Buď mojou princeznou… (24)

Anotácia: Príbeh nabitý láskou, nenávisťou, sexom, fantáziou i dobrodružstvom. Nové a nečakané bytosti sú hádzané z prekvapenia do prekvapenia rovnako ako hlavní hrdinovia. Tu si všetci musia život i smrť zaslúžiť…

Osoby v tejto časti poviedky:

Damon Salvatore – obyčajný upír, premenený na dočasného reverzného upíra, ako reverzný je ochranca Matky Prírody, pije chlorofyl z rastlín, energiu a silu získava zo Slnka

Elena – ľudské dievča, ochrankyňa Matky Prírody, dostala darom krídla od Matky Prírody, oheň od dráčika Damonka, telepatiu od delfína Filipa

Ericc – reverzný upír, ochranca Matky Prírody, brat Stelly, pije chlorofyl z rastlín, energiu a silu získava zo Slnka

Stella – reverzná upírka, ochrankyňa Matky Prírody, sestra Ericca, pije chlorofyl z rastlín, energiu a silu získava zo Slnka

nesmrteľná Eunica/Nica – lovec obyčajných upírov, velí šíkom Matky Prírody, je najvyššou silou dobra na Zemi

anjel Iustus – spravodlivý cestovateľ časom a vesmírom od ich počiatku, je vo forme čistej myšlienky, energie a sily, vzal na seba podobu človeka kvôli Elene

Alessandro/Alex – lesný duch

delfín Filip – starodávny pútnik Zemou, je s ňou od počiatku, ochranca Matky Prírody

Smrťka Bibiana/Bib – starodávna súputníčka Zemou, tvorí základ Univerza

Stefan Salvatore – obyčajný upír

 

Slnko sa usmieva na penzión pri lese, zalieva teplými lúčmi terasu. Elena sedí v tieni, posmutnelo sleduje prekáranie Stelly s Damonom a Iustusa s Eunicou. Štvorica nadprirodzených bytostí sa snaží rozveseliť maróda, hrajú pred ňou divadlo o nezáväzných vzťahoch. Elenu vyrušil šuchot na kraji lesa.

„Ahoj Alex, môžeš na chvíľku ku mne?“ Máva mu. Lesný duch Alessandro, priateľmi zvaný Alex rád zabehne za Elenou, veď sú starí známi.

„Ciao bella donna!!! Rád ťa vidím, ako sa ti vodí?“ Alex dobehol, pobozkal ruku, usadil sa k nohám, pohľad zavesil do jej zmorených očí.

„Na prd. Priateľ môj, tak rada by som si posedela v tvojej obývačke na najvyššej halúzke borovice, ale vidíš to, môžem akurát na päť metrov od domu,“ vzdychne si Elena, zahľadí sa do očí Alexa, slzičky zalievajú blúzku.

„To nie je pravda, Elena. Keď chceš vybavím to,“ Eunica všetko počula a chystá sa jej splniť sen.

„Ako? Odnesieš ma tam a vyhodíš do výšky?“

„Vážne ťa to poteší?“

„Nica, snívam o tom odkedy som zasa začala vnímať svet,“ Elena smutne potiahne nosom.

„Ok! V tom prípade… začneme konať… Damon, prosím poď sem.“ Pragmatická nesmrteľná je už vo svojom živle.

„Áno?“

„Už si dosť silný a je čas naučiť sa novým kúskom. Skúšal si niekedy lietať v podobe upíra?“

Damon prekvapením vyvalil oči, záporne zavrtel hlavou, takmer mu spadla sánka na zem: „Nie! Teda, nikdy ma to ani len nenapadlo!“

„Fajn, tak teraz sa to naučíš s mojou pomocou. Zvládneš techniku letu a keď nadobudneš istotu, začneš trénovať so mnou ako kedy si niesol Elenu. Jasné?“ Eunica mu nedala na výber, drapla ho za telo, pritiahla prudko k sebe: „Damon, presuniem ti teraz dosť energie od Matky Prírody, nech máš na začiatok z čoho čerpať. Drž.“ Nica sa plne sústredí, ruky priložené na Damonovu hruď a môžeme začať. Upírovi nie je všetko jedno, zažil už zopár presunov energie a vždy to svinsky bolelo. Lenže ide o sen princeznej a to by vydržal, aj keby ho drali z kože zaživa.

