Buď mojou princeznou… (23)

Osoby v tejto časti poviedky:

Damon Salvatore – obyčajný upír, premenený na dočasného reverzného upíra, ako reverzný je ochranca Matky Prírody, pije chlorofyl z rastlín, energiu a silu získava zo Slnka 

Elena – ľudské dievča, ochrankyňa Matky Prírody, dostala darom krídla od Matky Prírody, oheň od dráčika Damonka, telepatiu od delfína Filipa

anjel Iustus – spravodlivý cestovateľ časom a vesmírom od ich počiatku, je vo forme čistej myšlienky, energie a sily, vzal na seba podobu človeka kvôli Elene

Stefan Salvatore – obyčajný upír

Smrťka Bibiana / Bib – starodávna súputníčka Zemou, tvorí základ Univerza

delfín Filip – starodávny pútnik Zemou, je s ňou od počiatku,  ochranca Matky Prírody

Ericc – reverzný upír, ochranca Matky Prírody, brat Stelly, pije chlorofyl z rastlín, energiu a silu získava zo Slnka

Stella – reverzná upírka, ochrankyňa Matky Prírody, sestra Ericca, pije chlorofyl z rastlín, energiu a silu získava zo Slnka

nesmrteľná Eunica / Nica – lovec obyčajných upírov, velí šíkom Matky Prírody, je najvyššou silou dobra na Zemi

 

Je jedno ako dlho som bola preč zo života, teraz som opäť tu, problémy sa nevyriešili, iba odložili. Zasa ma čaká boj, smrť, strach, nervy, obavy, stres. Prečo som sa dala presvedčiť Iustusom pre návrat? Ovplyvnil ma? Podviedol? Dezinformoval? Spravila som ďalšiu chybu, nemala som sa vrátiť… Elena má plnú hlavu pochybností, nezodpovedaných otázok. Už je dajaký čas pri vedomí, hlava pracuje na plné obrátky, horšie je to s telom. Akoby nevládalo za hlavou.

 

„Nie, moja milá, nepodviedol ani neoklamal. Spomeň si ako sme si pekne podiskutovali a sama si  napokon uznala, že je čas sa vrátiť, Elena. Dobrý deň ti prajem. Cítim tvoje myšlienky a energiu na tisíce honov. Si samá pochybnosť,“ Iustus sa zjavil pri posteli.

„Ahoj, rada ťa vidím, poď ku mne, prosím.“ Elena sa načahuje a ťahá ho k sebe.

„Poď, ľahni si ku mne, bude mi veselšie.“ Iustus váha, napokon sa podvoľuje.

„Ty si anjel, že? Damon mi vravel, že vieš vziať na seba akúkoľvek podobu. Je to fascinujúce. Môžeš sa pre mňa zmeniť?“

„Koho túžiš mať vedľa seba v posteli, chrobáčik?“ Priateľsky vyzvedá.

„Aká je tvoja pôvodná podoba?“

„Som číra myšlienka, svetlo, energia, akákoľvek podoba je moja.“

„Tvoj zjav bol niekedy ľudské telo s krídlami anjela?“

„Je to možné, za tú dlhú dobu si nemôžem všetko pamätať. Tak na koho sa ti mám premeniť?“

„Neviem, chcela by som vidieť rodičov, ale to je strašne bolestivé… nie, to nie. Trápia ma spomienky na detstvo, ale ani tam nemôžem otvoriť dvere, lebo sa potom zbláznim smútkom. Daj hocakého chlapca v mojom veku, obyčajného, ľudského, prosím,“ smutne sa usmieva.

„Máš požiadavky aj na fyzické danosti? Farba, tvar a tak?“

„Nie, nech je milý, slušný a vychovaný. A môže byť aj nadpozemsky krásny…“

„Prosím.“ Iustus sa zmení na očarujúceho dospelého chlapca, dlhé blond kučeravé vlasy podajú až na plecia,  modré oči sú bezodné, tvár a postavu mu darovali bohovia.

