Devil’s Night (13)

Postavy:

01 – Damon Salvatore – upír

02 – Lucienne – pani a šéfka Pekla / Lukrécia /

03 – Kristián – 5 ročný chlapček iba vzrastom, mentálne oveľa starší

04 – Fric – majordómus

05 – Helpless – doktor práv + notár / nemohúci, bezbranný /

06 – madam Limitless – pani vily na invalid.vozíku / nekonečná /

07 – Wanda – obranca Kristiána

08 – Zaida – mierne telesne postihnutá mladá žena

09 – Royal Agaric – starý vlčiak / muchotrávka kráľovská /

10 – Guľôčka –Kristiánov čierno-biely potkan

11 – Akinn – Kristiánov yorkshirský teriér

 

Css, syn šéfky Pekla je mojim parťákom. To sú veci a Wanda sa stará o jej syna, tak prečo na ňu potom útočila v jedálni? Žeby Wanda čosi zanedbala? To sa mi nevidí, skôr čosi kryla. Motýlik môj, pracuje pre takú harpiu! Bože ako sa k takej službe vôbec dostala!

Do riti, samá záhada… ešte aj ten šašo Fric tu čosi snoril… sakra, veď aj doktor ma prehľadával… tak po čom idú??

No, som pešiak v rukách mocných, povzbudivé, lenže aj taký pešiak sa môže zvrtnúť iným smerom ako chce mocný… A žiadne sms-ky nechodia. Zaujímavé. Pohľad na displey telefónu, 05.00 hod. svitá.

 

Damon sa razom rozhodol. Prikryl Kristiána, Royal Agaric zostal na stráži, upír tíško vyšiel z izby, stúpa na prvé poschodie, chodí od dverí ku dverám, pri každých načúva… Konečne našiel tie správne, berie za kľučku, vstupuje s istotou gladiátora…

 

Tmavá izba osvetlená len prvými lúčmi svitania. Damon načúva, v kúpeľni sú dva hlasy… rozoznáva Frica a doktora. Ešte čosi tu kňučí, hľadá zdroj. V prepravke je malý yorkshirský teriér, smutne sa díva na upíra. Hm, doktor má psa? Damon ho ešte nevidel vo vile. Púšťa to z hlavy, obozretne sa plíži ku dverám kúpeľne…

„Do riti, dávaj pozor, Fric! Bolí to ako šľak!“ Sipí zranený.

„Čo si zasa vyvádzal?“ Fric sa snaží o prvú pomoc na čerstvo zranenej ruke doktora.

„Hovno, vyštartoval som po Wande, už sa mi to dnes mohlo podariť a načapala na Lukrécia. Kurva drát, tá baba je všade!“

„Si idiot! Dohoda bola jasná, nájsť časti skladačky a vypadnúť! Ale ty sa musíš stále točiť za sukňami! Kretén!!!“ Fric prská jedom.

„Ser na to! Som už dobitý od nej, podrbaný psovod ma zmlátil a ešte sa zo mňa aj nažral! Aký kúsok chýbal a bol by skapal!!! Hajzel!“ Zúri Helpless.

„Dovliekla ho sem Lukrécia, to je jasné, má ho v plánoch a ty ho pusť z hlavy, skôr skapeš ako on. Že ty máš dáke kšefty aj s ňou! Nič mi nepovieš? Ty hráš na dve strany! Hovor!“ Fricovi sa vyjasnilo.

„Tebe to budem vešať na nos. Drž si svoju líniu, hľadaj dieliky, nemáme už veľa času!“ Cúva doktor.

„Ja hľadám, ale ty vybaľ v čom ešte ideš!“ Fric zúrivo stisol doktorovu ruku.

„Ááuu! Drbe ti?! Prestaň! Bolí to!“ Fric mučí doktora, čaká na odpoveď.

„Pomáham Lukrécii s právnymi vecami! Viac sa nedozvieš, aj keď ma zabiješ!“

„Ok. Daj sem tú ruku.“ Fric končí s ošetrením, tuho rozmýšľa o možných následkoch pre neho samého, keď vierolomný doktor spolupracuje s Lukréciou.

