Devil’s Night (4)

Postavy:

1- Damon Salvatore – upír

2- Lucienne – pani a šéfka Pekla /Lukrécia/

3- Kristián – 5 ročný chlapček iba vzrastom, mentálne oveľa starší

4- Fric – majordómus

5- Helpless – doktor práv – /nemohúci, bezbranný/

6- madam – pani vily na invalidnom vozíku

7- Wanda – obranca Kristiána

8- Royal Agaric – starý vlčiak – /muchotrávka kráľovská/

9- Guľôčka –Kristiánov čierno-biely potkan

 

Damon neverí vlastným očiam! Fric je jeho novým šéfom?!

„Tak to kurva ani omylom!!!“ Damon vykríkol nahlas, odlepil sa od stromu a takmer vrazil do Frica…

„Pán Salvatore, pripravil som vám izbu pre služobníctvo, je na prízemí v zadnom trakte. Pokiaľ viem, staráte sa o Royal Agarica 24 hodím denne, včetne kŕmenia a venčenia. Zvyšný čas voľna vám zadelím presne.“ Fric vecne a chladno oznámil pokyny, chystá sa k odchodu.

„Hej, hej… hej! Akoto, že ty si môj šéf?!“ Damon chytil za rukáv Frica a zatriasol ním. Majordóm sa zastavil, zagánil na Damona. Ľadovým hlasom odpovedal: „Jednoducho je to tak! Som váš šéf, žiadam aby ste mi vykali a … pán Salvatore… pokiaľ zistím nedostatky vo vašej práci, rozlúčime sa v zlom!“

„Počkaj!… Počkajte, ako v zlom? Ty… vy sa mi vyhrážate?!“ Damon zúžil oči, nahol telo mierne vpred a bol nachystaný mu hoc aj prekusnúť hrdlo.

„Vyjasňujem si s vami pravidlá spolunažívania pod jednou strechou. Žiadam o ich dodržiavanie!“ Fric sa otočil a kráčal k domu. Damon ostal podráždený na najvyššiu mieru.

 

Zapískal na psa, vydal sa s ním smerom od domu do obrovskej záhrady, či skôr súkromného lesíka. Psisko je síce starý, ale vládze behať, je ešte vytrvalý a tak Damon v drahom, čiernom obleku, modrej košeli beží vedľa psa, užíva si pestovaný kus lesíka. Blížia sa k altánku, kde sa mihol tieň. Pes zavrčal a vyrazil vpred. Damon ho má na starosti, tak svižnou upírskou rýchlosťou nasleduje vlčiaka, bojí sa o neho.

Obaja súčasne vbehli pod striešku.

„Vítam vás oboch! Už som si myslela, že ma ani neprídeš pozrieť…“ Lucienne sa zjavila pri nich, pes začal brechať. Pani Pekla sa pozrela na psa, ukázala prstom k zemi a ostalo ticho, Royal Agaric tíško leží a poslúcha.

Damon je nesvoj, nervózny, nevie či zaútočiť, či sa podriadiť. Stojí čaká a číha.

„Ty máš teda náladu! Prepáč Damon… písala som ti, že budeš pykať! Meškal si a ja vyžadu…“ Nedopovedala, Damon k nej pristúpil, dal jej prst na pery a naznačil nech je ticho. Lucienne stíchla, nechápavo hľadí. Stoja pri sebe, Damon špinavý, celý od psa, Lucienne vymódená, navoňaná. Upír si ju premeriava studeným pohľadom, číta v jej očiach, chce nazrieť až do srdca… Márne… žene málokto nazrie do srdca, či do hlavy a šéfke Pekla už vôbec nie.

„Čo presne odo mňa chceš? Jednou vetou zvládneš?“ Damon si sadol na zem ku psovi, hladká ho, škrabká, na Lucienne už ani nepozrie. Rozumie si so psom a Royal Agaric sa pri ňom vyvalil, nechá sa hýčkať.

„Damon, ty ma snáď ideš vydierať? Dívaj sa na mňa!“ Lucienne ho chce sama ovládať, ale Damon sa jej šikovne vzďaľuje a uniká… Neznáša keď nie je absolútna pani situácie a pri Damonovi sa jej to už stalo. Nie je schopná ním plne vládnuť.

