Buď mojou princeznou II (3)

Milí čitatelia, vitajte v II. sérií poviedky a želám dlhé chvíle zábavy, široký úsmev na tvári i pevné nervy v bojoch Damona o prežitie. Vašu podporu budú potrebovať aj zvyšní obyvatelia penziónu…

Pre čitateľov od 15.rokov.

 

Osoby v tejto časti poviedky:

Damon Salvatore – obyčajný upír, premenený na dočasného reverzného upíra, ako reverzný je ochranca Matky Prírody, pije chlorofyl z rastlín, energiu a silu získava zo Slnka

Elena – ľudské dievča, ochrankyňa Matky Prírody, dostala darom krídla od Matky Prírody, oheň od dráčika Damonka, telepatiu od delfína Filipa

 Smrťka Bibiana / Bib – starodávna súputníčka Zemou, tvorí základ Univerza

 Stefan Salvatore – obyčajný upír

 Ericc – reverzný upír, ochranca Matky Prírody, brat Stelly, pije chlorofyl z rastlín, energiu a silu získava zo Slnka

 anjel Iustus – spravodlivý cestovateľ časom a vesmírom od ich počiatku, je vo forme čistej myšlienky, energie a sily, vzal na seba podobu človeka kvôli Elene

 delfín Filip – starodávny pútnik Zemou, je s ňou od počiatku,  ochranca Matky Prírody

 Ericc – reverzný upír, ochranca Matky Prírody, brat Stelly, pije chlorofyl z rastlín, energiu a silu získava zo Slnka

Stella – reverzná upírka, ochrankyňa Matky Prírody, sestra Ericca, pije chlorofyl z rastlín, energiu a silu získava zo Slnka

 nesmrteľná Eunica / Nica – lovec obyčajných upírov, velí šíkom Matky Prírody, je najvyššou silou dobra na Zemi

 

Zranená, ošetrená Bib kráča vedľa Damona do izby. Upír ju galantne podopiera, pomáha ako vládze. Uloží ju do postele, zatiahne všetky závesy.

„Prinesiem ti čosi pod zub a napiť. Lež.“ Vybehol späť do kuchyne, naložil dobroty na tácku, doplnil šťavou i vodou a už peláši za priateľkou.

„Si rýchly, ďakujem,“ Bib má asi tridsať bodno-rezných rán. Ale spôsobila si ich sama. Zúrivo gánila do zrkadla, sklo nevydržalo nápor pohľadu, vybuchlo a šrapnely mala milá Smrťka v celej tvári, aj po tele.

„Bib, už mi vysvetlíš, čo sa stalo?“ Damon si k nej sadol, berie jej ruku do dlaní, bozkáva a čaká.

„Som nešikovná, rozbila som zrkadlo a zranilo ma. Bodka, posuňme sa ďalej.“

„Ok, si neskutočne sexi s tými obväzmi po tvári. Ale tento jeden pri oku stále presakuje. Dovolíš, pozriem sa.“ Damon opatrne odkrýva ranu vedľa oka a tá pekne krváca.

„Sakra, táto rana sa nechce hojiť podľa mojich predstáv. Bib, mám návrh. Krv obyčajného upíra je vysoko hojivá a keď by si sa trošku napila, zastavíme krvácanie. Súhlasíš?“

„Čo? Ty chceš aby som…“ Bib znechutene kriví ústa.

„Nie je to pre pôžitok, ale ber to ako pokračovanie ošetrenia. Prosím, stačia tri, štyri hlty.“

„Ty si predsa reverzný…“

„Ja hej, ale Stefan je obyčajný. Napiješ sa z neho? Prosím!“ Damon je skutočne znepokojený množstvom vytekajúcej krvi.

„Dobre, ale spravím to iba pre teba. Fuj, brr…“ Striasa sa Smrťka.

„Ďakujem,“ Damon jej zasa pobozká ruku a trieli za bračekom.

 

* * *

 

„Stefan, sprav to pre mňa!“ Damon už hodnú chvíľu presviedča bračeka, ale ten odmieta.

„Nie. Nech skape! Uniesla ma, vyhráža sa Elene, je zákerná, hnusná…“ Stefan sa nedá obmäkčiť.

Elena pripravovala poháre chlorofylu pre reverzných v kuchyni, ale počula ako sa bratia dohadujú.