„Ticho, niečo som počul… zamkol si?“ Doktor sa zháčil, obaja natŕčajú uši.

 

To Damon neopatrne zavadil o záves, rozcingal ozdobné krúžky. Fric vyzrel z kúpeľne a skôr než si stačil uvedomiť čo sa deje, už leží omráčený. Doktor sa vyrútil k nemu, ďalšia rana…

„Vy ste banda tupcov! Ako môžeš tak neopatrne vybehnúť bez krytia?!“ Damon sa baví na ich hlúposti.

„Takže, som hladný a dnes sa ponúknem z majordóma, zvyšok vyriešime po mojich skorých raňajkách.“ Ako povedal, tak bolo. Pohodlne sa nakŕmi, s kľudom Angličana schytí Frica za opasok, vyhodí ho pred dvere, vráti sa do izby a zamkne.

„Vstávaj úbožiak!“ Fackuje Helplessa, preberá ho k životu.

„No… čo? Psovod! Ty hajzel prašivý! Čo chceš v mojej izbe?!“ Kričí doktor skôr zo strachu, ako zlosti.

„A, a, a… ticho zobudíš Frica! Drobná rada, slušnosťou ďalej zájdeš!“ Damon sa diabolsky usmieva, šepká, schytí ošetrenú ruku doktora a stisne.

„Do riti, vám všetkým hrabe? Pusť!“ Damon vyhovie.

„Jedna otázka, jedna odpoveď, rýchly kvíz, keď budeš úspešný, na konci budú ruky ešte tvojim vlastníctvom. Rozumeno?“ Damon sa rúti za svojim cieľom.

„Nič ti nepo…“ Nestihol dokončiť, ruku má vo zveráku, bolesť ho láme…

„Posledné upozornenie!“ Damon mu pustil ruku. Doktor je zmučený, čaká.

„Výborne, považujem to za súhlas. Čo hľadáte? Aké dieliky? Fric v mojej izbe, ty si ma prehľadával v parku.“ Doktor je pritlačený k múru, už nechce ďalej trpieť, veď môže upíra aj oklamať.

„Ehm… poznámky.“ Neisto klame, ale keďže sa náhodou trafil do tej istej výhovorky ako naposledy Fric, Damon si nie je istý.

„Ďalej, dieliky alebo poznámky? Čo…“
„Nó, Fricove poznámky… ehm, nie sú v kuse, po častiach, dieliky! Dôležité!“

„Neser ma doktor, súvisle rozprávaj!“

„Pre neho podstatné, o madam, priateľoch, vieš…“ Doktor robí oči na upíra.

„Neviem. Na vydieranie?“

„To si ty povedal… nóó.“ Doktor získava drobnú istotu a už sa nepustí tohto klamstva. Namočil Frica do peknej sračky, to má za mučenie v kúpeľni a Damon mu to, zdá sa, zožral aj s navijakom. Damon ale pochybuje, ide to moc ľahko. Spomenul si na Wandu.

„Ako si dnes vyštartoval po Wande?“ Hrozivo sa nakláňa nad Helplessa. Doktor trnie strachom, psovod počul asi všetko! No do riti materinej!

„Informácie, chcel som informácie…“ Damon mu zdrapol ruku a mimoriadne bolestivo stisol.

„Za čo? Odpovedám!“ Doktor má už kropaje potu od bolesti.

„Klameš, celú dobu ma lakuješ a klameš! Zlomím ti sánku, obe nohy aj panvu! Som školený špecialista! Čo bolo s Wandou?“

„Wanda je moja! Tak ma zabi a choď už do psej rite!“ Doktor si líha, obchádzajú ho mrákoty. Spomenie si na Lukréciu a Wandu.

„Do riti! Damon, utekaj za Wandou! Ostala sama s Lukréciou o štyri izby ďalej! Sakra, Lukrécia je nasraná, nech jej neublíži! Bež! Hovorím pravdu!!! Zachráň čo sa dá!!!“ Damon skúma jeho oči a zdá sa, že doktor neklame.

 

Skok ku dverám, odomyká, takmer sa prerazil o Frica ležiaceho na chodbe, na toho nemá teraz čas… jedny, druhé, tretie, štvrté dvere! Vrazí do izby, má pred sebou výjav ako zo Shakespearovho Othella.

