Klaroline – Never say never (1)

Caroline išla ku Tylerovi domov. Chcela ho prekvapiť. Pomaly vyšla po schodoch ku nemu do izby ale to čo tam našla skôr prekvapilo ju.

Tyler spolu s Hayle ležali v posteli a vášnivo sa milovali. Caroline neverila svojim očiam. Zastala vo dverách a nezmohla sa na nič. Tyler si ju všimol.

„Car..Caroline.. ono to tak neni“ začal jachtať a obliekať sa.

Caroline sa len bezmocne zvrtla  a upírskym behom sa rozbehla von. Tyler jej zastal pred dverami.

„Prosím ťa vypočuj ma!“

„Daj mi pokoj! Ako si mi to mohol spraviť ?!“

„Ono to tak neni.. ach.. Caroline prosím počúvaj ma…“

Caroline ho len schytila a prehodila ho cez miestnosť. Jediné miesto kde ju napadlo ísť bolo Mystic Grill.

*****

„Poprosím ešte jeden pohár whisky“ požiadala čašníka.

„Hmm… niekto tu zapíja smútok“

Prisadol si ku nej Klaus s úškrnom.

„Už len ty si tu chýbal..“ odpila si z pohára.

„Čo sa deje sladká Caroline že zapíjaš smútok ?“

„Nič o čo by si sa mal zaujímať“ pohŕdavo sa na neho usmiala.

Klaus sa len zasmial.

„Predpokladám že ide o Tylera a tú jeho vlčicu“

Caroline po ňom hodila vražedný pohľad. Klausovi zazvonil mobil. Zodvihol ho a tváril sa vážne. Potom pozrel na Caroline a telefón si odložil spať do čierneho kožáka.

„Milá Caroline,  klamal by som keby som ti povedal že mi je ľúto čo sa stalo medzi tebou a Tylerom. Ale môžem povedať že mi je ľúto to čo spravím teraz…“

*****

Caroline sa začala preberať v nejakej posteli. Chytila sa za hlavu lebo ju neskutočne bolela. Začala sa obzerať.  Bola v nejakej veľkej spálni. Ležala na obrovskej posteli. Na ľavo bola  veľká knihovňa s kopou kníh a rohový šatník, pred nim bol konferenčný stolík (kde bola položená flaša whisky a poháre) s dvoma okruhlimi kreslami . Oproti nej bola zrejme nejaká ta komoda na ktorej boli položené dáke haraburdie a lampička a vedľa nej len nejaká obyčajná stolička. Na ľavo boli dvere zrejme do kúpeľne a  na ostatok steny bol zavesený krásny obraz kde bola znázornená jarná krajinka.  Postavila sa že sa rozbehne preč. Vo dverách sa objavil Klaus.

„Kde to som ?!“

„U mňa v sídle“ usmial sa

„Prečo som tu?“

„Stefan a Elena majú niečo čo ja veľmi potrebujem.. tak som sa s nimi rozhodol urobiť výmenní obchod“ podišiel ku stolu a nabral si whisky do pohára. Caroline uvidela že má možnosť újsť tak sa rozbehla ku vchodovým dverám. Cestou odsotila pár hybridov ktorý jej stály v ceste. Ale keď otvorila vchodové dvere a chcela odísť nedalo sa jej. Zabraňovalo jej v tom nejaké kúzlo.

„Ten hajzel !“ Rozbehla sa naspäť do tej izby kde bola. Našla tam spokojného Klausa sedieť  v kresle s úsmevom ako si popíja whisky.

„Hmm.. dáko sa nám nepodarilo újsť nie?“ usmial sa.

Caroline sa rozbehla ku stoličke a zlomila jej nôžky. Zobrala si dve do ruky a hodila ich po Klausovi.  Klaus sa rýchlo postavil  chytil ich a odhodil. Zobrala ďalšie dve.  Jednu hodila.  Klaus ju chytil a hodil na zem. Caroline sa zatiaľ ku nemu rozbehla a snažila sa mu tú druhú vraziť do srdca. Klaus jej chytil ruku tak silno že od bolesti musela tu nožičku pustiť. Chytil ju a pritlačil ju ku stene.

„Načo to robíš keď vieš že ma tým nezabiješ?!“ zvrieskol.

„Pre ten sladký pocit“ povedala s úsmevom a odsotila ho. Klaus si len napravil koženú bundu a usmial sa.

