Buď mojou princeznou II (7)

Anotácia:

Príbeh nabitý láskou, nenávisťou, sexom, fantáziou i dobrodružstvom. Nové a nečakané bytosti sú hádzané z prekvapenia do prekvapenia, rovnako ako hlavní hrdinovia. Tu si všetci musia život i smrť zaslúžiť…

Pre čitateľov od 15 rokov.

Osoby v tejto časti poviedky:

Damon Salvatore – obyčajný upír, premenený na dočasného reverzného upíra, ako reverzný je ochranca Matky Prírody, pije chlorofyl z rastlín, energiu a silu získava zo Slnka

Elena – ľudské dievča, ochrankyňa Matky Prírody, dostala darom krídla od Matky Prírody, oheň od dráčika Damonka, telepatiu od delfína Filipa

Stella – reverzná upírka, ochrankyňa Matky Prírody, sestra Ericca, pije chlorofyl z rastlín, energiu a silu získava zo Slnka

Ericc – reverzný upír, ochranca Matky Prírody, brat Stelly, pije chlorofyl z rastlín, energiu a silu získava zo Slnka

anjel Iustus– spravodlivý cestovateľ časom a vesmírom od ich počiatku, je vo forme čistej myšlienky, energie a sily, vzal na seba podobu človeka kvôli Elene

Stefan Salvatore – obyčajný upír

pekelný Démon – prvý námestník pána pekiel, padlý temný anjel

Alessandro / Alex – lesný duch

Despina – ženský hlas

Damian – AlterEgo Damona. Damian sa dokázal oddeliť od Damona v Mesačnom raji a vzal na seba dokonalú podobu Damona

Daria Salvatore – starodávny predok rodiny Salvatore, pôvodná čarodejnica, svetlá, bojuje na strane Matky Prírody proti zlu

Mesačný raj – krajina vytvorená za zrkadlom na povale v penzióne bratov Salvatore. Vytvorili ju pradávne čarodejnice na svoju ochranu a medzi nimi aj Daria Salvatore.

UnnaBella– čierny jednorožec, rýchly posol Matky Prírody

Zlomený, sklamaný, vykoľajený, roztrhaný, bez duševnej rovnováhy – tak to je teraz Damon. Zažil neskutočný šok, oddelila sa z neho temná stránka, dala si meno Damian. Damian sa zhmotnil priamo pred Damonom, dokonca ho Damon fyzicky cítil, keď mu Damian podal ruku.

Nie… nechcem tu už byť, musím vyhľadať Elenu, moje vtáčatko… musím preč! V Mesačnom raji, krajine vytvorenej čarodejnicami za zrkadlom, sa cítim hrozne!

Damon ušiel od Damiana a Despiny, zabehol nevedno kam.

„Aspoň som tu sám, aj bez Despiny. Hmm… Despina, tiež záhada. Najprv sa tvári, že je môj vnútorný hlas, napokon ma omráči elektrickým výbojom, prizná, že je vždy kúsok vedľa mňa a na dôvažok vyžaduje, aby som jej potvrdil, že ju chcem vidieť. Tak to nie… už nezvládnem ďalší šok!“

Damon sa zastavil v hustom poraste lesa, zviezol sa popri kmeni stromu… musí si chvíľku oddýchnuť. Spomenul si na časy dávno minulé, ako sa Elena bála počas jednej silnej búrky…

* * *

…Damon sa opäť raz túlal lesom okolo penziónu, bez záujmu, bez cieľa. Nezvyčajná aktivita v popredí ho zaujala, cíti negatívne vibrácie a tak hybaj tým smerom. Našiel neznámeho upíra, slabšieho ako je Damon. Prišelec drzo očami vyzýva k boju. Damon sa dávno nepobavil, výzvu prijal, vrhol sa prudko do boja. Bitka zúrivá, krátka – Damon je najsilnejší upír v okolí, tak šikovným ťahom vytrhol chudákovi srdce, krv strieka, Damon je neopatrný, celý ubabraný od krvi. „No, keď už ťa tu mám, daj sa ochutnať“ Chvíľku sa kŕmi, zaženie hlad. Je čas zbaviť sa tela, vrátiť domov, dať si sprchu, vymeniť šaty.

