Devil’s Night (7)

Postavy:

1- Damon Salvatore – upír

2- Lucienne – pani a šéfka Pekla /Lukrécia/

3- Kristián – 5 ročný chlapček iba vzrastom, mentálne oveľa starší

4- Fric – majordómus

5- Helpless – doktor práv – /nemohúci, bezbranný/

6- madam – pani vily na invalidnom vozíku

7- Wanda – obranca Kristiána

8- Royal Agaric – starý vlčiak – /muchotrávka kráľovská/

9- Guľôčka –Kristiánov čierno-biely potkan

 

Svieti sa tam, postava je celá v okne, sleduje Damona… Za ňou sa vynorí ďalšia, v ruke nôž, či iný ostrý dlhý predmet… ruka s nožom sa dvíha, Damon trnie hrôzou: „Niéééé!

Upír vykríkne úpenlivo a beží o dušu do vily. Pes za ním, obaja vbehnú do chodby priamo do náručia Frica.

„Výborne pán Salvatore! Dnes ste si privstali, oceňujem vašu snahu. Tu s pánom doktorom Helplessom máme pre vás súrnu prácu. Celkom vzadu na pozemku sú záhradnícke kôlne a potrebujeme tam súrne upratať i vykonať inventúru, či katalogizáciu. Jednoducho tam najprv upracte a potom spíšte presné počty náradia. Odchod.“ Fric s doktorom na seba posmešne pozreli, otočili sa na opätku, odchádzajú. Damon je v šoku… čo robiť, kôlne počkajú, treba zistiť stav na prvom poschodí! Veď predsa jasne videl ruku s nožom… Už sa rozbieha keď mu zavreští sms-ka. Damon tuší čo v nej bude. Vytrhne telefón. Displey žmurká červeno.

 

 

Odosielateľ: 666

DOSTAL SI ĎALŠÍ TREST ZA MOJU URÁŽKU! DNES POSLÚCHAJ, TVRDO PRACUJ LEBO TI ZAČNE ŠÉFOVAŤ DOKTOR HELPLESS! POSTARÁM SA O TO. A ABY SOM NEZABUDLA, MÁŠ POVINNÚ VEČERU A V NOCI ŤA ČAKÁM V ALTÁNKU! LUCIENNE

 

Damon zúri… nikto nie je nablízku, vybehne na prvé poschodie, rýchlo sa orientuje… pozícia domu, okien v záhrade… jeden, dva, tri a tieto dvere by to mohli byť. Stojí pri nich nerozhodne, načúva… všade ticho. Pes vybehol za ním a pri týchto dverách radostne vrtí chvostom, čmuchá, krúti sa a zasa sa dožaduje otvorenia dverí. Upír sa podvolí a tichúčko otvára bez zaklopania.

 

Pes vbieha dnu, víta ho prekvapený hlas madam: „Royal a ty si sa sem ako dostal? No poď ku mne… áno, šikovný psíček… Tak moja drahá, zbytočne sa búriš, bude to presne tak, ako som povedala! Damon je na to nezbytne potrebný!“ Damon zdúpnel, tak sem skutočne nechce vstúpiť, tíško zatvára dvere a snaží sa zdupkať.

„Zasa snoríš psovod?“ Doktor Helpless stojí za upírom, sarkasticky sa usmieva, nočná bitka sa mu už odráža pod okom… pekný monokel od Damona. Upír je šokovaný… ľudia v tomto dome snáď lietajú, vôbec ich nie je počuť.

„Stratil si jazyk? Odpovedz!“ Doktor je na koni, zvyšuje hlas a užíva si Damonov zmätok.

„Vlastne aj hej… hľadal s…“

„Mňa hľadal! Máš s tým problém doktor?!“ Damon sa obzrie a za ním stojí Kristián, ospalé a unavené oči, strhaná tvár… Doktor nevidel chlapča a je zaskočený.

„Stratil si jazyk? Odpovedz!“ Dieťa paroduje Helplessa.

„Nie. Prajem obom pekný deň.“ Doktor sa vytratil ako poštípaný. Damon stojí ako tvrdé y, nevie čo robiť, či povedať. Napokon sa zohne pre Kristiána, vezme si ho na ruky a ide s ním na koniec chodby k bočnému oknu do záhrady. Dieťa sa nebráni, zloží hlavu na jeho rameno a čaká.

„Díky… zachránil si mi… čo si mi zachránil? No popravde, by som sa zasa pobil. Prečo si tak skoro hore? Vyzeráš riadne unavený.“ Damon si obzerá dieťa a snáď sa mu v srdci začína k nemu otvárať cesta.