„Damon, žiadam ťa… pozri na mňa!“ Lucienne netakticky zvýšila hlas a Damon zacítil svoju príležitosť. Áno, je nervózna a nesvoja… yes! Upír sa naďalej venuje psovi, ostáva k nej úplne ľahostajný.

„Čakám… zvládneš jednou vetou?“

„Ok. Nechceš spolupracovať, direktívy ti prídu!“ Štekla a zmizla tak rýchlo ako prišla. Damon sa zvalil k vlčiakovi, schytil mu hlavu, pobozkal čelo.

„Royal Agaric, ty si šikovný chlapík! Sám si mi naznačil ako na ňu! Yes! Počkaj ty zmija záhadná! My sa ešte porátame… Ideme domov.“ Damon vyskočil na nohy, úsmev ho sprevádza spolu s vlčiakom.

 

Ľahkým klusom sú za chvíľku pri vile. Damon je špinavý, ale šťastný, usmieva sa na psa, obaja sa zvalia do tieňa na schody.

„Počkaj, ty si smädný… zariadim to.“ Damon vošiel do haly a zarazil sa. Tak ohavný vkus ešte nevidel. Tu sú snáď pomotané všetky slohy v jednom. Kristove rany a tie farby, no cigánsky šiator je Hilton popri tomto. Nestačil skryť opovrhnutie a Fric už stojí pri ňom.

„Vaše hodnotenie tu nikoho nezaujíma… pán Salvatore. Ste značne zašpinený a ocenil by som, keby ste sa šli upraviť.“

„Hľadám misky pre psa, vodu, žrádlo, pelech, kefy a vôbec všetko čo sa týka vlčiaka. Poďme, je smädný a nemienim s tebou… s vami strácať čas!“ Zhúkol Damon na Frica. Ten už sa šiel brániť, lenže obaja počujú vozík a blíži sa baba.

„Fric! Ty si snáď ešte… pánovi neukázal všetky veci pre Royal Agarica?! Okamžite to naprav!“ Hlas jej prechádza až do fistule, jačí a chlapom to trhá uši. Damon sa jej mierne uklonil a poďakoval.

„Damon! Royal je pre mňa všetkým! Máš ho na starosti a keď ti bude tento starý chumaj robiť problémy… len mi povedz! Obaja zmiznite!“ Chybu treba napraviť, tak obaja letia a razom je všetko ako treba. Damon sa ponáhľa s vodou pred dvere, vzal si aj kefy a poďho vyčesávať starú srsť aj podsadu. Vlčiak sa točí, nemá rad vyčesávanie. Upír sa sústredí, prinúti ho sadnúť a vyčesávanie ide jedna radosť. Chumáče srsti lietajú, Damon má už úplne zničený čierny oblek a je mu to jedno.

 

Záves na prvom poschodí sa mierne odhrnie, sústredené oči pozorujú so záľubou Damona, jeho šikovné zaobchádzanie so psom.

„Hmm… našli ste sa… upír sa úplne oddal psovi. Kto by to povedal. Bože ale ten zničený oblek.“ Postava tíško zavolala Frica.

„Zabezpečíš ihneď Damonovi identický oblek, nie, počkaj… 3 kusy, 5 košieľ a viazanky, plus športové oblečenie v tmavých tónoch. Tento oblek mu dáš vyčistiť a zajtra bude chodiť v športovom. Tu máš rozpis prác pre Damonov voľný čas. Choď. Musíme sa Lucienne o neho postarať.“ Fric sa mierne uklonil.

„To by bola škoda nechať ťa chodiť len v obleku… ja chcem viac, chcem ťa vidieť… chcem…“ Postava sa cukla od okna, pustila záves, pretože Damon sa prudko otočil a zahľadel sa hore.

 

„Nóó, hra pokračuje. Ok, záves nám rozpráva príbeh… čo myslíš Royal Agaric, záves vraví, že sa ktosi chce dať nachytať pri sledovaní, alebo nechce? Ale keď nechce, prečo potom tak dlho pozerá a nie je opatrnejší? Že by od nás nevedel odtrhnúť zrak? Zaujímavý a tajomný príbeh závesu…“

„Pán Salvatore… zajtra budete pracovať v športovom oblečení, a mus…“ Nedopovedal.

„Fric, kto tu ešte býva?“ Damon vypálil nečakane otázku. Majordómus sa zarazil, žmurká, neisto pokašliava. Damon sa usmieva, veľmi sa mu pozdáva ako zahnal Frica do kúta.