– – –

„Elena, idem na lov, musím, už to odkladám tretí deň, prepáč, som hladný ako vlk. Budem sa ponáhľať.“ Stefan jej vlepil bozk do vlasov, strhol bundu z vešiaku a Elena mu vidí len päty. Stefan sa vybral loviť proti noci.

Počasie sa prudko mení.

Elena sa motá po kuchyni, sprace po sebe riad a chystá sa ísť ľahnúť. Vonku zaburácal hrom, blesky križujú oblohou, spustil sa lejak.

„Do riti a to som tu sama! Stefan, ty si vieš vybrať čas, kedy zmiznúť!!“ Elena nahlas nadáva, behá po penzióne, kontroluje okná a okenice. Zdá sa, že je všetko zabezpečené. Strach v nej narastá každou minútou, vybehne do svojej izby, dá si rýchlu sprchu, chystá sa do pelechu. Ďalšia rana ako z dela, táto bola asi najbližšie… vypadla elektrika. Elenu zaliala tma, vôbec nič nevidí, iba keď blesk osvieti miestnosť sa jej zazdalo, že pri okne stojí postava. Elena zamiera strachom, vystrela ruky pred seba, snaží sa dostať ku dverám a zmiznúť z izby. Ďalší blesk… Elena vybieha na chodbu, v panike beží rovno do izby oproti, kde sú otvorené dvere… vletí dnu, pri dverách zakopne o koberec, padá a šmýka sa s ním až pod parapetu pri okne. Bolestivo sa udrela, no čučí pod oknom, stočená do klbka, srdce v krku tepe… Dlhé minúty sa nič nedeje, len vonku sa čerti ženia.

Penziónom sa ozývajú kroky, dotyčný sa pohybuje v tme isto, pozná domáce prostredie, Elena je presvedčená, že je to Stefan. Čaká kým kroky prídu bližšie k nej a hoci vidí minimum, iba matné obrysy, prudko vstáva a vybieha mu v ústrety.

„Konečne si tu!“ Elena našla postavu, vrhla sa po nej, objala ju z celej sily.

„Princezná! Sakra, neliepaj sa tak po mne! Bože, Elena som celý od krvi, pobil som sa cestou domov… a teraz už sme dvaja krvaví. Čo teraz?“ Damon je v koncoch. Elena odstúpi kúsok, skutočne cíti pach krvi, jej pyžamko je vlhké a lepkavé.

„Vtáčatko, potrebujeme sa súrne osprchovať. Každý šup do svojej sprchy a potom sa stretneme.“

„Nie, je tu tma, ja sa bojím, nebudem sama!“ Elena nedbá na krv, zasa sa chytá Damona a nechce ho pustiť.

„Tak ako? Ideš so mnou?“ To už sa Damon začína baviť.

„Hmm… áno.“

„Výborne, teším sa. Škoda len, že nie je prúd. Nevadí, bude to dobrodružstvo…“ Damon ťahá Elenu do kúpeľne, nemotorne sa vyzlieka, strachom vydesená Elena po ňom rúčkuje ako malá opica.

„Môžem aj teba vyzliecť?“ Elena tuší široký úsmev Damona, váha ako riešiť túto situáciu. Lenže vonku stále zúri búrka, hromy blesky bičujú kraj.

„Dobre…“

„Ďakujem osudu za túto príležitosť,“ upír pomáha Elene z pyžamka zašpineného krvou, široko sa usmieva, užíva si nezvyčajnú chvíľku.