Lucienne drží pod krkom Wandu, trasie s ňou ako s handrovou bábikou, čosi jedovito syčí na úbohé žieňa. Wanda je neschopná pohybu strachom, celá tvár mokrá od sĺz, modrá od nedostatku kyslíku, ruky bezvládne visia… už nebojuje, vzdala to, čaká odovzdane na smrť, myslí na Damona.

„Vždy som si myslel, že Othello bol tmavý chlap! Lucienne berieš mi istoty a to nemám rád! Dovolíš?!“ Damon drzo priskočí k šéfke Pekla, vyslobodí Wandu z jej rúk.

Využíva moment prekvapenia, ťahá dievča ku dverám, pomáha jej, stavia ju späť na nohy. Wanda sa ho pridŕža, neverí očiam… ešte nie je po nej. Upír v nej burcuje život, pomáha sa spamätať.

„Wanda, Kristián ťa súrne potrebuje! Bež!“  To zabralo, žieňa sa potáca von, neisto beží za chlapcom, potkla sa o Frica ležiaceho v mrákotách, sťažka vstáva, peláši ako vie. Damon zámerne tresol dverami, teatrálne sa otáča  k Lucienne.

„Dáme reč?“ Zúrivo sa premeriavajú, Lucienne pred chvíľkou zaváhala, dovolila upírovi, aby jej zasa prekazil hru. K sakru!!! Damon cíti jej nevôľu, robí na ňu veľké oči, provokuje gestom neviniatka.

„Tichá hrozba? Lucienne, Lucienne… stále mi dlžíš odpoveď na otázku. Čo chceš odo mňa… zvládneš jednou vetou?“ Damon začal chodiť hore dolu po miestnosti.

 

Pekelnica premýšľa…

„Si netrpezlivý, posledná sms-ka ti bola doručená… dostal si v nej ešte 24 hodín na zotavenie! Ok. Si fit, urýchlime to ešte viac. Dnes pred povinnou večerou sa ženíš. Vybrala som ti prvotriednu nastávajúcu. Obrad, večera, krátke gratulácie, tanček, pár sĺz, mladomanželia sa odoberú do spálne. Očakávam 100% naplnenie manželských povinností z tvojej strany. Ráno notár vystaví o tom potvrdenie. Zajtra, najneskôr pozajtra odlietaš so svojou manželkou do Európy. Tam ma počkáš. Do týždňa priletím za tebou a pokračujeme v Európe. To je všetko! Teraz zmizni, lebo by som ti musela ublížiť a moje plány to zatiaľ nestrpia!!!“ Lucienne sa odvrátila od Damona, pristúpila k oknu.

 

Damon ticho počúva, všetko si starostlivo ukladá do hlavy. Nebúri sa, neprotestuje, ešte nevie presne čo spraví ďalej… prioritný problém vyriešil, dostal Wandu zo spárov Lucienne. Prišiel tesne k šéfke Pekla, obaja hľadia z okna, ticho ich spája i rozdeľuje.

„No, síce to nebolo jednou vetou… ale máš drobnú pochvalu za čiastočné odkrytie karát. Máme 06.00 hodín ráno a ty mi chceš vziať slobodu o 12 hodín. Ok. Dostanem tých 12 hodín mládenecké voľno?“ Damon sa posmešne usmieva, „chcel by som si ešte užiť!“ Vyprskol smiechom.

„Žiadne voľno, pokračuješ v práci podľa Frica. Ale môžem ti spraviť láskavosť a zoznámiť ťa s nevestou.“ Lucienne si vybavila krásnu a príjemnú Zaidu, ľúbezne sa usmieva. Damon váha, chce vôbec vidieť stvorenie, ktoré… vlastne áno, chce.

„Jasné, poďme!“ Veselo sa zvrtol, rázne kráča izbou. Lucienne šípi zlé veci…

„Počkaj, je skoro ráno, musím ťa najprv uviesť!“

„Ona je vo vile?“ Damon ani nie je prekvapený.

