Devil’s Night (18)

Anotácia: Damon a Lucienne, obaja silní a dominantní jedinci, zvádzajú boj medzi sebou. Upír Damon je neskrotný, svojhlavý, obrovská výzva pre Lucienne, pani a šéfku Pekla. Všemožne sa snaží Damona ovládať, pokoriť…

Občas je však treba držať spolu, aby prežili… a následne sa mohli vrátiť k nekonečným súbojom medzi sebou…

 

Osoby vystupujúce v parte č. 18:

01 – Damon Salvatore – upír

02 – Lucienne – pani a šéfka Pekla / Lukrécia /

03 – Kristián – 5 ročný chlapček iba vzrastom, mentálne oveľa starší

04 – Wanda – opatrovateľka Kristiána

05 – Fredericc –  mladší brat Lucienne

06 – Fric – majordómus

07 – Helpless – doktor práv + notár / nemohúci, bezbranný /

08 – madam Limitless – pani vily na invalid.vozíku / nekonečná /

09 – Zaida Rolff – mierne telesne postihnutá mladá žena

10 – Royal Agaric – starý vlčiak / muchotrávka kráľovská /

11 – Guľôčka – Kristiánov čierno-biely potkan

12 – Akinn – Kristiánov yorkshirský teriér

Kristián vchádza k upírovi s doktorom v pätách. Obraz v izbe vyrazil doktorovi dych. Wanda leží na Damonovej posteli, upír je vystretý pri nej na zemi, v kresle sedí neznámy pohľadný mladík, Kristián pod oknom obklopený kamarilou zvieratstva.

Rýchly pohľad na displey telefónu, 15.00 hod..

Fredericc naznačil Damonovi a Wande, aby odišli… žieňa si odnáša pekelnú lekárničku, Damon sa rýchlo prezliekol a smerujú k Wande do izby.

Fredericc čaká na zatvorenie dverí, pozornosť presunie na doktora, prívetivo sa usmeje.

„Vy budete doktor Helpless, prosím posaďte sa, som Fredericc, Kristiánov priateľ. Myslím, že máme spolu drobné jednanie, ja zastupujem záujmy Kristiána, vy zjavne Lukrécie. Skrátim to. Naša spolupráca bude jednoduchá, krátka, ale presná a účinná! Tu sú základné črty…“

– – –

„Bože, ešte tri hodiny a budem vydatá… budem Zaida Rolff Salvatore! Som tak nervózna a tieto biele svadobné šaty… neznášam bielu! Prečo som sa dala presvedčiť na bielu?! Kruci! Kruci! Nie, tie si neoblečiem… niečo náhradné, rýchlo Zaida, mysli, nájdi niečo náhradné!“

Nervózna nevesta takmer vytrhla dvere z pántov na šatníku. Stojí pred hromadou handier, kritickým okom skúma možnosti… celý šatník je ladený do čiernej a tmavej, nič svetlé, nieto ešte biele! Mysli Zaida! Hľadaj!

– – –

Damon napäto kráča hore schodmi za Wandou, narýchlo hľadá správne slová na ospravedlnenie svojho útoku na Frica. Zatvára sa sebou dvere, prejde až k otvorenému oknu, hľadí von. Wanda si sadá na posteľ, je plná strachu a nervozity.

„Wanda… mal som sa kontrolovať, viem… prepáč, ale majordómus Fric ma vytáčal od prvej sekundy, čo sme sa stretli. Môžeš mi to prepáčiť? Dokážeš sa cez to preniesť, prosím…“ Upír prišiel pred Wandu, kľakol si, hľadá jej oči.

„Motýlik môj, prosím prepáč… tebe by som nikdy neublížil, ver mi… lenže som kto som, iný nebudem.“ Skláňa hlavu, bozkáva obe ruky.

Wanda je ešte stále šokovaná, vidieť ten bleskový útok bolo pre jej citlivú dušu zdrvujúce. Statočne sa usmeje: „Damon, vstaň… ja… neviem, možno časom, keď mi vybledne spomienka. Ja to chápem, Fric ťa takmer zabil, rozumiem tomu, viem si to vyargumentovať… len… asi som to nemala vidieť… prepáč.“ Dievča začína plakať, je toho na ňu dnes priveľa. Upír vstal, zacítil novú bolesť na hrudi, podráždene si prešiel po prsiach…

„Nechápem, však to už bolo zacelené…“ Damon si prezerá otvorenú ranu po šípe od Frica, sipí bolesťou, krv mu presakuje.