„Dúfam že sa čoskoro ukludníš najsladšia Caroline“

Caroline schytila stolnu lampu ktorá bola po jej pravej strane a šmarila ju po ňom. On sa jej len uhol.

„Asi to tak skoro nebude..“ zašomral si s úsmevom odišiel von a zatvoril jej dvere.

„Ten hnusný hajzel !! bože môj ako ja ho nenavidím!!“ Kričala na celú izbu.

Hodinu chodila len tak zúfalo po izbe hore dole a rozmýšľala ako sa z tadeto dostane. Snažila si nájsť mobil ale pravdaže jej ho zobral. Dakto vošiel do izby. Bol to dáky hybrid.

„Klaus ti odkazuje že o hodinu sa podáva večera“

„Odkáž Klausovi aby šiel do riti!“

Hybrid len na ňu pozrel a odišiel. Caroline rozmýšľala ako dlho vydrží bez krvy.  Naposledy ju mala pred 5timi dňami a to je už poriadny čas.  Radšej si ľahla na posteľ a snažila sa ukludniť.

O nejakých 5 hodín Caroline vstala z postele a začala chodiť po izbe. Hrdlo ju už pálilo od bolesti. Do izby vošiel Klaus.

„Láska, vyzeráš byť hladná“ oprel sa o zárubňu. Caroline len po ňom zazrela

„Daj mi pokoj!“ vyštekla.

„Ak si to rozmyslíš, a hlad na tebou zvíťazí tak ťa ráno o 8mej budem čakať v jedálni.“ Usmial sa a odišiel.

*****

Caroline celú noc nespala. Pozrela s na hodinky a bolo 6 hodín ráno.

„Musím tam ísť… ale nie takto“ pozrela sa na seba do zrkadla a vypadala naozaj otrasne.

„Potrebujem kúpeľ a dáke šaty“ Pomyslela si a pozrela sa na veľký šatník. Otvorila ho a tam sa jej naskytol neskutočný pohľad na kopu dámskeho oblečenia. Caroline sa len zamračila a začala si vyberať kúsky. Nakoniec sa rozhodla pre čierne rifle a žlté tričko. Zobrala si to a pobrala sa do kúpeľne. Ani ju neprekvapilo že tak ako spálňa aj kúpeľňa bola vybavená samými luxusnými vecami. Sprcha jej naozaj padla dobre. Keď z nej vyšla dala sa do kopy a pobrala sa dole do jedálne.  Keď vošla do veľkej jedálne všimla si ako Klaus sedí na konci obrovského stola a rozpráva sa s nejakým hybridom ale keď s ju všimol sladko sa usmial.

„Ted choď po to“ prikázal hybridovy a ten zmizol.

„Som rád že si prišla dole sladká Caroline..musíš už umierať hladom“

Ted prišiel s veľkou buksou na chladenie a položil ju na stôl. Klaus sa postavil a otvoril ju. Dnu bola kopa sáčkou s krvou.

„Ponúkni sa“ povedal a ukázal na sáčky. Caroline bez váhania jeden zobrala a rýchlo z neho pila. Keď dopila aj 3 sáčok pobrala sa na odchod do izby.

„Caroline počkaj“ zastavil ju slovami Klaus.

„Čo chceš ?“ odvrkla

„Nechcem aby jediné miesto ktoré si tu trávila bolo  v tvojej izbe..možno sa tu zdržíš dlhšie“

Caroline sa len uškrnula „Lepšie tráviť čas tam ako tu s tebou“ Klaus sa len usmial.

„Prosím poď so mnou.. chcem ti niečo ukázať“

Caroline sa len zamračila a išla za ním. Klaus ju zobral do veľkej miestnosti v ktorej boli samé obrazy či už povešané na stenách alebo položené na zemy, s veľkým oknom ktorý mal výhľad na jazero vedľa domu.  Caroline ostala uchvátená.  Tie obrazy boli naozaj krásne. Pozerala sa na Klausa ako chodí medzi tými obrazmi gepardím krokom. Pristúpil k jednému zakrytému a ukázal aby išla bližšie.

„Na niekoho bezcitného vieš kresliť  naozaj nádherné obrazy“ hovorila Caroline zatiaľ čo k nemu išla bližšie.

„Možno nie som taký bezcitný ako si myslíš“ usmial sa a dal dole plachtu ktorá zakrývala obraz. Bola na ňom namaľovaná Caroline ako sa usmievala. Caroline to vyrazilo dych.

Zaslala: *Baška*