Buď mojou princeznou II (1)

Milí čitatelia, pozývam Vás do II. série poviedky a želám dlhé chvíle zábavy, široký úsmev na tvári i pevné nervy v bojoch Damona o prežitie. Vašu podporu budú potrebovať aj zvyšní obyvatelia penziónu…

Osoby v II. sérií /1.kapitole:

Damon Salvatore – obyčajný upír, premenený na dočasného reverzného upíra, ako reverzný je ochranca Matky Prírody, pije chlorofyl z rastlín, energiu a silu získava zo Slnka

Elena – ľudské dievča, ochrankyňa Matky Prírody, dostala darom krídla od Matky Prírody, oheň od dráčika Damonka, telepatiu od delfína Filipa

anjel Iustus – spravodlivý cestovateľ časom a vesmírom od ich počiatku, je vo forme čistej myšlienky, energie a sily, vzal na seba podobu človeka kvôli Elene

Smrťka Bibiana / Bib – starodávna súputníčka Zemou, tvorí základ Univerza

delfín Filip – starodávny pútnik Zemou, je s ňou od počiatku, ochranca Matky Prírody

Stefan Salvatore – obyčajný upír

Ericc – reverzný upír, ochranca Matky Prírody, brat Stelly, pije chlorofyl z rastlín, energiu a silu získava zo Slnka

Stella – reverzná upírka, ochrankyňa Matky Prírody, sestra Ericca, pije chlorofyl z rastlín, energiu a silu získava zo Slnka

nesmrteľná Eunica / Nica – lovec obyčajných upírov, velí šíkom Matky Prírody, je najvyššou silou dobra na Zemi

veverko-dráčik Damonko – starodávny sprievodca Zemou, je s ňou od počiatku, ochranca Matky Prírody

Dalo by sa jej povedať aj obývačka na stračej nôžke, visí totiž na najvyššej halúzke borovice, je chránená kúzlom – brloh lesného ducha Alexa, ktorý teraz obývajú Elena a Damon. Práve vytiahla na svetlo božie informáciu z Damona, že robil človečieho samčeka Smrťke Bib. Elena sa najprv vydesila, ale potom jej to prišlo také smiešne, až teraz nevie zastaviť návaly smiechu. Damon len vyplašene pozerá, nechápe, čo je na tom také smiešne.

„Haló, mladá dáma… mohli by ste mi prosím objasniť, prečo vás táto informácia natoľko rozosmiala?“ Snaží sa byť galantný.

„Jaj, Damon, ty ma raz zabiješ! Bože, moje brucho… nevládzem,“ Elena sa váľa po zemi, prichádza ďalší záchvat smiechu. Damon si vzal kúsok hrozna, hrá sa s bobuľkami, sem tam si jednu hodí do úst a trpezlivo čaká, kým sa milostivá učlovečí a bude s ňou zasa normálna reč.

„Dobre. Ďakujem za trpezlivosť… super mi to padlo, toľko ozdravného smiechu,“ ťažko sa jej dýcha.

„Dočkám sa ešte dnes odpovede?“

„Predstavila som si ťa ako roztúženého milenca, ktorý si nepreverí s kým si užíva a po akte, keď to zistí, tvári sa ako ty pred chvíľou. Mal si nechuťou zošúverený ksicht a sám sebe si bol protivný. Jaj, miláčik, vytrestal si sa sám?“

„Ani nevieš akú máš pravdu, Elena. Nebude ti do smiechu, tak ako mne…“

„Hej, lover boy, je to také zlé?“

„Posúď sama. Po skončení boja s pekelným Démonom sa Smrťka Bib vracia do podsvetia a mňa si chce vziať so sebou.“

„Ako to vieš?“ Elene zmizol úsmev z líc.

„Filip sa s ňou dohaduje už dlhšie a nevie ju presvedčiť, že ja patrím sem. Len toľko ti poviem vtáčatko, že ja druhý raz dobrovoľne do podsvetia nepôjdem! Poď ku mne,“ Damon sa načiahne, objíme Elenu, dievčina si zloží ustaranú hlavu do jeho klína.

„Počkaj, ešte je tu Iustus, Stella, Eunica, Ericc, dráčik Damonko. Musíme spolu niečo vyšpekulovať. Neboj, ja ťa nepustím! A… Damon, mám v nej veľkú sokyňu? Ustojím to, či sa ťa mám vzdať?“ Elena sa snaží rozveseliť Damona.