Odhodlane stojí, cíti nápor v tele, svaly elektrizuje mocná sila, mohutnie mu hrudník, vystrelia krídla vozvysok. Pred všetkými sa zjavil ako padlý anjel s čiernymi peruťami, každé pierko končí bielou, žltou, oranžovou, červenou a fialovou farbou. Vládne postavou poloboha, súmerná nadpozemsky krásna tvár, čierne oči blýskajú rozhodnosťou, krvavé zvodné pery vysielajú podmanivý úsmev, poloha tela v miernom predklone naznačuje absolútnu pripravenosť. Bolesť sa nedostavila.

Elena ohromene hľadí na Damona, je fascinovaná jeho zjavom až vykríkne: „Tak to sa mi ty zjavuješ v snoch? Aj v podsvetí si za mnou chodil a držal ma nad vodou, keď som bola strachom bez seba? Ale nikdy som ti nevidela do tváre…“

No a teraz sú ohromení aj ostatní na terase. Jedno prekvapenie strieda druhé – najprv na nich vybafne Damon s novým zjavom a teraz Elena odhalí, že sa spolu stretávali v podsvetí…

„Nie, Elena, Damon nechodil za tebou, to som bol ja…“ Anjel Iustus tichučko podotkne.

„Ale ako to, že si mal presne túto podobu?“

„Nenecháš mi ani jedno tajomstvo? Fakt ti musím všetko vyklopiť?“ Privrie jedno oko.

„Nemusíš, ale som z toho mimo.“ Elena sklopila hlavu, úžas už opadol, no srdce plesá nad krásou, ktorú vidí. Elena neodolá a pošle Damonovi myšlienku: „Miláčik, si tak nádherný, ľúbim ťa a prepáč, že som ti v poslednej dobe ublížila. Som z toho sama zničená. Prepáč!“

Damon dávno chápe, odpustil, ibaže jej to nemal kedy povedať, tak len krátko telepaticky odpovedá : „Princezná, všetko je ok, milujem ťa, si môj život a svetlo, rýchlo sa uzdrav, tým ma neskutočne obdaríš, láska!“

Ticho zavládlo terasou, nikto nie je ochotný prvý zničiť posvätnosť chvíle. Pragmatická baba, samozrejme Eunica, vyštekne na Damona: „Ohuruješ nás tu a nevidím žiadny let. Do práce upírča! Ukáž čo je v tebe, či si len krásny a či aj šikovný!“

„Tak mi držte palce, idem trénovať ďalej od vás… stať sa môže čokoľvek,“ Damon zloží krídla, žmurkne na Elenu, svižne sa presunie na vzdialenejšiu lúčku, kde sám začne tréning, bez svedkov.

* * *

Pestovaná dáma, vek okolo štyridsiatky, päťdesiatky, nervózne chodí po izbe, občas vyzrie von oknom. Smrťka Bibiana je ako na ihlách. Tak rada by bola v Damonovej blízkosti, lenže on neustále krúži okolo Eleny, či iných žien v penzióne. Bol taký aj predtým, než jej ponúkol priateľstvo a neskôr lásku? Bib si nevie rýchlo vybaviť jeho chovanie, veď bola vždy zameraná na Stefana.

To je peklo, bolo mi treba pribrať si priateľa? Nikdy som ho nemala a bolo mi fajn… nie, nebolo… priznaj si to Smrťka, nebolo. Damon ti otvoril nový obzor a ty ho chceš sama žiarlivo vlastniť! Áno, mám jeho priateľstvo a lásku, tú som mu opätovala, tak mi patrí a celý!

„Bib, už si zasa v myšlienkach na tom istom bode! Hernajs a zasa si to zle vysvetľuješ!“ Delfín Filip vplával do izby, karhá ju pohľadom šedých očí, je podráždený a nevrlý.