„Páni bratia, počujem vás až do kuchyne! Skrátime to! Damon skutočne si to tak veľmi praješ?“ Elena s pochopením hľadí na rytiera.

„Áno, potrebuje pomoc, nechce sa jej zastaviť krvácanie pri oku…“

„Áno, tam mala veľkú črepinu. Fajn. Takže… Stefan buď tak milý, choď poskytnúť Smrťke Bibiane svoju krv,“ Elena sa otočila na Stefana, pohľadom mu naznačuje, že nestrpí žiadny odpor.

„No, vieš Elena…“ Jachce Stefan.

„Áno, viem a preto som rada, že ste obaja na ceste k Bib!“ Rázne otočila Stefana, potlačila ho smerom k izbe a čaká na akciu. Damon na ňu žmurkol, široko sa usmial a poslal jej telepaticky myšlienku: „Ďakujem princezná, som tvojim nekonečným dlžníkom!“ Elena prikývla na súhlas. Bratia sa presúvajú, Stefan nesúhlasne brble, no netrúfne si ísť proti Elene.

V izbe pristúpi k Bib, hryzne si do zápästia a zvyšok už vybaví Damon. Pritlačí ruku k jej ústam, Bib sa znechutene tvári, krv je odporná, no aj tak sa premôže a štyri krát prehltne. Viac nedokáže, asi sa jej obráti žalúdok naopak.

„Stačí!“ S odporom sa odvracia.

„Ďakujem Stefan, veľmi si mi pomohol,“ Damon vyprevádza podráždeného Stefana.

„Ukáž? Paráda, už sa zastavuje krvácanie. Nie si nadšená krvou…“ Damon sa jemne usmieva.

„Hnusná hustá tekutina, chutí po železe, zráža sa, lepí! Fuj! Daj mi trochu niečo napiť. Dík,“ Bib vďačne príjme pohár ovocnej šťavy.

„Cítim sa naozaj lepšie.“ Smrťka vstáva. Damon kuje plán, potrebuje dostať Stefana na dve hodiny z domu, mohol by to spojiť s prechádzkou s Bib.

„Pôjdeme sa prejsť? Vzal by som aj bračeka, nech si vyjasníme vzťahy? Čo myslíš?“ Damon ide k Bib otočí si ju k sebe, objíme, pobozká na pery.

„Som za.“

„Ok. Za pätnásť minút dole.“

 

Damon vybieha za reverzným Ericcom: „Je čas improvizovať! Beriem Stefana aj Bib na prechádzku. Máš dve hodiny na samčeka s Elenou, tak to neposer! A buď jemný k Elene! Zbehni dole do pivnice, vezmi fľašu whisky, sviečky sú už tam!“

Ericc len vyvalí oči: „Ok. Ako povieš. Kedy idete?“

„Za pätnásť minút.“  Damon skutočne dokázal prehovoriť Stefana. Trojica sa vzďaľuje od penziónu, Damon spustil časomieru.

 

* * *

 

Reverzný upír Ericc zdrapol fľašu, trieli do pivnice, našiel tam zopár sviečok, tak pre atmosféru ich rozostaví kade tade, zapáli, prisunie si matrac ku stene, schytí prvú knihu, čo našiel, líha si, oprie hlavu o stenu a začíta sa.

 

Elena si našla v izbe odkaz od Stefana, že musí čosi zariadiť a aby zabehla za Ericcom a odkázala mu, že Stefan a Damon s ním potrebujú súrne hodiť reč, aby ich počkal. Ok, treba odovzdať odkaz, tak poďme hľadať Ericca.

Dievčina prebehla celý penzión, Ericc sa snáď vyparil. Už to chcela vzdať, keď ju čosi ťahá do pivnice. Dlho tam nebola. Kráča dolu schodmi, blikotavé svetlo sviečok ju láka nazrieť. Ericc leží, v ruke pohár, v druhej knihu, číta.

Obráti hlavu za zvukom.

„Ahoj, čo tu robíš?“ Hrá prekvapeného.

„Mám odkaz od bratov Salvatore, chcú s tebou hodiť reč, keď sa vrátia.“

„Ok. Budem tu…“ Naoko smutne podotkne. Elena prikývne, chystá sa na odchod, ale Ericcov smútok ju zastaví.

„Stalo sa čosi?“

„Prečo, moja drahá?“ Smutné oči reverzného hrajú Elene na city.