„Bože, princezná, ty nemáš žiadnu sokyňu, pretože v mojom srdci si len ty sama!“ Upír hladká dlhé vlasy, prechádza rukou celú tvár.

„Si krásna, aj taká zmorená a unavená, ľúbim ťa.“

„Damon… ja tu na teba tlačím s neverou… ale… no…“ Elena si šúcha líca.

„Áno?“ Upír netuší kam smeruje dialóg.

„No vieš, tak celkom… by sa dalo povedať… nedalo…“

„Čo to motáš? Nerozumiem! Začni znova!“

„Och, nedá sa mi to… sakra… myslela som, že to bude ľahšie, no…“

„Elena, ani ťuk ti nerozumiem. Čo? Zranil som ťa neverou?“

„Čo? Ale ja nehovorím o tebe… ja… no…“

„Teda, poznám ťa už dlho, ale toto som ešte nezažil. Nemáš vyjadrovacie schopnosti? Či chceš povedať niečo nepekné, nadávať?“ pomáha jachtavej dievčine.

„Houby! Chcem ti povedať, že ťa peskujem za neveru, hoci sama nemám čisté svedomie…“ Elena otočila hlavu od Damona a teraz sa ona tvári, ako by skočila na skunka.

„Aha, tak fajn… kašli na to, svet sa točí ďalej. Poďme sa aj my posunúť. Chceš dajakú maškrtu?“ Damon úplne odignoroval jej priznanie.

„Hej, dám si kus čokolády a veľký, prosím.“ Upír vstáva, obsluhuje princeznú.

„Ako sa cítiš vtáčatko?“ sústredene sleduje dievča.

„Vidíš sám, hlava ako tak funguje, ale telo kríva a je hodný kus pozadu. Miláčik dnes si bol tak očarujúci, keď ti vystrelili krídla k oblohe, že som na teba civela s otvorenou pusou.“

„Viem a nebola si sama. Eunica ma dokonale vyviedla z miery a myslím, že to bol jej zámer, len neviem prečo.“
„Damon poď sem ku mne, chcem ťa cítim blízko seba.“ Upír poslušne plní želanie maróda. Líha si k Elene, dievčina si oprie hlavu o jeho hrudník.

„To sa mi páči. A môžem si na teba vyliezť a tam si poležať?“ Elena sa hrabe hore, Damon ju podopiera, až konečne celá leží na vrchu. Zloží hlavu, uvoľní sa, zavrie oči.

„Postráž ma prosím, si môj anjel strážny…“ Elena zaspáva, pretože Damon ju ovplyvnil a dopriava jej osviežujúci spánok, podsúva pokoj, svetlé sny.

„Damon, lež tíško a neplaš sa, to som ja, Iustus.“ Anjel sa zjavil pri upírovi, šepká mu inštrukcie ako ďalej liečiť Elenu.

„Ahoj, kde sa tu berieš? Sorry, hlúpa otázka. Si takmer všade… ja viem. Čo mi chceš?“ Upír prekvapene žmurká.

„Skús otvoriť svoje srdce, koncentruj lásku a posielaj Elene. Možno oklieštime silné kúzlo, čo ju ničí. Stefan to nedokáže, preto teba odťažujem.“

„Hlúposť, žiadne obťažovanie. Ok, idem na to.“ Damon objíma spiacu Elenu, myslí na ňu, násobí svoj pocit lásky a zamilovanosti, vpráva ich Elene do snov. Skúša to znova a znova. Vyčerpáva ho to psychicky a tak sa po dlhej dobe pripája k Elene a sám zaspáva. Teraz majú obaja spáči spoločného anjela Iustusa, pútnika a cestovateľa. Bdie, cez Matku Prírodu pôsobí na Elenu a znásobuje Damonove pokusy.

◊ ● ◊

„Čo ti spraví, keď ma počkáš? Kam tak letíš, Bib?“ Reverzný upír Ericc naschvál zdržuje, potrebuje Smrťku udržať čo najdlhšie v penzióne. Dostal predsa nariadené od delfína Filipa, že jej musí robiť povinne spoločnosť, pokiaľ bude Damon s Elenou preč. Lenže… to sa ľahko povie. Náladová Bib, rozhnevaná Bib, nevyspytateľná Bib… chytaj vietor v poli.

