Buď mojou princeznou II (11)

Pre čitateľov od 15 rokov.

 

Osoby v tejto časti poviedky:

Damon Salvatore – obyčajný upír, premenený na dočasného reverzného upíra, ako reverzný je ochranca Matky Prírody, pije chlorofyl z rastlín, energiu a silu získava zo Slnka 

Elena – ľudské dievča, ochrankyňa Matky Prírody, dostala darom krídla od Matky Prírody, oheň od dráčika Damonka, telepatiu od delfína Filipa

Stella – reverzná upírka, ochrankyňa Matky Prírody, sestra Ericca, pije chlorofyl z rastlín, energiu a silu získava zo Slnka

Ericc – reverzný upír, ochranca Matky Prírody, brat Stelly, pije chlorofyl z rastlín, energiu a silu získava zo Slnka

nesmrteľná Eunica / Nica – lovec obyčajných upírov, velí šíkom Matky Prírody, je najvyššou silou dobra na Zemi

anjel Iustus – spravodlivý cestovateľ časom a vesmírom od ich počiatku, je vo forme čistej myšlienky, energie a sily, vzal na seba podobu človeka kvôli Elene

Stefan Salvatore – obyčajný upír, premenený na dočasného reverzného upíra, ako reverzný je ochranca Matky Prírody, pije chlorofyl z rastlín, energiu a silu získava zo Slnka

mačko-zajo Despina / Desp – nadprirodzená bytosť, pomáha Darii Salvatore, bielo-modrá srsť, 3 chvostové perá na chrbte, fialové oči, uši dovysoka stojace, v polovičke previsnuté vpred, farebná korunka z pierok na hlave, retiazka okolo krku a hrude

Damian – AlterEgo Damona. Damian sa dokázal oddeliť od Damona v Mesačnom raji a vzal na seba dokonalú podobu Damona

Daria Salvatore – starodávny predok rodiny Salvatore, pôvodná čarodejnica, svetlá, bojuje na strane Matky Prírody proti zlu

Mesačný raj – krajina vytvorená za zrkadlom na povale v penzióne bratov Salvatore. Vytvorili ju pradávne čarodejnice na svoju ochranu a medzi nimi aj Daria Salvatore.

„Stefan, už je to lepšie? Nevoľnosť ustúpila?“ Ericc sa nakláňa nad Stefana, ten leží na zemi. Rozhodol sa byť dočasným reverzným upírom, Stella mu poskytla veľa svojej krvi, až sa Stefanovi urobilo nevoľno.

„Poď, pomôžem ti do postele,“ Ericc dvíha Stefana, vlečie ho hore.

Stella vyhľadala pohľadom Elenu, naznačila jej aby sa obe pobrali von. Baby spolu kráčajú, mlčia.

„Som znepokojená Stefanom, jeho stav sa mi nepáči. Bol ťažko popálený pekelným ohňom, dostal kopec krvi, energie od delfína Filipa aj anjela Iustusa a napriek tomu je stále výrazne slabý. Uzdravuje sa pomalšie… ale zasa bol zranený pekelným ohňom… možno preto?“ Stella krúti hlavou.

„Ďakujem ti Stella, za pomoc a krv. Dúfam len, že to bude pravda a Stefan nepocíti túžbu samčeka. Vieš… ja by som… nie,“ Elena sa usmieva, hanbí sa.

„Viem, neboj… ešte veľmi dlho ti dá pokoj.“

„Tak mi pribudol ďalší stravník na chlorofylové poháre. Budem ich musieť začať vyrábať vo veľkom. Fajn, Stefan aspoň  už nemusí lietať po lese a loviť.“ Elena sa zavesila do Stelly a obe sa stratili v stromoradí.

 

* * *

 

Reverzný upír Ericc pomohol Stefanovi do postele, postaral sa o jeho pohodlie. Cestou späť stretol nesmrteľnú Eunicu na chodbe.
„Ako fešák?“ Eunica ďobla do Ericca prstom. Ericc sa zarazil: „Prečo krásavica?“

„Máš chvíľku času pre opustenú dušu?“ Eunica sa krúti v bokoch, žmurká očkom.

