Devil’s Night (2)

Postavy:

1- Damon Salvatore – upír

2- Lucienne – pani a šéfka Pekla /Lukrécia/

3- Kristián – 5 ročný chlapček iba vzrastom, mentálne oveľa starší

4- Fric – majordómus

5- Helpless – doktor práv – /nemohúci, bezbranný/

6- madam – pani vily na invalidnom vozíku

7- Wanda – obranca Kristiána

8- Royal Agaric – starý vlčiak – /muchotrávka kráľovská/

9- Guľôčka –Kristiánov čierno-biely potkan

 

Upír Damon tíško leží v piesku na nočnej púšti pri Las Vegas vedľa Lucienne, šéfky Pekla, šedá mozgová kôra mu pracuje na plné obrátky, rojí sa mu v hlave tisíc otázok, ale vysloví len jednu.

„Prečo práve ja?“

„A prečo nie? Si perspektívny! Prešiel si mojim najužším výberom!“

„Mám to brať ako lichôtku? Či výstrahu?“ Damon sa prebral a začal uvažovať na plné obrátky.

„Výborne mladý elegán! Mám konečne tvoju plnú pozornosť.“ Sarkasticky ho pichla.

„Lucienne, už som tu s tebou strávil kopec času a poskytla si mi minimum informácií. Skúsim znova. Prečo práve ja?!“ Poslednú vetu Damon zhúkol, až sa Lucienne trhla. Ostala ticho ležať, bez odpovede. Damon vrčí…

„Ok… tadiaľto cesta nevedie. Nejde to s tebou slušnou cestou, ani krikom… čo by tak mohlo zabrať na… hmm… vieš čo? Nechaj si svoje informácie a strať sa mi zo života.“ Damon vstal a svižnou rýchlosťou upíra sa pobral k autu.

 

Lucienne sa opiera o prednú kapotu jeho auta, milý úsmev na celú tvár.

„Si aj grobian nevychovaný… nakričal si na mňa a odišiel bez pozdravu. A to bolo posledný raz!“ Lucienne sa prihnala k Damonovi, hlavy tesne pri sebe, oči metajú blesky. Damon cíti z jej pohľadu varovanie, vlastné inštinkty sa dávajú na ústup pred silným protivníkom.

„A ty zasa otváraš ústa a poskytuješ len polovičné informácie! Posledný raz som na teba kričal, či som odišiel bez pozdravu?!“ No to by nebol Damon aby neprovokoval.

„Oboje! Vybrala som si ťa, poctila som ťa svojou návštevou a osobne som ťa o tom informovala. Zajtrajším dňom nastupuješ!“ Lucienne už mala pripravenú vizitku, strčila ju Damonovi do vrecka na košeli a skôr než mohol čosi pichľavé podotknúť bola preč.

 

Damon je sám na okraji púšte, opiera sa o svoje auto, vizitka ho páli vo vrecku, ale nevyberie ju.

„Css, autoritatívna mrcha! Kruci prdel, že ja mám šťastie na tieto typy!“ Damon vykrikuje do nočnej púšte, kopol do pneumatiky z otočky.

„A hovno! Žiadne zajtra! A žiadne nastupujem! Idem si po svojich a žiadna Lucienne ma nezastaví!“ Damon spokojný sám so sebou ako vyriešil pálčivú situáciu otvára dvere auta, v tom mu vreští sms-ka. Nervózne siahne po mobile a ostane primrazený. Displey žmurká červeným písmom.

