Buď mojou princeznou II (6)

Osoby v tejto časti poviedky:

Damon Salvatore – obyčajný upír, premenený na dočasného reverzného upíra, ako reverzný je ochranca Matky Prírody, pije chlorofyl z rastlín, energiu a silu získava zo Slnka

Elena – ľudské dievča, ochrankyňa Matky Prírody, dostala darom krídla od Matky Prírody, oheň od dráčika Damonka, telepatiu od delfína Filipa

Stella – reverzná upírka, ochrankyňa Matky Prírody, sestra Ericca, pije chlorofyl z rastlín, energiu a silu získava zo Slnka

Ericc – reverzný upír, ochranca Matky Prírody, brat Stelly, pije chlorofyl z rastlín, energiu a silu získava zo Slnka

nesmrteľná Eunica / Nica – lovec obyčajných upírov, velí šíkom Matky Prírody, je najvyššou silou dobra na Zemi

delfín Filip – starodávny pútnik Zemou, je s ňou od počiatku,  ochranca Matky Prírody

anjel Iustus – spravodlivý cestovateľ časom a vesmírom od ich počiatku, je vo forme čistej myšlienky, energie a sily, vzal na seba podobu človeka kvôli Elene

Smrťka Bibiana / Bib – starodávna súputníčka Zemou, tvorí základ Univerza

Stefan Salvatore – obyčajný upír,

pekelný Démon – prvý námestník pána pekiel, padlý temný anjel

Despina – ženský hlas

Damian – AlterEgo Damona. Damian sa dokázal oddeliť od Damona v Mesačnom raji a vzal na seba dokonalú podobu Damona

Mesačný raj – krajina vytvorená za zrkadlom na povale v penzióne bratov Salvatore. Vytvorili ju pradávne čarodejnice na svoju ochranu a medzi nimi aj Daria Salvatore.

 

Damon je na pokraji šialenstva z dvoch vnútorných hlasov, ktoré sa ozývajú v jeho hlave. Je presvedčený, že sa prechodom do Mesačného raja zbláznil a práve si hľadá vhodný drevený kolík, ktorým si hodlá prepichnúť vlastné srdce. Áá, už ho aj našiel – pekne urastený a pevný kúsok, ten sa ľahko prešmykne telom a skončí hlboko v srdci. Len musí Damon presne mieriť…

 

„Hej! Šialenec, pomätenec, blázon! Dáš mi ešte dve minúty času, kým sa prekoleš?“ Vykríkla rozhodne Despina. Damon sa zarazil, váha – toľko času ešte zvládne, aj keď… prečo by sa mal zaoberať ženským hlasom vo svojej hlave?

„Pretože sa ťa pýtam! Preto by si sa mal mnou zapodievať! Vydrž dve minúty a potom ti radím, aby si dobre mieril, lebo keď to spackáš a len sa zraníš, strašne sa na tebe vyvŕšim a budem ťa týrať!!!“ Kričí Despina ako len vládze. Potrebuje Damona zastaviť v samovražedných myšlienkach, veď Damon má v sebe Damiana a to je novoobjavený priateľ Despiny.

„Ďakujem ti Desp, už som sa videl mŕtvy! Tento chruňo nás chce snáď naozaj zaklať!!! Damon, ty kretén, používaj chvíľu mozog! Ja nechcem zomrieť!“ Damian, vnútorný hlas Damona, sa konečne prebral zo šoku, čo mu spôsobil Damon náhlym rozhodnutím o samovražde.

„Už ste si minuli minútu. Počkám ešte jednu a potom dobre mierim,“ s diabolským úsmev vraví Damon nahlas a začína sa freneticky smiať vlastnému zblázneniu.

 

„Prepáč Damian, nie je vhodné aby si chvíľku komunikoval. Prosím, nechaj ma konať. Ďakujem ti za láskavosť,“ Despina správne vyhodnotila situáciu v tom smere, že Damon bude skôr počúvať ženu ako muža.

„Vnímaš ma Damon? Skúsil si sa aspoň na chvíľku zamyslieť, prečo počuješ dva hlasy? Si predsa dočasný reverzný upír, inteligentný tvor, tak použi mozog, ty drbo!“ Neodpustila si záver Despina.