„Čo by si rada?“ Ericc sa usmieva, no netuší kam mieri Nica.

„Dáme si prechádzku lesom?“ Eunica nečaká na odpoveď, sama schádza schodmi, hádže očkom po Ericcovi. Upír pokrčil plece a pripojil sa.

„Kam to bude?“

„To je jedno… poď preč,“ Nica ho ťahá za rukáv a rázne pridá do kroku.

 

Les postupne tmavne, noc preberá vládu. Svižne sa presúvajú, Ericc sa zarazí, sonduje Silou a našiel negatívne energiu v popredí lesa. Ticho Eunice podsúva, čo cíti. Ona prikyvuje, naznačí hlavou smer prieskumu. Zakrádajú sa ticho, zisťujú dvoch obyčajných upírov, ktorí sú tu zjavne noví. Netrvá dlho a stoja všetci štyria zoči-voči.

„Nové tváre?“ Eunica si rýpne.

„Staré tváre?“ cudzí upír si verí, je mladý ešte nemá dosť skúseností a je aj drzí. Vyzýva Ericca k boju. Reverzný sa nerád bije, no keď sa inak nedá… prudko vyrazil, kopol prišelca do brucha. Druhý nový sa len díva, skočí k druhovi, pomáha mu na nohy.

„Fajn, tak ste sa pobavili a teraz zmiznite!“ kričí Ericc.

„Nie, neposielaj ich preč… ešte sa hrajme!“ Eunica drzo provokuje.

„Ok, krásavica! Chceš dostať nakladačku? Prosím!“ Už raz nakopnutý upír ostro vyrazil po Eunice, tá sa len mierne uhla, no nastavila ruku, vrazila ju pod hrudný kôš upíra a vytrhla mu srdce. Telo bez života padlo na zem, Nica drží srdce, nerozhodne ho ponúka jeho druhovi: „Máš záujem o kus tvojho bývalého priateľa?“

Mladý upír sa dáva na útek, lenže Eunica je starodávny žoldnier Matky Prírody, lovec obyčajných upírov a tak sa vrhne za ním, za pár chvíľ ho predbehne, zastaví tesne pred ním. Ericc sa ani nenamáha pomáhať jej. Eunica je nesmierne silná, čerpá silu od Matky Prírody. Stačí jej drobný výpad, druhý upír tiež stráca srdce.

„Prosím ťa Ericc, môžeš sa ich zbaviť? Dík,“ Nica zahodí zvyšky upíra.

Počkám ťa pri potoku. Ericc kývne a zasa mu pripadla práca hrobára. Zahladí stopy, hľadá Nicu. Dievčina si umyla krvavé ruky, vystrela sa pri vode a relaxuje.

 

„Teda, kým si sa zbavil dvoch tiel nastala úplná tma. Čo ťa zdržalo?“ Nica si robí posmech z reverzného upíra.

„Si protiva, trúsiš za sebou telá… hej Nica, toto je ten potok kde si bola dvakrát s Damonom?“

„Hmm.“

„Chudák, sťažoval sa mi, že tu skoro vypustil dušu pri milovaní s tebou,“ Ericc sa chechce a je presvedčený, že jemu by sa to nemohlo stať. Eunica si telepaticky číta v Ericcovej hlave, no a táto namyslenosť sa jej nepáči.

„Prečo sa smeješ? Chceš si to vyskúšať?“ Nica je priama. Ericc sa zarazil, uvedomil si, že si nekryje myšlienky a netuší koľko si Eunica stihla prečítať.

„Ou… to je ponuka?“ Neisto znie otázka chlapa.

„Ponuka? Akože sa ti ponúkam?“

„Ponuka… akože či… no…“ Ericc sa zamotal.

„Nekokci a odpovedaj,“ Eunica sa začína baviť. Ericc je na tomto svete už stovky rokov a nechá sa takto hlúpo zaskočiť.

„Chcem…“ Tíško znie Ericc. Eunica teda vstáva, nájde reverzného pri vode, chopí sa rozopínať gombíky, postupne zbaví zvrškov oboch.

