Buď mojou princeznou II (4)

Osoby v tejto časti poviedky:

Damon Salvatore – obyčajný upír, premenený na dočasného reverzného upíra, ako reverzný je ochranca Matky Prírody, pije chlorofyl z rastlín, energiu a silu získava zo Slnka

Elena – ľudské dievča, ochrankyňa Matky Prírody, dostala darom krídla od Matky Prírody, oheň od dráčika Damonka, telepatiu od delfína Filipa

Smrťka Bibiana / Bib – starodávna súputníčka Zemou, tvorí základ Univerza

Stefan Salvatore – obyčajný upír

anjel Iustus – spravodlivý cestovateľ časom a vesmírom od ich počiatku, je vo forme čistej myšlienky, energie a sily, vzal na seba podobu človeka kvôli Elene

delfín Filip – starodávny pútnik Zemou, je s ňou od počiatku,  ochranca Matky Prírody

Ericc – reverzný upír, ochranca Matky Prírody, brat Stelly, pije chlorofyl z rastlín, energiu a silu získava zo Slnka

Stella – reverzná upírka, ochrankyňa Matky Prírody, sestra Ericca, pije chlorofyl z rastlín, energiu a silu získava zo Slnka

nesmrteľná Eunica / Nica – lovec obyčajných upírov, velí šíkom Matky Prírody, je najvyššou silou dobra na Zemi

veverko-dráčik Damonko – starodávny sprievodca Zemou, je s ňou od počiatku, ochranca Matky Prírody

Alessandro / Alex – lesný duch

Daria Salvatore – starodávny predok rodiny Salvatore, pôvodná čarodejnica, svetlá, bojuje na strane Matky Prírody proti zlu

Mesačný raj – krajina vytvorená za zrkadlom na povale v penzióne bratov Salvatore. Vytvorili ju pradávne čarodejnice na svoju ochranu v boji so zlom a medzi nimi aj Daria Salvatore.

 

Smrťka Bibiana nezvláda svoje city. Žiarlivosť ju hlodá až na kosť, vyhryzie dieru v srdci, musí ho so sebou vziať do podsvetia, nedokáže odísť bez Damona!

 

Ale trošičku sa nám to skomplikovalo. Elena vzala pod svoje ochranné krídla Damona, odvliekla ho nevedno kam a okolo Bib teraz stojí poľný súd nadprirodzených v zložení z delfína Filipa, starodávneho pútnika Zemou, reverzných upírov Ericca a jeho sestry Stelly, nesmrteľnej Eunici, dráčika Damonka a súdu predsedá Iustus, anjel, spravodlivý, čistá forma myšlienky, svetla a energie.

„Bibiana, bola si niekoľkokrát upozornená na svoje zlé správanie. Vybrala si si cestu zla, opäť si ohrozovala Damona…“

„Nie, nikoho som neohrozovala!“ Šteká Bib, zahnaná do kúta.

„Bol som toho svedkom! Damon kľačal pred tebou, zlomený, plné oči sĺz, snažil sa ti vysvetliť, že nemôže ísť s tebou do podsvetia, pretože jeho duch tam neprežije. A ty si ho mučila a bola si pripravená poslať ho tam o pár okamihov!“ Buráca Iustus, až rinčia tabule skla.

„Chcela som sa s ním dohodnúť! Inak sa správa, keď je so mnou v súkromí a inak, keď je nablízku Elena. To ona je na vine, že nechce ísť so mnou! Ju pošlem do podsvetia!!!“ Nekontroluje sa vôbec.

„Počúvaš sa? Aj teraz sa vyhrážaš! Nič, skrátime to. Si oficiálne vyhostená z penziónu bratov Salvatore, si vyhostená z povrchu Zeme, okamžite vrátiš toto telo, v ktorom prebývaš a urýchlene sa presunieš, kam patríš! Tento ortieľ vyriekla nad tebou Matka Príroda, ona ťa bude kontrolovať a ak zasa neposlúchneš, sme tu my, aby sme vykonali náležitý trest! Nemáš právo sa odvolať!“ Iustus požiadal telepaticky všetkých v miestnosti, aby sa zjednotili a deportovali Smrťku spoločnými silami do podsvetia. Trvalo to len pár okamihov.

 

Smrťka zmizla, presvedčili sa, že je skutočne na svojom území. Lenže napätie v miestnosti vôbec nepoľavilo.

„Iustus, čo sa skutočne stalo?“ Delfín Filip si neodpustí otázku.