„Filip, ešte raz ma budeš špehovať a prisám bohu, že ťa pošlem na druhú stranu života!“ Skríkla Smrťka, nervózne sa otočila a snáď chcela aj udrieť delfína.

„Vyjasnime si veci. Po A… som nesmrteľný, starodávny a zasa sa vrátim z podsvetia. Po B… už sa nikdy nesnaž ma udrieť, lebo kruto zaplatíš. Po C… si tu podmienečne, ak si náhodou zabudla, Matka Príroda ťa sem poslala iba na boj s pekelným Démonom a po boji sa vrátiš späť.“

„Ha! A čo môj priateľ?“ Zmätene hľadí na Filipa.

„Čo čo? Nechápem, čo s ním?“

„No, ja sa vrátim a on čo, zostane?“

„Samozrejme že zostane, patrí sem, tu je jeho svet.“

„A ja?“ Smrťku chytá panika.

„Bože, kam mieriš?… Aha, už to mám. Rada by si vzala Damona so sebou do podsvetia.“

„Zásah, Filip. A ver tomu, že si ho aj vezmem.“ Bib odhodlane kráča z izby na terasu.

Delfín Filip zostal sám a jeho obavy sa potvrdili, tuší už dlhšie podraz od sestričky Smrťky. Ako toto vyrieši? Delfín v zamyslení pristál pri okne. Otvoril sa mu nádherný výhľad na les, všetko má sviežu zelenú farbu, kdesi z diaľky dolieha k nemu vrava z terasy. Neprítomne sa díva ponad les a zrazu si uvedomí, že vidí lietať bytosť v podobe upíra s čiernymi krídlami. Prekvapene zamrká očkami, Silou zameria bytosť a ďalšie prekvapenie je tu. Delfín zašle myšlienku Damonovi: „Hej, chlape, ty prekvapuješ každý deň. Môžeš mi venovať kúsok letu a zosadnúť pri mne?“ Upír zamáva na znak súhlasu, mení smer, výšku i rýchlosť, o pár sekúnd pomaly manévruje pred oknom, aby pohodlne zosadol na parapetu.

„Drahý priateľ, ďakujem za láskavosť i expresný prílet!“ Žartuje Filip.

„Och delfín, ty si galantnosť sama. Eunica mi zadala úlohu, musím ju zvládnuť. Zvyšok si prečítaj v mojej hlave,“ nechce sa Damonovi vysvetľovať, tak dovolí nazrieť delfínovi do jeho poznámok v mysli.

„Ha, darí sa ti. Som rád.“

„Filip, si ustarostený, tak už mi povedz, čo ma čaká? Sám v izbe Bibiany, vrásky na čele…“

„Damon, Damon, chytrý reverzný upír… my všetci musíme vybojovať bitku s Démonom a nás dvoch potom čaká boj s Bib. Chce si ťa vziať so sebou do podsvetia. Nedá si vysvetliť, ani nechce uznať, že ty patríš sem…“

„A kurva drát… to som asi ja pohnojil. Pokiaľ som deklaroval iba priateľstvo, nebola majetnícka, až do noci, kedy… do riti a teraz ma to bude stáť život? No fasa, som idiot, chcel som si vyskúšať milovanie so Smrťkou, nedomyslel to a náhle som v prdeli!!!“ Celkom trefne zhodnotil Damon.

„Úplná definícia a momentálne aj plne platná,“ delfín sa pustil do hurónskeho smiechu.

„K sakru, Filip, nerehoc sa mi! Ide mi zasa o život! Už som bol v podsvetí, nikdy viac dobrovoľne!“ Upír zúfalo hľadí na delfína a hľadá pomoc u starého spolubojovníka.

„Ja viem, ale pobavil si ma tou definíciou…“ Nemôže ďalej hovoriť, zasa ho chytá salva smiechu.

„Fajn, bav sa na nešťastí druha!“ Rozčertene bafce Damon.