„Zmizli ste s Royalom a ja nie som rád sám. Damon čo tu hore robíš? Povieš mi pravdu?“ Kristián sa díva priamo do očí upíra.

„Ani neviem, pustil som psa k madam a chcel som ísť pracovať.“ Vykrúca sa Damon.

 

Madam práve otvorila dvere a zbadala Kristiána v náručí Damona ako si tíško šepkajú pri okne. To ju zaujalo. Zabočila s invalidným vozíkom k nim.

„Dobré ráno chlapci. Čo je tam za debatný krúžok?“ Royal pribehol k Damonovi, ten sa mierne ukláňa s dieťaťom na rukách.

„Dobré aj vám madam. Len si krátim pár voľných chvíľ s Kristiánom a už idem do práce. Dnes sa uvidíme až pri večeri madam.“ Damon chcel vziať chlapca preč, ale madam vystrela ruky a pýta si ho na kolená. Kristián súhlasí.

„Poď sem ty malé šidlo. Je ťa plný dom a razom sa vytratíš. Chýbaš mi a mohol by si ma častejšie prísť pozrieť.“ Madam s láskou dohovára dieťaťu.

„Dobre, idem s tebou. Aký máme program…“ Kristián snová plány s madam na celý deň.

 

Damon vybieha z vily, pes s ním a upír si nadáva do kreténov slaboduchých a bez akcie. Ako sa dal zasa nachytať doktorom a keď už… ako vôbec nevedel reagovať, sakra musel ma zachrániť malý chlapec… nie, on už nie je malý… dačo tu nesedí. A ďalšia vec… na čo madam potrebuje Damona a kto jej v izbe na prvom podlaží protirečil? Ale Damon si zakázal vypytovať sa. Je zhruba na tom istom mieste odkiaľ videl postavu v okne a ruku s nožom… upír zastane, otočí sa… nikto v okne, záves visí bez pohybu… že by koniec hry? Leží tam dakto mŕtvy s nožom v tele? Damon čaká na pohyb závesu, chcel by zazrieť postavu v okne… nič. Nepokoj a strach sa mu vkrádajú do hlavy i srdca.

„Kôlne sú druhým smerom pán Salvatore.“ Fric sa vynoril spoza kmeňa a Damon sa už ani nečuduje, že ho nepočul. Tak rád by sa spýtal koho sú to okná na prvom podlaží, ale nie! A just nie!

„Viem a som na ceste k nim!“ Vyštekol Damon.

„Ale ešte predtým… pán Salvatore, zakazujem vám stýkať sa s Kristiánom!“ Zahrmel Fric, odchádza majestátne stredom chodníka. Damon neodolal, svižnou rýchlosťou predbehol Frica, zastal tesne pred ním až sa takmer zrazili. Fric vytreštil oči.

„Akým právom?“

„Akým právom čo?“ Nechápe Fric.

„Akým právom mi zakazuješ… zakazujete stýkať sa s Kristiánom?“

„Právom šéfa!“

„Budeš… budete si musieť to právo obhájiť!“ Damon mu vmietol do tváre, zapískal na psa a obaja bežia za prácou.

 

Upratovanie kôlní mu ide od ruky, rátanie náradie tiež nie je ťažká intelektuálna práca. Royal celý deň presedel pri upírovi, sem tam odbehol, čosi naháňal po okolí. Damon už skoro končí, zdvíha akúsi krabicu a spod nej vybehne myš, či skôr potkan smerom k vlčiakovi. Pes ihneď skočí po ňom, drapne ho do zubov a začne hádzať hlavou. Potkan piští, Damon sa smeje, ale trvá to dlhú chvíľu, Royal nie je schopný zabiť to zviera, len ho trápi.

„Daj ho sem! Royal! K nohe, prines!“ Vlčiak neochotne poslúcha, potkan stále piští. Damon ho vyberie vlčiakovi z papule… pekný kúsok.

„Čo s tebou? Zahluším ťa ja?“ Damon si obzerá vystrašené zviera, potkan ho už aj pokúsal, bojuje o život. Zrazu si Damon spomenul na fotku s Kristiánom. No áno, veď on mal na kolenách čierno-bieleho potkana s holým chvostom. Je to náhoda?

„Tak ťa vezmeme Kristiánovi. On rozhodne čo s tebou.“ Damon našiel provizórnu klietku, uväznil v nej preľaknutého hlodavca. Práca v kôlňach je hotová, pohľad na displey telefónu 17.47 hod.. Super, ešte stihnem večeru… aj keď jedlo samozrejme vynechám… sakra, ale hladný som!