„To nie je vaša starosť.“

„Fric, buď mi odpovieš… odpoviete, alebo odchádzam.“ Damon sa už tvári vážne.

„Madam ste videli, ja, ďalší personál, vy, pes.“ Neisto ukončil Fric.

„A ešte?“

„Pár priateľov madam.“

„Rodina?“

„Nie, madam už nemá rodinu… a do práce. Dnes vás ešte čaká upratať vínnu pivnicu s archívnym vínom. Potom sa upravte, dokonalá hygiena by neuškodila a večera sa podáva o 19.00 hod. Nestrpím meškanie.“ Fric odchádza.

„Ja nevečeriam…“ Damon za ním skríkol. Nevečeriam, ale hladný som… hmm koho tu tak požiadam o pohár 37 stupňovej krvi? Že by sme si spravili vychádzku Royal Agaric? Ešte to ani nedomyslel a už vreští sms-ka. Damon jedovito vytrhol mobil. Červené písmenká prinášajú zvesť.

 

Odosielateľ: 666

NIE ABY ŤA NAPADLO LOVIŤ V DOMÁCOM PROSTREDÍ! KRV NÁJDEŠ VO VÍNNEJ PIVNICI. DNEŠNÝ VZDOR SI EŠTE OBJASNÍME! VEČERA JE PRE TEBA POVINNÁ, JEDLO KĽUDNE VYNECHAJ!!! LUCIENNE

 

„Sakra, sakra, sakra!!! Toto je horšie ako v internáte!“ Prská Damon ako škrečok, volá psa, hľadá vínnu pivnicu. Dom sa zdá byť prázdny, alebo tak tichý, až to bolí. Žiadne mechanizmy nepočuť, hodinky tikať, bežný domáci buchot… nič. Damon našiel zopár dverí v prízemí, nazrel do nich… komory, sklady, upratovacie miestnosti a konečne schodisko dole.  Už nemusí volať psa, lebo vlčiak ho sprevádza automaticky. Spolu schádzajú do podzemia.

 

Obrovská miestnosť je cítiť plesňou, vlhkosťou, mierny chlad. Všetky steny sú obstavané policami, fľaše ledabolo pohádzané po zemi, sem tam čosi na regáloch.

„Madam má predsa domáci personál! Tak prečo ja musím čoklovať v pivnici? Lucienne to je tvoja práca?“ Damon zámerne vyslovil poznámky nahlas a čaká červenú sms-ku. Nič. Aha, takže sms-ky budú chodiť iba keď sa to hodí jej. Ok. Upír sa chopil práce, ukladá fľaše na ležato, ide mu to od ruky a vlčiak leží v strede pivnice, drieme. Konečne za posledným regálom Damon objavil malú chladničku a v nej plný pohár krvi. Upír je schopný rozoznať veľa odtieňov chuti krvi, jej vôňu, prípadne po čom môže byť skreslená. Stávalo sa mu, že sa z kohosi kŕmil a cítil nikotín, niekedy omamné látky, alkohol, veľa ovocných štiav. Je to jeho skromná zábava… snaží sa uhádnuť po čom obete chutia.

„Hmm… naša pani Pekla má presné informácie o stave krvi vo vínnej pivnici.“ Damon vezme pohár, ovonia, ochutná a ostane zarazený…

 

„Do prdele Lucienne!!! Takto predsa presne vonia a chutí moja vlastná krv!!! Čo sú to za nemiestne žarty!!!“ Skríkol Damon a nemôže sa prinútiť vypiť toľko vlastnej krvi. Až teraz si všimol odkaz v chladničke.

 

PONÚKNI SA A DOBRÚ CHUŤ! NABUDÚCE KEĎ SA MI BUDEŠ VZPIERAŤ BUDEŠ SVOJU KRV IBA CÍTIŤ NOSOM, PRETOŽE ŤA NECHÁM VYKRVÁCAŤ A UŽ SA Z NEJ NENAPIJEŠ!!! LUCIENNE

 

Damon si sadol s pohárom pri psa, pomaly pije a trasie sa nechuťou.

Kdesi v diaľke počuť odbíjať hodiny. Damon automaticky ráta a skončil pri sedmičke. Hlava chvíľku premýšľa… a potom jej to docvakne.

Upír zúfalo skríkol: „Kurva drát! Sedem hodín, večera!“

Zaslala: IVETKI