Devil’s Night (16)

Osoby vystupujúce v parte č. 16:

01 – Damon Salvatore – upír

02 – Lucienne – pani a šéfka Pekla / Lukrécia /

03 – Kristián – 5 ročný chlapček iba vzrastom, mentálne oveľa starší

04 – Wanda – opatrovateľka Kristiána

05 – Fredericc – mladší brat Lucienne

06 – Fric – majordómus

07 – Helpless – doktor práv + notár / nemohúci, bezbranný /

08 – madam Limitless – pani vily na invalid.vozíku / nekonečná /

09 – Zaida Rolff – mierne telesne postihnutá mladá žena

10 – Royal Agaric – starý vlčiak / muchotrávka kráľovská /

11 – Guľôčka – Kristiánov čierno-biely potkan

12 – Akinn – Kristiánov yorkshirský teriér

„Poď sem.“ Damon mocne objíma Wandu, tíši ju, bozkáva poddajné pery.

„Túžim po tebe motýlik môj, spomienka na tvoje nádherné telo… och, bože… musím ísť… neskôr sa uvidíme, potom budem len tvoj, sľubujem, neuteč mi, prosím!“ Roztúžený Damon jej šepká do ucha, silou vôle sa odtŕha od Wandy, vyprevádza žieňa, berie vlčiaka so sebou a už hľadá prístup na povalu. V rýchlosti číta sms-ku od Lucienne. Nervózny displey žmurká červeno.

Odosielateľ: 666

DRUHÉ KOLO U ZAIDY SI PREHRAL! VLASTNE MÁŠ ŠŤASTIE ŽE SA TI NEPODARILO ZAIDU DOTLAČIŤ DO ODKLADU SOBÁŠA, UŽ BY SI TÚTO SMS-KU NEČÍTAL!! DOBEHNI SI ZAMEŠKANÚ PRÁCU, VEČER BUĎ PRESNÝ, OČAKÁVA ŤA SKVOSTNÁ NEVESTA I BUDÚCNOSŤ!! LUCIENNE

Upírom lomcuje hnev, zúri, vidí červeno ako býk: „Suka podrbaná! Ešte nie je večer a nie som ženatý! Uvidíme kto z koho, ty sučina prašivá!“ Damon prská jedom, adrenalín mu strieka ušami.

Posledné úzke dvere na poschodí vedú na povalu, strmé schody do neba. Royal Agaric ich pozná, bez problémov vybehne hore, Damon za ním.

„No do riti! Však to je veľké ako štadión… Fric, toto neupracem ani do Vianoc!“

Damon vstúpil hlbšie na povalu jedovito kopol do vzdialenej krabice, obsah sa rozletel po okolí a Damon ostal v nemom úžase…

– – –

„Ahoj, máš na nás chvíľku času? To je môj priateľ Fredericc a toto je moja najlepšia priateľka v tejto krásnej vile, madam Limitless.“ Kristián skacká medzi babou na vozíku a Fredericcom. Mladý muž sa milo usmieva, kľakol si k madam, vzal jej ruku, bozkáva, sústredene hľadí do jej zmachlených očí. Baba je ako na ihlách, lichotenie chlapčaťa, tento mladý jej kľačí pri nohách a ako sa to len na ňu díva…

„Dovoľte mi vyjadriť nekonečnú vďačnosť, že smiem zotrvať pár vzácnych chvíľ vo vašej prítomnosti, madam.“ Fredericc skláňa hlavu až ku kolenám na znak úcty.

„Ehm… Fredericc vstaň! No tak!“ Baba jachce, nevie reagovať na toľkú galantnosť. Mladý muž sa tíško baví, vidí rozpaky starej ženy, jeho teatrálne správanie takmer na hrane nie je schopná odhaliť svojou miernou jednoduchosťou. Kristián nekazí zábavu strýka, jasne cíti jeho zámer.

„Dobre už! Vy dvaja sa tu cez deň nemotajte, večer vás čakám na obrade. Fredericc máme tu dnes malú slávnosť, Kristián ti všetko povie.“

„Počkaj ešte. Povedala si, že Damon sa žení a nevesta je Zaida. Dá sa s ňou stretnúť?“ Kristián hľadá očami podporu u Fredericca.

„Madam, splnili by ste mi sen. Veľmi rád by som pozdravil spanilú slečnu ešte pred obradom… samozrejme, ak vy uznáte za vhodné.“ Fredericc je opäť na kolenách, pevne drží ruku stareny a bozkáva ju.