„To, čo som povedal. Damon bol pár okamihov pred deportovaním  do podsvetia. Matka Príroda varovala cezo mňa Elenu, pribehla sem, vzala ho pod svoje ochranné krídla a zvyšok ste už videli aj vy.“ Pravdivo objasňuje.

„Kde je Elena a Damon?“ Neodpustí si otázku nesmrteľná Eunica.

„To neviem, poslal som ich preč, aby Elena skryla Damona, pretože tu bola veľká hrozba, že Smrťku neudržíme a vezme si upíra so sebou.“

„Čo teraz?“ Reverzná upírka Stella kriví ústa.

„Čo? Musíme vyriešiť ďalší problém. Stále nás čaká pekelný Démon. Musíme ho dostať sem, uväzniť, oklieštiť mu moc a poslať domov, do medzipriestoru! Sme tu všetci žoldnieri Matky Prírody!“ Anjel Iustus sa napriamil.

„Matka trvala na tom, aby v šíkoch proti Démonovi bola aj Elena. Musíme ju nájsť,“ poznamenal Filip.

„No… hľadajme ich, ale začnime už pracovať aj na prilákaní pekelného Démona. Keď sa nám podarí nájsť Elenu, prizveme ju, keď nie, vykonáme to sami. Prosím, začnime hľadať, za dvanásť hodín sa stretneme a povieme si viac.“

 

* * *

 

Elena skutočne schovala Damona pod svoje ochranné krídla, Matka Príroda jej pomohla a spravila ich dočasne neviditeľnými. Elena s Damonom stoja pred penziónom, okolo nich prešiel Ericc, Eunica i Damonko a nikto si ich nevšimol, hoci sa takmer zrazili. Elena má neustále otvorené krídla nad Damonom, netrúfne si povedať ani hlásku, len silno drží Damona za ruku a chvatne rozmýšľa. Kam skryť rytiera? Čosi ju ťahá do penziónu, bojí sa vojsť, ale nutkanie je silnejšie z minúty na minútu.

Rozhodne potiahne Damona za ruku, pomaličky sa presúvajú salónom, musia počítať s rýchlosťou upírov. Šťastlivo dorazili pred dvere na povalu. Elena netuší prečo sem prišla. Tichúčko otvára dvere, Damon pomáha, prešmyknú sa dnu. Elena si musí chvíľku oddýchnuť, mať tak dlho otvorené krídla je pekne namáhavé. Lenže anjel Iustus ju dôrazne žiadal, aby Damona neustále chránila.

 

Elena naznačí, aby Damon k nej pristúpil, objíme ho a chvíľku si o neho oprie hlavu. Upír sa už trošku spamätal zo šoku. Bib ho chcela poslať do podsvetia, jasne to cítil a už sa rozlúčil so životom. Lenže teraz je s Elenou, drží ju v objatí, pomáha nabrať sily. Silno ju zviera v náručí, bozkáva jej vlasy a zasiala myšlienku: „Princezná, ďakujem ti za záchranu. Už som sa videl na márach. Díky, Elena, vážne som mal nahnané.“ Dievča len kývne, priviera oči a snaží sa rýchlo zrelaxovať.

 

Damon sa nič nepýta, aj tak by to nepochopil, snáď mu pomáha sám anjel strážny, snáď Matka Príroda, to je jedno. Upír vie, že toto je len začiatok.

Elena sa strhne, zdvihne hlavu,  schytí Damona za ruku a ťahá ho pred veľké starodávne zrkadlo. Kus nenápadného, zaprášeného nábytku, sklo je pokryté hrubou vrstvou prachu, drevený rám prežraný červotočmi. V zrkadle sa ale Elena ani Damon nevidia a sú z toho riadne vyšokovaní. Oproti nim stojí stará dáma, milo sa usmieva, bystré čierne zamatové oči majú neskutočný lesk, svieže plné pery, hlavu mierne nakláňa na bok. Elene spadne sánka prekvapením až po zem, keď si uvedomí, ako sa Damon podobá na starú dámu.

 

„Konečne ste sa zastavili, prosím, poďte ďalej,“ dáma ustupuje bokom, robí miesto pre Elenu s Damonom, aby mohli vojsť do zrkadla.

„To akože máme vojsť cez sklo?“ Neveriacky vypadne z Eleny.

„Moja milá Elena, neboj sa, sklo je len ilúzia,“ dobrácky sa usmieva babulda.

