Klaroline – Never say never (2)
Caroline ostala zaskočená. Nevedela čo má povedať.
„P-prečo si nakreslil mňa?“
„Ako som ti povedal…užívam si ťa…užívam si ten tvoj úsmev..pretože keď sa usmeješ celá sa rozžiariš“
Caroline sa mu zapozerala do očí. Prvý krát nich videla aj náznak nehy.
„Prečo si mi to ukázal?“
„Pretože chcem aby si sa tvárila takto..“ ukáže na obraz „..na miesto toho keď sa mračíš“
„Tak prepáč ale neviem koľko väzňov sa usmieva vo väzení“
„Ale ty nie si väzeň láska“
Caroline len nadvihla obočie.
„A čo som potom keď som v dome z ktorého nemôžem vyjsť“
Klaus sa len usmial tým jeho šibalským úsmevom.
„To je len pre prípad aby si neutiekla ..v podstate si tu hosťom“
„Hosťom ? aha.. takže čo tu môžem robiť ako hosť?“
„Mohli by sme sa ísť prejsť okolo jazera čo na to hovoríš ?“
Caroline sa zatvárila nechápavo „Myslela som si že nemôžem opustiť dom“
„Lepšie povedané nemôžeš opustiť tento pozemok“ zobral ju za ruku a vyviedol ju von zadným vchodom. Začali sa prechádzať. Ani nevedela ako a Klaus ju začal rozosmievať.
„…naozaj bolo to po prvý krát čo mi stúpil malý chlapec na nohu a povedal mi že som kretén za to že som mu nedal peniaze.“
Caroline sa smiala. „ Tak najsilnejšieho upíra nakoniec prekvapí malí chlapec“
„Áno..“ priznal a potom sa zamračil „..a potom v 18 musel prísť za to o hlavu“
Caroline zastala a stŕpla. Klaus sa začal smiať.
„Láska ja len srandujem..neublížil som mu“
„Mal by si sa naučiť vtipkovať tak že povieš niečo čo je menej pravdepodobné u teba“
„Som vynikajúci vo veľa veciach.. ale asi mi žiaľ nejde všetko“
„Dominantný, narcistický egoista..“ zašomre Caroline. Klaus sa len rozosmeje.
„Tak takúto prezývku som ešte nedostal“
*****
Klaus Caroline odpevadil ku dverám jej izby a na rozlúčku jej dal bozk na ruku. Caroline vošla do izby a posadila sa na posteľ. Hlavu si položila do rúk.
„Klaus nie je až taký zlý na akého sa hrá.. je to len jeho tvrdá kôra na obranu…. ale začína sa mi dostávať pod kožu a to nesmiem dovoliť“
****
Ráno sa znova Caroline pobrala dole na „raňajky“ . Klaus tam nesedel iba Ted ktorý stál pri chladiacom boxe. Caroline podišla bližšie a zobrala si jeden sáčok.
„Kde je Klaus?“ nenapadne sa spýtala Caroline. Ale skôr ako stihol Ted odpovedať dnuká vošiel Klaus.
„Tu som sladká Caroline. Chýbal som ti?“ usmial sa
„Nie..ale čudovala som sa čo tu neobchenduješ“
„Trošku mi zabrala práca s dneskajším banketom“
„Banketom?“ zatvárila sa prekvapene.
„Áno…trošku zabaví nezaškodí..a je to aj dobrá príležitosť na obchodné veci… dúfam že sa zúčastníš“ usmial sa. Caroline sa len zamračila.
„Asi skorej nie…“
„Bol by som veľmi rád keby áno… na posteli máš šaty.. tak sa choď pripraviť o 18:00 to začína“ usmial sa na ňu a odišiel s telefónom na uchu. Caroline sa pobrala do izby. Na posteli mala položenú modrú krabicu s mašľou. Otvorila ju a naskytol sa jej pohľad na neskutočne krásne šaty. Vrch bol do srdiečkavého výstrihu bez ramienok farby azúrovo modrej, spodný diel bol čierny a voľný. Suknička bola dlhá až po zem. Caroline to zasa raz vyrazilo dych. Pobrala sa do kúpeľne či nenájde len tak náhodou dade dáku kulmu..a mala štastie. V skrinke bola položená kulma spolu so žehličkou a fénom.