„Tak dobre, čo mám s vami robiť… Zaida aj tak ne… no nič. Ideme.“ Rozhodla sa madam, Kristián vedie pelotón, Fredericc obratne manévruje s invalidným vozíkom.

Chlapča ťuká na dvere, zavesený na kľučke, hojdá sa na krídle otvorených dverí. Splašená Zaida vbehla do kúpeľne, rýchla kontrola čierneho odevu, hodila si klobúčik na riedke vlasy, rýchlo navlieka rukavičky.

„Zaida, vediem ti návštevu. Kde si? Aha… poď. Pán Fredericc a Kristiána poznáš. Nechám vás osamote, ja musím dohliadnuť na prípravu večera. Prosím Fredericc, ako doma…“ Baba sa zvrtla, opúšťa zarazenú Zaidu, už huláka na Frica.

„Slečna Zaida, spanilé meno. Prosím o prepáčenie, že sme sem tak vtrhli, ale prejavil som záujem pozdraviť mladú slečnu pred jej oddaním. Smieme vás zdržať pár chvíľ?“

Muž sa už spamätal zo šoku, čo mu spôsobila znetvorená tvár Zaidy… každé oko iné tvarom i umiestnením, pery rokmi skrútené do nechutného šklebu, zohavená tvár. Fredericc je stovkami rokov cvičený na pretvárku, takže vie dokonale zakryť odpor, hnus, zdesenie čo ním kmáše. Zaida len civí na nádherného blond mladíka, modré oči ako jazerá, plné zvodné a krvavé pery sa usmievajú, slová z nich plynú hladko, mäkko a ústretovo. Zaida je priam očarovaná Fredericcom. Kristián po očku sleduje raz jedného, raz druhého a musí uznať, že Fredericc to s babami vie.

Mladý muž pristúpil k Zaide, v predklone si pýta ruku k bozku, čaká. Zaida neisto podá ruku v rukavičke.

„Ehm, prosím Fredericc, posaďte sa. Dáte si so mnou kávu, či čaj… práve som šla raňajkovať. Pridáte sa? Kristián, tebe čo?“ Zaida skrýva neistotu za ochotu poslúžiť návšteve.

„Ďakujeme, veľmi radi s Kristiánom prijmeme vaše pozvanie. Dovolíte aby som vás smel obslúžiť sám?“ Fredericc vie presne čo chce a potrebuje. Priamo hľadí do očí Zaidy, ticho ju núti súhlasiť s ním.

„Nečakané želanie… ale prosím, tam na vozíku je všetko potrebné.“ Zaida si sadá ku stolčeku a Fredericc šikovne delí raňajky, chystá nápoje.

„Zaida, my sme sa tak málo videli spolu. Takmer nevychádzaš z izby. Môžem sa na teba posadiť?“ Kristián sa motká okolo Zaidy, odvádza jej pozornosť od Fredericca. Zaida dnes ráno snáď nevyjde z prekvapenia.

„Tak poď, najeme sa spolu.“ Berie chlapca na kolená, ten sa spokojne usmieva, opiera sa o metre čiernej látky, cíti jej triašku z nervozity. Fredericc servíruje ako vyučený čašník, razom je plný stôl, každý má kúsok dobroty pred sebou.

„Slečna Zaida, je to pre mňa vyznamenanie, že som vás smel obslúžiť v takýto významný deň. Prosím… cukor, mlieko?“

Spoločnosť tíško tlačí raňajky do búdok, Zaida neistotou takmer drkoce zubami, ale obzerá si Fredericca, hltá ho očami. On to dobre vie, cíti jej pohľad, neplaší ju zbytočne, predstiera plné zaujatie jedlom. Raňajky sú pri konci.

„Díky Fredericc, ty si servíroval, ja spracem riady.“ Kristián zámerne opúšťa Zaidu, motká sa hore dolu, necháva im kúsok súkromia.

„Smiem byť osobný?“

„Prosím.“

„Závidím vášmu nastávajúcemu. Získa neoceniteľný poklad vo vás.“ Fredericc vkladá do pohľadu obdiv.

„Prečo si myslíte?“ Zaida je síce nervózna, ale stále vysoko citlivá na seba.

„Mladá, rozhľadená a vzdelaná dáma je predsa vždy poklad.“

„Aha, takto. No, vidíte… a my sme sa pred hodinou rozišli nie celkom v dobrom.“ Zaida sama seba prekvapila formuláciou, čo zo seba vykotila.

„Ako prosím?“ Fredericc naznačuje pobúrenie.