Ujasnime si, že upír vidí v tme takmer dokonale, stačí mu nepatrný lúč svetla a už sa orientuje bez problémov. Vidí Elenu ako ju boh stvoril, no Elena len veľmi ťažko rozoznáva kontúry. Damon vošiel pod sprchu, rýchlo zmýva zo seba zvyšky krvi po boji, odstúpil bokom, vtiahol dnu Elenu, čaká kým sa umyje aj ona.

„Super, to sme zvládli, tu máš osušku,“ Elena sa balí do uteráka, číha na Damona a bojí sa, že sa jej stratí.

„Damon, keď ma tu necháš samú, parádne ma nahneváš!“ Kričí strachom, lepí sa na upíra.

„Uvažujem nad tým… ááále, zostávam. Poď dáme si kvapku moku,“ Damon obmotaný osuškou pred ňou drobčí. Obslúžil oboch pohárom.

„A kam teraz krásna, prítulná?“ Veselosť vládne nad upírom.

„Ako kam?“

„No budeme tu stáť, sadneme si?“

„To je jedno! Som vydesená k smrti!“ Dievčinku obchádza panický strach.

„Tak si ľahneme, keď je to jedno,“ Damon sa jej prudko vyšmykol, schytil ju do náruče, zdvihol a zaniesol si ju do postele. Elena zvýskla, ale drží sa ho pevne za krk.

„To je neuveriteľné, ty si ako popínavá rastlina,“ smeje sa na celé kolo.

„Čo ťa tak desí? Je to len búrka,“ Damon si pohodlne ľahol na chrbát, Elena sa ho drží za ruku, kŕčovito leží, strach ju omračuje.

„Neviem, zamieram strachom, je tu tma, bolí ma noha a bok, čakám kedy to už skončí, ležím tu s tebou a bojím sa ešte viac,“ Elena už začína plakať.

„No tak vtáčatko, ja nikomu nedovolím, aby ti ublížil. Poď bližšie.“

„Môžem?“ Elena vyliezla na Damona, stočila sa mu na hrudi do klbka a trasie sa ako ratlík. Damon ju hladí, tíši, ovplyvňuje, vlieva do nej pokoj.

„Tíško, princezná, sme už spolu, nikto ti neublíži. Ja som tvoj rytier, ochraňujem ťa, pretože ťa ľúbim, vtáčatko moje.“ Damon tíško monotónne rozpráva, dievča sa prestáva triasť, najväčší strach mizne.

„Ďakujem, Damon…“ Elena sa na ňom vystrie, objíme ho okolo krku, otočí hlavu bokom, snaží sa zaspať.

„Niet za čo, dýchal by som za teba…“ Damon drží pevne v objatí ženské telo, ležiace na ňom. Čaro chvíle je neopísateľné, vysoko citlivý upír si užíva jej prítomnosť, vníma každú krivku tela, počuje šum krvi v jej žilách, tlkot srdca znie, ako presne nastavený hodinový stroj. Damon je naplnený šťastím, pokorou a láskou k Elene… je to pravda, miluje ju viac ako seba, viac ako kohokoľvek na svete. Možno len jednu osobu z dááávnej minulosti miloval viac – svoju matku…

* * *

Pravda, pravda, Elena milujem ťa, teraz musím urýchlene za tebou a vypadnúť z Mesačného raja. Damon si trošku oddýchol, striasol zo seba kus duševnej neistoty. Orientuje sa v teréne, nachádza správny smer a poďme pre Elenu. Nízky dom Darie Salvatore, pradávneho predka Salvatorovcov má už v dohľade, dokonca vidí Elenu a Dariu posedávať na priedomí.

„No… konečne si sa ukázal Damon. Vybral si sa na dlhú prechádzku. Ako sa ti pozdáva Mesačný raj?“ Milo sa mu prihovára Daria.

„Pravdu povediac, prišiel som pre Elenu a odchádzame.“ Prísne sa díva na dievča.

„Čo? Prečo? Mne sa tu veľmi páči Damon,“ Elena je celá prekvapená.