 

Odosielateľ: 666

SOM AUTORITATÍVNA, ALE NIE MRCHA! ZASTAVÍM ŤA HOCIKEDY! A ZAJTRA O 08.00 HOD. PRESNE BUĎ NA TEJ ADRESE Z VIZITKY! TMAVÝ OBLEK, MODRÁ KOŠEĽA, ČIERNA KRAVATA. PLNÝ ŠARMU A CHARIZMY, ČAKÁ ŤA STARŠIA… DOBRÚ NOC, CHOĎ SA VYSPAŤ, ZAJTRA MUSÍŠ BYŤ FIT!!! LUCIENNE

 

Damon to číta už tretí raz a je čím ďalej viac napálený, pobúrený, plný otázok a ani jedna odpoveď. Skočil do auta, rúti sa nočným Las Vegas, konečne našiel hotel kde sa ubytoval. Rýchlo prebieha okolo recepcie. Recepčný ho dobieha pri výťahu.

„Prepáčte, pán Salvatore, máte tu súrny odkaz, prosím.“ Podáva mu obálku a už sa venuje ďalšiemu hosťovi. Damon nastúpil do výťahu, gáni na obálku, nechce ju otvárať. Vchádza do izby, obálku hodí neotvorenú na stôl, zrúti sa do kresla. Pohľad na hodinky, 02.00 hod.

„Do riti! O 08.00 hod mám byť kde?“ Damon sa rozpráva sám so sebou. Vytiahne tú vizitku z vrecka košele? Nie? Nie!

„Nie. Nikam nepôjdem! Budem spať doobeda!!!“ Damon zavrel oči a s malou dušičkou čaká na sms-ku. Dočkal sa.

 

Odosielateľ: 666

DAMON, MÁŠ PRESNÉ DIREKTÍVY, DRŽ SA ICH! LUCIENNE

 

To nie je možné, čo mi dala dajaké odpočúvacie zariadenie? Damon sa chvatne vyzlieka, kontroluje si šaty, topánky, doklady, čo mu len príde pod ruky. Nič. Ako kontroloval košeľu, vypadla z nej vizitka, písmom na vrch. Adresa končí mestom Henderson. Damon rozmýšľa… to je kúsok juhovýchodne od Las Vegas. Upír stojí nad malou červenou vizitkou, je takmer nahý, len v slipoch. Raz nevie, čo si myslieť o posledných dvoch hodinách. Pohľad mu padol na neotvorenú obálku…

Nie a just nie! Schytil obálku a hodil ju do koša. Jedovito si vyzliekol slipy, postavil sa pod horúcu sprchu… teda, že tmavý oblek a čaká ma staršia… no to čo? Damonom až hrklo, keď si uvedomil plný význam slov. Bleskom dokončil kúpeľ, hodil si čistú čiernu košeľu, džínsy, strhol čiernu bundu z vešiaku a skok k autu.

 

Sú štyri hodiny ráno, všade je tma, pokoj, Damon je v meste Henderson, obchádza obrovský pozemok obohnaný vysokým múrom, ktorý má jedinú majestátnu vstupnú bránu, samozrejme stráženú. Adresa uvedená na červenej vizitke od Lucienne je správna. Damon nerozhodne postáva obďaleč, uvedomil si, že je hladný. Cestou k nemu kráča miestna šľapka, vyzývavo sa k nemu otáča.

„Hej fešáčik, nemáš záujem?“ Damon je znechutený kreatúrou, ale je hladný…

„A vieš, že aj hej, moja sladká a prenádherná? Ale chcem aj informáciu. Dohodneme sa?“ Damon má citlivé zmysly a keď sa priblíži žena po celonočnom záťahu aj ho prechádza hlad.

„Informácie nepodávam, len telo.“

„Tak sprav so mnou výnimku.“

„Bude ťa to stáť dvojnásobnú taxu.“

„Ok.“

„Čo by si rád okrem môjho sladkého tela?“

„Kto tu býva?“ Damon hodil hlavou smerom k nekonečnému múru.

Dievčaťu sa rozšírili oči, ostala ticho.

„No? Kto?“

„Niečo iné by si nechcel vedieť?“ Prestrašene znie žena.

„Nie. Kto?“ Damon je už nervózny.