„Ericc, chceš ísť so mnou, či nie?“ Rezolútne sa otočí.

„Samozrejme, že hej, ale relax prosím… A kam ideme?“

„Pomalý a ešte má aj hosipu!“ Už zúri.

„Čo? Čo mám?“ Nechápe Ericc.

„Hosipa, skratka od… hovno si pamätá,“ netrpezlivá Bib vysvetľuje, kráča hore dolu salónom.

„Ďakujem…“

„Ideme hľadať Damona, už dobre dávno zmizol aj s Elenou. Obávam sa, či sa niekde nezranil, spomínaš?“ Sarkasticky klope prstom na zábudlivú hlavu Ericca. Jasné, že si pamätá…

„Sadni si a poskytni mi najprv kúsok teórie. Ako si predstavuješ našu záchrannú misiu?“

„Jednoducho, pred nedávnom, v lese, keď sme sa s Damonom… to je jedno… skrátka som mu vpravila do mysle špeciálnu myšlienku, či odkaz na mňa. Pre neho to znamená, že keď ma zavolá, a môžem byť kdekoľvek, správu dostanem a idem za ním. Pre mňa je prínos, že som si ho akoby očipovala a viem ho zamerať. Má to len jednu nevýhodu… ja ho neviem zamerať na takú vzdialenosť, ako ma môže on privolať. Už je ti dosť teórie? Môžeme ísť? Ak nechceš, idem sama…“ Bib sa zvrtla na opätku a takmer vrazila do delfína Filipa.

Ericcovi spadol balvan zo srdca, už videl, ako s Bib nájdu Damona a ona vyrobí strašnú žiarlivostnú scénu.

„Dobrý večer, sestrička,“ delfín sa uklonil, zostal stáť Bib v ceste smerom von.

„Filip, si ako duch, takmer som ťa zvalila! Čo zasa? Dostanem ďalšie ponaučenia?“ Bib širokým oblúkom obchádza delfína a chystá sa vykročiť do tmy.

„Žiadne ponaučenia, si dospelá, máš vlastný rozum a city. Prišiel som si pre teba, potrebujem s tebou súrne prebrať detaily boja s pekelným Démonom. Mám direktívy od Matky Prírody. Ideme?“ Delfín jej nedáva na vybranie, tlačí ju do vnútra penziónu a už teraz vymýšľa, čo naklame Bib, pretože to je iba jeho vojnová lesť. Cestou zasiela telepaticky myšlienku Ericcovi: „Si šikovný, zdržal si ju blbosťami niekoľko hodín. Ďakujem a teraz to skúsim ja.“

Smrťka neochotne kráča pred Filipom, ale má v pláne čím skôr vyhľadať Damona…

◊ ● ◊

Už takmer svitá, Elena ešte stále spí na Damonovi. Dočasnému reverznému upírovi stačí na regeneráciu pár hodín spánku. Sám precitol už pred hodinou, spokojný, že Elena stále kľudne a pravidelne dýcha, je maximálne uvoľnená, nevyžaruje žiadnu negatívnu energiu.

„Dobré skoré ráno, Damon.“ Iustus sedí za hlavou Damona.

„Ahoj, spravodlivý anjel. Bol si tu celý čas? Vôbec ťa necítim, klameš moje zmysly aj inštinkty. Ach, Iustus, od kedy sme sa prvý raz stretli chovám k tebe neskonalú úctu. Nepoznám ďalšiu bytosť tvojich kvalít. Ďakujem ti, za priazeň a priateľstvo, ktorým ma obdarúvaš…“ Damon dokončil šeptom svoje vyznanie.

„Niet za čo. Tak mi lichotíš, až mám pocit, že čosi potrebuješ.“

„Nazri mi do hlavy a hľadaj problém s Bib…“ Damon ponúka podrobnosti.

„Au, toto poznanie ťa bolí…“ Ohodnotí pravdivo upírove pocity.

„Hmm… bolí a som rozhodnutý skoncovať so životom, ak budem nútený opäť vidieť podsvetie!“

„Nerúhaj sa reverzný a uvedom si, že žiadna kaša sa neje taká horúca ako sa uvarí!!“

„Pekné prirovnanie… ja som si už zavaril…“ Trpko kriví ústa.