„Ten naozaj myslel na všetko“ usmiala sa a začala sa dávať do kopy.
*****
Zo spodku už bola počuť hudba. Caroline sa silno nadýchla a pozrela sa do zrkadla. Tie šaty jej naozaj pristali. Zdobilo ju ešte zopár šperkov ktoré našla v komode. Elegantným krokom zišla dole. Kde tu už bolo vidieť ľudí.
„Slečna Caroline“ oslovil ju Ted. „Prosím Vás poďte za mnou“
Caroline poslúchla a išla za Tedom. Ten ju zaviedol do obrovskej miestnosti ktorá bola vyzdobená a kde bolo kopa ľudí.
„Ďakujem“ zašeptala lebo mala vyrazený dych z miestnosti. Prišiel ku nej čašník a ponúkol jej pohár šampanského. Neodolala zobrala si a hneď ho aj vypila. Chutil naozaj sladko. Spoza nej sa ozval Klaus.
„Dneska vyzeráš naozaj krásne“ zašepkal jej do ucha. Ona sa s úsmevom otočila. Klaus mal na sebe čierny oblek s čiernou košeľou. Začal hrať slaďák.
„Smiem prosiť?“ uklonil sa a ponúkol jej ruku. Caroline sa len usmiala a zobrala ho za ňu. Klaus ju odviedol na parket a začali spolu tancovať do rytmu hudby. Telo na telo. Pozerala sa mu do očí. Klaus žiaril. Nemohla tomu uveriť ale bolo to tak. Jeho vôňa bola neskutočne neodolateľná. V tú chvíľu bola ním úplne opantaná.
„Takto sa mi páčiť Caroline..keď žiariš“ usmial sa.
„Ale ty žiariš tiež“ šepla.
„To pretože som s tebou“ Usmial sa ešte viac a viedol ju po celom parkete. Určite boli najlepšie tancujúci pár z celého sálu. Tvárami boli blízko. Až tak že Caroline cítila jeho dych.
„Chcem..chcem ho pobozkať“ pomyslela si Caroline a stále bola ako keby v tranze. Ale zrazu sa Klausov postoj zmenil. Nebol taký uvoľnený. Pozrela sa do jeho očí v ktorých sršala nenávisť. Videla ako sa pozerá za ňu. Keď sa obzrela videla tam stáť Elenu a Damona.
„Elena!“ Caroline pustila Klausa a rozbehla sa ku nej. Objala ju.
„Caroline si v poriadku?“ pozrela sa na ňu ustráchane.
„Áno nič mi nie je“ usmiala sa. Prišiel ku nim Klaus.
„Tu to riešiť nebudeme“ zazrel po nich a pobral sa preč do neďalekej miestnosti. Caroline ich nasledovala.
„Ty ostaň tu“ pozrel sa na ňu. Caroline zastala a ďalej nešla.
Ako tak čakala vypila 4 poháre šampanského. Prešla už aspoň pol hodina. Rozhodla sa ísť za nimi. Keď prišla ku dverám započula ich hlasy.
„..môžeme sa dohodnúť jedine tak“ povedal Klaus povýšenecky.
„Ale to nie je fér!“ zhúkla Elena.
„V tomto svete nie je nič fér drahá Elena“ Caroline cítila ako sa Klaus usmieva.
„Takto to ale nepôjde!“ povedal nasrane Damon. Zrazu už bolo počuť len treskot a buchot. Caroline rýchlo vošla dnu a videla ako Klaus pridŕža Damona o stenu a v ruke ma drevený kolík ktorý ma položený na jeho srdci.
„Klaus!“ skríkla Caroline. Klaus ostal prekvapený. Damona len poškrabal kolíkom o hruď tak že mu roztrhol košeľu.
„Je to jasné?! Dohodli sme sa?!“ Zkríkol po nich. Damon len lapal po dychu a prikývol.
„Som rád..a teraz vypadnite!“ prikázal . Damon chytil Elenu a rýchlo vychádzali von.
„Čoskoro sa uvidíme Caroline..“ povedala po tichu Elena a zatvárila sa smutne. Za dverami im robili doprovod hybridi. Caroline len po Klausovi zazrela.
„Caroline ..“ šeptol jej meno. Ale ona ho nenechala dohovoriť a rozbehla sa do svojej izby.
Zaslala: *Baška*