„Neviem. A peniaze si nechaj.“ Žena odchádza opačným smerom so strachom v očiach. Damon sa udivene na ňu pozerá, ale predsa sa svižne rozbehne za ňou, ľahko ju dohoní. Vynorí sa jej tesne pred tvárou, až ona zvýskne.

„Šľaka tvojho, chceš aby ma porazilo?“ Nadáva mu prostitútka.

„Chcem odpoveď, kto tam býva? Vieš? Čoho sa bojíš?“ Nevzdáva sa Damon a nedovolí jej ísť ďalej.

„Neviem. Len reči sa vedú a zlé. Kto tam raz vojde, už ho nenájdu. Vždy je to tá istá pesnička. Dohodol sa s majiteľmi a súrne odcestoval. Lenže nikto už nepricestoval. A teraz ma pusť a zmizni mi z cesty.“

„Nič viac nevieš?“

„Nie a prac sa…“ Damon sa postavil tesne pred ňu, pohľad do očí, jasné ovplyvnenie a žena už drží, pokiaľ sa Damon nakŕmi. Upír sa ponáhľa s kŕmením, žena mu neskutočne zapácha. Ešte pár hltov, ukladá ju vedľa cesty, ona je ešte pri živote a keď sa preberie z mrákot nič si nebude pamätať. Damon sa trasie odporom, no opomenul sa skôr nakŕmiť a hlad je najlepší kuchár… veď to poznáme všetci.

„Fuj! Do riti aj s babou! Úúáá… hnus!!!“ Upír si stiera posledné kvapky krvi z pier a snaží sa rýchlo na ňu zabudnúť.

Kontrola okolia, všade ticho. Damon sadá do auta, mieri späť do Las Vegas, opúšťa Henderson aj s jeho zlou povesťou. Už svitá, Damon chvatne balí v hotely zvršky, vyrovnáva účet.

„Pán Salvatore, prepáčte, máte tu nový súrny odkaz, prosím.“ Recepčný ho ešte dostihol kým nasadol do auta.

„Ďakujem… a prosím vás, kto mi priniesol ten odkaz. Poprípade aj ten prvý…“ Damon skúsil vypáliť otázku na recepčného.

„Veľmi pohľadný mladík, bledá tvár, tmavý oblek, distingvované správanie, lepšia škola. Prečo? Niečo nie je v poriadku, prosím?“ Recepčný sa začína znepokojovať.

„Ou, nie, nie. Všetko je ako má byť! Ďakujem a toto je pre vás.“ Damon mu strčil za hrsť bankoviek do dlane.

„Mám poslednú prosbu… keď sa budú po mne zháňať, môžete im odkázať, že som musel súrne do New Yorku. Ďakujem a pekný deň.“ Damon zaburácal motorom a čosi po 06.00 hod opustil Las Vegas smerom na Los Angeles.

Spokojný sám so sebou ako zdolal všetky prekážky si píska, pustil si muziku v aute. Pohľad mu padol na druhú obálku od recepčného, jedovito ju schytil a vyhodil von oknom.

„Ha, háhá… takto sa riešia problémy, Damon!“ Upír si znova píska a super náladu preruší vrieskanie sms-ky. Damon skamenel, stíchol, vypol rádio, zastavil na okraji cesty. Telefón má vo vrecku košele a bojí sa na neho pozrieť… 10, 20 sekúnd strnulo sedí až napokon ruka poslúchne príkaz mozgu a vytiahne telefón. Displey žmurká červeným písmom.

 

Odosielateľ: 666

SI UŽ DOSŤ ĎALEKO OD LAS VEGAS A HENDERSONU, KEĎ TO HNEĎ OTOČÍŠ EŠTE STÍHAŠ NA 08.00 HOD. TAK SI TO NEPOSER MLADÝ!!! A NEZNÁŠAM KEĎ NIEKTO NEČÍTA MOJE ODKAZY!!! LUCIENNE

S Damonom sa zakrútil svet…

 Zaslala: IVETKI