„Mne ani trocha. Elena, skutočne by som rád vypadol.“

„Prečo? Hluchý?“

„Cítim… necítim… hmm, sakra!“ Damon nechce povedať, čo zažil s Damianom a Despinou, kryje si myšlienky.

„Sa rozhodni rytier. Cítiš, či nie??“ Elena vypliešťa oči a začína si robiť starosti.

„Poď sem Damon, daj mi ruku, ukáž oči…“ Elena vstáva, hľadá odpoveď v očiach. Damon je roztekaný, uhýba pohľadom, cuká sa.

„Čo sa stalo? Na rovinu!“

„Mohla by si mi spraviť láskavosť a mohli by sme vypadnúť z Mesačného raja bez vyšetrovania a bez udania dôvodu?“

„Damon, posledná možnosť. Prečo? Ak nie, budem strieľať po tebe oheň.“ Pragmatická devucha.

„Zasa si agresívna?“ Damon ju asi nepresvedčí. Záporne krúti hlavou, vzdáva to a odchádza preč so zvesenou hlavou.

Elena sa nechápavo díva na Dariu.

„No… čo?“ Dievča rozhodí ruky.

„Drahá moja, bež za ním, nájdite si tiché miesto, možno sa dozvieš čosi viac. Choď za ním…“ Daria ju súri gestom ruky.

Elena neváha, beží za Damonom. Dohoní ho pri lúčke, cez ktorú tečie potok. Na druhej strane lúky sa už začína les.

„Láska, môžeš ma počkať?“ Damon zastaví, ani sa na ňu nepozrie, čaká.

„Ďakujem. Prosím upírča… už ma desíš,“ Elena sa mu postaví do cesty, objíme ho okolo pása, hľadá unikajúci pohľad.

„Prosím. Čo sa stalo?“ Damon nevie čo robiť. Je zmätený, mlčí, nie je pripravený podeliť sa s Elenou o šok, čo zažil s Damianom.

„Dobre. Spravíš pre mňa láskavosť? Môžeme sa prejsť popri vode?“ Elena mení taktiku výsluchu.

„Áno.“

„Ďakujem a poď ku mne bližšie, chcem ťa cítiť.“ Elena sa zakliesni do upíra, kráča z nohy na nohu.

„Rytier, je mi s tebou krásne, cítim sa bezpečne, cítim sa milovaná, si moja neoddeliteľná časť. Len s tebou som celá a úplná, ďakujem ti za to, Damon. Ľúbim ťa,“ Elena mu vyznáva lásku, pevne ho drží v objatí, pritiahne si ho bližšie.

„Si neskutočne krásny, priťahuješ, vábiš ma… oceňujem tvoju jemnosť, galantnosť, ostrovtip.“

„Ďakujem… princezná, tiež ťa ľúbim, som nesmierne polichotený tvojim vyznaním. Cením si to…“ Damon objíma dievča, vtisne jej neosobne bozk do vlasov a duchom je celkom neprítomný. Urýchlene musí zmiznúť z Mesačného raja…

Elena to jasne cíti. Fajn nepomohli slová, skúsime činy.

„Damon, čo by si povedal na drobný kúpeľ tam pod lesom? Potok nie je veľmi hlboký, prúd mierny, super osvieženie,“ šveholí.

„Hmm, ani sa mi nechce.“ Damon sa vykrúca.

„Ani? Ani sa ti nechce? To neberiem ako odpoveď,“ Elena sa mu vytrhne, beží cez lúku až k lesu. Po očku kontroluje Damona, či nezmenil smer, ale nie, Damon kráča z nohy na nohu pod les. Dobehla k príjemnej čistinke pri vode, začína sa vyzliekať. Skúša vodu nohou, super teplota, potok môže mať hĺbku najviac meter a pol. Voda tichúčko žblnká.

„Fakt chceš ísť do vody?“ Damon kriví ústa.