Elena skúsi rukou prejsť cez sklo, neobmedzí ju žiadna prekážka, tak sa odhodlá a ide spraviť krok. Damon ju zastaví: „Prepáčte, madam, smiem vedieť, kam nás pozývate?“ Galantne sa uklonil ako pravý gentleman a čaká odpoveď, Elenu silno drží a nedovolí jej vstúpiť.

„Samozrejme, Damon. Pozývam vás do môjho sveta za zrkadlom, je to úzky pás priestoru, volá sa Mesačný raj a žijú tu svetlé pradávne čarodejnice, ktoré pomáhajú Matke Prírode v bojoch so zlom. Myslím, že na úvod to stačí a ráčte ďalej,“ ďalšie gesto ruky starej dámy.

„Madam, s kým mám tu česť, prosím?“ Damon sa mierne predkloní, naznačuje, že by rád pobozkal dáme ruku, s jej dovolením.

„Som Daria Salvatore,“ spôsobne podá ruku k bozku upírovi. Damon úctivo vezme ruku, naznačí bozk: „Ďakujem, madam, teraz by som rád vstúpil, ak dovolíte.“ Damon povoľuje zovretie Eleny, opatrne sa obaja presúvajú za zrkadlo. Elena má neustále vystreté ochranné krídla nad Damonom.

„Elena, k nám do Mesačného raja nemá Smrťka dosah, ani sa sem nedostane. Môžeš skryť krídla, ja sama sa tu postarám o ochranu Damona. Ty si už oddýchni,“ Daria sa priamo díva obom do očí, poskytuje im priestor, aby sami posúdili pravdivosť jej tvrdenia. Elena je nerozhodná, hľadá pohľad Damona, no ten je ešte viac v pomykove. Rýchla myšlienka bleskne dievčine hlavou: „Môžem sa vás dotknúť, Daria?“

„Prosím…“ Čarodejnica vystrie obe ruky a podáva Elene. Ruky sa spoja, Elena sa ponára do jej pohľadu, cíti prítomnosť Matky Prírody a jej plný súhlas. Ukloní sa, poďakuje a skladá krídla. Damon len čumí ako struna z gauča, nie je schopný logicky myslieť…

 

* * *

 

Obrovská urážka pre Bib. Takýmto nevyberaným spôsobom ju deportovať do podsvetia, nehoráznosť, najhrubšieho zrna! Ona, jedinečná, je oficiálne vyhostená z povrchu Zeme a z penziónu. Sakra, sakra… toto si niekto škaredo odskáče!!! Smrťka Bibiana je zúrivosťou celá cez seba. Takáto pohana… ale, čo ju najviac bolí, že nemá so sebou Damona. Och, Damon… chýbaš mi, chlapček môj…

Bib sa zúfalstvom zrúti kamsi do tmavého kúta a začne usedavo plakať. Plače, stráca posledné zvyšky majestátnosti, je z nej obyčajné stvorenie, ktoré túži byť v prítomnosti milovaného muža.

Čo spravím? Aké mám možnosti? Prečo mi Matka Príroda dovolila zakúsiť blaženosť byť milovaná a vzápätí mi to odmieta? Prečo?? Smrťka kričí, nová vlna zúfalstva sa prevalila jej bytím. Má zameškanú prácu, ale nedbá na to, zviezla sa na podlahu, skrútila do klbka a slzy zatápajú okolie…

 

* * *

 

Dvanásť hodín uplynulo ako nič od doby, kedy sa rozbehli všetci hľadať Elenu a Damona. Najhoršie je na tom Stefan. Stratil sa mu brat i s Elenou, bojí sa neskutočne, že už neuvidí ani jedného. Strach mu zväzuje ruky, nohy, ochromuje myslenie. Čuší v kúte izby, núti sa na nič nemyslieť a volá k sebe len nádej, že prežijú.

Anjel Iustus cíti celú tragédiu Stefana, ale nie je zatiaľ schopný mu pomôcť. Unavene sedí v salóne a čaká, kým sa mu zbehne celý mančaft. Po kúskoch sa vracajú, neúspech trčí z tvárí, nič uspokojivé sa nikto nedozvedel, nikto o nich nič nepočul. Reverzní upíri Stella i Ericc, nesmrteľná Eunica, delfín Filip, dráčik Damonko, anjel Iustus, lesný duch Alex a Stefan. Kompletná zostava pátracieho komanda. Sedia ako lastovičky na drôte, ticho tróni v salóne, Iustus len pokýva hlavou: „Fajn, nič. Tak prejdeme k bodu dva. Ako nalákať pekelného Démona k nám do penziónu. Má niekto spásonosný nápad?“

„Ja ho zavolám,“ Stefan ticho vyriekol.