„Iustus, ty si neskutočný. Bože, veď takýto chalan nemôže chodiť po svete. Krása, poď ku mne bližšie, rada by som ťa držala a pospala si pri tebe. Dovolíš?“

„Samozrejme, budem ťa strážiť, spi.“ Iustus sa pritisol k Elene, vzal ju okolo pliec a prudko ju ovplyvnil. Elena okamžite zaspala. Anjel za pomoci Matky Prírody po troške lieči jej telo, pridáva pozitívnu energiu a svetlé sny. Do izby vošiel Stefan, zarazil sa, nepozná cudzieho muža, čo leží pri Elene a objíma ju. Tesne za Stefanom vošiel aj Damon.

 

„Iustus, čo to stváraš? Á, plníš Elene želanie. Teda, musím uznať, že si nádherný. Ako sa má Elena?“ Damon si sadol na kraj postele, hladká Elene nohu. Stefan poučený Damonom prechádza k oknu.

„Chlapci moji, Elena stále pochybuje o sebe, o správnosti rozhodnutia o návrate. Darmo do nej vlievam pozitíva, neustále je v strese. Niečo je zle a ja neviem prísť na to, čo!“

„Filip a Matka Príroda?“

„Nie, ani oni. Nevieme sa pohnúť ďalej.“ Damon zasiela Iustusovi myšlienku: „Pomôže samček od Ericca?“ Anjel iba pokrčí ramená.

„Dajme jej ešte čas, zotaví sa viac, pookreje a zlomíme jej pochybnosti.“ Damon vstáva, ide vyhľadať  Smrťku Bib.

– – –

„Tu si, priateľka moja. Čo robíš?“ Damon našiel Bib v salóne, číta si, uvoľnene sedí v kresle. Upír pristúpil, vtisol jej bozk na pery. „Damon, som znova a znova v rozpakoch z tvojho správania.“

„Ja to viem a práve preto sa snažím ťa presvedčiť.“ Upír sa skláňa opäť k perám, druhý bozk.

„Poď von, prejdeme sa,“ navrhuje upír, Smrťka Bib vstáva a poslúcha ako dieťa.

„Kam máme namierené?“

„To je jedno, len preč z domu,“ Damon berie Bib za ruku a svižne kráča k lesu, noc je na spadnutie, tma sadá na stromy i lúky. Kráčajú rezko, Damon nemá cieľ, chce sa len prevetrať.

„Bib, možno mám nemiestnu otázku. Môžem?“ Neistota v hlase.

„Ak sa nebojíš, že ti ublížim! Neuraz ma, dolámem ti kosti!“ Rázne upozorňuje  Bib.

„Tak idem ďalej, nech na mňa nedočiahneš?“ Pokus o žart.

„Vysyp to mláďa! Určite zasa chceš niečo vedieť z čias dávno minulých…“

„Hmm, nie. Ako v skutočnosti vyzeráš?“

„Čo? Ako ako?“

„Predpokladám, že toto nie je tvoje pravé telo…“ Opatrne manévruje Damon.

„Aha. Nie, toto telo som si vzala, keď ma pozval Filip. Žena čo ho nosila chvíľu pred tým tragicky zomrela.“

„Myslel som si čosi také. Takže si vieš vziať podobu kohokoľvek?“

„Aj čohokoľvek! Nepodceňuj ma. Kam mieriš?“

„Nikam, len si dopĺňam informácie. Nechcem aby si menila telo, mne sa páčiš aj v tomto a ďakujem za odpoveď.“

 

Damon rázne kráča tmou. Sám seba klame, má presný cieľ, láka ho už dajaký deň. Rád by si vyskúšal samčeka s Bib, ale bojí sa to priznať a tak si starostlivo kryje myšlienky pred Bib. Lenže zvedavosť je silnejšia zo dňa na deň a tak Damon vsadí všetko na jednu kartu a ide priamo na vec.

„Mám ešte jednu dieru v informáciách. Zvládneš ďalšiu otázku?“

„Som samé ucho,“ Bib sa začína baviť jeho rozpakmi.

„Neviem ako ti to…“

„Máš desať rokov? Pätnásť? Priamo… čo, chceš sa stretnúť s Bohom, s Luciferom?“ Háda od boku Smrťka.

„Nie, chcel by som… rád by som… myslíš, že by si ma mohla vymeniť vo svojich plánoch za Stefana?“ Vyvalil to konečne zo seba.