„Jasné, voda je božská, poď aj ty, prosím,“ Elena žobre ako dieťa.

„Počkám ťa na brehu… choď sama.“ Brble zvädnutý upír.

„Damon, kedy si sa so mnou kúpal? Ani nepamätám…“

„Ja nemám nálad…“ Nedokončil, Elena skočila po ňom, prudko ho začala vyzliekať, trhať z neho šaty.

„Relax, čo ma šklbeš ako hus…“ Damon sa bráni, ale iba slovne.

„Snažím sa, nepomáhaš mi, zbavím ťa šiat sama. Chceš donaha?“ Usmieva sa dievča. Damon len zdvihne ramená, oči bez lesku… je skutočne bez nálady.

Elena vyzliekla oboch na Adama, opatrne vchádza do vody, ťahá upíra za sebou. Potočná voda nadnáša telá, obmýva a šumí.

„Krása… Damon, usmej sa na mňa, venuj princeznej okúzľujúci úsmev…“ Elena pláva k Damonovi, objíme ho okolo pliec. Upír stojí, vodu má po ramená, príjme Elenu do náruče, objíma jej krásne mladé telo, pridŕža ju, bojuje s miernym prúdom. Dievča sleduje jeho mizernú náladu a už si asi začne zúfať… nevzdáva to ešte.

„Miláčik, kde by si chcel teraz byť?“ Elena skúša ďalšiu taktiku, objíma Damona okolo krku, upír si ju pridržuje pri tele, aby mu neuplávala.

„Kdekoľvek, len nie tu.“

„Jedno miesto, daj.“

„Neviem, u Alexa v obývačke na najvyššej halúzke borovice.“

„Aký je tam výhľad?… Vidíš, som tam aj ja s tebou… sme tam spolu… zavri oči, vidíš nás?“

„Áno,“ snaží sa spolupracovať Damon, schová smutné oči za závoj mihalníc.

„Výborne, sme unavení, ležíme, dívame sa na zapadajúce slnko… ležím vedľa teba Damon, máš krásne telo… si horúci… dotýkam sa ťa Damon…“ Elena začína rukami hladiť upíra po ramenách, jemne masíruje kožu, schádza na hruď, nevynechá ani mohutný chrbát.

„Máš dokonalú pokožku, voniaš ako pokosená tráva… som očarená krivkami tváre… dovoľ mi pohladiť zvodné pery… túžim sa ich dotýkať, Damon… tvoje pery vytvorili bohovia… môžem ich ochutnať? Prosím…“ Elena šepká, presúva ruky na ústa, hrá sa s tvarom pier, opisuje ich, jemne bozkáva.

Damon má zatvorené oči, snaží sa zo všetkých síl vytesniť z hlavy Damiana a Despinu. Núti sa počúvať Elenu, hrať jej hru, je predsa cvičený na hry s mysľou, ale dnes to ide veľmi ťažko. Despina a Damian, jeho temné AlterEgo, mu rozbili vnútro.

„Elena, neviem či…“ Dievča ho nenechalo dokončiť vetu, zapchala mu ústa bozkami, ruky podporujú úmysel pier, hýčkajú telo upíra, masírujú hruď, klesajú k bokom, trieslam, opatrne sa zastavujú pri Damonovej pýche. Nezbedné prsty objavujú, láskajú, vyzývajú ku hre samčeka, sú jemné, ale nástojčivé. Damon odpovedá pomaly na bozky Eleny, necháva sa rozmaznávať, zapája do hry svoj hmat, hladí pevné prsia milenky, telom mu prebehne prvá drobná vlna rozrušenia. Fixuje si v hlave predstavu Eleny ležiacej pri ňom v Alexovej obývačke na stračej nôžke, vysoko nad borovicou.