„Ok. Prečo počujem dva hlasy? Sám si asi nedokážem odpovedať… počkaj, vnútorný hlas mi stále podsúva Smrťku Bib, ako milovanú osobu… ja som ju mal naozaj rád… chvíľku, pokiaľ ma nechcela pripraviť o život. Počuješ ma? Ako si to vravíš? Despina?“ Damon je na pochybách, drevený kolík drží pevne v ruke, len ho správne použiť.

„Výborne! Som Despina a ideš na to správnym smerom. Daj viac fešák…“ Despina si v tichosti odfúkla, zatiaľ Damona zastavila.

„Daj viac… hmm, ale ja už teraz nechcem o Bib ani počuť, sklamala ma, druhýkrát ma chcela poslať na smrť…. nemôžem ju mať rád…“ Bolestne si všetko uvedomuje zasa, sadá si pod strom, kolík položil do trávy.

„Páčiš sa mi, teda tvoje uvažovanie… Damon, si zložitá osobnosť, máš veľa protichodných citov, pocitov, nálad, myšlienok. Myslíš, že by dajaká časť teba ešte stále mohla milovať Bib?“ Despina ho vedie rovno k cieľu, teraz už môže, pretože jej venuje plnú pozornosť.

 

„Sakra a ty si kto? Despina… veď tvoje meno je z latinčiny a znamená bezstarostná! Čo už mi ty môžeš povedať…“

„Chceš mi naznačiť, že nemám poňatia, čo sú starosti?“ Rýpla si Despina.

„V zásade asi hej…“  Damon sa oprel o strom, cíti sa unavený.

„Nevzdávaj to! Damon, čo znamená tvoje meno?“ Despina sa ponáhľa.

„Hmm. Damon je grécke a dá sa preložiť ako vládni, či usmerňuj.“

„Výborne, chytrá hlavička a napokon je tu Damian… čo značí? Vieš?“ Despina musí rušať, predpokladá, že Damon sa o pár chvíľ zasa vráti k samovražedným myšlienkam.

„Ou… Damian je tiež grécke a je to pokoriteľ, či krotiteľ. Ha, ha, Despina, vieš čo je sranda? Si ešte tu?“ Damon sa vážne nechal vtiahnuť do dialógu.

„Jasné, daj krásavec…“

„Sranda je, že Damon a Damian sú si veľmi blízke mená, v zásade sú rovnaké. Ja som špeciálny blázon. Mám v sebe hlas, čo si dal meno. Meno podobné môjmu a dokonca mám v sebe aj druhý, ženský hlas… Som v prdeli…“

„To je síce pekné, že sa ľutuješ reverzný, ale nie je to celkom pravda…“ Despina pomaly prechádza do záveru.

„Nóó… čo z toho nie je pravda?“ Damon zasa vzal kolík do ruky, premeriava ho pohľadom.

„Môžeš ten kolík položiť späť do trávy? Rozčuľuješ ma s sním a vyvádzaš z konceptu!“ Rezolútne požiadala Despina.

„Sorry,“ Damon je už úplne mimo, on sa ospravedlňuje komusi v sebe a poslúcha ho.

„Ďakujem. Vyšlo nám, že si zložitý, máš v sebe hlas, čo si vraví Damian, miluje Smrťku Bibianu, čiže čo to znamená?“ Despine sa to zdá už úplne jasné.

„Neviem… je čas prestať kecať a použiť kolík?“ Sarkastický šľah Damona.

„Nie! Ty tupec! Znamená to, že máš v sebe temnú stránku, ktorá sa prechodom do Mesačného raja akoby aktivovala, či viac vystúpila do popredia. Jednoduché ako facka.“ Despine sa usmieva hlas.

 

„Ho, fakt, jednoduché, až to zaráža. Despina, chceš mi nakecať, že mám celú dobu v sebe temnú stránku, ktorá…“ Damon nedopovedal, pretože je to fakt jasné ako facka. Veď on sám kedysi miloval Smrťku, čo je svojim spôsobom zvrátené, či temné. Toto odhalenie je oslobodzujúce.

„Je to tak! Despina, ja som sa nezbláznil, či…?“ Len moment úľavy zažil Damon.

„Zbláznil, viem si takto ospravedlniť a vysvetliť iba Damiana! Lenže ja počujem dva hlasy… a som zasa v riti!!!“ Damon zlyhal v hlase aj v logickom uvažovaní. Zato priestorom sa nesie zvonový smiech, rozhojdáva rosu na steblách, otriasa peľ z kvetov. To sa z celého srdca smeje Despina.