„Nerozumiem.“

„Chcela si si užiť s mojim bratom, ak si spomínaš. Pýtam sa, či ho môžem zastúpiť…“

Bib onemela úžasom. Neodpovedá a Damon sa začína plašiť, že príde k úhone.

„Ja som ťa nechcel uraziť, len sa pýtam. Tak ak je to pre teba nemysliteľné, zabudni, prosím…“ Upír sa inštinktívne prikrčil, čaká výpad a bolesť.

„Bib, povedz dačo, prosím, netuším čo som spôsobil.“

„Som v absolútnom šoku, Damon. Myslíš to vážne, či si ma zasa doberáš?“

„Myslím to vážne a už dlhšie, len nemám odvahu…“

„Najprv mi ponúkneš priateľstvo a teraz sex. Ide ti o sex? Dobre chápem?“

„Ide mi o tvoje priateľstvo, ale keď si pri tom môžeme spríjemniť zopár chvíľ a budeš súhlasiť, nesmierne budem potešený.“ Damon sa galantne vykrúca, ešte stále má obavy z útoku.

 

„Super. Dobre, súhlasím a pri tej príležitosti ti vsadím do mysle špeciálnu myšlienku, ktorou ma môžeš kedykoľvek privolať k sebe, ak budem preč. Bude to bolieť, tak si to ešte raz dobre rozmysli.“ Bib je prekvapivo pragmatická a Damonovi spadol balvan zo srdca. Na bolesť je už zvyknutý.

„Ďakujem, nemám si čo rozmýšľať.“ Upír využíva príležitosť, zastavuje sa pri strome, berie Bib za ruku, opiera si ju o kmeň. Pomaly sa k nej skláňa, jemne bozkáva pery, čaká na odpoveď, pritisol sa k nej telom, ruky pohládzajú ramená, šmyknú sa na prsia, opíšu krivky bokov až sa zastavia na oblinkách pod chrbtom. Upír je obozretný, stále čaká na odozvu od Bib.

„Chceš si užiť viac vzrušenia?“ Šepká mu Bib do pier. Damon len prikývne a ďalej degustuje jej pery.

„Ok.“ Bib zdvihne ruky, jemnúčko priloží dlane na jeho boky a zľahunka mu vpravuje vzrušenie a túžbu do tela. Damonovým telom pulzuje mierna vlna roztúženia, je to veľmi príjemné. Upír pridáva na intenzite bozkov, rukami si ju pritiahne bližšie. Bib sa vyslobodí na chvíľku zo zovretia, chvatne oboch vyzlieka a späť do pozície pri strome. Damon je potešený priebehom situácie, opäť bozkáva milenku, ruky si zasa našli líčka pod jej chrbtom. Bib priloží jednu dlaň na jeho bok a druhú mu oprie o čelo : „Vydrž Damon, pekelná jazda začína.“

 

Bib prudko pridala na intenzite vlievania vzrušenia, telom upíra preletela vlna vášne ako torpédo, pretrhla pohodu. Zaskučal, je bičovaný živočíšnou túžbou, ruky prešujú telo Bib. Zdvihol si ju k sebe, silou pritláča k rozkroku, chce sa s ňou spojiť, vášnivo bozkáva pery a naliehavo žiada o vstup. Bib objala nohami jeho boky, podvoľuje sa mu, naďalej mu vlieva vlny rozkoše do tela. Damon prudko vniká dnu, je nenásytný, žiadostivý, silné vlnenie bokov ešte viac podnecuje túžbu.

 

V Damonovej hlave sa striedajú obrazy horiaceho pekla, s nebeskou bránou, podsvetia, kde blúdil a takmer zomrel, počuje výkriky mučených bytostí, cíti radosť i poníženosť, vidí zmierenú spokojnú Elenu čakajúcu na smrť, prechádzajú ním obrazy Matky Prírody, v rýchlom slede letia zážitky z detstva, mladosti, zasa prežíva svoju smrť, mihajú sa tváre milované i nepriatelia, do srdca mu vstupuje pokora a nekonečná láskavosť Matky Prírody, kaleidoskop uzatvára braček Stefan. Upír vzdychá bolesťou i rozkošou, živočíšne vlní telom, s neúprosnou nástojčivosťou miluje Bibianu, drví v náruči, ťažko dýcha, nevládze, telo ho zrádza, už prosí o milosť.