„Prečo?“

„Potrebujete ho dostať, tak vám pomôžem,“ tichá odpoveď.

„Prečo?“ Druhý pokus Iustusa.

„Aby ste mohli oklieštiť Démonovu moc,“

„Stefan, nekľučkuj, zdržuješ,“ nervózne štekol Filip.

„Treba mať na to dajaký špeciálny dôvod?“

„Nie, ale v tvojom prípade chceme vedieť presný dôvod!“ Zaburácal Iustus.

„Hmm, lebo som dôveryhodný pre pekelného Démona a príde za mnou,“ Stefan našiel výhovorku.

„Dobre. Zavoláš ho pod akou zámienkou?“ Iustus to vzdal, zjavne sa chce Stefan sám vytrestať, tak nech si to užije.

„Aby mi našiel Elenu.“

„Dobre, na to skočí. Ako to bude ďalej?“ Vyzvedá Damonko.

„Stefan ho musí vlákať do salónu, chvíľku s ním diskutovať, odlákať jeho pozornosť, aby nás nezameral. Všetci sa spoločne sústredíme, spojíme s Matkou Prírodou a najväčší kus práce spraví ona. Má niekto niečo pozmeňujúce, doplňujúce…“ Iustus to vedie ako schôdzu v parlamente.

„Nikto nič. Ok. Stefan začni. My sa presúvame bokom.“ Všetci zaliezli, kryjú si myšlienky, Silu aj auru. Stefan odovzdane sedí v kúte, nadýchne sa a monotónne volá Démona: „Démon, volám ťa. Príď mi na pomoc, Démon.“

Znelo to tak nedôveryhodne, povrchne a plytko, že všetci boli presvedčení, o zlyhaní akcie. Dlhé sekundy plynú, nič sa nedeje. Stefan na nadýchne a zreve z plných pľúc: „Démon, necháš sa prosiť?“

 

„Nie, stojím tu už chvíľku, čítam si v tvojej hlave Stefan a som zmätený. Dobrý večer.“  Pekelný Démon postáva pri dverách, mimo zorného uhla Stefana. Celý v čiernom, oči blýskajú po salóne, sonduje Silou okolie… hľadá pascu.

Stefan pomaly vstáva, snaží sa kryť si myšlienky.

„Dobrý večer, Démon, prosím, posaď sa. Môžem ťa ponúknuť drinkom?“ Stefan sa mení na galantného domáceho pána, nalieva si a čaká odpoveď.

„Ďakujem, v službe nepijem.“ Pokus o žart. Zato náš Pištík si nalial plný pohár, sadá si do kresla a popíja statočne.

„Démon, ako sa ti vodí? Nevideli sme sa pár chvíľ…“ Stefan má splín, trudnú chvíľku.

„Potrebuješ moje služby, či ti treba psychiatra?“ Pekelník začína byť sklamaný.

„Veď sa posaď, Démon. Nemôžme sa raz aj chvíľku porozprávať? Máš tak naponáhlo?“ Stefan prudko gestikuluje, takmer vylial pohár.

„Dobre, tak mi nalej niečo ostré a pálivé, prosím…“ Démon sa usádza.

Stefan je potešený, aspoň niečo dnes vyšlo.

 

Sedem nadprirodzených bytostí si obozretne kryje auru, myšlienky i Silu… práve sa zjednotili s Matkou Prírodou, sú pripravení zaútočiť. Prvý vyslal omračujúci úder anjel Iustus, na pár sekúnd prekvapil a spacifikoval Démona, okamžite sa pridávajú ostatní, plne sa sústreďujú, krotia neopísateľnú silu Démona. Stefan je v tomto boji nerovným súperom, tak sa radšej vzdiali bokom. Bytosti bojujú len Silou mysle, ovplyvňovaním, Silou vôle. Nie je tu žiadny osobný dotyk. Tlačia Démona k zemi, pekelník odoláva, miestami sa zdá, že vyhrá… druhý tábor zasa zmobilizuje sily a drví Démona. Tomu sa začína rúcať mocný svet, po kúskoch sa mu drolí moc v jeho mysli a v tejto chvíli nastupuje Matka Príroda, zasadzuje rozhodujúci úder, zlomí jeho odpor. Démon kapituluje, klesá k zemi.