„Aká je voda Ericc? Ak je studená mám problém.“ Ericc skočil do vody, stojí po prsia v silnejšom prúde letnej vody.

„Nie je studená, príjemne chladí… daj ruku, skoč,“ Ericc pomáha Nice.

 

Jedným skokom je pri ňom, letná voda ju aj tak mierne šokuje. Prúd berie Ericcovi Eunicu, načiahne sa rýchlo po nej, bojuje s prúdom o jej telo. Ericc vyhráva, pevne drží poddajné telo nesmrteľnej, tisne si ju k sebe a čaká.

„Máš návrhy, sny či predstavy?“ Eunica sa snaží čítať myšlienky, ale Ericc sa už poučil, skrýva si myseľ.

„Nie… prispôsobím sa ti…“ Ericc tíško šepká, hľadá v tme pery milenky. Ľahúčko sa dotýka, venuje jej letmé bozky, jednou rukou pevne drží telo, aby mu neodplávala, druhou hladí príjemné krivky bokov a pŕs. Eunica sa rozhoduje ako potrestať jeho pôvodnú namyslenosť, asi bude najlepšie predviesť mu to isté, čo zažil Damon, aby sa mu už viac nesmial. Ok, rozhodnuté. Nesmrteľná odpovedá na bozky, priloží mu jednu ruku na hruď a začne pomaly vlievať vzrušenie do Ericca. Jeho telom prechádzajú prvé vlny túžby, sú príjemné, Ericc sa poddáva, pridáva na intenzite bozkov, páči sa mu táto hra.

„Si vzrušujúca… krásna… ďakujem za  ponuku…“ Ericc šepká milenke do pier.

„Som rada… tak sa drž Ericc, jazda začína…“ Eunica mu priložila druhú ruku na bok a klesá s ňou nižšie, hľadá Ericcovu pýchu. Krátko sa zastaví, prsty má hravé, jemné, no neústupné, objavujú, maznajú sa. Ericc sa prehol narastajúcou túžbou, tíško stoná. Milenka presne číta reč jeho tela, presunula ruku na jeho bok. A teraz sa teš chlapče – postupne pridáva ďalšie vlny roztúženia, obe ruky vprávajú silné podnety, upírom začína zmietať živočíšna túžba, chce sa spojiť s Eunicou.

„Bože Nica… pripravíš ma o rozum… prosím…“

 

Ericc je bičovaný rozrušením, silno si tisne Eunicu k sebe, bozkáva jej krk vracia sa k perám, mocne túži po spojení s nesmrteľnou: „Prosím…Nica… dovoľ mi…“ Eunica ho nenechala dopovedať, sama ho bozkáva, ešte stále mu vlieva narastajúcu túžbu, necháva ho trpieť, aby vedel ako sa cítil Damon a viac sa priateľovi nesmial. Reverzný sa trasie, jeho vybičovaná túžba sa už blíži k hranici bolesti, drví telo milenky v objatí, stoná a prosí o milosť.

Nica sa napokon zmiluje, prestáva vlievať nové vlny do nadržaného tela, otvára mu cestu k vykúpeniu. Ericc sa okamžite chopil aktivity, prudko vniká dnu, Eunicu miluje nenásytne, živočíšne, prudké pohyby bokov neberú konca.

 

„Prosím Ericc, pomalšie…“ Eunica šepká milencovi do uška, hlas sa jej smeje, je si plne vedomá, že Ericc je tak vybičovaný do krajnosti, že nedokáže vyhovieť prianiu milenky.

„Nica… pomalšie sa nedá… mučíš ma… nevydržím to…“ Ericcove telo sa prehýba slasťou, prekypuje vzrušením, nepamätá sa, že by niečo podobné zažil.

„Páči sa ti robiť mi samčeka?“ Nica provokuje Ericca, vrtí sa mu v náručí, šeptom podnecuje vášeň. Reverzný si už uvedomil, že Nica si predtým prečítala v jeho hlave vlastnú pyšnú poznámku, že jemu by sa to nemohlo stať. Dostal plne za vyučenú.