„Hej, nepohodli sme sa, chcel posunúť termín svadby.“ Zaida rozpráva aj keď to nemá v úmysle.

Povedzme si, milí čitatelia, na rovinu – jasné, že Zaida dostala do svojho nápoja drobnú drogu, je povoľná, menej sa kontroluje a Fredericc správne cielenými otázkami dosiahne pravdivé odpovede. Takto sa mladý muž dozvie, že Zaida túži vlastniť Damona, je pevne rozhodnutá si ho dnes vziať. Dokonca povie Fredericcovi všetko o plánoch strýka Rolffa. Zaida sa vydá, notár potvrdí naplnenie manželských povinností počas svadobnej noci, o následnom prepise obrovského majetku v Európe na Zaidu. Vytára mu i to, že je dohodnutá s madam o prepise značnej časti Zaidinho majetku na madam, ako protihodnotu za nájdenie ženícha a vystrojenie obradu. Skrátka vyklopí mu celý zámer.

Lenže to už Fredericc, mladší brat šéfky Pekla Lucienne, snová vlastný plán, mierne chce pootočiť kormidlo osudu vo svoj prospech. Prišiel predsa pomôcť Kristiánovi, toho má rád a zasa môže naštvať svoju sestričku!!!

Ešte hodnú chvíľku bude kurizovať Zaide, Kristián sa medzitým vytratí preč.

– – –

Lesíkom pri vile sa náhli postava majordóma, upaľuje ako vládze. Má presný plán a jediný cieľ. Zastaví sa až vo vzdialených kôlňach, ktoré prednedávnom upratal Damon. Fric je zručný starý muž, pomerne rýchlo si pripraví tri šípy s drevenými hrotmi. V mladosti trénoval streľbu lukom i kušou. Luk mu prirástol k srdcu, je to tichý, presný zabijak. Len treba ovládať techniku streľby a tú Fric ovláda.

„Počkaj, ty skurvysyn, na mne sa viac kŕmiť nebudeš!“ Fric je spokojný s dielom. Rýchly presun do vily, luk ho čaká v izbe, Damon na povale…

– – –

Upír sa díva na rozhádzané fotky, ktoré rozkopol aj s krabicou. Už sa spamätal z úžasu, zbiera vzácny materiál, úsmev sa mu derie na pery… Fotky dokumentujú život madam Limitless, teda jej nespútanú mladosť. Pikantné fotky, len čo je pravda… Damon poznáva niektoré tváre pánov z vyšších vrstiev, dokonca politikov a pri každom pánovi je madam. Akty, polo akty, niektoré jasne fotené potajomky, super materiál na vydieranie.

„Ou, madam Limitless, skláňam sa pred vašou čipernosťou… ha, chlape, aj ty si tu a ja som ťa takmer volil?! Že by si madam takto zadovážila majetok? Nóó, aj to je cesta! S vašim dovolením madam, zopár fotiek zmení majiteľa, pár sa mi prilepí na prsty!!!“ Damon sa rozpráva sám so sebou, desať, pätnásť fotiek si šikovne schoval za vysoký trám, zvyšné rýchlo upratuje a vracia do zdemolovanej krabice. Pustil sa do práce s vervou, posúva nábytok na jednu stranu, druhú zapratáva škatuľami a systematicky hľadá tú správnu s vyšívaním pre madam… tak znelo zadanie dnešného dňa, predsa!

„No prosím, tu je… madam vyšíva sladký motív ruží a mladej devy. Heh, aj ty si taká bola v mladosti, červená a pichľavá!“ Damon sa zabáva, hodí krabicu ku schodom, pokračuje v práci.

Fric tíško otvára dvere, stúpa schodmi, luk i šípy pripravené. Damon je na druhej strane povale, pobehuje, ponáhľa sa s prácou, nevšíma si okolie, dokonca ani Royal Agarica si nevšimol, keď vyšiel v ústrety Fricovi. Zastavil sa, až keď pes začal štekať… Damon sa narovnal, otáča sa za psom a už si stačí všimnúť iba Frica s natiahnutou tetivou. Hlava upíra vyhodnotí neskoro, že letí k nemu šíp a urýchlene sa treba kryť. Damon to predsa skúsil, no šíp ho zasiahol do hrude kúsok vedľa srdca, padá medzi starý nábytok v mrákotách a bolestiach. Fric je nerozhodný, má ešte raz vystreliť a dať mu ranu istoty? Pes šteká, robí rámus a Fric v zmätku dobehol k Damonovi, zvalil na neho dajakú starú skriňu a komodu. Stresovaný Fric narobil ďalší lomoz a v panike uteká preč. Damon leží zavalený nábytkom, šíp sa mu šúcha takmer o srdce, nemôže sa pohnúť a bolesť ho omračuje, krváca.