 

Presun lesíkom, Damon kráča z nohy na nohu, obzerá si potkana v klietke a teší sa ako prekvapí Kristiána… razom ho zasiahne rana do hlavy. Omráčenie nebolo dostatočné, doktor Helpless vložil málo sily do úderu. Damon síce spadol na zem, ale všetko vníma. Doktor sa nad ním zohýba, prehľadáva mu vrecká… „To predsa nie je možné! Veď Fric povedal, že psovod to má u seba!“

„Čo hľadáš doktor?“ Damon leží otrasený, vystretý, díva sa jedným okom na útočníka.

„Ty pablb budem sa ti spovedať!? Malá rada pre teba! Drž sa ďalej od Kristiána a zmizni z vily do večera! Posledné varovanie!“ Doktor sa nerozvážne skláňa nad upírom. Damon je maximálne nasraný a značne hladný… šašo zaplatí! Upír bleskovo zdrapol doktora, omráčil ho priamym úderom do hlavy, vrhol sa mu na krk a dosť dlho sa kŕmi.

„Fajn, som plný, mám večeru za sebou a nie je ani 19.00 hod. Vidíš šašo, vravel som ti nepleť sa mi do cesty!“ Damon si zotrel krv z úst, posmešne sa prihovára telu v mrákotách, chytí ho za opasok a odtiahne poza kríky.

„A nie aby si nestihol večeru o 19.00 hod.! Je povinná a Fric neznáša meškanie!“ Upír sarkasticky pichol do preberajúceho sa Helplessa, opäť berie potkana i psa, smer vila.

 

Damon prichádza k miestu odkiaľ nad ránom videl postavu s nožom v ruke. Narastá v ňom napätie. Celý deň sa snažil potláčať myšlienku na postavu… vila sa blíži, o chvíľu sa im otvorí pohľad na okno, záves… Damon zastal, nikto nie je v okne, záves mŕtvo visí. Upír sklonil hlavu, má pocit akoby prišiel o niekoho blízkeho, príbeh závesu sa mu pozdával, začal ho zaujímať…

„Dobrý večer pán Salvatore.“ Fric má snáď na Damona čuch, sledovacie zariadenie, akýsi alarm, laserový snímač… vždy ho nájde.

„Dobrý…“ Upír chce obísť majordóma vo vchodových dverách, ale Fric mu zastane cestu.

„Kam to nesiete?“ Drzo sa pýta i hľadí.

„Je ti… vám do toho hovno!“ Damon ho chce obísť z druhej strany a už začína byť napálený, že by aj Fric chcel dopadnúť ako doktor?!

„Hlodavce do vily rozhodne nepatria! Zakazujem vám ho vziať do vn…“

„Ahoj Damon. Aký si mal deň?“ Kristián vyšiel spoza vily, unavene kráča trávnikom. Upír sa zvrtne, skokom je pri chlapcovi, berie ho do náruče.

„Ja fajn, ale ty vyzeráš ešte horšie ako ráno!“ Damon sa ustarostene díva na chlapča, automaticky s ním kráča do vily, jednou rukou drží Kristiána, v druhej má klietku s potkanom, pes ide vedľa nich. Prídu až k Fricovi, ten ich nemieni pustiť do vily.

„Dovolíš? Dovolíte?“ Zahrmí Damon, uvoľní si jednu ruku, zdvihne majordóma pod krkom, posunie ho bokom a vojde dnu. Kristián vyprskne smiechom.

„Skvelé. Preložil si ho ako matriošku na polici. Fric, daj si pohov.“

„Mám pre teba darček Kristián. Čo povieš?“ Damon ukázal chlapcovi potkana a ten vykríkol.

„Kde si ju našiel? Bože, veď to je moja Guľôčka! Damon, čo som sa ju nahľadal! Kde bola?“ Kristián hneď vybral potkana z klietky, dal si ho na plece a skutočne, hlodavec je spokojný na ramene, nebráni sa, neuteká.

„Bola v kôlni, Royal jej trošku ponatriasal chĺpky, ale prežila.“

Damon mieri priamo do svojej izby s chlapcom na rukách, cestu im zasa zastane Fric. Upír sa zastaví, neochotne zloží dieťa z rúk na zem.

„Počkaj ma v izbe Kristián.“ Chlapček so psom aj potkanom vojdú do izby.

„O čo ti… vám ide Fric?!“ Damon sa hrozivo naklonil k majordómovi.

Zaslala: IVETKI