„Skúsime čosi…“

Elena sa pomrvila, precitá, naberá plné vedomie, ale leží v pôvodnej polohe, len oči blúdia obzorom. Vyspatej hlavičke sprostredkúvajú kaleidoskop obrázkov – ružové zore, zopár obláčikov, ranné vtáčatka preletujú vôkol, štebocú, les sa budí do ďalšieho letného dňa. Naplno si uvedomuje krásu žitia, oblieva ju pocit hanby, že sa vzdala dobrovoľne života na Zemi a zradila tak Matku Prírodu. Slzy letia z očí, hrča rastie v krku.

Elena sa náhle posadí a vykríkne: „Prepáč mi, prosím… zradila som ťa, nie som hodná byť tvojou ochrankyňou, som slabá… prosím prepáč!“ Dievča sa zvezie na kolená, plače, bolí ju vlastná zrada. Matka Príroda ju ale chápe, odpúšťa jej chvíľkové zaváhanie, podsúva jej myšlienku, aby sa z toho Elena poučila do budúcna a obe boli spolu opäť silnejšie v ďalších bojoch. Na znak odpustenia a pevnejšieho priateľstva Matka Príroda odmenila dievča. Elena si rozšírila svoj svet poznaním, prijala znovu Matku Prírodu hlboko do srdca, nazerá na svet cez nekonečnú pokoru Matky Prírody.

„Ďakujem… si skutočne láskavá… ďakujem,“ Elena stále kľačí, k oblohe jej vystrelia biele krídla a všetky pierka ukončuje modrá farba oblohy.

Damon a Iustus v tichosti sledujú precitnutie Eleny i jej priznanie. Obaja sú spokojní s priebehom situácie. Elena si až teraz uvedomí, že má svedkov, zahanbene skláňa hlavu a zrak, mlčí, krídla má stále vystreté vozvysok, je čarovná.
„Princezná, si nádherná, dobré ránko,“ Damon sa žiarivo usmieva.

„Ahoj chrobáčik, tento obraz mladej mučenice s aureolou bielo-modrých krídel si odnesiem v srdci ako žiarivý poklad. Ďakujem,“ Anjel Iustus v podobe blonďáčika s modrými očami pristúpil k dievčinke, pomáha jej vstať.
Elenine telo hlási, že sa cíti lepšie, má viac sily, už sa nemotká, svaly pookriali a poslúchajú.

„Iustus, cítim sa silnejšia, je mi lepšie… och, chlapi, neviem čo ste spravili, no je mi lepšie… Ďakujem, ďakujem,“ Elena objíme Iustusa, bozkáva ho na líce, skočí aj po Damonovi a radosťou skučí ako malé šteňa.

„Áno… cítim sa lepšie, ďakujem Matka, si moja bohyňa,“ Elena kričí z plného hrdla, až vyplašila párik vtáčikov.

„Môžeme sa vrátiť do penziónu?“ Prosebný pohľad skáče z Iustusa na Damona.

„Len ako ty povieš, tak bude…“ Iustus sa baví a skutočne mu odľahlo, už začal strácať nádej, že sa im podarí zvrátiť zlé pôsobenie kúzla na Elenu.

„Nasadať, odlietame,“ Damon rozovrel náruč, Elena skočila po ňom ako roztopašné dieťa, ruky ovinula okolo krku, vytiahla sa hore, nohy mu obtočila okolo pásu, zakvačila sa ako kliešť. Damon sa z chuti smeje, stále má ruky rozpažené, ale Elena už na ňom visí ako malá opica.

„Nemusím ťa vôbec držať, dám si ruky vbok a letíme.“

„Nie! Chyť ma a poriadne. Nemám ešte toľko sily, aby som sa udržala dlhšiu dobu,“ protestuje Elena. Damon veľmi rád zovrie dievča v náručí, pritisne si ju k sebe, užíva si naplno jej prítomnosť. Presun domov sa môže začať.

◊ ● ◊

Osadenstvo penziónu sa prebúdza k životu, Smrťka nespokojne žundre: „Filip zdržal si ma zbytočne, všetky tieto taktiky už máme zvládnuté, samozrejme, niektorú príležitostne použijeme. Čo sme vlastne túto noc vyriešili?“

„Taktická pripravenosť na tvrdý boj je dôležitá a my sme si zopakovali postup, doladili detaily, bolo to nesmierne užitočné. Len pár je nás tu pôvodných a silných, zvyšok je iba dorast. To my musíme najviac zabojovať,“ Filip tára a tára, pátra Silou okolo penziónu, čaká Damona s Elenou. Už toho má plné trúbky, je unavený, ale dočkal sa. Cíti prítomnosť oboch, dokonca je tu už aj Iustus.