– – –

Hodiny nikto nezastaví… darmo, čas si vymysleli ľudia, ušili si na seba bič! Čas nezabiješ, neuprosíš, neuplatíš… Kristián hľadá už hodnú chvíľu Damona. Ani Fric nie je v dome, hoci vždy a všade zavadzia.

„Wanda, kam šiel Damon? Neviem nájsť ani Frica.“

„Okolo ôsmej vravel, že ide na povalu… čo to je za buchot?“ Obaja sa dívajú na strop.

„To môže byť Damon, vravel, že ho tam poslal Fric. Asi upratuje.“ Wanda loví v pamäti.

„Koľko je hodín?“ Chlapča sa potrebuje zorientovať.

„Bude dvanásť.“

„Dobre, idem za ním. Potom dáme spolu reč. A neboj sa Wanda, snažíme sa s Fredericcom Damona vysekať z prúseru.“ Kristián žmurkol na žieňa a prace sa hore na povalu. Ešte pár schodov, pátra pohľadom, nikde nikto… veď tu bol buchot pred chvíľou.

„Damon? Si tu?“ Ticho.

„Nehraj sa so mnou! Ozvi sa mi!“ Kristián stojí nerozhodne na poslednom schode, keď k nemu vybehne pes.

„Royal ty si tu? Sakra, kde je Damon?!“ To už sa Kristián pustil do obchôdzky povale, všetko stojí v dvoch radoch, iba na konci je zvalený nábytok a spod neho trčí noha Damona.

„No, do riti! Damon! Damon!“ Kristián sám nezdvihne skriňu.

„Počkaj, idem pre pomoc!“

Behom k Zaide, bez klopania vbehne dnu.

„Fredericc okamžite poď! Rýchlo!“ Mladý muž vidí des v očiach dieťaťa.

„Pardon Zaida, vrátim sa.“ Behom hore, Fredericc sa pasuje s nábytkom, oslobodzuje Damona, ale pohľad na upíra nie je príjemný. Šíp zlomený, zvyšok mu trčí z hrude, je v bezvedomí, kaluž krvi na podlahe.

„Čo teraz Fredericc?“ Chlapča chytí panika, nechce prísť o Damona. Fredericc cíti inštinktívne upíra, vie o ňom aj od Kristiána, vidí strach chlapca, tak bude musieť zasiahnuť.

„Vyberieme šíp, zastavíme krvácanie a musíme mu dať novú krv.“ Fredericc skúsil vytiahnuť torzo strely, ale nemá ho za čo uchopiť. Vytiahol lovecký skladací nôž, narezal vstupnú ranu, vsunul hlbšie prsty, trhol so šípom a vytiahol iba rovný kus bez hrotu.

„Kurva drát, hrot mu zostal v tele. Ja mám veľkú ruku. Kristián, tu z boku ti zväčším vstup a musíš to vybrať sám. Rýchlo, prídeme o neho, možno má zasiahnuté srdce!“ Chlapča súhlasí, vsúva ručičku do tela Damona, ťažko hmatá, zle sa orientuje až narazí na tvrdú vec. Všetko sa vnútri šmýka, hrot nechce povoliť, ale Kristián zatne pršteky okolo hrotu a razí si cestu von.

„Drevený hrot! Kto tu používa luk a šípy s drevenými hrotmi? To je teraz jedno.“ Upír sa pohol, skučí bolesťou.

„Damon, kto ti to spravil?“ Chlapča má krvavú ruku skoro po lakeť.

„Fric… on… mu…“ Damon nevládze hovoriť, zasa je mimo.

„Čo ďalej, vezmeš ho dolu?“

„Jasné, veď ma.“ Fredericc dvíha Damona ako pierko. Nezabúdajme, že Lucienne aj Fredericc sú súrodenci, obaja pekelníci, disponujú veľkou fyzickou silou… okrem iného.

Chlapča si schováva hrot v krvavej ručičke ako dôkaz, navádza Fredericca chodbou.

Lucienne práve vchádza do salónu keď ju primrazí dvojitý zásah. Po A – vidí brata po dlhej dobe a vila je dnes skutočne posledné miesto na Zemi, kde ho chce stretnúť, po B – brat nesie Damona a ťahajú za sebou krvavú stopu.