Prsty sa lúčia so samčekom, Elena objíme nohami telo Damona, pritiahne sa bližšie k nemu: „Tajomný cudzinec, tvoje pery chutia dokonale… božské telo ma privádza do šialenstva, Damon… túžim po tebe… mučíš ma… och… Damon, poď bližšie, ešte bližšie… chcem ťa!“ Elena roztúžene šepká do ucha Damona, zabára prsty do jeho bokov, žiadostivo sa vrhá po zvodných perách. Damon sa plne podvolil vlne narastajúcej túžby, žiadosť milenky ho rozvášňuje ešte viac, bozkáva jej krk, ruky klesajú z bokov na venušin pahorok. Elena tichunko stoná, rozkoš jej napĺňa telo.

To už je upír plne bičovaný vzrušením: „Princezná, si krásna čarodejka, vzrušujúca nezbeda, ľúbim ťa, túžim po tebe… poď ku mne, prosím.“ Damon do nej vstúpil, pomáhajú ruky ukotvené na líčkach pod chrbtom. Príjemná voda obmýva vlniace telá, Damon pevne drží Elenu pri sebe, húpe sa v bokoch, tíško stoná slasťou.

„Pomaly prosím, rytier… nech neskončí táto chvíľa,“ Elena šepká a chce čo najviac predĺžiť rozochvené pocity v Damonovi. Upír sa snaží prispôsobiť, ale pomalé tempo je ešte dráždivejšie: „Zbláznim sa… to nevydržím… vtáčatko.“

„Ok, udávaj vlastné tempo… Damon… je to nadpozemsky krásne… si dokonalý milenec, ďakujem.“ Elena si užíva náruč upíra a je plne odmenená za predchádzajúce snaženie.

Veľa chvály, roztúžená, šepkajúca milenka, jej očarujúce telo, vlastná vrcholná túžba, to už je na upíra veľa. Rúti sa do cieľa, prehýba sa rozkošou, vzdychá, takmer drví Elenu v náručí, prudké stúpanie na vrchol a pozvoľné klesanie. Obaja dýchajú o závod, ešte pár chvíľ zotrvať v tesnom objatí a nabrať silu.

Zrejme presne toto Damon potreboval, cíti sa znovuzrodený, pripravený na boj s Despinou i tým pajácom Damianom.

„Ďakujem ti krásna veliteľka, vrátila si ma do života.“ Upír jej venoval posledný bozk, pomáha z vody, obaja sa snažia nasúkať do šiat.

„Čo teraz? Ideme preč z Mesačného raja?“ Elena sa bojí odpovede, pretože netuší kam by mala Damona vziať, aby ho ukryla a ochránila pred Smrťkou Bib.

„Nie, nie. Mám tu ešte dajaké jednania a nedokončenú prácu,“ diabolsky sa škerí Damon, čiernym očiam sa vrátil lesk, hlava i telo sú pripravené k boju.

„Zbytočne sa budem pýtať, akú…“ Elena si aj sama odpovedala.

„Presne. Ja idem po svojich a teba poprosím vráť sa k Darii. Prídem neskôr k nej. Dík.“ Damon je prvý oblečený, obráti sa, v mihu sa svižne vzdiali, ide hľadať Despinu a Damiana.

◊ ● ◊

Anjel Iustus hľadá, pátra po Damonovi a Elene. Presúva sa rôzne okolo penziónu, zabieha ďalej. Je neskutočne zmätený, už stovky rokov sa mu nestalo, že by nevedel kohosi nájsť, či aspoň zvyšky aktivity, drobný odkaz, smietka stopy… čokoľvek. V tom musí byť dajaký trik, či veľké, silné kúzlo, ktosi mocný… čo to spomínal Filip o Matke Prírode?

Áno… ak je ona za tým… hej, to by šlo. Ak ich ona skrýva, má na to sakra dôvod. Anjel Iustus berie na seba späť podobu blond chlapca s modrými očami, urýchlene sa vracia cestou do penziónu a neverí vlastným očiam.