„Si smutný a skleslý, nepoznám ťa takto,“ Elena sa chytila. Kráča k nemu, sadne si bokom.

„Hmm.“

„No tak… čo je?“ Dievčinka sa nakláňa, chce vidieť do očí.

„Mám splín…“ Ericc odloží knihu, neprítomne sa díva kamsi nad Elenu.

„Môžem pomôcť?“ Elena je vždy ochotná pomáhať a na tom si založil Ericc dnešnú stratégiu.

„Daj si so mnou kvapku moku,“ Ericc trošku nalieva do druhého pohára, ponúka Elenu.

„Dík, dám si,“ devucha vypila, má pocit, že musí fyzicky pomôcť smutnej osôbke.

„Môžem ísť k tebe?“ Tichá otázka plynie pivnicou.

„Hmm,“ Ericc jasá v duchu. Elena si ľahla vedľa neho, otočila sa bokom, hlava podopretá rukou.

„Prečo máš splín? Veď si šťastný reverzný upír, pomáhaš Matke Prírode, všetci ťa tu máme radi. Čo je zle?“ Elena mu pohládza tvár.

„Myslím, že každý tvor raz za čas schytá takúto náladu…“ Ericc objíme Elenu okolo pliec, vtisne jej bozk do vlasov, dievča si zloží hlavu na jeho hruď.

„Ericc, si príjemný chlapík, mám ťa naozaj rada. Tvoj smútok ma ničí. Ako ti zlepšiť náladu?“ Elena sa vzoprela na rukách, hlavy sú tesne vedľa seba.

 

Ericc jej opisuje prstom pery, hladká ich, díva sa Elene do očí, láka ju, vábi.

„Si krásna, Elena…“ Šepká, jedna ruka hladí jej pery, druhá silnejšie objíma telo a mieri do vlasov. Elena je mierne zaskočená, nezastaví Ericca, stále si myslí, že mu pomôže prekonať smútok. Už raz bola v tomto náručí, lenže vtedy sa veci zvrtli tak rýchlo… Pohľad Ericca je zvodný, ruky pracujú, podporujú úmysel očí a Elene je to príjemné. Sama začne opäť hladiť tvár Ericca. Reverzný upír sa neponáhľa, pozorne sleduje reakcie jej tela, snaží sa čítať v jej hlave, ale Elena si kryje myšlienky.

„Pripomínaš mi grécke bohyne, majestátne, nádherné, aristokratické črty… si jednou z nich…“ Ericc lichotník a Elena sa vyhrieva na výslní jeho vyznania. Napokon sa ona prvá nakloní, venuje mu letmé bozky, pokryje nimi celé pery. Ericc sa necháva bozkávať, ešte neodpovedá, dáva jej čas, iba si ju tíska k sebe rukami.

 

Elenou prebehne prvá drobná vlna roztúženia, poddáva sa jej: „Môžem?“ Nesmelo objíme Ericca okolo krku, pridáva na intenzite bozkov a svoj úmysel hrať sa, stvrdzuje jazykom. Reverzný vrní blahom vo svojom vnútri, dokázal ju prilákať a zviesť. Lenže ešte stále musí hrať smutného a tak len pomaličky odpovedá na bozky, Elena preberá vedenie. Presúva telo, líha si na Ericca, neprestáva ho bozkávať, páči sa jej byť chvíľku dominantná. Obkročmo sa posadí na Ericca, uprene hľadí do očí, vezme mu obe ruky, priloží si ich na prsia: „Ako som na tom v tejto oblasti, ešte stále bohyňa?“

Ericc sa takmer prezradil rýchlou reakciou, ale ešte sa včas zastavil.

„Samozrejme, podľa teba tesali sochy v Ríme,“ lichotí, rozmaznáva jej telo a dušu, hladí pevné prsia, je nadšený vývojom situácie.