„Stefan, toto mi draho zaplatíš!!!“ Zlostne zasyčal Démon, ťažko sa postavil na nohy a snaží sa zmiznúť. Je otrasený, rozbili mu svet, ktorý tak dlho budoval, bol už takmer na vrchole síl. Potáca sa tmou do lesa.

– – –

„Prosím, poďte sem všetci. Ďakujem vám v mene Matky Prírody. Tento boj bol absolútne úspešný… Démon sa nestihol vzchopiť a nenarobil zbytočné materiálne škody! Takto ľahko to ešte nikdy nešlo. Díky. Zaslúžime si odpočinok, dobrú noc.“ Iustus rýchlo ukončil vyhodnotenie.

„Hej, Stefan, dík aj tebe.“

„Niet za čo. Iustus, čo bude ďalej s hľadaním Eleny a brata?“

„Daj nám čas do zajtra. Musíme nabrať sily a zajtra sa zasa do toho pustíme.“ Anjel Iustus odchádza ako zbitý pes, za ním sa ťahá húf vysilených nadprirodzených bojovníkov, sú vyšťavení. Fakt si treba dať pauzu.

 

* * *

 

Démon, prvý námestník pána pekiel je zlomený. Zúri sám na seba, zúri na Stefana, na každého, koho si spomenie. Koľko razy sa mu to už stalo za tisícročia. Vždy keď trošku zosilnie, Matka si nájde cestu ako mu rozbiť kráľovstvo. Tento raz nemala vyhrať, veď už bol takmer na vrchole.

„Ja sa nevzdám, začnem znova a tvrdšie!“ Kričí lesom, láme stromy, demoluje okolie. S ťažkosťami sa presunie do svojho medzipriestoru. Pokračuje v demolovaní, všetci sa mu pracú z cesty. Boss nie je v dobrej nálade. Nebojí sa ho jedine jeho favoritka, horúca kráska.

„Ale, zasa si dostal po čumáku? Mamča Príroda?“

„Neprovokuj, zle dopadneš!“

„Nemám strach. Zaujímavá správička z podsvetia. Máš záujem?“ Lenivo sa natiahla na leňoške.

„Skús…“

„Tvoju priateľku Smrťku Bibianu oficiálne vyhostili z povrchu Zeme. Dostala takisto po čumáku… dnes Mamča boduje…“ Favoritka vstala, bez záujmu o Démona sa vzďaľuje.

 

Nóó, tak táto správička je pre mňa pozitívna. Skočíme na slovíčko za Bibianou. Ak je tak nasraná ako ja… hmm, Mamina Príroda, trošku ti to spestríme…

Démon sa v rýchlosti upravil, domyslel stratégiu i taktiku a hups kuť pikle do podsvetia, za Smrtkou Bib…

 

* * *

 

Elena a Damon kráčajú na Dariou, tajomnou starou dámou, ktorá ich pozvala do Mesačného raja za zrkadlom. Elena je ešte stále fascinovaná podobnosťou Damona a Darie. Kráčajú bez slova, krajinou zaliatou mesačným svitom, dievčina má pocit, že tento kraj pozná. Vonia tu tráva, šumia stromy, nočný vietor sa jej preháňa vlasmi, sadá na ňu pokoj. Daria sa zastavila: „Ďakujem Elena, že oceňuješ našu prácu a vnímaš ju veľmi pozitívne.“ Čarodejnica sa mierne ukloní, Elena jej úklonu opätovala a kráčajú bez slova ďalej. Blížia sa k jednoduchému nízkemu domu, okolo kus záhrady, nízky plot, skôr pre oko, ako bezpečnosť.

„Prosím, vstúpte a vitajte v mojom skromnom príbytku.“ Daria naznačí pohyb rukou, dvere sa samé otvoria. Návšteva vchádza. Elena je očarená príjemným prostredím, široko otvorené oči vnímajú láskavosť domova.

„Prepáčte Daria, ja sa nemôžem zbaviť pocitu, že toto všetko poznám.“

„Áno Elena, časť je vystavaná podľa tvojich snov a zážitkov z detstva,“ usmieva sa.

„Prečo? Je to váš domov, prečo ho máte vystavaný podľa mňa?“ Nechápe Elena.

„Pretože som vás už dlhšie očakávala a dovolila som si použiť tvoje sny na prestavbu. Vidíš, oplatilo sa, páči sa ti tu. Prosím, sadnite si. Damon má už kopec otázok. Čaj?“ Daria doniesla voňavý čaj, čajová súprava Elene vyrazila dych. Sú to presne jej hrnčeky z detstva. Až tá spomienka zabolela.