„Ďakujem ti Bib, poďme si oddýchnuť,“ delfín vyplával v ústrety Elene.

„Ahoj Filip, môžem ťa objať? Mám sa už lepšie,“ veselá Elena beží k nemu, tíska si ho ku tvári.

„Dobré ráno, Elena… super správa.“

Dievča spôsobilo revolúciu v salóne, pribiehajú postupne všetci, berie ich rad radom do náručia, až sa zastaví pred Smrťkou.

„Ahoj, Bib, dovolíš aby som ťa objala? Netrúfnem si bez tvojho súhlasu,“ Elena stojí pred ženou, kryje si myšlienky, snaží sa pôsobiť priateľsky, hoci by jej najradšej nakopala riť.

„Samozrejme drahá, skočila si bez opýtania na každého, tak prečo som ja výnimka?“ Jednoznačná hrozba zaznela v hlase. Damon sa presúva medzi Bib a Elenu.

„Dobré ráno, priateľka moja. Elena síce skočila po všetkých radosťou, lenže ty si iný druh priateľstva. Teba si váži a nedovolí si nemiestne žarty ani povrchnú zábavu, či jednoduchú srandu. Preto tá otázka,“ Damon berie Bib ruku a galantne ju bozkáva. Ustupuje stranou, čaká a je jednoznačne rozhodnutý zasiahnuť znova v prospech Eleny. Bib visí očami na upírovi, metajú ňou protichodné pocity. Rada by Elenu zniesla zo sveta, ale chce zachovať dekórum, tak sa milostivo skloní k Elene, roztiahne ruky a čaká na objatie.

„Ďakujem, Bib, som potešená,“ Elena sa vrhne do náručia Smrťky, objíme ju a náhle jej Smrťka vysiela do hlavy obrazy podsvetia, výkriky bolesti, Elena vidí samu seba, ako tam čaká na Smrť, lenže tá je blokovaná v penzióne a tak ju nestihla. Bib dáva jednoznačne Elene najavo, že ju zachránila dobrovoľne tým, že privolala Iustusa a tak vyžaduje od Eleny podriadenosť a samozrejme Damona. Varuje Elenu, nech sa nepokúsi ho odlákať od Smrťky, lebo bude poslaná predčasne na druhú stranu života.

Elenou prešiel pocit náhlej zúrivosti, vytrhla sa Smrťke z náručia, bojovne hľadí do očí Bib, telo sa mierne nahne, vystrelia jej krídla, rozvinú sa v plnej veľkosti, zacúva k Damonovi rozpaží ruky, vytvorí okolo neho pomyselnú polkruhovú obranu a zvolá: „Vyhrážaš sa mi predčasnou smrťou! V poriadku, beriem to ako výzvu. Ja sa Damona nevzdám, nedovolím ti vziať si ho do podsvetia. Damon patrí sem, je Stefanov brat, je mi to rodina. Keď ohrozuješ Damona, ohrozuješ aj mňa! Dávaj si na mňa pozor, nemám takú silu a moc ako ty, ale vždy som pripravená bojovať celým srdcom i telom za Damona a priateľov!“ Elena sústreďuje Silu do rúk, tvorí obrovskú ohňovú guľu a chystá sa ju vypáliť po Bib.

„Nie! Elena! Nesmieš!“ Filip prekvapený takým obratom bráni Bib svojím telom, Damon je od prekvapenia celý zarazený, reakcie má mizerné. Stefan ticho pristúpil k Elene: „Miláčik, prosím, môžeš ten oheň dajako uhasiť, zničiť? Rozhodne nie je pravý čas na boje vo vnútri tímu. Ďakujem.“

Elena neochotne likviduje oheň, ale stále drží krídla vozvysok, telom a polkruhom bráni zarazeného Damona.

Stefan podíde k Bib, vezme ju za ruku, pobozká: „Bibiana, skutočne si sa vyhrážala Elene skorou smrťou?“ Ticho v salóne sa dá krájať a vyvážať.