Vzrušenie sa presúva aj na upíra, či chce, či nie. Vystrie ruky, volá Elenu k sebe do náruče: „Venuj mi jedno objatie, pohľad na teba je prenádherný, ale objatie bude ešte dokonalejšie.“ Toľko chvály a lichôtok musí zdolať aj kamenné srdce, nieto citlivú Elenu. Poslúcha, líha si späť na hruď, objíme ho, Ericc hľadá pery a zároveň posiela ruky objavovať a láskať ramená, chrbát, boky. Hýčka Elenu, masíruje jej telo, pritláča k sebe, bozkáva pery, presúva bozky na krk. Milenka je zmietaná nastupujúcou túžbou, zašepká: „Myslíš, že by sme mohli… potešilo by ťa to?“

 

V Ericcovi výska vnútro, kričí víťazstvom: „Hmm, mohli… a ďakujem, že sa o mňa tak staráš. Dovolíš?“ Upír sa ešte stále brzdí,  prvý raz preberá aktivitu, zloží Elenu vedľa seba, pomôže obom zo šiat, zastaví sa, napína ju. Elena je vyvedená z miery: „Čo? Čo je zle?“ Ericc sa iba usmeje jej poplašeniu, ešte stále ho berie ako smutného pacienta a nie ako roztúženého muža: „Si prekrásna, svieža, vzrušujúca… zaplašila si mi smútok. Môžem ťa za to odmeniť?“ Elena roztúžene prikývne, volá ho k sebe. Upír viac nepredstiera falošný smútok, plne sa vzdá vzrušeniu, berie Elenu do náručia, náruživo bozkáva pery, nevynechá tvár, krk. Neústupné ruky opäť našli prsia, pomáhajú upírovi v pokorení bokov, zastavia sa na oblinkách pod chrbtom. Elena je milo prekvapená zmenou, užíva  si pozornosť upíra, túži po spojení s ním, pritiahne si jeho ucho k sebe, šepká: „Ericc, túžim po tebe… chcem ťa.“

Telom upíra prebehla prudká vlna vzrušenia, tíško zastonal, jemne vniká dnu, boky sa pravidelne vlnia, túžba bičuje obe telá, rozkoš je odmenou. Beh na dlhú trať sa končí, dosiahli cieľ, vracajú sa na zem. Ericc stále drží milenku v náruči, vychutnáva si doznievajúcu súhru tiel.

 

„Elena, už nemôžem viac klamať. Vieš, že toto bol náš zameškaný samček, už dávno som ťa mal stvoriť veliteľkou Matky Prírody pre ľudí so špeciálnymi schopnosťami.“ priznáva farbu Ericc.

„Samozrejme, že viem,“ smeje sa Elena. Upír je zarazený a nechápe.

„Čo?“

„Ach, ty moje reverzné upírča. Asi tak od polovice si dostatočne nechrániš myšlienky. Výkriky víťazstva tvojho vnútra som mala v priamom prenose. Ďakujem, fajn divadlo.“

„Nie, nemožné…ako?“ Čudovanie nemá konca.

„Od poslednej modlitby k Matke Prírode sa čosi vo mne zmenilo, ako kedy mi dala iné nastavenia. Dokážem sa dostať cez blokádu do hlavy. A zvyšné veci ti nepoviem. Ericc bol si mňam, dík a dúfam, že to nebol tvoj posledný splín.“

„Prekvapuješ denne a ďakujem. Ukáž mi krídla, prosím,“ Ericc si potrebuje skontrolovať splnenie úlohy. Elena sa otočí, vystrie belostné perute vozvysok. Konce krídel majú novú, zelenú farbu. Hodí očkom po pierkach – dobrá kombinácia, bielo-modro-zelená. Textil sa vracia na správne miesto. Ericc zahladzuje stopy.

 

* * *

 

Elena letí salónom narazí na Damona.

„Princezná, kam tak naponáhlo?“ Laškovne sa okolo nej točí.

„Tajomný cudzinec, chceš niečo vidieť?“ Vracia laškovanie.

„Daj.“ Elena hľadí do čiernych očí, žmurkne, otočí sa a roztvorí krídla v plnej veľkosti. Damon vidí novú farbu na koncoch jej pierok, Ericcov samček bol úspešný, vráti jej žmurknutie a chápavý úsmev.

„Damon, ukáž krídla!“ Elena nalieha.

„Prečo?“

„Ukáž a nediskutuj! Mám ťa popáliť?“

„Už si zase agresívna?“ Damon sa naježil.

„Bude to?“ Elena sa chystá vytvoriť ohňivú guľu v rukách. Damon nie je ochotný nič riskovať, otočka, čierne krídla vystrelia. Dievča hľadí, ráta farby.

„Môžem sa ich dotknúť, prosím?“  Damon odstúpil ďalej, nie je si istý zámerom.