„Damon, prosím, chlorofylová šťava pre teba,“ Daria má snáď všetko.

„Ďakujem madam, som poctený,“ Damon postáva, berie si pohár.

„Prosím, Damon, pýtaj sa,“ Daria si konečne sadne, tvárou sa jej rozhostí materinská láska, pochopenie a trpezlivosť.

 

„Ani neviem kde začať…“ Damon je nervózny, necíti sa tu dobre, potreboval by vypadnúť. Sám si nevie vysvetliť ten nepokoj, hodí do seba zvyšok šťavy, rýchlo vracia prázdny pohár na stôl.

„Prepáčte, dámy, potrebujem vzduch,“ upír svižne vybieha von, prechádza sa nočnou krajinou, ale tak aby dovidel na dom.

To nie je možné, je sám sebou vyvedený z miery. Uteká pred Smrťkou Bibianou a jeho hlava sa k nej vracia, spomína na ňu, snáď mu chýba!!! Čo sa to robí so mnou? Chce ma zabiť! Nemôže mi chýbať!

Lenže kdesi v hĺbke sa ozýva hlas – je teraz sama, určite by potrebovala objať, povzbudiť…

Áá, nechcem ju objímať, takmer ma pripravila o život. Hlas protirečí – miluje ma, len chce mať pri sebe milujúcu bytosť, je krehká, potrebuje lásku.

Nie, prestaň, nebudem to počúvať.

 

Ja som sa zbláznil!!! Damon sa rozbehol do neznáma, chce ujsť pred nebezpečným hlasom v sebe. Útek nepomáha, stále sa derie von spomienka na Bib. Damon sa zastavil, padol na kolená, skríkol: „Kto si? Kto môže byť vo mne a takto mi protirečiť?!“

Ticho, nikde nikto, Damon prudko dýcha, hlavu má zmätenú… hlas stíchol. Vstáva, uvedomuje  si, že odbehol ďaleko a rýchlo sa vracia.

 

Elena ešte stále sedí s Dariou, veselo diskutujú. Upír ticho vošiel.

„Damon, už je lepšie?“ Obava v hlase Darie.

„Ani nie. Tak môžete mi dať zopár základných informácií o vás, o Mesačnom raji a tak, prosím?“ Damon sa snaží zakryť nervozitu, ale veľmi sa mu nedarí.

„Rada. Som Daria Salvatore, starodávny prapredok rodiny Salvatore, pôvodná čarodejnica, svetlá a dobrá, svojim založením. Už som spomínala, že spolupracujem s Matkou Prírodou v boji proti zlu. Moje meno Daria znamená držiteľka dobra a mocná. My, svetlé čarodejnice sme si vytvorili Mesačný raj za zrkadlom, aby sme mali svoje útočisko pred zlom. Ty si pokračovanie môjho rodu a na znak príslušnosti ku mne som ti do kolísky vložila vlastnú podobu. Myslím, že sa mi to celkom podarilo, Elena je ešte teraz očarená. Viem o vás takmer všetko. Poznám celú minulosť, problémy, vývoj, som vaša encyklopédia histórie.“

„Dík. Nerozumiem, prečo je tu Elena plne pokojná a na mňa padá nervozita, stres. Musím odísť…“ Damon sa zasa chystá k odchodu.

„Počkaj… to je tým, že si vysoko citlivý a pri prechode do Mesačného raja si pochyboval. Teraz si mierne rozháraný vnútorne, ale to sa časom spraví, keď uveríš…“ Daria podáva vysvetlenie. Damon vybieha von.

„Daria, bude v poriadku? Bojím sa o neho,“ strach v očiach Eleny.

„Zvládneme to spolu s tebou a ostatnými bytosťami tu. Neboj, Damon sa nemôže dobrovoľne vrátiť cez zrkadlo. Daj mu voľnosť, nech si zrovná myšlienky a pocity v sebe, nech preskúma celý Mesačný raj. My si zatiaľ zaspomíname… a ešte mám prosbu, tykaj mi, Elena.“

„Ďakujem. Tak Daria, na čo si chceme spomenúť?“ Narastá zvedavosť Eleny.

„Čo tak na čas, keď si sa bála Damona a prišla si na povalu vrátiť vianočné ozdoby?“ Šibalské ohníčky zasvietili v očiach Darie.

Elena priviera oči, spomienky prichádzajú…

 Zaslala: IVETKI