„Áno, páči, ale som na pokraji fyzického zlyhania… Nica… prosím už dosť…“ Napokon prosí o ukončenie, nevydrží toto tempo, príde o telo, príde o rozum.

 

Eunica je odmenená jeho pokáním a tak povoľuje, Ericc naposledy zovrie jej telo v náručí, vzdychá blahom, rozvlní boky naplno, vystúpi na vrchol a potom len cesta nadol… telo sa trasie vyčerpaním, slabá bolesť sa hlási, dych je zrýchlený, tep sa blázni. Ericc si siahol na dno vlastných síl.

„Ok, dostal som čo mi patrí. Nemal som sa chvastať…“ Uznáva porážku reverzný.

„Som rada, že si to pochopil. Počkaj ešte, vzala som ti zbytočne veľa energie, časť ti vrátim,“ Eunica drapla Ericca za hlavu, ten chcel protestovať zo strachu, že zasa príde niečo bolestivé. Lenže Eunica mu už vlieva samostatnú silu do svalov, energiu čerpá z Matky Prírody. Silu posiela pravidelne do všetkých kútikov tela i duše. Ericc cíti mierne elektrizovanie tela, mocnie a šíri sa ním pohoda. Zopár chvíľ si užíva narastajúcu silu, až má pretlak v tele i pocit plne nafúknutej lopty.

„Stačí Nica, prasknem ti v náruči a poškodím ťa!“ Položartom dodáva.

„Teraz stačí… ďakujem za samčeka, dúfam, že nebol posledný. Už ma pusť, idem von z vody,“ pragmatická devucha sa hrabe von. Zmorený, no zocelený Ericc vychádza tiež, nahádžu na seba šaty. Ericc objíme nesmrteľnú okolo pliec, kráčajú k penziónu: „Ďakujem Eunica, aj tak to bolo nádherné, si čarovná.“ Vtisol jej posledný bozk do vlasov.

 

* * *

 

Stefan sa cíti celkom fajn, Elena mu priniesla prvý pohár chlorofylu.

„Tak dobrú chuť, drahý. Už by ti teraz mal chlorofyl chutiť, skús,“ dievčina podáva pohár a zvedavo čaká. Stefan sa usmieva, vezme pohár, ovonia: „super aróma a je to sladké, ďakujem miláčik.“ Po troške si dáva do nosa. Cíti mierny tlak v tele, nervozitu, ale toho sa isto zbaví. Ticho v izbe prerušila reverzná Stella.

„Čau dočasný reverzný. Chutí? To som rada, pretože je čas obeda a budeš piť zo mňa,“ ševelí, sadá si k prekvapenému Stefanovi. Elena sa usmieva, otáča k oknu.

„Poďme, odlož pohár, dopraj si poriadnu dávku. Stefan, aspoň dvadsať hltov. Ideš.“ Zavelila Stella, pritiahla si Stefana k sebe, pritisla krk na jeho pery a čaká. Stefan zavrel oči, pomaly hryzie, krv sa mu leje do úst. Nádherne chutí Stella. Kŕmenie pokračuje, Stella trpezlivo čaká, pevne si drží Stefana pri sebe, Stefan ju objal, berie si okrem krvi aj jej pohodu, šťastie a pokoru.

 

Je naplnený intenzitou citu, otvorí oči, pohľady sa im stretnú a Stefanom prebehla triaška. Bože, to nie je obyčajný cit… on… ju snáď… nie, má Elenu! Lenže Stefan sa ešte stále kŕmi a pocit zamilovanosti do Stelly mocnie každým hltom. Sleduje ju zblízka, veď je tak nádherná, pokorná a vzdorná zároveň… bože, je tu Elena a on myslí na Stellu.

Upírka je vysoko citlivá a časť pocitov Stefana sa k nej prebojovalo. Zneistela, žmurká očami, nervózne sa pohla a Stefan okamžite ukončil kŕmenie. Rany sa jej hoja rýchlo.

„Prepáč, vzal som ti veľa? Prepáč… ja,“ jachce Stefan.

