… lenže vonku sa už zmráka a Elena sa nevracia. Damon vybehol von, chodí nervózne okolo domu, sonduje Silou, hľadá Elenu. Damon je vysoko citlivý upír, momentálne dočasne reverzný upír, ktorý začal piť chlorofyl namiesto ľudskej krvi a ten mu dodal ešte viac sily a citlivejšie zmysly. Upír má ďaleký akčný rádius zamerania aktivity a keďže nič necíti na takú diaľku, je ešte viac nervózny.

Treba konať… Damon vybieha svižným tempom upíra, skenuje terén pred sebou, pátra v kruhoch a kdesi v popredí čosi zachytil. Okamžite vyráža tým smerom.

 

– – –

Ranená Elena leží privalená pod konárom, vidí blížiacu sa postavu… teda priesvitnú postavu, prichádza absolútne ticho, uhrančivo sa díva na dievča, tvár sa mu mení na škleb, oči sú už len štrbiny.

„Kto si a čo chceš?“ Slabučko znie hlások zranenej.

„Chcem tvoj strach a tvoj hnev… fajn, krvácaš na tvári i z ramena a dosť… to sa mi páči, chcem aj tvoju krv… a pardon, pýtala si sa kto som. Galantný gentleman čo sa predstaví dáme, ktorá sa túla sama nocou Mesačným rajom… som Spyridon. Teda pardon, poltergeist Spyridon, madam…ha, ha…“ Lesom sa nesie škrekľavý smiech zlého a krvilačného ducha. Elena nechápe, netuší čo môže taký poltergeist chcieť… nikdy to nepočula.

Duch je už tesne nad Elenou, vyhupne sa na konár, pritlačí ešte viac znetvorené telo dievčaťa. Elenou prebehne obrovská bolesť až zamdlie.

 

„Ale… tak… ja ťa potrebujem mať pri vedomí, vstávaj!“ Spyridon obišiel Elenu z druhej strany, nahol sa k jej tvári, vidí krvácajúcu ranu, neodolá, vezme konárik a prechádza jej po pramienku stekajúcej krvi. Pohyb na tvári dievča vráti do života… duch je kúsok od jej líca, Elena sa nadýchla a z celej sily kričí, kričí… huláka.

Duch sa vystrel, vysoký piskľavý zvuk a mohutné decibely mu ničia telo a trhajú uši. Toto nečakal, zaskočený vzal nohy na plecia, stratil sa tak rýchlo, ako prišiel a zanechal Elenu svojmu osudu.

Ranená stíchla, počúva, všade je panenské ticho. Uvedomuje si svoju zlú situáciu, sama sa spod konára nedostane, má veľké bolesti, je vystrašená k smrti. Keby mala aspoň ruky voľné, mohla by sústrediť svoju silu do rúk a vystreliť ohňovú guľu, lenže ruky má pevne uväznené pod sebou. Jediná vec jej zostala… telepaticky volá Damona… ale dlho asi nie, dosť krváca a možno to už ani nestihne.

 

Damon hľadá horúčkovite, cíti aktivitu v popredí, rúti sa tým smerom… dokonca teraz jasne počuje kričať Elenu. Vyrazí, ako len vládze a nachádza ju v zúboženom stave.

„Pre boha, Elena, čo sa stalo?“ Damon sa mocuje s mohutným konárom,

odkloní ho bokom, vyslobodzuje dievča, berie ju do náruče a ukladá do mäkkej trávy. Elena neodpovedá, len sa díva.

„Princezná, čo je? Bože, ty krvácaš a dosť! Čo ťa bolí? Hovor prosím,“ Damon sa skláňa k nej, Elena čosi nesúvislé šepká, nevládze hovoriť. Damon je v koncoch, pokiaľ bol obyčajný upír, dal Elena napiť trošku svojej krvi pri jej zranení, tá mala vysoko hojivé účinky, dievča sa za pár chvíľ zhojilo.

Lenže teraz je reverzný upír a neskúšal na nikom liečivé účinky jeho krvi plnej chlorofylu. Bojí sa dať napiť Elene, no zároveň vidí, že to potrebuje.

„Elena, dám ti trochu krvi, skúsime čo to spraví, či ti pomôže. Súhlasíš? Vtáčatko moje, rýchlo, uniká mi z teba život…“ Damon si pohrýzol zápästie a dáva ho Elene k ústam. Dievčina má vytreštené oči strachom, no nemôže jej byť už horšie z trošku krvi… má bolesti v nohe, krváca jej tvár a prichádza nevoľnosť… otvorí ústa a snaží sa piť… dva, tri, štyri hlty…

 

Chvíľka napätia, Damon číha na každý jej pohyb, výdych, číta myšlienky, reč tela, počúva tlkot srdca… stres sa znižuje, Elene mierne ustupujú bolesti.