„Jáj, jajaj, Damon… ty mi chceš ublížiť! Takto krásne a z chuti som sa nezasmiala už dobre dlho… jáj.“

„Čo je tu smiešne?“ Búri sa upír.

„Ako si sa nádherne vynašiel, ospravedlnil si Damiana a vrátil si sa späť… kam? Do riti… prepáč, citujem ťa,“ Despina sa baví prvotriedne.

„Skvelé, minimálne jeden z nás sa baví,“ sarkazmus opäť šľahol Despinu.

„A kráľovsky! Ďakujem. No problém sme vyriešili. Zahoď kolík, nájdi princeznú, vtáčatko, konečne si ju vezmi za ženu a maj kopec… prepáč, ty nemôžeš mať deti. Pardon…“ Rozpačitý koniec Despine nevyšiel.

„Mám tu jedno riešenie v tráve. Venoval som vám viac ako len dve minúty času. Tak sa maj Desp, Damian, Damon, mal som vás rád.“ Dozrelo rozhodnutie v hlave upíra, nadýchne sa, pevne uchopí ostrý drevený kolík, ešte premeria pohľadom správny uhol, napne svaly rúk…

 

* * *

 

V penzióne vrie nespokojnosť a zlá nálada. Nevedia sa dopátrať jedinej pozitívnej správičky o Elene a Damonovi. Stefan si už zúfa. Nie dosť, že sa mu pekelný Démon vyhrážal a zvalil celú vinu svojej porážky na Stefana, ale navyše nemá žiadne info o Elene.

„Iustus, si tu najvyšší boss, najviac dokážeš, si naj naj. Ako to, že nie si schopný priniesť aspoň svetlú nádej o osude Eleny a bračeka, keď už nie istotu!“

„Ok, som tu naj, ale nemám nič. Kto z vás má? Nikto. Čo Matka Príroda?“

„Ja si myslím, že ona čosi vie… čosi snáď viac pozitívne, že Damon a Elena sú minimálne živí,“ prehovoril delfín Filip.

„Prečo?“ Vyhrkli súčasne reverzná Stella a nesmrteľná Eunica.

„Dlho som ju volal, až sa zľutovala a po nátlaku sprava, zľava pustila nejednoznačnú odpoveď, ale pozitívnejšiu.“

„Čo to pre nás znamená?“

„Nebudeme ich zatiaľ hľadať intenzívne, dajme Matke pár dní a skúsim to u nej znova.“ Uzavrel Filip a vytratil sa do lesa.

 

„Iustus, neodchádzaj ešte,“ reverzný Ericc a Stefan majú otázočku.

„Áno?“

„Zaujíma ma tvoj názor na potrestanie Smrťky Bibiany a pekelného Démona. Zažil si to už predsa,“ Ericc sa ošíva.

„Ale hej. Zaujíma vás ako budú reagovať? Hmm, v zásade ako každá porazená a urazená bytosť. Napokon majú slobodnú voľbu rozhodovania. Chvíľku sa v domácom prostredí oklepú, potom začnú zvažovať, či vrátiť úder, ako vrátiť úder, nastúpi rozhodnutie… vrátiť, pomstiť sa. Aha a niekedy sa spájajú a spolupracujú pri pomste. Klasický scenár,“ sucho skonštatoval anjel.

„Fasa, teším sa na ďalšiu návštevu Démona… no snáď už zajtra…“ Zlomený Stefan mávol rukou a šiel loviť.

„Potešil som ho. Nebudem mu zastierať, že taký egocentrik ako je Démon sa nebude chcieť mstiť,“ Iustus sa snaží sám seba presvedčiť, že správne odpovedal.

„Nóó, vlial si mu plnú vaňu nádeje. Iustus, je ti jasné, že Stefan je v ohrození!“

„To sme všetci a neustále. Ak si to chceš plne a nepretržite uvedomovať, rezervuj si miesto v cvokhause.“ Iustus sa uklonil, kráča do Damonovej izby.

 

Problémy sú na to, aby sa riešili. Zapeklitý problémik – stratili sa nám dvaja vojaci v bitevnom poli. Elena a Damon mi zmizli z radaru, no a to sa mi stáva málokedy.

Iustus si láme hlavu už dlhšie, poslal ich spolu preč, do bezpečnej vzdialenosti od Smrťky Bib. Samozrejmosťou bolo, že si ich nájde, hoc aj na konci sveta. Na koniec sveta ísť nemohli, takže budú kdesi bližšie.