„Nie, je to ok. Elena, postaráš sa o Stefana? Ja musím…“ Stella nervózne teká po izbe a vypadne.

„Čo sa stalo Stefan?“ prekvapene zíra Elena. Stefan mlčí a asi tuší, že Stella zacítila jeho prebúdzajúci sa cit. Sám zaskočený vrčí, že nevie. Otočí sa na druhú stranu od Eleny, zmietaný protichodnými pocitmi.

„Tak fajn. Oddychuj, prídem neskôr. Ste tu dnes samá ochota,“ Elena kriví ústa a vychádza z izby. Zbehne do kuchyne, chystá poháre pre reverzných a spomenie si na Damona. Tak rada by ho už zasa videla. Snáď sa mu v Mesačnom raji dobre vodí. Stefan sa celkom uzdravil, samozrejme jazvy mu ostali… tak za pár dní by mohla potajme zmiznúť za Damonom.

 

Zvŕta sa po kuchyni, zastavil sa tam Ericc.

„Ahoj Elena. Môžem dostať obrovský pohár chlorofylu prosím?“ oči sa mu smejú, unavene si sadá.

„Čauko reverzný, si zbitý ako pes. Čo? Prosím.“

„Dík, si moja záchrana,“ Ericc vypije pohár naraz.

„Teda, kde si minul energiu?“ Elena žmúri oči. Ericc si šúcha nos, mlčí.

Elena rozhodí ruky, nemo sa pýta očami. Ericc sa len díva, jeden kútik úst vystúpi dohora.

„Mám ťa prosiť?“ nechápe Elena.

„Bol som s Eunicou,“ tíško šepne, očko žmurkne, prst kolmo na perách. Elena vyvalí oči, široký úsmev, vrhne sa Ericcovi na kolená, objíme ho a šepká do ucha: „To ma zaujíma, hovor.“ Spiklenecky sedia v rohu kuchyne, Elena je pritisnutá k Erikovi, ten šepká a dievča si ukladá každý detail do hlavy. Koniec referátu, Ericc pobozkal Elenu na pery, vstal, ešte sa pohľadom uistil o dodržaní bobríka mlčania a odchádza. Potrebuje súrne spať.

To sú veci, sakra. Ericc a Eunica… Elena radostne krúti hlavou a práca jej ide od ruky. Poháre chlorofylovej šťavy pribúdajú v chladničke.

 

◊ ● ◊

Damon s Despinou pohodlne pristál pred domom pradávnej čarodejnice  Darie Salvatore. Po dlhšom hašterení sú z nich predsa len priatelia.

„To sú k nám hostia! Vitajte obaja. Konečne Despina, že sa ukážeš aj ty,“ Daria je plná radosti.

„Ďakujem madam, kde je Elena?“ Damon sa uklonil ako gentleman.

„Damon, mám prosbu, vrav mi jednoducho Daria a tykaj mi.“ Upír sa zarazil, nie je si istý vhodnosťou tykania mocnej čarodejnici. Daria vidí jeho rozpaky: „Ale… kvôli mne je to vhodné.“

„Ako si želáte… želáš, Daria,“ sakra, bude si musieť zvyknúť.

„Milí moji, Elenu povolala Matka Príroda, odišla.“

„Ou… kedy a kam, Daria?“ Damon je nemilo prekvapený.

„Viem len, že Démon zranil Stefana a Elena mu letela na pomoc. No áno, ešte viem, že sa to dobre skončilo pre Stefana… ale nie pre Alexa,“ smutne sa díva na Despinu i Damona, v skratke im dopovie zvyšok. Damon je namrzený, podráždený, až napokon planie hnevom.

„Démon, zasa Démon! Ten sukin syn, stále bude obchádzať okolo nás?!“ Kričí hnevom, vstal a musí sa ísť prejsť vôkol. Alexa mal rád a už ho neuvidí… do riti, nasleduje výkop nohou, kamene lietajú povetrím.

 

Daria osamela s Despinou.

„Ste priatelia Desp? To je len časť noviniek pre Damona. Musím mu ešte oznámiť… no… skrátka Damian sa akosi dostal cez zrkadlo do penziónu a ja neviem kde je,“ Daria sa previnilo tvári.