„Vybaľ, čo máš za lubom.“

„Chcem skúsiť kvalitu tvojich a mojich pierok. Môžem?“

„Hmm.“ Elena hladí čierne letky po smere, sú zamatové, jemné, ale aj pevné. Skúsi svoje a rozdiel je v tvrdosti. Akoby jej boli len na ozdobu a mäkké, zatiaľ čo Damonove sú  na lietanie.

„Dík.“ Obaja schovajú krídla.

„Aký bol samček s Ericcom?“ Nevydržal Damon.

„Mňam.“ Široký úsmev Eleny upíra pichol pri srdci.

„Au, to bolí a dosť. Chýbaš mi, vtáčatko, nájdeš si niekedy na mňa čas, prosím.“ Vkladá lásku do pohľadu. Elena žmurkne na znak súhlasu a beží preč. Damon sa vydáva druhou stranou.

Ani jeden z nich si nevšimol Smrťku Bib, ktorá sa zastavila pod schodmi, keď začula rozhovor medzi Elenou a Damonom. Bolestne si uvedomuje, že Elena mu vládne v srdci.

No… čaká nás rozhodujúci pohovor. Bib sa zvrtne, mieri do izby a číha na Damona.

 

Netrvá dlho a Damon zasa naklusal k Bib.

„Ako sa cítiš? Nie si unavená?“ Obligátne berie ruku a bozkáva ju. Stretnú sa im pohľady a Damon sa zarazí. Cíti obrovský chlad.

„Počúvam ťa… zjavne mi chceš čosi povedať.“

„Chytrý reverzný upír Damon… zavri dvere, sadaj dáme kusisko reči. Ty si môj priateľ a moja láska. Je tak?“ Damon chvíľku váha, prikývne, mlčky stojí a bojí sa domyslieť kam tento monológ povedie.

„Priateľ a láska. Máme pred sebou úlohu, oslabiť silu pekelného Démona. Ja som tu na podmienku, takže sa po práci vraciam domov. Je tak?“ Damon prikývol.

„Priateľ a láska. Pôjdeš so mnou?“ Bib tají dych, čaká a bojí sa. Damon prehltol na prázdno: „Bib, môj svet je tu.“

„Priateľ a láska. Ja patrím do tvojho sveta?“

„Áno.“

„Pôjdeš?“

„Bib, ja… ľúbim ťa, ako priateľa… už som bol v podsvetí… ty si ma tam poslala… takmer som tam zomrel.“ Damon nevie nájsť vhodné slová, len sa díva na Smrťku a dúfa, že to sama pochopí, že on tam nemôže ísť…. zahynie v podsvetí… jeho duša i telo zaniknú desom a ponurosťou jej domova…

„Láska a priateľ. Dostanem už odpoveď?“ Bib si je bolestne vedomá odpovede, ale dúfa v zázrak.

„Prosím, nemuč ma, Bib…“ Damon si pred Smrťku kľakol, čierne oči strácajú lesk, plnia sa slzami, upír skláňa hlavu a vie, že práve prišiel o život.

 

* * *

 

Elena sa motká v kuchyni, má na starosti troch reverzných, stále dookola im treba pripravovať chlorofylové poháre. Robí to rada, pretože Damon sa stal reverzným a prestal piť ľudskú krv. Stefan dobrovoľne žije na zvieratách. Ticho vládne domom, všetci sú zalezení. Anjel Iustus tichučko prichádza, ale dá o sebe vedieť, nechce ju vyplašiť.

„Ahoj Iustus, ukáž sa mi! Tak rada sa na teba dívam, môžem ťa pobozkať na líce?“ Elena hľadí na chalana s kučeravými blond vlasmi, hlboké modré oči sú ako studničky. Postavu mu darovali bohovia.

„Samozrejme, som tu len pre teba,“ Iustus sa usmieva, Elena podskočí ako poštípaná, vrhne sa po anjelovi, vlepí mu pusu na líce. Drží ho za krk, sekundu rozmýšľa a druhá pusa pristála na opačnom líci.