Iustus vošiel do izby Damona, sadol si na parapetu okna a snaží sa sústrediť. Počúva, sonduje, hľadá, zameriava… nič, ani najmenšia známka pohybu, aktivity, myšlienky… sakra… neverím, že by obaja boli po smrti.

Anjel sa rozplynul na číre svetlo, myšlienku, energiu, vyplával sondovať do okolia, rozhodnutý zväčšovať okruhy hľadania, pokiaľ bude v stave plného sústredenia.

◊ ● ◊

Prvý námestník pána pekiel Démon sa presunul do podsvetia za Smrťkou Bibianou. Našiel ju v nevábnom stave. Zúbožená leží na podlahe, prelieva slzy, nešťastie rastie nad ňou ako mohyla. Práca zanedbaná…

„Hú… taká silná osobnosť a váľa sa nám tu po zemi… ccc,“ Rýpe Démon už od vchodu.

„Vraví ten praví…“ Podpichla ho tiež.

„Máme sa stále radi, ako počujem. Mohla by si vstať a venovať sa hosťovi?“

„Nie… som mŕtva!“ Zrúkla Smrťka Bib. Podsvetím sa rozdrnčal nepríjemný smiech Démona.

„To je super! Smrťka je mŕtva a pán pekiel sa stal bohom!“ Chechoce sa.

„Čo chceš tajtrlík?“ Bib je ako pani domáca nepríííjemnááá.

„Prediskutovať plán útoku na Matku Prírodu. Chcem ťa vziať do tímu, spojme sa. Každý z nás má iné prednosti, spolu sme silnejší a viac dokážeme,“ vysypal pripravenú vetu.

„Konkrétne, truhlík!“ Šteká Bib.

„Čo si taká naježená, Bibiana?“  Nechápe celkom Démon.

„Som zlomená žena, mám srdce na cucky, to ty nikdy nepochopíš!“

„A som rád, že nemusím… ak by som mal takto vyzerať… prepáč… ďakujem, neprosím,“ znechutene sa striasol.

„Diplomat najjemnejšieho zrna. Potrebuješ moju pomoc a urážaš ma? Si kompletný?!“

„Som, len ty to nevieš posúdiť z pozície ležiaceho strelca. Vstaň! Do prdele!“ Démon skočil po Smrťke, zdrapol ju, vytiahol hore, dívajú sa nenávistne navzájom do očí.

„Relax, Bib. Po A nebojím sa ťa, po B som nesmrteľný, po C choď sa dať do poriadku, počkám vedľa! A švihaj, nemám na teba celý deň!“ Rozhodné jednanie pomohlo. Smrťka sa po dlhej dobe hýbe, má cieľ…

 

◊ ● ◊

Damon drží pevne drevený kolík v rukách, rozhodnutie vziať si život prehodnotil už pred hodnou chvíľou, uzavrel túto kauzu ako správnu. Chýba mu len presne mieriť… oči kontrolujú správny uhol, Damon sa nadýchol, ruky zovreli pevne kolík a… Damona zrazu omráčil zásah elektrickým prúdom, vykríkol bolesťou, pustil kolík do trávy. Prenikavá bolesť tela ho ničí, krúti sa ako had.

„Fešák, vravela som ti, že sme problém vyriešili a máš zahodiť kolík. Nie si ho úplne zbytočne vraziť do zbabelého srdca!!!“ Buráca Despina.

„Sakra… Kriste pane… Despina, to si spravila ty??“ Damon plytko dýcha bolesťou, nechápe.

„Áno, ja. Si tvrdohlavý hňup, bibas, čo nepočúva. Slovne som ťa dokázala zastaviť len na pár minút, ale toto viac zaberá… Posledná výstraha, ešte raz sa chytíš toho kolíka a telom ti prejde dvojnásobné množstvo prúdu. Rozumieš?!“ Damon len prikývol a sipí ďalej. Bolesť po troške ustupuje.

„Mám ťa v mojej hlave, tak ako môžeš vyrobiť prúd a raniť ma?“ Damon je zúfalosť sama.

„Chyba, nádhera moja. Nemáš ma v hlave, som vždy kúsok od teba. V hlave máš len môj hlas. To je celé Damon. Posaď sa a potvrď mi, že ma chceš vidieť.“ Despina odkryla všetky karty.

„Ja už nevydržím byť ticho! Despina, môžeme ťa vidieť? To je senzačné, ukáž sa!“ Vykríkol Damian, temná stránka Damona.