Pod lesom pokojne stojí čierny jednorožec so zeleným rohom na čele. Mohutná hriva, chvost i manžety nad kopytami svietia bielo-striebornou srsťou. Pohľad čiernych očí je magický. Iustus zabočí priamo k nemu.

„To nie je pravda! Priateľka moja, nevideli sme sa desaťročia, dovoľ nech si ťa obzriem. Si nádherná, majestátna, klaniam sa pred tebou,“ Iustus vysekol gavaliersku poklonu.

„Iustus, ty lichotník, buď pozdravený! Rada ťa opäť stretávam a som potešená tvojim zjavom. Pre koho berieš na seba podobu človeka poloboha?“ Čierny jednorožec sa uklonil.

„To nie je dôležité. Môžem k tebe pristúpiť UnnaBella?“ Anjel si netrúfne bez opýtania.

„Hej.“

„Ďakujem a smiem sa ťa dotknúť?“ Nesmelo skúša Iustus.

„Samozrejme, veď už si na mne aj jazdil, tak prečo ten stud?“ UnnaBella potriasa hlavou, baví sa.

„Prepáč, si tak očarujúca až mi vyrážaš dych,“ anjel s láskou v očiach sleduje dokonalé krivky divokého jednorožca, jeho mohutné svaly. Stvoril ho sám Boh. Opatrne rukou prechádza po krku, prelieva sa do neho obrovská radosť a šťastie, ktoré okamžite rozdáva UnnaBella.

„Iustus, cítim tvoje starosti. Je ti už jasné, že ma posiela Matka Príroda. Som dnes jej rýchly posol, no len pre teba. Odkazuje ti, že nemáš hľadať Damona a Elenu, je o nich dobre postarané, vrátia sa, až príde ich čas. Skôr by si mal sledovať okolie a riešiť problémy… no, ktoré sa na vás už hrnú. Viem to Iustus…“ UnnaBella sa obtiera hlavou o anjela.

„Nechceš si zajazdiť?“ Sama mu ponúka túto možnosť, pretože cíti už hodnú chvíľu želanie Iustusa.

„Veľmi rád, s tvojim dovolením,“ nadšenie v očiach Iustusa svieti.

„Tak nasadaj, krásavec, budeme čarovná dvojica… mladý blond chlapec s modrými očami na uhľovočiernom jednorožcovi s bielo-striebornou hrivou.“ UnnaBella pomohla jedným pohybom vyšvihnúť jazdcovi na svoj chrbát. Iustus sa chytí hrivy, UnnaBella vyrazí tryskom cez lúku a obaja zmiznú v lese.

Reverzný upír Ericc a jeho sestra Stella postávajú na terase penziónu, uznanlivo pokyvujú hlavami.

„Asi by som sa neudržal na UnnaBelle… to bola pekelná jazda.“

„Radšej mi povedz, prečo Matka robí tajnosti a delí informácie nerovnomerne. Prečo Iustus vie viac ako my?“ Stella sa hnevá.

„Drahá moja, za tie storočia v službe Matky si si už mohla zvyknúť. Je to baba, robí intrigy, normálka… ale tá jazda. Hneď by som to skúsil,“ Ericc sa zasnene díva do lesa.

„A prásk na nos… to bol len rozbeh. UnnaBella je nespútaný živel, na tú by som dobrovoľne nesadla.“ Stella je podráždená, tak ide radšej dnu.

* * *

Okolitý les je pokojný, koluje v ňom bežný život, zvieratá hľadajú čo to pod zub. Obyčajný upír Stefan loví, kŕmi sa, Silou sonduje okolie. Cíti sa ohrozený pekelným Démonom. Prvý námestník pána pekiel Démon sa vyhrážal, Stefana určil za hlavného vinníka vlastnej porážky, ktorú mu nedávno uštedrili nadprirodzené bytosti v spolupráci s Matkou Prírodou.

„Nazdar Stefan,“ hlas znie z výšky koruny. Lesný duch Alex našiel priateľa a má chuť na slovíčko.