„Čo? Ukáž!“ Wanda mu rozhrnie košeľu, celá hruď krvavá.

„Sakra, čo sa stalo?“ Nechápe Damon.

„Do riti!! Damon, kúpeľňa, hneď!“ Wanda surovo tlačí upíra nad vaňu, potrebuje mu prúdom vymyť ranu a znovu použiť pekelnú masť.

„Motýlik môj, čo robíš?“

„Damon, bez diskusie, hlboko sa nakloň nad vaňu a drž.“  Wanda ho zdrapne za krk, prinúti k predklonu a vymýva ranu, ako sa len dá. Upír skučí bolesťou, zatína päste i oči.

„Dobre, osušiť, poď na posteľ, rýchlo!“ Wanda štrngá téglikmi, dózičkami, hľadá tú pravú a Damon už tuší čo príde.

 

– – –

Lucienne, šéfka Pekla, krásna, štíhla, vysoká, výrazné zelené oči, hrdzavé dlhé vlasy. Mocná bytosť, silný generál, manipulátor, má nepredstaviteľné možnosti, zdroje, informácie… a predsa je to len osamelá osôbka… v zásade nemá žiadnu spoločnú, spriaznenú dušu, žiadneho priateľa… občas by chcela zabudnúť na svoj osud a byť len obyčajná žena… mať pri sebe milujúceho muža, položiť hlavu na rameno, tíško mu zaspať v náručí… mať niekoho, ako je… Damon?

Hmm… Damon by stál za úvahu, lenže ako ho skrotiť a donútiť, aby mi dobrovoľne patril? Skôr sa dá zabiť, ako by sa mi podvolil! Násilím si môžem vziať tak akurát jeho fyzické telo… ale ja chcem viac, chcem aby ma miloval!!

 

Rachot v kuchyni ju prebral. Lucienne sa zasnila na pár sekúnd, ale už je to zasa žena dračica v priamom prenose: „Nešikovná stupidná kofa! Uprac to a kmitaj s novou várkou do jedálne!“ Lucienne hľadá mobil, potrebuje si skontrolovať Damona… čo? Zasa krváca? Sakra!! Vybieha po schodoch…

„Damon! Čo zas?“

„Neviem. Už som bol dobrý! Zrejme sa moje telo podvedome bráni sobášu s najkrajšou dámou na svete! Teda pardon, krajšia si už iba ty!“ Damon si rypol do pekelníčky. Lucienne zlostne privrela oči, ale prehltla urážku, teraz nie je vhodná doba na boj s upírom a šéfka Pekla sa vie kontrolovať!

„Lukrécia, už sa to stalo, poznám to… rana nebola zrejme dostatočne vyčistená a masť jednoducho na vyhojenie nestačí… akoby sa to scelilo iba na povrchu a potom sa rana opäť otvorí. Túto sme už vyčistili, ešte ju znovu ošetrím masťou.“

„Nechcem, nemáš dačo iné? Mal som dosť krvi od Frica, vyhojím sa sám, len to potrvá dlhšie.“

„Ženíš sa o chvíľu, nemôžeš krvácať pri Zaide!“ Lucienne podráždene vyštekla.

„Vezmi si ju sama, keď si taká nedočkavá!“ Vrčí upír.

Wanda berie dózičku, kľakne si k Damonovi, Lucienne z druhej strany, chystajú sa ošetriť ranu…

– – –

Doktor mal krátky rozhovor s Fredericcom… no skôr to bol Fredericcov monológ plný stručných príkazov, doktor si vzal od Fredericca zopár pripravených listín a celý vydesený sa vymotal z izby.

Cestou k sebe hlboko ľutoval, že sa dal do spolku s Fricom, že podľahol nátlaku Lukrécie a teraz… bože, kto je Fredericc, zdá sa ešte mocnejší, horší a zlovestnejší ako Lukrécia!!

Tancuje medzi pekelnými vajcami, je mu jasné, že buď ho zabije Lukrécia, alebo Fredericc. Silno premýšľa, ako by mohol sám vstúpiť do deja a vycúvať… nie to sa nedá… tak pozmeniť čosi!! Za pár posledných hodín fyzicky vytrpel – Damon mu spravil monokel, použil ho ako krvnú konzervu, Lukrécia mu prerazila obe ruky, Fric i Damon neskôr mučili!!