„Damian, prosila som ťa o ticho. Prečo vyskakuješ?“ Despine zasa rúca plány.

„Už môžem hovoriť, vidím, že máš riadnu páku na zastavenie samovraždy Damona. Tak sa ukáž, prosím!“ Žobroní Damian, vnútorný hlas Damona.

 

Telo Damona zasiahnuté elektrickým výbojom sa pomaly konsoliduje, upír sa núti k plnej koncentrácií a napokon sa odváži spýtať:

„Mám otázku. Damian, kto si?“

„Veď ste ma s Despinou už pomenovali,“ Čuduje sa Damian.

„Neodbočuj! Kto si? Povedz mi to sám a presne!“ Autoritatívne nariadil Damon.

„Som tvoje temné ja, Damian Salvatore, tvoj rodný súputník, ktorý mal len občas možnosť s tebou prehodiť pár slov. Väčšinou ma držíš skrátka,“ ako ľahko znie pravda.

„Prečo som ťa doteraz nepočul?“ Vyšetrovanie Damona pokračuje.

„Aj to už povedala Despina, prechodom do Mesačného raja som zosilnel. Neviem prečo, jednoducho som taký silný, že som schopný odísť z teba a vezmem si aj tvoju podobu,“ smeje sa Damian.

„To nemyslíš vážne!“ Desí sa Damon.

„Že nie? Dívaj…“ S Damon sa zatočil svet, prišlo mu nevoľno, musel sa skrútiť do klbka a keď otvoril oči stál pred ním druhý, identický Damon.

„Pre boha, ja som skutočne chorý upír… mám halucinácie… Despina, kde si?!“ Damon leží v tráve, s hrôzou v čiernych očiach sleduje svoje identické dvojča ako hopká okolo, vytešuje sa z pohybu.

„Čo šalieš, Damon, daj mi ruku a vstaň,“ Damian prikročil k Damonovi, podáva mu ruku a čaká. Damon sa bojí, nie… načiahnem sa a nebude to pravda… nie, nechcem.

„Vstávaj Damon, je to pravda, Damian je tvoja tmavá stránka, je dosť silný, aby si vzal časť z teba a zhmotnil sa. Podaj mu ruku, vstávaj, lebo ti pomôžem výbojom!“ Despina uzavrela spor i neistotu v hlave Damona.

 

Damon teda pod nátlakom vystrel ruku, Damian ho drapol, vytiahol na nohy. Stoja oproti sebe, Damon nie je schopný slova… oči chcú veriť, že sa díva do zrkadla, ale hlava odmieta. Damian predsa robí úplne iné pohyby ako Damon. Je to desivé, poburujúce, neuveriteľné!

 

„Despina, ukážeš sa už?“ Kričí Damian a zasa krúži okolo zarazeného Damona.

„Potvrď, že ma chceš vidieť, Damon,“ opäť znie požiadavka Despiny.

„Prečo ti to treba potvrdiť?“ Upír nechápe.

„Lebo si to želám. Inak ma neuvidíš, zato pocítiš prúd!“

„Neviem, či ťa chcem vidieť….“ Damon váha.

„Pomôžem ti prúdom? Prečo váhaš?“ Tento raz je Despina zmätená.

„Nie, dnes som tak zničený, zmotaný a vykoľajený… ja už asi nezvládnem ďalší šok!“ Damon pozerá do zeme, najradšej by ušiel a hneď… má úplne rozbité vlastné vnútro, zničili mu sebadôveru, vzali istotu a logické  uvažovanie…

„Môžeš odísť Damon, si slobodný, nikto ťa nedrží… akurát ma neuvidíš,“ tichšie a smutnejšie znie Despina, cíti vnútorný chaos upíra.

„Bože, tak jej to už potvrď, ti drbo, mám ti ja pomôcť? Mám ťa zbiť?“ Zastrája sa Damian.

„Ja ti nestačím na potvrdenie, Despina?“ Damian sa obzerá.

„Nie, ty si len nepatrná časť Damona.“

„Ako nepatrná, som celý! Vidíš ma? Kde si? Desp, ukáž sa!“ Damian sa nedá odbiť.

„Posledné slovo dočasný reverzný upír Damon. Chceš ma vidieť? Neboj, nepoužijem výboj. Ale ešte pred tým mi povedz ako sa cítiš.“ Despina potrebuje vedieť všetko.

