Buď mojou princeznou II (10)

Osoby v tejto časti poviedky:

Damon Salvatore – obyčajný upír, premenený na dočasného reverzného upíra, ako reverzný je ochranca Matky Prírody, pije chlorofyl z rastlín, energiu a silu získava zo Slnka

Elena – ľudské dievča, ochrankyňa Matky Prírody, dostala darom krídla od Matky Prírody, oheň od dráčika Damonka, telepatiu od delfína Filipa

Stella – reverzná upírka, ochrankyňa Matky Prírody, sestra Ericca, pije chlorofyl z rastlín, energiu a silu získava zo Slnka

Ericc – reverzný upír, ochranca Matky Prírody, brat Stelly, pije chlorofyl z rastlín, energiu a silu získava zo Slnka

nesmrteľná Eunica / Nica– lovec obyčajných upírov, velí šíkom Matky Prírody, je najvyššou silou dobra na Zemi

delfín Filip– starodávny pútnik Zemou, je s ňou od počiatku,  ochranca Matky Prírody

anjel Iustus– spravodlivý cestovateľ časom a vesmírom od ich počiatku, je vo forme čistej myšlienky, energie a sily, vzal na seba podobu človeka kvôli Elene

Smrťka Bibiana / Bib– starodávna súputníčka Zemou, tvorí základ Univerza

veverko-dráčik Damonko – starodávny sprievodca Zemou, je s ňou od počiatku, ochranca Matky Prírody

Stefan Salvatore – obyčajný upír, premenený na dočasného reverzného upíra, ako reverzný je ochranca Matky Prírody, pije chlorofyl z rastlín, energiu a silu získava zo Slnka

pekelný Démon – prvý námestník pána pekiel, padlý temný anjel

čarodejka Bonnie– ľudské dievča

mačko-zajo Despina / Desp – nadprirodzená bytosť, pomáha Darii Salvatore, bielo-modrá srsť, 3 chvostové perá na chrbte, fialové oči, uši dovysoka stojace, v polovičke previsnuté vpred, farebná korunka z pierok na hlave, retiazka okolo krku a hrude

Damian – AlterEgo Damona. Damian sa dokázal oddeliť od Damona v Mesačnom raji a vzal na seba dokonalú podobu Damona

Daria Salvatore – starodávny predok rodiny Salvatore, pôvodná čarodejnica, svetlá, bojuje na strane Matky Prírody proti zlu

Mesačný raj – krajina vytvorená za zrkadlom na povale v penzióne bratov Salvatore. Vytvorili ju pradávne čarodejnice na svoju ochranu a medzi nimi aj Daria Salvatore.

Thor – červený jednorožec, najsilnejší svojho druhu na Zemi, slúži pekelnému Démonovi v medzipriestore

                                                              

Damona sme opustili v najväčšej pohode, ležal vo vysokej tráve, na hrudi mal zloženú Despinu, hýčkal jej kožúštek prstami, sám mal zavreté oči, blažený výraz na tvári, panter v ňom priadol. Despina bola nútená dať si pauzu v konverzácií, Damon sa odmietol dať rušiť.

„Haló… priateľ môj, už tu ležíme pol dňa. Si neskutočný… mám

vymasírovanú kožu na rok dopredu. Prosím, venuj mi pozornosť,“ Despina je už podráždená.

„Čo robíš? Daj mi pokoj… je mi krásne, neruš ma,“ upír sníva so zavretými očami.

„Prečo ti je so mnou tak krásne?“ Despina sa nevzdáva.

„Môj hmat je z teba v siedmom nebi.“

„Prečo?“

„Si hebká, krehká, poddajná, spĺňaš všetky atribúty na siedme nebo pre môj hmat. Som vysoko citlivý, ak si si ešte nevšimla.“

„To nie je jediný dôvod, hmat. Daj viac,“ Despina bodá do Damona.

„Nedám…“ Damon otvoril jedno oko, usmieva sa prešibane na mačko-zaja ležiacom na jeho hrudi.

„Neprovokuj, vieš, že ťa môžem ľahko prinútiť,“ Despina mu vracia úsmev.

„Môžeš, ale neurobíš.“

„Fakt?“

„Hmm.“ Damon zdvihol hlavu, díva sa do fialových očí.