„Nie! Ako a kedy? Ja som sa už dohodla s Damonom, že Damiana pošleme k Smrťke Bib a ty si ho stratila? Daria, Damon bude zúriť… on si neželal, aby Damiana dakto videl… chcel ho zatajiť. Neviem prečo, lenže teraz je to už aj tak jedno. Tak toto mu oznám sama… už som videla ako sa dokáže nazúriť.“ Despina sa vzdialila preč z domu, rozhodnutá prečkať ďalšiu búrku hnevu Damona v bezpečí úkrytu.

Damon chodí hore dolu, všimol si odchod Despiny, neprikladal tomu veľký význam. Daria vyšla pred dom, čaká na Damona, kýva mu, naznačuje aby sa vrátil.

 

„Áno Daria?“ Damon sa neochotne primotkal k nej.

„Drahý môj… si nahnevaný a budeš ešte viac…“ Daria kriví ústa, priviera oko.

„Fajn, dávkuješ mi pohromy? Pokračuj a daj už všetko naraz!“ Hučí upír.

„Nekrič, nie som na to zvyknutá!“ Bráni sa čarodejnica.

„Sorry, ale akosi ma tu stretávajú prevažne zlé veci. Neotáľaj, počúvam,“ Damon sa prinútil sadnúť. Daria rýchlo vošla dnu, vzala veľký pohár chlorofylu, letí s ním k upírovi.

„Ponúkni sa prosím,“ láskavo mu podáva pohár. Damon nevraživo pozerá na Dariu, no berie si ho, obrátil ho do seba na šup.

„Ďakujem, predpokladám, že som sa mal s týmto ukľudniť. Som viac a viac napnutý… Daria, čo sa stalo?“ Damon sa nakláňa k čarodejnici.

„Damian sa stratil, prešiel cez zrkadlo do penziónu a neviem ho teraz nájsť,“ vyhrkla naraz zo seba Daria. Upír otvoril ústa prekvapením, prichádza pobúrenie: „To si robíš… tak… Daria, ja…“

 

Damon prudko vstal, beží preč, musel by strašne kričať na starenu. Uteká lesom, zúri, nie je schopný si sám nijako pomôcť. Ďalšia pohroma za krátku dobu čo je v Mesačnom raji. Despina všetko videla, pustila sa za Damonom, stíha ho sledovať. Upír sa zastavil, ruky v bok, díva sa do zeme, rýchlo dýcha.

Despina sa odvážila bližšie. Vplávala mu pred oči, blíži sa, je takmer na dosah: „Damon, môžem sa k tebe pritúliť? Potrebujem to.“

„Nie som v nálade na túlenie!“

„Potrebujem to, prosím.“

„Radšej by si ma mohla praštiť prúdom…“

„Fakt chceš?“

„Tak nie… praštila ma Daria pred chvíľou… Damian jej zmizol z radaru. Do riti! Všetko sa mi sype pod rukami!“ Nová vlna hnevu, priamy výkop, kusy trávy lietajú vôkol. Despina sa uhla, minulo ju to o kúsok. Damon sa zháčil.

„Prepáč, ešte ti ublížim… poď sem… keď potrebuješ,“ upír načiahol jednu ruku, Despina sa usádza v dlani.

„Ďakujem, môžem k tvojej tvári?“ Fialové očká a jej hlavička isto kráčajú za cieľom – utíšiť zlosť upíra. Damon si hlboko vzdychol, bezmyšlienkovite íska Despinu, prechádza jej jemnú srsť. Dotyk dokonalého kožúška ho trošku upokojil. Žmurkol na Despinu, túli sa k nej.

„Ty malá čarodejka… dobre, vyšlo ti to… som pokojnejší. To však nerieši problém Damiana. Vieš čo sa všetko môže stať? Nájdu ho, ak je vonku, mám tam kopec nepriateľov… už je možno mŕtvy. A to ani nespomínam, keď sa objaví v penzióne… Kriste pane! Ja musím ísť za ním!“ Naraz si plne uvedomil Damon.