„Jajaj, Damon, toto som asi potreboval, takto sa z chuti zasmiať… nemôžem… počkaj…“ Tretia salva smiechu, ale to už Damon zúrivo chodí po izbe, krídla stále vystreté vozvysok.

Prišiel pred veľké zrkadlo, zbadal vlastné krídla vyvedené v šiestich farbách: „Sa na to vyprdnem! Ešte aj tá Matka Príroda si robí zo mňa riť! No… papagáj, jasný šaľo!“ Damon zúrivo gestikuluje do zrkadla. Delfín je v koncoch, Damonove správanie ho rozosmieva neskutočným spôsobom, už len heká, nevládze sa ani smiať.

„Prestaň Damon, ty ma zabiješ, urehocem sa k smrti…“ Prerývane vydáva kúsky slov medzi výbuchmi smiechu. Delfín sa smeje nahlas, otriasa penziónom, smiech a hekanie sa šíri oknom, až doľahne do uší postavičiek na terase. Sú zvedaví a hromadne sa presúvajú za zdrojom pobavenia. Procesia je pri dverách Bib, delfín nevládze smiechom, trasie sa, Damon zúrivo šľahá pohľadom po prišelcoch, ale v zadnom rade zbadá Elenu, okamžite jej spraví cestu v dave, vedie ju k najbližšiemu kreslu a usádza.

„Nóó, tak nedaj sa prosiť Damon! Čo si vyviedol, Filip nie je schopný slova, či?“ Stella spýtavo hľadí na delfína, no… nie tadiaľto cesta nevedie.

„Nič som neurobil, zbadal som sa v zrkadle a začal nadávať…“ Štekol Damon.

Delfínovi sa opäť vracia spomienka, ako Damon zúrivo hádzal rukami pred zrkadlom, zrútil sa v kŕči na zem, rehot ho premohol. Všetci majú ľahký úsmev na tvári, Damon stráca zúrivú náladu.

Elena stočená v kresle pozoruje Damona, jej rytier hrdinsky znáša posmech delfína a ona si spomína ako dávno bola sama s Damonom, čarovala so škraboškou, Damon bol roztúžený a pozorný milenec. Láska i neha sálajú Elene z očí, rada by bola v jeho náruči, oprela sa o mohutnú hruď. Damon vníma Elenu, jej rozpoloženie, city a sen. Pristúpil k nej, kľakol si na zem, vzal ruku, vtiskol bozk.

„Keď chceš, môžem ťa vziať k Alexovi na vrchol borovice. Zvládnem to hravo.“ Hrdo sa ponúka rytier. Už je natrénovaný v lietaní. Len prvých pár preletov bolo zlých, ale to všetko je preč, tvrdo trénoval s ťažkými konármi, takže uniesť Elenu nie je problém.

„Hej, rada by som…“

„Alex, kde si? Vylez zozadu!“ Kričí Damon, naťahuje krk.

„Tu…“ Lesný duch sa prebíja do izby.

„Môžem priniesť Elenu k tebe? Máš tam pre ňu pohodlie? Koľko ďalších ľudí sa tam zmestí? Ako to máš zabezpečené? A ne…“ Nedokončil.

„Relax! Vypočúvaš ma ako starý žandár… mám tam všetko, čo potrebuje. Aj tak sa presvedčíš sám. Je to bezpečné, kryté… ani ty si ju nenašiel. Pamätáš?“ Užgŕňa sa Alex.

„Áno. Tak kedy môžeme vyraziť?“ Netrpezlivo žmurkajú tmavé oči.

„Aj hneď. Vy poletíte, ja sa presúvam korunami stromov.“

„Elena, je to celé na tebe. Máš odvoz, teda let… proste ťa tam dopravím,“ nevie sa rýchlo vykoktať upír.

„Kto tam bude s tebou?“ Prísny hlas patrí Stefanovi.

„Damon, Alex… chceš sa pridať aj ty? Veď to poznáš, bol si tam,“ Elena čaká odpoveď, ale rada by počula, že Stefan zostane v penzióne.