„Dobre, máš recht, nepoužívam elektrický výboj pre vlastné potešenie. Ale aspoň si sa prebral a môžeme sa pohnúť ďalej v plánovaní spojenia Damiana s Bib.“

„Ako to chceš naplánovať?“ Damon si líha na bok, Despinu si preložil na druhý.

„Hééj, ty so mnou manévruješ ako s domácim maznáčikom,“ búri sa Despina.

„Prečo? Snažil som sa ti vytvoriť pohodlie,“ prekvapene zamrkal Damon.

 

„Ok. Treba to naplánovať. Ste obaja v Mesačnom raji za zrkadlom, chránení kúzlom, zatiaľ o vás nevie nikto kde ste. Iba Matka Príroda, Elena, ja a Daria Salvatore. Musíme dostať Bib do penziónu, Damiana včas presunúť z Mesačného raja do blízkosti Bib. Bude si myslieť, že si to ty, prevedie ho do podsvetia a máme po problémoch. On bude spokojný, pretože Bib miluje, Bib bude nadšená, že má pri sebe Damona. No a ty tiež, pretože sa vyhneš podsvetiu. Jednoduché,“ Despina leží na Damonovom boku, kopká nožičkou, až jej cingá čierna retiazka okolo krku.

„Takto podané je to jednoduché, lenže máš tam toľko možných problémov… zlé načasovanie, ja neviem… Bib si to rozmyslí. Čokoľvek sa môže stať,“ Damon sa krúti.

„Chceš po nose? Takto mi pomáhaš a pozitívne ma podporuješ?“ Despina žmúri fialové očká, špúli malú papuľku.

„Dívam sa na vec triezvo, je tam veľa neznámych. Desp, môžem ti hovoriť Desp?“ Zarazil sa Damon za svoju nevychovanosť.

„Ste rovnakí s Damianom, neuveriteľné. Dobre,“ veľkodušne dala súhlas.

„Dík. Nie sme rovnakí! Ja som o 99% lepší.“

„A to jedno percento?“

„To je Damian. Nechcem, aby sa o ňom dozvedeli. Musíme ho podstrčiť Bib tajne,“ Damon sa vážne tvári.

„Si ma zaskočil… prečo? Nič zlé na tom nie je,“ nechápe Despina.

„Nechcem a basta. Ty si mi tiež nevysvetlila, prečo som musel potvrdiť, že ťa chcem vidieť!“ Štekol upír.

„Ok, ok… kľud samonaser,“ Desp pobúrene pohodila hlavičkou.

„Aké sú tvoje možnosti Desp? Vieš Damiana dostať preč cez zrkadlo?“

„Viem, ale Daria na to príde. Musím na chvíľu zrušiť kúzlo, povoliť prechod Damiana.“

„Návrh… ja som očipovaný, teda Smrťka mi vpravila do mysle odkaz na seba, keď ju zavolám, príde aj z konca sveta. Pôjdem pred zrkadlo s Damianom, zavolám na Bib, ja sa vrátim sem a Damian ju počká. Ale ako dopadne ich stretnutie sa neodvažujem odhadnúť. Damian si to musí sám vybaviť s Bib.“ Pravda pravdúca. Despina uznanlivo kyvká hlavičkou: „Nóó, to by šlo. Pod jednou podmienkou!“

„Áno, ty moja malá diktátorka?“ Damon jemne potiahol uško a žmurkol na Despinu.

 

„Damon, berieš ma ty vážne? Mám ťa šľahnúť? Ty si stále myslíš, že som, ktosi iný a nie tá za ktorú sa vydávam!“  Upír sa široko usmial a včas si neskryl myšlienky. Despina si prečítala jeho pochybnosti.

„Ok!“ Skríkla, v mihu sa presunula kúsok od Damona a vytvorila silný elektrický výboj. Damon vykríkol bolesťou, skrútil sa. Leží, zasa plytko dýcha, koncentruje sa, vytláča bolesť z tela.

„Desp… au… ty malý podvraťák!“ Kričí zlostný Damon.

„Ja? Ty si pochyboval a dosť dlho! Teraz si si už na čistom! Či?“ Despina sa nerozvážne priblížila, Damon ju v mihu schmatol za telíčko.