„Áno, počkaj ma na chodbe!“  Žiada Lucienne.

„Prídem o chvíľu.“

Damon nedbá na protesty Lucienne, už sa valí k doktorovi do izby. Fric ešte stále bojuje s nevoľnosťou pred jeho dverami, Damon zdrapne majordóma, vhodí do izby doktora.

„Dobré ráno vospolok! Doktor máš tu komplica a je mu trošku šoufl! Boh vie prečo!“

„Damon, ako s Wandou?!“ Doktor vychádza z kúpeľne, Frica na zemi si nevšíma. Má spoločný záujem s upírom.

„Mal si pravdu, poslal si ma tam včas. Máš jeden bod k dobru.“ Damona opäť upútala prepravka s teriérom.

„Prečo je uväznený?“ Hodí hlavou smerom k psovi.

„Nóó… je neposlušný.“

„Zasa klameš! Ok. Beriem si ho!“

„Nie! Nemôžeš!“

„Je tvoj?“

„Nie… ale s…“

„Beriem ho! Tak ma napadá, čo vieš o mojom dnešnom sobáši?“ Damon už má prepravku v ruke, smeruje ku dverám.

„Čo? To teba mám dnes oddať? Ha, ha…. to sa podarilo!“ Doktor si predstavil ohavnú Zaidu a Damona v mladomanželskej posteli. Dobre sa baví. Damon len zíra, nemá veľa času.

„Doktor, toto mi vysvetlíš neskôr. Nemám na teba čas. Nájdem si ťa…“

 

Upír beží so psom k sebe, Wanda leží pri Kristiánovi, hladí chlapča po hlavičke, tíško sa rozprávajú, obaja vyskočia keď Damon vojde.

„Bože, Damon, ďakujem ti!“ Wanda sa mu hodila okolo krku, plače.

„No tak, motýlik môj, už je dobre!“ Objíme ju a podáva prepravku Kristiánovi.

„Doktor ho mal u seba. Vieš o tom niečo?“ Kristiánovi zasvietili oči.

„Môj Akinn, poď ku mne, zlatíčko! Áno… už si zasa so mnou.“ Psíča poznáva pána, vyskakuje radosťou, oblizuje ho. Upír si so záujmom obzerá malého yorkshira… celý vo farbe zlata, len cez obe oči má tmavý pás, akoby mal škrabošku Zorra pomstiteľa. Na malom hrudníčku sa hompáľa modrý štvorlístok, ktorý visí z obojka… milé psíča.

„Doktor ho mal?“ Kristián si uvedomil Damonove slová a potemnel mu zrak.

„Hej, parťák. Kašli na to. Našli ste sa s Akinnom. Vážení, mám sa dnes večer ženiť a idem sa pozrieť na nevestu. Skúsim… ty to asi nebudeš, motýlik môj, však?“ Damon sa smutne pousmial, zadíval sa jej do očí, pobozkal pery. Wanda zaskučala, schováva si hlavu na jeho hruď.

„Asi to bude zlé a zasa sa od vás nič nedozviem. Fasa…“ Nechápe, raz nechápe, ako môžu byť tak zaťatí a mlčať.

„Damon, do večera je ďaleko a ešte nie si ženatý!“ Kristián temne poznamenal, skopol paplón bokom.

Skočil na zem, prešiel k oknu, díva sa do záhrady, hlava mu pracuje na plné obrátky. Takže na Damona padol los, Lukrécia… ok! Chceš boj? Budeš ho mať!

„Starec, nenechaj moju matku čakať! Veľa šťastia pri neveste. Uvidíme sa neskôr! Syp hore!“ Kristián naznačil rukou odchod. Damon sa podriadi bez slova, zviera Wandu v náručí, bozk na rozlúčku, posledný zamilovaný pohľad a nohy ho nesú na prvé podlažie.

 

Lucienne čaká pred dverami Zaidy, prísne si prezerá Damona.

„Dávaj veľký pozor čo spravíš! Damon, varujem ťa!“ Damon na ňu žmurkol, schválne zatrieskal na dvere, nečaká na pozvanie, hneď rozrazí veraje, vrhá sa dnu…

Zaslala: IVETKI