 

„Reverzný upír, sadni si na riť a počúvaj ma!“ Rázne zahrmela Despina.

Damon sa zarazil, vie čo Despina dokáže ak ju neposlúchne.

„Fakt ma chceš v tejto situácií praštiť elektrickým výbojom?“

„Fakt ti chcem povedať, že Damianovi vonku nepomôžeš, nenájdeš ho, akurát sám seba ohrozíš. Myslíš vôbec niekedy pár krokov dopredu?“ Despina nahla hlavičku bokom.

„Myslím… tak čo robiť?“ Zúfalo si premeriava bielo-modrého mačko-zaja, jeho sýto fialové očká.

„Ty seď na zadku, mimo Mesačný raj ťa nepustím. Ak sa dostal von Damian, tak len preto, že je iba nepatrná časť teba… ty sám neprejdeš. Ani sa neunúvaj skúšať to. Bola som si overiť kúzlo na teba a je vysoko aktívne. Pokúsim sa ho zavolať, či nájsť a ty mi za odmenu poskytneš jednu spomienku!“ Despina sa krúti v dlani.

„Hej?“ Damon neveriacky púli oči.

„Hej.“

„A si si istá, že ju nájdem v hlave?“

„Áno. Spomenieš si a povieš mi, prečo si pri mne taký roznežnený. Musíš mať v sebe nejakú stopu k mocnému zážitku. Inak si neviem vysvetliť, prečo je tomu tak. Čakám Damon,“ Despina priplávala k nemu, sadla si na rameno a obtiera sa mu o líce.

„Neuveriteľná si… mazel… to som ešte nevidel… nemám žiadnu spomienku o akú žiadaš.“ Damon sa usmieva, kryje si myšlienky, pretože spomienka mu trčí v hlave ako maják.

„Damon ja čakám… a ver mi, ja tú spomienku cítim,“ Despina si ľahla na jeho rameno.

 

„A dobre. Mal som biele mačiatko ako chlapček. Matka mi ho darovala a pomáhala mi sa o neho starať. Vybrali sme mu spoločne meno… volala sa Lady M. Neskutočne krásna lady z nej vyrástla, ladnosť sama, všade ma sprevádzala, rozumeli sme si, bola mojím spovedníkom. Miloval som ju tak, ako len dieťa môže. Po roku otec priniesol nového loveckého psa a hneď sa spolu s Lady M pobili. Ona mu natrhla ňufák, on jej prekusol krk. Na to zranenie mi za pár dní zomrela. Zlomilo mi to srdce. Matka mi chcela zadovážiť ďalšiu bielu mačku, ale ja som už nikdy nechcel mať žiadneho maznáčika, pretože som sa bál, že raz o neho zasa prídem. Nechcel som dobrovoľne podstupovať riziko novej straty a bolesti. Až ty si mi otvorila dvere k tejto spomienke na Lady M a matku…“ Damon sa díva do lesa, čierne oči sa lesknú slzami, spomienka na detstvo bolí. Hladká Despinu, snaží sa potlačiť slzy a narastajúcu hrču v krku.

„Ďakujem, milý priateľ. Vedela som o nej, Daria mi ju dávno spomínala. Snívala som o tom, že raz ti ju možno pripomeniem. Môj sen sa splnil, díky ti osud,“ Desp naznačila poklonu hlavičkou.

„Výborne, ty si svoju časť splnil, je rad na mne. Damon, choď späť za Dariou, ja idem hľadať Damiana. Ostaň u Darii, keď dačo zistím, viem presne kde ťa nájdem. Ok?“ Damon prikývol, cesty sa im rozchádzajú.

 

* * *

 

Despina plní sľuby na sto percent. Prešmykla sa do penziónu, pomáhajú jej kúzla Darie aj Matky Prírody. Stala sa dočasne neviditeľnou. Musí si dávať pozor na citlivé nadprirodzené bytosti, ktoré sú schopné ju zamerať. Presúva sa ticho penziónom, skúma, počúva…

 

Zaslala: IVETKI