„Vyjasnime si pravidlá… ešte raz ma šľahneš, tak ťa bez milosti prekusnem vo dvoje! A teraz choď ďalej odo mňa!“ Damon ju odsotil preč od seba. Despina nečakala taký rýchly útok, ani nestačila zareagovať a už ju upír odhodil bokom. Sakra, tak na tohto týpka si bude musieť dať pozor.

Obaja sú nepríjemne zaskočení, ale hrdí a ani jeden sa nemieni prvý vzdať, skloniť hlavu, či si uznať chybu.

 

* * *

 

Tak to je na dlho, my sa zatiaľ poďme pozrieť za Damianom. Temná stránka Damona. Až prechodom do Mesačného raja za zrkadlo sa akoby aktivoval, či viac vystúpil do popredia a mal toľko sily, aby vzal na seba podobu Damona a oddelil sa od neho. Pekne vystrašil Damona, keď z neho vystúpil… to stálo za pohľad. Vyvalený Damon civel na Damiana, dokonca sa ho bál dotknúť, bol na pokraji duševného zrútenia. Jáj, to bolo dobré.

Lenže teraz je Damon preč, ušiel od Damiana, pretože mu Damian zámerne poskytol pohľad do podsvetia v ktorom chce byť Damian so Smrťkou Bibianou. Damian ju tajne miluje už dávnejšie.

Och, je tak krásna, nebojácna, plná rozhodnosti, priama… bože ako rád by jej slúžil.

Damian sa  vzchopil, vyskočil na nohy a poďme hľadať cestu ku zrkadlu.

 

Možno sa dajako premotká späť cez zrkadlo, vystúpi na povale v penzióne bratov Salvatore, ba možno sa tam stretne s Bib. Usilovne si spomína na cestu, orientuje sa celkom slušne, cesta mu ubieha Mesačným rajom rýchlo. Blíži sa k miestu prechodu, tak to bude hop, alebo trop. Damian sa poobzeral, stojí pred zrkadlom, krátko zaváha, skúsi rukou a čuduj sa svete, ruka prešla na druhú stranu.

Výborne, tak hop a je celý na povale v penzióne. Otočí sa späť ku zrkadlu, skúsi rukou, lenže tá narazila na sklo. No, cesta späť nemožná. Dobre, aspoň už Damian vie, že povala nie je jeho únikové miesto. Na chvíľku si sadol na zaprášenú krabicu, rozhutuje ako je to možné, že sa dostal preč z Mesačného raja. Že by iba jednostranné kúzlo? No to je v zásade jedno, čo ďalej? Musí sa tu trošku zorientovať, na chvíľku schovať a potom sa uvidí.

Damian tichúčko otvára dvere na chodbu a načúva…

 

* * *

 

Maródov plná izba. Ťažko popálený Stefan pozvoľna naberá istotu, už sám prejde po dome, Elena, Bonnie i Eunica sú čulejšie, štebotajú, chichocú sa, doberajú jedna druhú.

Keď sa všetci zídu v salóne je ich malé mužstvo. Anjel Iustus, delfín Filip, dráčik Damonko, reverzný upír Ericc, jeho sestra Stella, Elena, Bonnie, nesmrteľná Eunica, Stefan. Deväť postavičiek si hovie na pohovkách, kreslách, popíjajú, debatujú. Stefan sa už dávnejšie zaujímal o reverzných upírov, ich život, stravu, zvyky a pod. Veď aj Damon je už dlhú bodu dočasný reverzný upír. Pohráva sa s tou myšlienkou dávno a keď sa teraz vyhrabal z najhoršieho priamo sa rozhodol, že sa chce stať reverzným.

 

„Môžete mi všetci venovať chvíľku pozornosti, prosím?“ Stefan sa usmieva na svoju lásku Elenu. Dievčinka mu úsmev opätuje. Osem párov očí pozorne sleduje Stefana.