„Si tak krásny, majestátny, vyrážaš dych, môžem?“ Je hypnotizovaná zvodnými perami, neodolá a skúma ich rukou, prstom obkresľuje ich tvar. Anjel Iustus láskavo drží, nechá ju sa vynadívať a nasýtiť pohľadom na nekonečnú krásu. Elena neodolá začína sa nakláňať a chce pobozkať pery. Iustus prekvapene zamrkal, toto nebolo v pláne, ale nechce pokaziť radosť Elene tak drží, síce je riadne zarazený, no nechá sa pobozkať. Elena sa ho jemne dotkne, zatvára oči, ľahulinko sa posúva po jeho perách… bože, takýto pocit v živote nezažila.

To nie je nič telesné, sexuálne. Ten pocit sa dá prirovnať porozumeniu s Matkou Prírodou, nazretiu do duše boha, pochopeniu samotnej podstaty sveta. Elenou bleskove preletel pocit akútneho ohrozenia kohosi blízkeho! Odtiahla sa, vytreštila oči na anjela a skríkla: „Damon!“

 

Vytrielila do izby k Bib, Iustus letí za ňou. Elena rozrazila dvere, vbehla dnu, Bib sedí, má tvrdý, nahnevaný výraz v tvári. Damon kľačí pred ňou, plné oči sĺz, smútok a porážka tryská z jeho srdca. Elena skočila k Damonovi okamžite roztiahla krídla aj ruky, vytvorila ochranný kruh okolo upíra a zostala stáť.

Iustus podišiel k Bib: „Žiadam ťa o vysvetlenie a to hneď!“

Smrťka mlčí, prepaľuje anjela pohľadom.

„Bib, mne neublížiš! Čo sa tu stalo? Pýtam sa posledný raz!“

„Diskutujeme v rámci nášho vzťahu o budúcnosti.“

„Výborne, diskusie sú potrebné. A teraz konkrétne!“ Hromovo zaznel anjel.

„Damon nie je schopný mi odpovedať, či po skončení práce s Démonom pôjde so mnou preč.“

„Bibiana, konkrétne, kam preč?“

„Do môjho domáceho prostredia. Ku mne domov.“

„Ďakujem za láskavosť.“ Iustus sa obrátil na Damona.

 

„Môžeš vstať, prosím?“ Damon nevládze, je zlomený, vie že prehral život.

„Damon, vstaň a hneď!“ Iustus ho Silou prinútil vstať.

„Elena, vezmi pod svojou ochranou Damona preč, ja si tu pohovorím s Bib. Zostaň s Damonom, nedovoľ mu opustiť tvoje ochranné krídla, Elena!“ Iustus začína byť podráždený.

„Choďte!“ Elena drobčí von z izby, ťahá Damona v kruhu vytvorenom okolo neho. To už ale Iustus telepaticky vyvolal poplach, zbiehajú sa Filip, Stella, Ericc, Eunica. Všetci sa míňajú na chodbe s Elenou a Damonom, začudované pohľady na kruh a Damona ťahaného Elenou. Iustus zavolal všetkých k Bib do izby. Postavili sa ako vojaci do rady, vrcholne nahnevaná Smrťka Bib sedí a čaká ortieľ súdu.

 

Elena pokojná, vyrovnaná a rozhodná ťahá Damona von z penziónu. Má pocit nekonečnej sily a podpory Matky Prírody. Iustus kázal vziať Damona preč, ha, lenže kam? Elena stojí, Damon sa nebráni, odovzdane čaká čo bude. V dievčine sa prebúdza modlitba k Matke Prírode. Prosí ju o pomoc, kam, či ako ukryť dočasne Damona?

„Ďakujem ti Matka Príroda, skláňam sa pred tebou a som ti k dispozícií.“ Dokončila nahlas modlenie Elena, pokľakla, sklonila hlavu, zavrela oči, srdcom sa rozpráva s Matkou.

Vstáva, otočí sa a vyzve Damona aby prišiel k nej, roztiahne ruky a čaká. Damon váha chvíľku, no napokon sa podvolí, prijme jej náruč. Elena ho objala, skryla biele krídla, zasa ich roztvorila a tento krát boli akoby priesvitné, skôr sa dali tušiť, ako vidieť. Matka Príroda ich oboch spravila dočasne neviditeľnými.

 

Upír odovzdane stojí, nepokoj mu zaplavuje hlavu, poplašene hľadí do vyrovnaných očí Eleny.

„Damon, kým nevyriešime problém s Bib, sme na úteku, sme dvaja štvanci, ktorých prenasleduje nekonečný a zákerný hnev Smrťky…

Zaslala: IVETKI