„Snažila som sa vytýčiť mantinely, aby sme si s Elenou rozumeli v otázke Damona.“ Vyhýbavá odpoveď je tiež odpoveď.
„Takže áno! Rád by som uveril, že to bolo posledný raz, čo si ohrozovala a vyhrážala sa dakomu v tomto penzióne, či našim priateľom! Máš moju poslednú výstrahu, neposer si to!“ Stefan sa bojovne priblížil k Bib, hľadia si do očí, Stefan čaká akúkoľvek zámienku od Smrťky. Nedočkal sa.

„Takže súhlasíš, už nikdy viac Bib, skončila si so šikanovaním! Ďakujem všetkým za účasť, beriem vás ako svedkov. Pekný deň vám prajem. Elena, prosím mohla by si už uvoľniť brata? Rád by som sa s tebou porozprával.“
Krídla neochotne zaujmú pôvodnú pozíciu, Elena šľahá po Smrťke bojovným pohľadom, ale kráča za Stefanom do izby.

„Sakra, do riti! Máme byť jednotní a nie sa byť o krásavca. Asi vypoviem Damona z penziónu a pošlem ho na rok… neviem, na Filipíny!“ prská Filip.

„Ja som tu doma. Nikam nejdem,“ Damonovi konečne začali fungovať hlasivky.

„Si tu síce doma, ale samičky sa o teba ruvú a nevieme sa pohnúť ďalej!“

„No, dovoľ! Aká som ti ja samička!“ urazene sa ohradí Bib.

„Chceš to skutočne počuť?! Ty si tu tá najhoršia, žiarliš, vyhrážaš sa!“

„Tak si to vyjasnime pred všetkými, Damon!“ Bib sa rozhodla rozťať gordický uzol.

„Čo si chceš ujasniť, vysvetlil som ti, že chcem byť tvojím priateľom, som ním do konca života. Prijala si moje priateľstvo. Elena je tak isto moja priateľka, navyše je to moja rodina, keďže miluje bračeka. Za ňu som ochotný dať život, to isté som povedal aj tebe. Tak čo je tu nejasné??“ Damon krúži diplomaticky, zakráda sa poza bučky.

„Nie, nie milý môj, toto mám vyjasnené dávno. Moja otázka je postavená inak. Mňa zaujíma, či som v tvojom srdci.“

„Samozrejme, že si. Priateľstvo musí byť hlboko v srdci…“

„Bože, Damon, nekľučkuj. Miluješ ma?“ Ou, tak toto je zlá otázka, čo teraz Damon?

„Áno, milujem ťa… ako každého priateľa. Ale ty nie si schopná sa ma priamo spýtať na sex. Mám pocit, že tvoje otázky smerujú tam…“ Damon sa rozhodol prevziať iniciatívu a sám vmanévrovať Bib, kam ju chce on.

„Áno…“ neochotne prisvedčí Smrťka.

„Bib, som slušne vychovaný gentleman a odmietam verejne diskutovať o mojom súkromí! Povedal som ti, že milujem teba aj Elenu, je to pravda a ty si zaútočila na moju rodinu už druhý raz. Prvý útok si viedla na Stefana, mňa si poslala do podsvetia, teraz sa vyhrážaš Elene. Bibiana, budeš musieť prehodnotiť svoje správanie od základov, pretože je nestrpím, aby si naďalej ohrozovala ľudí v mojom okolí, plne sa pripájam k Stefanovi. Máš poslednú možnosť zapadnúť mierovo medzi nás. Neber moje slová ako vyhrážanie, ja ti jednoducho oznamujem priateľsky, že buď sa podriadiš, alebo sa rozídeme ako nepriatelia! A teraz ma všetci ospravedlňte,“ Damon sa jemne uklonil a čaká s malou dušičkou na výpad Bib, na verbálne zaútočenie. Nič sa nedeje, Smrťka stojí, vyprevádza pohľadom Damona zo salónu. Napokon sa sama otočí, odchádza preč.

* * *

Osviežujúca sprcha každému zdvihne náladu. Damon je už psychicky vyčerpaný neustálymi zmenami v okolí. Cíti sa ako na horskej dráhe, každú chvíľu prudká zmena iným smerom. Vliezol si pod prúd letnej vody, núti sa na nič nemyslieť, len stáť a nechať kvapky vyplaviť problémy.

„Damon? Si tu?“ Ericc kričí od dverí.