„Chcem vám všetkým oznámiť, že by som sa rád stal reverzným upírom… teda dočasným reverzným.“ V salóne nastalo absolútne ticho, počuť padať peľ z kvetov. Ericc a Stella sa zdesene dívajú na Elenu. To ona nechce, aby sa Stefan stal reverzným upírom a obaja prítomní reverzní jej to sľúbili. Lenže teraz nastala nová situácia. Elena je zamrznutá, nevie čo robiť. Anjel Iustus si číta postupne v hlavách prítomných, usmeje sa, už má obraz vytvorený.

„Mám otázku Stefan. Prečo práve teraz prišiel tento oznam?“ Iustus sa pokúsi vmanévrovať Stefana kam ho potrebuje dostať.

„Iustus, možno preto, čo som prežil. Dostal som druhú šancu a rád by som ju využil… oznamujem to všetkým a zároveň sa všetkých pýtam, ako sa ním môžem stať, prípadne kto mi s tým môže pomôcť,“ Stefan odkryl všetky karty.

„Stefan, dobre to máš premyslené?“ Elena neisto habká.

„Áno, láska moja. Damon je mojím svetlým príkladom. Zvládol to v pohode, prečo ja nie?“ Úprimne sa diví Stefan. Elena prehltla na prázdno, posiela telepaticky myšlienku Stelle a Ericcovi: „Čo teraz? Pomôžete mu?“ Stella sa díva na brata a vracia Elene otázku: „Chceš?“ Elena je na rozpakoch, ak bude aj Stefan taký úspešný reverzný, čaká ju ďalší upír, čo sa bude dožadovať samčích služieb a bude sa chcieť milovať s Elenou. Lenže Elena na to nie je pripravená. Ešte nie. Mlčí a čaká.

Anjel Iustus sa zapája do telepatického rozhovoru: „Elena, Stefanovi sa asi samček nepodarí, je po ťažkom zranení. Minimálne dlhé roky sa mu nepodarí s tebou milovať ako človek.“ Elena radostne pozrie na Iustusa, žmurkne na Stellu a Ericca a tým je jasné, že idú do akcie.

„Nó Stefan, keď chceš byť dočasný reverzný, musíš sa z nás oboch napiť,“ Stella si sadá k Stefanovi.

„Potom musíš prejsť na chlorofylové poháre. Za krátky čas si ešte cucneš zo mňa a Ericca a keď budeš naďalej len na chlorofyle bude z teba úspešný dočasný reverzný upír. Jedna výstraha pre teba. Akonáhle sa napiješ našej krvi, nesmieš už piť ľudskú, či zvieraciu, bude ti z nej veľmi zle. Tu máš fakty. Rozhodnutie je na tebe.“ Stella letmo pobozkala Stefana na líce a šla za bratom.

„Ericc si rozhodnutý mu pomôcť, či to bude iba na mne?“ Tíško sa pýta brata v súkromí.

„Stella, vieš že je po úraze a jeho samček nebude schopný akcie?“ Uisťuje sa Ericc.

„Myslím, že práve preto nám to Elena dovolila. Je to hold potvora!“ Stella drcla brata do brucha a obaja tíško vyprskli smiechom.

 

„Ďakujem vám za objasnenie a ja teda rád prejdem na chlorofyl. Kedy môžeme začať?“ Stefan sa rúti k reverznosti, ako len vládze. Stella vyzvaná, odhodlaná, ide do boja.

„Ok, ide sa na vec,“ skočí ku Stefanovi, sadne si vedľa neho, objíme maróda okolo pliec, pritiahne si ho k sebe, mierne zakloní hlavu pre lepší prístup ku krku. Stefan nepil dlho ľudskú krv, obáva sa málinko.

„Stefan, ja nie som človek, som upír a s Eleniným dovolením, poď si so mnou trošku užiť. Napi sa koľko vládzeš,“ Stella rázne stiahne Stefana k sebe, pritisne si krk k jeho ústam a čaká.

Stefan zahryzne, krv vyteká, upír saje a Stella mu chutí výborne. Zavrie oči a kŕmi sa hodnú chvíľku. Stella drží, čaká, vlieva mu pohodu do duše, tíši jeho nervozitu. Stefan už ide prasknúť, ale Stella ho ešte pridŕža pri sebe a núti pár hltov navyše. Kŕmenie sa končí, Stefan sleduje hojenie rán na krku Stelly. Všetko je v poriadku.