„Načo, budeš mať ochranu a ak sa dačo vyskytne, Damon to zariadi, zaletí, vybaví…“ Stefan nie je zjavne vo svojej koži.

„Prepáčte, musím ešte na chvíľku do izby. Dám vám vedieť, keď budem pripravená…“ Dievča vstáva, postavičky jej vytvorili koridor na konci ktorého čaká Stefan. Elena sa zavesí do neho, kráčajú pomaly preč.

Ericc sa otočí na Damona: „Problémy v raji?“

„Problémy v sprostej hlave môjho bračeka!!!“ Damon sa zvrtne, vyskočí oknom, roztiahne krídla a zmizne nad lesom.

„Eunica, si dobrá, dala si mu ďalšiu možnosť rýchleho úniku. Aký máš s ním plán?“ Delfín Filip sa krúti okolo nesmrteľnej.

„Prevzala som tvoju taktiku starodávny pútnik, nikdy nezaškodí vedieť o svete veľa, učiť sa nové činnosti, zbierať informácie…“ Gesto rozovretých dlaní vraví za všetko.

„Ďakujem a navrhujem zbehnúť na drink do salónu. Ericc môžeš?“

„Potrebujem, aby si dával pozor na Bib, pokiaľ bude Elena s Damonom preč. Jednoducho budeš na nej zavesený, nedovolíš jej odísť a keď, tak ju budeš sprevádzať. Slovko nie nepoznám!“ Delfín sa uklonil a zmizol. Reverzný upír Ericc vrčí sám pre seba: „Do riti, to je služba, strážiť žiarlivú Smrťku!“

* * *

„Milý, zlatý Stefan, som dosť unavená, nedarí sa mi poslednú dobu nič, tak to skrátim…“ Elena prešla k oknu, pohľad na jasnú zeleň a uvedomí si, že Damon premenený na čierneho pantera sedí na konári, vyhrieva sa na slnku, nepokojne myká chvostom. Zacítil Elenu, majestátne zdvihol hlavu na pozdrav. Elena mu venovala krátky úsmev.

„Stefan, môžeš mi vysvetliť tvoju reakciu?“

„Prepáč Elena, som hlupák, ty bojuješ o plnohodnotný návrat k životu a ja sa správam ako debil. Milujem ťa, bojím sa o teba, nechcem ťa stratiť a potom z toho vzíde taký trapas. Sorry, samozrejme, že nemám nič proti tomu aby si šla k Alexovi, viem, je tam nádherne…“

„Super, tak ťa prosím, nabudúce keď budeš chcieť z nás dvoch spraviť idiotov, nadýchni sa, narátaj do desať a až potom spusť. Pretože Stefan, haníš tým aj mňa, nie len seba. A teraz s tvojim dovolením, zožeň Damona aj Alexa, rada by som šla snívať. A ešte niečo… prosím poď ku mne… daj mi bozk na zmierenie a sľúbme si nekonečnú lásku. Aspoň, ja ti ju sľubujem…“ Elena pri okne smutne objíma Stefana, dostáva bozk i prísľub jeho večnej lásky.

Damon počuje i vníma Elenu pri Stefanovi, spokojne sa usmieva a je rád, že jeho princezná je tak silná osobnosť. No povedzme si to na rovinu – je to jednoducho baba a manipuluje ako vládze a vládze dosť.

* * *

Krátka inštruktáž od Damona: „Elena, prosím buď uvoľnená, nerob žiadne prudké pohyby, nekrič, nerozprávaj na letca za letu…“ Ku koncu sa už chechce polovica osadenstva.

„Jasné a cestujúci, ktorí stoja sa musia povinne držať, neotvárať okná za jazdy a piť alkohol!“ Dodal s úsmevom Stefan, žmurkol na brata.

„Stefan, ty hňup, môžem ju ohroziť, tak sa musíme dohodnúť na dajakých pravidlách!“

„Veď hej, prepáč…“ Smeje sa Stefan, objíme Elenu, vtisne bozk na rozlúčku.