 

Sakra a teraz ešte počuje Damona rozprávať v izbe Wandy. Besný ošiaľ do neho vstúpil, drapol za kľučku, rozletia sa dvere a doktor Helpless vyštekne: „Wanda, zasa si so psovodom?! Nie! Vy ste tu dve?!“ Doktor neskoro spoznal Lucienne a už nijako nevezme späť svoje slová. Pekelníčka je dnes mimoriadne popudená, vrhne sa po doktorovi, zrazí ho na zem, skloní sa k nemu a zlostne šepká. Zhrozený doktor sa začal plaziť preč z izby, Lucienne sa otočí na Wandu: „Postaraj sa o Damona a potom sprav odvar pre Frica, nalej do neho, nech sa mu skôr doplní krv. Damon potrebuje novú dávku! Rýchlo!“ Doktor sa vyplazil na chodbu, Lucienne zavrela dvere z vonku.

„Damon, čo mu šepkala?“

„Motýlik môj, fakt to chceš počuť? Doktor je úplný idiot, ešte sa stále nepoučil. Ak je pravák, ľutujem jeho ľavú stranu. Takže ti nepoviem, čo mu šepkala… dobre, daj mi tú masť, budeme to brať ako trest za to, že som ťa dnes vydesil.“ Wanda sa trpko usmiala, prikývla, pohladila ho po vlasoch… Damon sa načiahol pre vankúš, zakryl si ústa… spaľujúca bolesť ho navštívila o pár sekúnd…

– – –

Kristián osamel s Fredericcom v izbe upíra, usmieva sa.

„Mám šikovného a mocného strýka! Pekne si vydesil doktora, čakal som, že ho tu skolí infarkt.“

„Neboj, dával som pozor, nesmie nič pokaziť a musí nám vydržať do zajtra, potom nech sa aj vyparí.“ Fredericc sa lišiacky škerí, pohľad na hodinky – 16.00 hod..

„Poďme za Damonom.“ Kristián si berie Guľôčku na rameno, vlčiak automaticky kráča s nimi.

 

Pohľad na ležiaceho Damona s vankúšom na tvári sa im nepáči. Wanda sa zvŕta, robí odvar pre Frica, podáva krátku správu o stave pacienta, stave doktora, Lukrécií. Kristián pristane pri hlave priateľa. Royal Agaric radostne vrtí chvostom, konečne sa dostal k pánovi, ňufák mu strká až do tváre.

„Tebe nezáleží na šťastí Zaidy? Radšej by si si vzal Lukréciu?“ Podpichuje chlapča.

„Nie, on by najradšej vzal nohy na plecia!“ Fredericc sa pridáva a mračí.

„Serte nato maníci, nespravil som nič naschvál, rana sa otvorila sama, nie som masochista a tá vaša pekelná masť kurevsky bolí!!“ Damon prská jedom, vstáva, zúfalo chce ďalšie informácie, hľadá pero a papier, píše –

čo ďalej, čo mám robiť? Dozviem sa niečo z vašich plánov?? Fredericc si číta, ukazuje všetkým aby boli ticho a hlasno odpovedá: „Veríme ti Damon, už sa to scelilo. Teším sa, za hodinu a pol sa pôjdeš pripraviť na sobáš, o šiestej ťa uvidíme v jedálni, vezmeš si Zaidu, pobavíme sa na hostine, vyprevadíme mladomanželov až po dvere vašej spálne a teba čaká sladký raj až do rána. Závidím ti! Zajtra mi porozprávaš detaily!“ Fredericc sa posmešne uškiera, Damon výhražne zavrčal, načiahol sa, vrazil mu do ramena. Pekelník vyvalil oči prekvapením nad odvahou a drzosťou upíra. Schytil ho jednou rukou, zdvihol do výšky a zahodil ako nepotrebné smetie.

„Dosť!“ Wanda skočila k Damonovi, bráni ho vlastným telom, Kristián si zastal pred Fredericca, káravo si ho premeriava. Fredericc pokrčil plecami – ja nič, ja muzikant…

„To sme si len s Damonom vyjasnili náš vzťah, verím, že to pochopil a môžeme ďalej žiť jeden druhému po boku s plnou dôverou.“ Damon sa zviecha na nohy, súhlasne prikyvuje a podriaďuje sa… aspoň zatiaľ.