„Ďakujem, chutíš výborne, ako…“ Nedokončil Stefan.

„Ranná svieža lúka,“ pomohla mu Stella, spomenula si na Damona, ktorý použil toto prirovnanie, keď sa dosýta napil zo Stelly a stal sa nechcene a nečakane dočasným reverzným upírom.

„Áno, bože Stella, to je presné… ranná svieža lúka!“

„Ja viem, presne toto povedal Damon, keď som ho stvorila,“ usmieva sa Stella.

V salóne sa rozhostilo znova ticho. Sledujú ako bude zvládať nový nápor krvi a chlorofylu maród. Stefanovi je trochu nevoľno, tak sa natiahne na zem.

 

 

◊ ● ◊

„Vravím ti, užívaj si jazdu, Bib, môj Thor je najmocnejší červený jednorožec na svete. Silu má za troch, vidíš tú majestátnosť? Bib, kam sa dívaš, sakra?!“ Démon sa hnevá na Smrťku Bibianu. Vzal ju z podsvetia k sebe do medzipriestoru aby prišla na iné myšlienky. Lenže baba je stále smutná a zlomená, že nemá Damona.

„Áno, je krásny. Zastav, chcem vystúpiť.“  Démon nervózne trhne uzdou, Thor brzdí až lieta prach a kamene dookola. Bib vystupuje z povozu, kráča ku jednorožcovi. Zviera má sýto červenú farbu srsti, hrivu, chvost a manžety nad všetkými kopytami je uhľovo-čierna. Červený magický roh na čele, zrenice blýskajú čiernou farbou. Bib pohládza jednorožca, masíruje mu krk, mazná sa s ním. Thor cíti obrovskú moc a silu pri sebe, tak len pokorne drží a čaká.

„Bibiana, nastúp si, pôjdeme ďalej,“ súri Démon.

„A kam? Ja už nechcem ísť nikam. Zostanem tu,“ Bib sa rozhliadne a kam oko dovidí je len šedá púšť, prach, kamene a pusto.

„Čo? Si stratila zvyšky rozumu? Sadaj, lebo ti pomôžem bičom!“ Zahrmel Démon. Bib skloní hlavu, vracia sa do povozu. Démon švihol bičom nad Thorom, ten vyrazil vpred. Letia šedou krajinou, Démon si užíva rýchlu jazdu, nadchýna sa prácou svalov jednorožca. Darmo, je to nádherné a mocné zviera.

„Ideme k nám, moja favoritka, horúca kráska nám ponúkne dačo pod zub a potom vymyslíme, čo spraviť s tebou a Damonom. Do riti, nemôžem sa na teba pozerať… to je des, čo vie spraviť láska s babami.“ Znechutený Démon potriasa hlavou. Brzdí pred svojím obydlím, schádzajú z povozu, sluhovia už čakajú, postarajú sa o Thora i vozík.

 

V prítmí izby, po nasýtení a dobrom pití Démon pôsobí dojmom spokojného človeka. Ticho sedí vyvalený v kresle, pozoruje Bib.

„Čo by si chcela?“ Bib neveriacky pozrie na Démona.

„Damona.“

„Sondoval som okolo penziónu, zháňal informácie o ňom. Stratil sa… skôr je dobre ukrytý, ako sa stratil. Nie je… momentálne. Ale… daj mi čas a ja ho nájdem!“ Vážne vraví Démon.

„Ako to, že sa stratil? Naposledy ho viedla Elena pod svojimi ochrannými krídlami z izby odo mňa a odvtedy som ho nevidela,“ zlomene si spomína Bib.

„No, Elena je v penzióne, dáva si dohromady Stefana… trošku som ho popálil. Hajzel, ušiel mi, už mal byť mŕtvy. Nevadí, nabudúce. Takže keď je tam Elena, bude tam aj Damon. Čo by si povedala na malý výlet do penziónu?“ Démon sa diabolsky usmieva.

„Som vypovedaná z povrchu Zeme. Nemala by som sa tam ukazovať… aj keď, vypovedala ma Matka Príroda a tá mi vzala Damona.“ Rozmýšľa nahlas Bibiana.

„Šikovná Bib, pokračuj v úvahe, táto sa mi páči…“ Démon číha a je rád, že sa kamsi už konečne pohli.