„Držte sa, idem loviť…“ Upír svižným tempom opustil terasu, les sa za ním zavrel.

„Tak nastupovať!“ Eunica vtlačí Elenu do Damonovej náruče, ten si ju otočí tvárou k sebe, objíme oboma rukami, rozvinie krídla.

Vzoprie sa nohami, mohutne zaberie peruťami a už sa vznášajú k nebu. Damon zastaví nad vrcholkami stromov: „Cítiš sa pohodlne, láska?“

„Bože, Damon… neopísateľne, srdce mám naplnené radosťou po okraj. Leť Damon, leť… je jedno kam, leť…“ Elena začína plakať, je dojatá krásou zážitku, náručou upíra, nadobudnutou slobodou.

„Princezná, urobím čokoľvek na svete, aby si sa cítila slobodná a šťastná. Ľúbim ťa, Elena, stále viac a viac, nezabúdaj prosím. Si moja neoddeliteľná časť, bez teba som rozbitý kus.“ Damon objíma milované telo, venuje jej perám drobný bozk.

„Nemáš strach?“

„Nie. Výšky mi nevadia, rýchlosť tiež nie, cítim pri tebe bezpečie. Bez problémov pridaj…“ Povzbudzuje Elena.
Damon nie je ochotný riskovať bláznivý let. Drží pri sebe príliš vzácny poklad, aby nerozumne hazardoval. Let je pokojný, Elena si užíva a už vidia Alexa, ako im máva z vrcholu borovice. Damon opatrne manévruje, bezpečne dosadá.

„Ciao bella donna! Rád ťa vidím opäť u mňa. Pripravil som ti zopár pamlskov, ovocnú šťavu a tak. Ponúkni sa ako doma. Dokonca mám aj chlorofylovú bombu pre letca.“

„To fakt? Ako si sa k nej dostal?“ Nevychádza z úžasu Damon.

„Kamaráde, to by si neuhádol. Tvoj braček ma odchytil a povedal, že keď ti nezoberiem pohár šťavy, osobne mi rozkusne krk,“ veľavýznamne otvoril oči.

„A prečo ti to musel takto direktívne nakázať a pohroziť úhonou?“ Usmieva sa dočasný reverzný upír Damon.

„Pretože som to spočiatku odmietol, že nie som servis a nebudem sa terigať s pohárom cez stromy. Ááále, presvedčil ma… tak si pochutnajte, ja padám,“ Alex žmurkol na Damona.

Upír poďakoval kývnutím hlavy.

„Ďakujem ti za všetko Alex. Môžem tu byť pár hodín? Kedy mám zmiznúť?“ Vyzvedá Elena.

„Hej, bella donna, buď tu hoci aj natrvalo, mne neprekážaš. A keď sa skutočne zamiluješ do môjho brlohu, prenechám ti ho a ja si vytvorím časom druhý. Damon, už len technická poznámka… kúzlo je aktívne, nikto vás nevidí ani sa k vám nedostane. Alebo aspoň nie úskokom, vždy budeš vedieť, keď sa ktosi čo len mihne pod stromom. Ciao, Elena… a bude ťa to stáť jeden bozk na moje líce,“ žartuje Alex, skláňa sa k sediacej Elene. Tá ho zdrapne za uši, vrhne sa po ňom, zvalí sa s ním na podlahu, bozkáva na obe líca a celú srandu zakončí bozkom na prekvapené pery. Elena leží na Alexovi, smeje sa, ale nemá silu sama vstať. Damon jej pomáha, Alex celý červený v tvári, pohľad vrazený do zeme, zmizne v borovici.

„Jeden sen splnený, vtáčatko…“ upír si vyzliekol košeľu, ľahol na podlahu, slní sa, zbiera novú energiu, po očku sleduje Elenu.

„Ďakujem, rytier, veľmi som sa sem tešila, až mi to skoro prekazil Stefan.“

„Aké máte ďalšie sny princezná?“ Sladko sa usmieva Damon.