„Výborne a teraz do práce. Wanda ideme s tebou, Fric je síce slabý, ale aj tak môže byť nebezpečný.“

– – –

Majordómus leží v posteli, svet sa mu motá, točí, nevoľnosť obťažuje. Wanda ho núti piť odpornú, horkú vec, ale cíti po nej úľavu. Poslušne vypil všetko, zrak sa mu čistí, z tieňa vystupujú k nemu Damon, Kristián, Wanda i Fredericc.

„Ďakujem slečna.“

„Ešte vám ošetrím krk. Bude to nepríjemné.“ Wanda mu natrela na ranu spôsobenú útokom Damona trošku masti a Fric sa zviezol v bolestiach do bezvedomia.

Jeho ošetrenie tým končí, Wanda sa otáča na prítomných: „Potrebujem na vzduch. Poďme na chvíľu do parku, toľko času ešte máme, je niečo pred piatou.“

„Super nápad, ide sa.“ Damon privolal psa.

 

Kristián skočil Wande na ruky, kráčajú ku vchodovým dverám, tam stoja dvaja cudzí chlapi. Rozkročení, tichí, mocní v tmavých oblekoch. Wanda s chlapcom v náručí chce prejsť von, ale jeden jej zastane cestu, studeným hlasom zavelí: „Nie je dovolené nikomu vychádzať  z domu. Vráťte sa.“

Fredericcova tvár stráca príjemné črty, oči sa menia na dva kusy ľadu, pomaly, varovne predstúpi pred gorily a precedí pomedzi zuby: „Dáma s dieťaťom v náručí ti jasne naznačila, že chce ísť von a táto dáma s dieťaťom je nedotknuteľná, tak isto ako ja i pán po mojej pravici. V tejto vile sa budete úslužne správať! Ktorí z vás dvoch opičiakov nerozumel mojim slovám, prípadne niektorej časti mnou vyslovených viet?!“

Gorila hľadí do očí Fredericca, snaží sa zachovať dekórum, ale pohľad pekelníka je desivý a plný nátlaku. Ustúpi bokom, podrží otvorené dvere, počká kým všetci prejdú.

Fredericc sa otočí ku gorilám: „Slušnosť si nechal pred bránou?! Dáma čaká na ospravedlnenie!“

„Ehm… prepáčte madam, ale mám presné príkazy a pod…“ Nedokončil.

„Dáma čakala iba na ospravedlnenie, tvoje osobné problémy ju neiteresujú!“ Fredericc znechutene odtrhol pohľad od grobiana, vydal sa za ostatnými.

 

Damon všetko pozorne sleduje, jeho inštinkty ho dávno varujú pred silnou bytosťou ako je Fredericc, ale aj tak neodolal a dal sa strhnúť v izbe. Poľahky si zráta, že len Fredericc je schopný rovnocenne bojovať s Lucienne. Upír môže iba čiastočne sabotovať drobnosti – Kristián má úplnú pravdu – Damon je len pešiakom v rukách mocných. Kráča zamyslený, premkne ho nový pocit – zasa ho ktosi sleduje, jasne cíti na sebe pohľad.

„Damon, tvoja nevesta ťa pozoruje.“ Fredericc sa obzerá a zbadal Zaidu v okne.

„Viem, cítim jej pohľad! Sleduje ma od prvej minúty, čo som vstúpil do tejto podrbanej vily!“ Šteká upír.

„Si predsa galantný muž, tak vysekni dáme poklonu.“ Fredericc sa už ukláňa, Damon sa neochotne pridáva. Zaida je zaskočená, jemne zdvihne ruku na pozdrav a cukne za záves.

„To sme presne chceli… aby sa jemnosť panna schovala! Bože, život je tak nádherný a my si ho nevieme užívať!“ Fredericc s ľahkosťou prehovorí.

Sadajú si ako lastovičky na drôt – Fredericc, Wanda s Kristiánom na kolenách a Damon. Royal Agaric pobehuje vôkol, chlapča íska srsť Guľôčky a večerné slnce ich láska lúčmi po tvárach, zohrieva telá.