„No, čo tam chceš? Nezaujímajú ma tie kreatúry okolo. Chcem len Damona.“

„Musíme ho nájsť, sám k tebe nepríde. Snívaj ďalej… keď ho nájdeme, čo potom?“ Démon podnecuje rozhodnosť v Bib.

„Vezmem si ho do podsvetia. Čo iné? Budeme tam tancovať?“

„Dohodnuté! Ideme do penziónu, nájdeme Damona a ty si ho berieš so sebou. Ja si prípadne vezmem Stefana, či ho tam rovno…“ Démon sa len škerí.

 

◊ ● ◊

Damon dostal už druhú ranu prúdom od Despiny. Je namrzený, bolí ho telo. Dvíha sa po zásahu, poberá sa preč, na Despinu sa ani nepozrel. Kráča z nohy na nohu, hlava prázdna. Despina zostala pozadu, namosúrená, pokorená a odhodená. Nie je zvyknutá, aby prehrávala. A Damon jej uštedril šťuchanec, lenže ten bolí viac na duši, ako na tele. To ešte pred chvíľkou ležala pokojne na jeho hrudi, bola ískaná šikovnými prstami a Damon priadol a vrnel blahom. On je na vine… podceňoval ju… tak ho šľahla…

Ale s výsledkom nie je nadšená… a mohla ho aj menej… no… mohla.

 

Damon sa vlečie k lesu, kde nechal Damiana, možno ho kdesi nájde. Do prdele, som tu v Mesačnom raji ako na horskej dráhe, každú chvíľu hore a zas dole. Som debil, nekryjem si myšlienky… ale fakt sa nezdalo, že by mohla vládnuť takou mocnou zbraňou, ako je elektrický výboj. To máš za to kretén, že si nepozorný… Upír kráča z nohy na nohu, telepaticky volá Damiana. Nič, ticho. Super, čo teraz? Damon si sadol do trávy, začína byť hladný. Vezme bezmyšlienkovite trávu do ruky, vloží do úst, žuje a kŕmi sa. Celkom fajn, dá sa…

Despina sa presúvala za ním do lesa. Schovaná sleduje, ako sa Damon pasie, úsmev sa jej derie na pyštek. No, je senzačné, že mu stačí tráva a nezabíja nám tu zver. Mala by som sa ukázať a dajako to zrovnať…

Despina oblúkom opúšťa úkryt, vchádza Damonovi do zorného poľa. Damon o nej vedel už skôr, podarilo sa mu zamerať ju, takže nie je prekvapený. Despina sa blíži, zúrivo rozmýšľa čo povedať. Už sú tak na dva metre od seba, pohľady sa stretli, Damon je neutrálny, ale nepomáha jej.

Ou, Desp, tak to bude len na tebe, veličenstvo Damon je urazené.

 

„Rada… hmm… chcela… á, čo si myslíš o Mesačnom raji?“ Vyvalila zo seba úplne nezmyselnú otázku a vykoľajila oboch naraz. Damon zamrkal, moment zaváhal: „Že keď tu nájdem ešte jednu takúto protivu, podám oficiálnu sťažnosť u Darie Salvatore!“ To už Despina žmurká prekvapením.

„Prečo?“

„Prečo podám sťažnosť? Či prečo si protiva?“

„Nó…“ Despina je mimo.

„Pretože na teba treba mať zbrojný pas a máš byť označená na čele ako nebezpečná a pretože šľaháš nevinných a si zákerná!“ Zúrivo hučí Damon.

„Aha…“ Despina sklopí oči a je ticho. Damon to asi prehnal… trošku. Ticho je nepríjemné a tak Damon spraví prvý ústretový krok.

„Ospravedlň sa mi,“ ticho žiada Damon. Despine vyletia bojovne oči, už chce čosi nepríjemné povedať, ale stretne sa s pohľadom Damona a ten výslovne prosí, aby sa ospravedlnila. On sa chce udobriť, ale musí sa Despina skloniť.

Damon čaká, pohľad mäkký, no bez omluvy sa ďalej nedostanú. Despina zapichne oči do zeme, presúva sa k Damonovi, pritisne sa mu ku tvári. Lenže je ticho. Damon zavrel oči, silou vôle si drží ruky pri tele, hoci by ju tak rád pohladkal… nie, musí sa mu ospravedlniť.