„Nie, na to nemám silu…“

„Ja som na nič nemyslel…“

„Ale hej… škeríš sa, chceš samčiť, tvoje želanie trčí tri metre na každú stranu.“

„Elena, zlatko, čo to je zasa za výraz… samčiť!“ Pobúrene hučí estét.

„Pravdivý výraz, zbytočne si fajnový! Mám ďalší sen. Byť už konečne zdravá telesne. A na vrch pridám teba,“ koketne sa škerí devucha.

„Ako? Mňa máš už dávno, miláčik.“

„Hej, nerastie mi tak náhodou konkurencia nevídaných rozmerov?“ Elena podpichuje.

„Nóó, to akože myslíš…“ Damon zámerne nedokončil, necháva Elenu doplniť prázdne miesto, pretože popravde vôbec netuší koho myslí.

„Samček samčil a sám nevie koho tam dosadiť, že?“

„Nie…“

„A prečo nevieš?“

Damon je ticho, len vykriví ústa a čaká výčitky.

„Ou… tak ich je viac?!“ Elene sa zatočil svet, to zabolelo. Lenže iba chvíľu, lebo si hneď spomenula na seba a samčeka s Ericcom.

„Dobre… prosím si mená… čakám…“ Elena hypnotizuje Damona. Upír mlčí, ani náhodou sa nechce spovedať týmto smerom. Chráni si myšlienky pred Elenou.

„Vážnosť situácie vyžaduje úprimnosť Damon! Nechceš sám, budem hádať a ty mi potvrdíš správnosť,“ Elena hľadá možné adeptky.

„Stella.“ Damon sklopí zrak.

„Eunica.“ Oči upíra letia dolu.

„Bonnie.“ Damon prekvapením otvoril ústa.

„Dobre, Bonnie, nie.“ Elena rozhodila ruky, akože to stačí a skončili sme. Hodí očkom na Damona a ten… hajzel… ešte sme neskočili!

„Dobre, Katarínu nerátam. To je stará záležitosť,“ Elena spokojná, že našla ďalšiu, je to stará vec a tým sme ukončili výpočet. Spokojne sa pomrví nad vyriešeným problémom, chce si to odsúhlasiť pohľadom a ostane ako obarená.
„Tak ale Damon, ja už skutočne neviem koho by som… počkaj, takto, poznám ju?“ Damon previnilo krčí pol tváre.

„Poznám… hmm, niektorá z mojich spolužiačok?“ Elenine oči striehnu a sú ochotné vraždiť.

Damon záporne zavrtí hlavou.

„Fakt ju poznám? Tak potom… inak… je to baba, obyčajný človek?“ Damon už krivý celú tvár.

„Nie je, dobre, tak sa vráťme k nadprirodzeným… kto nám zostal, koho ja poznám…“ Elena premýšľa, Damon sa otočil na brucho, zakrýva si hlavu a čaká každú chvíľu, že Elena začne po ňom páliť oheň…

„Čo je, upírča, späť sa otoč… hej! Bavím sa s tebou! Sakra, otoč sa, toľko sily ešte mám, aby som ťa riadne popálila!“ Upír poslúcha, je k nej tvárou, ale zmotkal sa do klbka, pripravený chrániť si tvár.

„Ďakujem, vráťme sa k problému… no, to nemyslíš vážne! Damon! Je to… Damon!!!“ Elena skríkla, ako poštípaná. Damon je len klbko strachu.

Elene sa vynorilo posledné meno – Smrťka Bibiana! Počkať, počkať, Damon robil samčeka samotnej Smrti… no ale… no… to je… on si snáď robí prdel zo mňa.

„Damon, ti si fakt samčil so Smrťkou?“ Elena vyvaľuje oči, Damon má úplne zohavenú tvár strachom, slabo prikývne a zatvára pevne oči… čaká popravu.

Elena sa chytila za hlavu, iskričky jej tancujú v očiach, pohľad na strachom vydeseného Damona stočeného v klbku ju fascinuje… začala sa smiať na celé kolo…

Zaslala: IVETKI