 

– – –

Jedáleň je pripravená, všetko svieti čistotou, obrad sa bude konať iba za účasti zopár hostí, kňaz má prísť každú chvíľu, o všetky dokumenty sa postará doktor Helpless. Madam sedí na invalidnom vozíku vo dverách, pohľadom kontroluje úplnosť – je spokojná. Len už nech to má za sebou, Zaida nech je pod čepcom a hurá, majetok Rolffa v Európe bude patriť len jej, madam Limitless!! Bože, ako sa teší na ten pohľad plný nenávisti – počkaj Rolff, ty ešte uvidíš, ako vie trestať madam Limitless!! Zo sladkého snenia ju vyruší Lucienne.

„Ako madam? Spokojná?“ Pekelníčka musí hrať vľúdnu ešte zopár hodín, možno dní. Veď aj ona potrebuje dostať Zaidu pod čepiec, aby následne madam prepísala svoje lukratívne nehnuteľnosti v Amerike na Lucienne…  ľahšou cestou. Našla by aj vlastný chodník násilia, ako sa dostať k cieľu… pre tento raz si Lucienne zvolila možnosť rozohratia šachovej partie… šéfka Pekla už rozbehla veľkú rošádu.

„Nestihla by som to všetko sama, Fric ma zradil a škaredo zaplatí! Drahá moja, teba mi sem poslalo samo nebo!“ Madam je stále pobúrená Fricovou zradou.

„Tak to rozhodne nie! Nebo ma sem neposlalo!“ Lucienne sa smeje na celé kolo, tento vtípek bol dobrý!

„Nesmej sa, myslím to vážne.“

„Madam, ja tiež.“ A Lucienne sa opäť pustí do zvonivého smiechu.

Vyrušia ich šuchtavé kroky Frica. Blíži sa k nim bledý, vytrasený, zničený. Madam ho zočí, chce spustiť hromy blesky, no zarazí ju desivý výzor majordóma.

„Kriste, ty snáď nejdeš ani z tohto sveta! Čo sa ti stalo??“

„Prepáčte madam, drobná indispozícia… zradil ma… tráviaci trakt.“ Fric sa sťažka opiera o veraje, trasie sa slabosťou, gáni na Lucienne.

„Aj to je presné! Frica zradil tráviaci trakt! Jaj, ja už nemôžem… prepáčte!“ Lucienne sa rehoce na celú pusu, opúšťa zarazenú madam a nasratého Frica, salvy smiechu ju nútia prehýbať sa v páse, kráča preč chodbou.

 

Gorily stoja pri otvorených vchodových dverách, Lucienne príde až k nim a zočí v diaľke Damona, Fredericca, Kristiána a Wandu, ako sa vyhrievajú na lavičke.

Razom ju prešiel smiech, šľahla pohľadom po neschopných strážcoch, ani sa neunúvala čosi vysvetľovať – krátke sústredenie a obaja chlapi sa sunú k zemi v krutých bolestiach, svaly im masakrujú neviditeľné sily, tlak v hlave spôsobuje krvácanie zo všetkých otvorov. Lucienne zlovestne zasyčí: „Len tak na okraj. Vravela som, že nikto nevyjde z vily!! Toto bol váš posledný prešľap, nabudúce už iba krutá smrť v nekonečných bolestiach!“

– – –

Damon si spomenul na doktora Helplessa: „Myslíte, že doktor má ešte všetky údy na pôvodnom mieste?“

„Mne by vyhovovalo, keby mu Lukrécia strčila jeho vlastnú odtrhnutú nohu do papule!“ Wanda sa striasla pri pomyslení na pokus o jej znásilnenie doktorom.

„Nieže tak Wanda, doktor zohrá dnes večer predsa dôležitú úlohu… musí sa postarať o všetky písomnosti a zajtra ráno musí vystaviť potvrdenie o splnení manželských povinností, tuto, ženícha!“ Fredericc si zasa uťahuje z Damona, upír len vrčí nevôľou.

 

Z diaľky k nim doliehajú zvuky motorov, k vile sa blížia tri veľké čierne autá.

„To je kňaz?“ Diví sa Wanda. Fredericc vybuchol smiechom: „Ty si trdlo, kňaz v opancierovaných, tónovaných autách? To ich bude oddávať sám pápež? Nezdá sa mi.“

„Tak kto prichádza na môj sobáš?“ Damon žmúri proti slnku a raz nevie koho sem čerti nesú…

 

 Zaslala: IVETKI