 

Inak pohľad pre bohov – Despina, mačko-zajo,  tesne pri tvári Damona, obaja majú zavreté oči, ticho sa dá krájať. Damon sa zhlboka nadýchol a pomaly sa odvracia od Despiny. Otvoril oči, sklamanie ním prebehlo, zostal smutný.

Despina cíti jeho sklamanie: „Prepáč a nie len za ten posledný úder. Prepáč aj za…“ Damon sa spýtavo pozrel.

„Aj za rozbitie duševnej rovnováhy pred tým, ako si bol s Elenou. Dlho som ťa trápila, až som to prehnala. Prepáč…“ Despina sa otáča a chce ísť preč. Damon načiahne obe ruky, vytvorí kolísku z dlaní a ticho pozýva Despinu k sebe. Stretnú sa im pohľady, dívajú sa dlho do očí, až si napokon porozumeli a v tichu sa z nich stali nerozluční priatelia. Despina mu vplávala do dlaní, Damon sa jemne usmial, pritisol si ju k tvári, pobozkal uško a začal jej masírovať kožúštek prstami.

„Ďakujem Desp, dnes som získal cenného priateľa.“

„Ja ďakujem tebe za lekciu. Bolelo to, možno viac ako teba výboj…“ Desp odvracia hlavu, ťažko sa jej o tom rozpráva.

„Za akú lekciu?“

„Keď si ma odsotil… to bolelo… na duši.“

„Preto som to spravil a nemáš za čo,“ Damon silnejšie stisol telíčko Despiny.

„Damon, toto už nikdy nerob! Nestískaj ma, ja som samý inštinkt, zasa ťa zasiahnem! Nerob to viac!“ Vreští Despina a sama sa vyľakala, že zasa trafí Damona.

„Ok. Prepáč.“ Damon sa zháčil a povolil stisk.

„Sakra, ja nie som plyšová, na hranie!“

„Ok, už nikdy viac… ako to môžem napraviť?“ Damon nevie narýchlo čo robiť.

 

Despinu ponuka zaujala. Privrela oči, nakláňa hlavu raz na jednu stranu, raz na druhú: „Že vraj máš päť vyznamenaní od Matky Prírody.“

„Hmm,“ Damon neochotne súhlasí.

„Ukáž krídla!“ Zvýskla Despina, až sa rozhojdali šišky na konároch.

„Niečo iné, prosím?“

„Prečo nie krídla?“

„Pretože už nie som čierny havran, ale papagáj…“ Kyslo dodal Damon.

Despina sa začala smiať, retiazka jej cingá na hrudi, farebná korunka na hlave podskakuje.

„Bez debaty… daj,“ Despina nariaďuje cez smiech.

Damon neochotne vystrel perute. Krásne čierne krídla zdobí päť farieb. Na koncoch každého pierka je biela, žltá, oranžová, červená a fialová farba. Prechádzajú plynule do seba, až dúhu končí fialová a tá sa napája na čiernu. Despina vyvalila oči na krídla, úžasom otvorila papuľku. Vyplávala Damonovi z rúk a obdivuje celé krídla zblízka.

„To je krása, nádhera, letky vzorne upravené, lesk peria fascinujúci. Impozantné, Damon, si dokonalý, ďakujem za zážitok. Fakt päť farieb… raz mi vymenuješ ktorá farba je za čo,“ Despina uznanlivo pokyvuje hlavou.

„Dík.“

„Môžeme sa preletieť?“ Nezbedne ďobne Damona.

„Kam to bude veličenstvo?“ Damon sa uklonil a čaká.

„Prosím expresne k Darii Salvatore,“ spôsobne požiadala mladá dáma.

„Prosím, vaše prianie je mi rozkazom.“

Damon vzal Despinu do oboch dlaní, privinul si ju na hruď, zamával mohutnými krídlami a už sa vznášajú nad lesom. Despina kričí nadšením. V diaľke sa rysuje malý domček pradávnej čarodejnice Darie Salvatore, kde ich čaká nemilé prekvapenie…

 

Zaslala: IVETKI