 

„Som roztrhaný kus, moja duševná istota je preč. Bolí to a tento klaun Damian, je… sklamaním. Prepáč Desp, ale idem preč.“ Damon sa ani nepozrel na Damiana, otočil sa a svižnou upírskou rýchlosťou sa vzdialil. Damiana zabolelo hodnotenie, že je sklamaním.

„Desp, si ešte tu?“

„Hej, to bude dobré Damian. Dlho sme ho trápili, dlho sme sa s ním hrali, až sme to trošku prehnali. Damon sa spamätá a potom dáme druhé kolo,“ tíši boľavé vnútro Damiana.

„Len aby druhé kolo prišlo. Desp, skutočne sa mi neukážeš?“

„Nie, musí ma prvý uzrieť Damon.“

„Tak mi aspoň povedz, kto si?“

„Aj to musí vedieť prvý Damon, je to čisto jeho rozhodnutie. My dvaja, Damian, sa môžeme akurát rozprávať. Idem, keď ma budeš chcieť počuť, pomysli na moje meno a ja ťa nájdem. Maj sa Damian, čierna duša Damona.“ Despina odhalila čo chcela a stíchla.

 

◊ ● ◊

„Bibiana, keď chceš, tak si očarujúca,“ Pekelný Démon sa usmieva záludne, čierne oči sa blýskajú, menia sa v dúhu.

„Dúfala som, že zmizneš…“ Kyslo poznamenala.

„Očarujúca, pokiaľ neotvoríš ústa…“

„Démon, nie som rozhodná… neviem, či sa chcem s tebou spojiť v boji proti Matke Prírode…“ Neisto postáva Smrťka.

„Čo ťa vedie k tomuto záveru?“

„Poznám ťa… si najvypočítavejší a najzákernejší tvor.“

„Lichotíš mi, ďakujem,“ uklonil sa pekelník.

„Prestaň. Čo keď odmietnem? Nič… odmietam, zmizni!“ Náhle sa rozhodla Bib.

„Nechápem! Si takisto ponížená ako ja! Matka Príroda ťa oficiálne vyhostila z povrchu Zeme! Nechceš sa pomstiť?“ Vybuchol Démon.

„Snáď hej, len nie s tebou.“

„Posledné prečo, Bibiana.“

„Ostatná prehra je moja osobná, týka sa len mňa a ty nie si schopný… nie, zmizni… choď doslovne do čerta!!!“ Zlomená Bib mu neverí.

„Sama si to chcela… musím ťa teda prinútiť!“ Zahrmí Démon.

„Vidíš, ani päť sekúnd si mi nedal vydýchnuť!! Ideš si za svojim ako tajfún, zemetrasenie, ničíš všetko, len nech je po tvojom! Zmizni!“ Buráca Smrťka. Je na domácej pôde, v podsvetí, má tu kopec podriadených duší. Kričí a tmavé tiene sa začínajú zhromažďovať pri nich.

„Ha, ha… to ma chcete zastrašiť? Bib! Mne neublížiš!“ Nezostáva jej nič dlžný.

„Nie, neublížim, ale vyhodiť ťa dokážem!“

„Ani ťa nezaujíma, čím ťa prinútim ku spolupráci?!“ Posledný pokus Démona.

„Nie! Buď si si niečo vymyslel, alebo obrátil naruby nejaké tvrdenie… nech je to čo chce! Nie a vypadni!“ Smrťka zmenila formu, tvar i skupenstvo a zmizla Démonovi z dohľadu.

„Nie, moja zlatá! Nie tak rýchlo! Ešte sme neskončili! Vrátim sa a budeš rada spolupracovať!!!“ Démon vrieska do priestoru a sám sa pomaly vytráca.

 

◊ ● ◊

 

Anjel Iustus hľadá, pátra po Damonovi a Elene. Presúva sa rôzne okolo penziónu, zabieha ďalej. Je neskutočne zmätený, už tisícky rokov sa mu nestalo, že by nevedel kohosi nájsť, či aspoň zvyšky jeho aktivity, drobný odkaz, smietka stopy… čokoľvek. V tom musí byť dajaký trik, či veľké, silné kúzlo, ktosi mocný… čo to spomínal Filip o Matke Prírode?

Áno… ak je ona za tým… hej, to by šlo. Ak ich ona skrýva, má na to sakra dôvod! Anjel Iustus sa urýchlene vracia do penziónu, berie na seba späť podobu blond chlapca s modrými očami, vchádza do salónu a neverí vlastným očiam…

Zaslala: IVETKI