„Výborne, vtáčatko… ešte si daj, prosím,“ Damon si znovu otvorí rany na zápästí, priloží k jej ústam a čaká. Elene je krv protivná, lepí sa, zráža a je nechutná, ale premáha sa, dá si maximálne ďalších päť hltov… potom sa otáča, trasie hnusom, už sa jej asi pretočí žalúdok. Kňučí, vrtí hlavou, naznačuje Damonovi, že už nechce. Upír je nadmieru spokojný aj s tým čo dostala do seba.

„Princezná, nebudem ti teraz nič vyčítať… ale mal som ísť s tebou,“ Damon jej dvíha hlavu, berie si ju do náruče, prečká s ňou pár chvíľ, kým zaberie jeho krv a potom ich čaká presun k Darii.

„Kriste, Elena, tie hlboké rany na líci… už to menej krváca, ale… sakra, pokým som bol obyčajný upír, mohol som to vyčistiť jazykom, krv zlízať a pomôcť zavrieť ranu. Lenže teraz, som reverzný… Elena tú najväčšiu musím ošetriť tu. Drž, mne bude zle z tvojej krvi, ale tebe to pomôže,“ Damon sa chystá na ošetrovanie.

 

„Nie… Damon, nesmieš ľudskú krv… Matka Príroda… nesmieš, si reverzný, potrestá ťa. Ja sa vyhojím sama…“ Elena ťažko rozpráva, no Damon sa už rozhodol. Nedbá na jej upozornenia, je zranená, treba aspoň tú najväčšiu ranu zavrieť. Pevne chytí Elenu v náručí, fixuje si jej hlavu pred sebou, rana má možno päť, šesť centimetrov dĺžku, celé líce a krk krvavé. Damon sa skláňa, opatrne jazykom čistí ranu, krv prehĺta, postupuje vyššie, pomáha to, rana sa po kúštičkoch uzatvára.

Damon stále čistí líce, podporuje hojenie ako vládze. Popri lízaní rany jej podsúva intenzívny pocit šťastia, radosti a pozitívnej energie. Posmelený úspechom pustil sa aj do zvyšných zranení na líci i ramene. Už má v sebe dosť Eleninej krvi, cíti vlastnú nastupujúcu bolesť, šíri sa mu rýchlo telom, ale neprestáva, Elenu vyhojí až dokonca.

 

Dievča drží, ale nepáči sa jej čo robí Damon, je pobúrená, vrčí na neho, kňučí, lenže upír ju pevne zviera a nemôže mu zabrániť v ošetrení. Bojí sa o neho.

„Super… poranenia sme vyhojili,“ Damon položí Elenu zasa do trávy, musí sa sám skrútiť do klbka, je mu zle od žalúdka. Prudká bolesť neprechádza, ba sa zvyšuje a šíri sa do svalov. Elenu napadla bláznivá myšlienka. Prevalila sa na bok, natrhala veľký chumáč trávy, pritiahla Damona k sebe: „Si reverzný, potrebuješ chlorofyl, tu máš, zjedz to, prosím.“ Strčila Damonovi do úst obrovské sústo. Upír sa nebráni, snaží sa vycediť šťavu z chumáča. Pár hltov chlorofylu… a na môj veru, zaberá to, najväčšie bolesti mierne poľavujú. Elena šklbe trávu okolo seba, ponúka mu a Damon sa kŕmi ďalej. Už je schopný sa posadiť.

„Ďakujem, zachránili sme sa navzájom. Och, vtáčatko moje… ako sa cítiš?“ Damon plytko dýcha od bolesti, no vládze natiahnuť ruku a pohladiť ju.

„Je to lepšie, môžeme ísť k Darii, zvládneš to, Damon?“ Elena sama zdeptaná sa stará o reverzného.

„Daj mi ešte chvíľku a možno potom zvládnem aj let s tebou.“

„Dobre, tak pokračujeme v tvojom kŕmení… ideš,“ Zasa natrhala trávu, Damon si riedi jej krv v tele novou dávkou chlorofylu.

 

Našu dvojicu opustíme, doliečia sa, Damon bude napokon schopný letu, Daria sa doma postará a oboch pacientov a až keď budú z najhoršieho von, Elena im rozpovie, že ju napadol Spyridon, krvilačný poltergeist.

„Daria, vravela si, že je to tu bezpečné! Ako je potom možné, že tu máte takého kreatúry?“ Rozčuľuje sa Damon a ani nechce domyslieť, čo by sa stalo, keby nevyrazil hľadať Elenu.

 

„Sama nad tým uvažujem už dobre dlho. Napadá ma jediná vec. Stalo sa to vtedy, keď sme…

 

Zaslala: IVETKI