 

„Bože… Smrťka, ničíš ma, prídem o rozum i o telo, stačí prosím…“

„Vydrž, ešte špeciálna myšlienka a veľa bolesti, Damon.“ Bib mu vpravuje do mysle odkaz na seba, možno čip, dáva si záležať, aby milenec zistil naplno, čo to obnáša milovať sa so Smrťkou. Damon vykríkne, cíti nastupujúcu ostrú bolesť, masakruje jeho svaly, mieša sa s intenzívnou rozkošou. Obrazy v hlave razom miznú, vystúpil na vrchol, bolesť mizne, doznieva len nekonečný pocit blaha, ustupujúceho rozochvenia a úľava od bolesti. Telo má vysilené, drží si Bib pred sebou, klesá do kolien, opiera sa o strom a je totálne zničený, pristál na dne svojich možností. Mlčí, vyčerpaný, zbiera sily.

 

„Ďakujem milý priateľ, bolo to úžasné. A teraz ma už pusť, takmer si ma rozpučil.“

„Dík, som zničená fyzická kôpka, daj mi chvíľku, musím sa vzchopiť. Bib, prepáč za tú divokosť, ale spôsobila si ju ty. Nie je to moja šálka kávy,“ priznáva Damon.

„Mám odkaz od Matky Prírody, si vyznamenaný za hlboké priateľstvo so Smrťkou,“ oznamuje Bib s úsmevom, vymaňuje sa z objatia. Upír ticho kľačí, čaká ďalší príval bolesti od Matky, ale nič sa nedeje.

„Damon, už si dnes dosť trpel, ďalšia bolesť nepríde. Máš novú farbu na krídlach, to je celé. Ukáž krídla,“ milenec poslúchne, rozvinie naplno čierne perute.

Damon gáni na novú farbu a vrčí: „Papagáj, som už hotový papagáj!“ Všetky čierne pierka končia bielou, žltou, oranžovou, červenou a fialovou farbou.

„Si nesmierne krásny papagáj a sexi papagáj,“ lesom sa nesie zvučný smiech Smrťky.

 

* * *

 

Telo pacientky Eleny relaxuje v ozdravnom spánku čo jej navodil Iustus, po krôčkoch ju lieči, trpezlivo pozitívne pôsobí na srdce i rozum. Pomáha Matka Príroda. V podobe božsky krásneho blonďáčika s modrými očami leží pri Elene, hladí jej vlasy. Stefan nemo stojí pri okne už hodinu, nevie sa odhodlať priamo spýtať Iustusa.

„Stefan, uvedomuješ si kto som? Hodinu viem presne čo chceš, tak prečo toľko váhaš?“

„Iustus, obávam sa odpovede. Áno, chcem veľmi vedieť prečo sa Elena dobrovoľne vzdala života. Časť poznám, chce sa vyhnúť bolesti, bojom, možno Damonovi, jeho naliehaniu, zabránila pekelnému Démonovi, aby si ju vzal ako svoju favoritku do medzipriestoru. Toto zvládam, lenže sa bojím aj dajakej ďalšej možnosti, ktorá je skrytá predo mnou…“

„Plne s tebou súhlasím, má ďalší dôvod a ja nie som oprávnený ti ho poskytnúť. Elena určite nájde vhodnú chvíľu, aby vám to oznámila sama. Teba ale dôrazne žiadam, aby si nenaliehal na Elenu. Musí sama dozrieť a sama chcieť. Stefan, ako vieš, som spravodlivý, anjel, pútnik a cestovateľ. Budem ťa sledovať a keď zistím, že Elenu lámeš a tlačíš do kúta kvôli tejto odpovedi, potrestám ťa. Len raz ťa varujem, následne príde tvoj trest a ver, že bude krutý. Prosím neber moje slová ako vyhrážanie. Priateľsky ti oznamujem možné následky.“

„Ďakujem, už mám istotu… i neistotu. Ľúbim ju nekonečne, neznášam keď trpí, lenže povedzme si rovno, posledné dlhé obdobie si len pretrpela. Počítam s možnosťou, že od nás odíde, že odo mňa odíde… Idem, Iustus, postaraj sa mi o Elenu.“ Stefan zvesil hlavu i ramená, zbitý vychádza na lov.

– – –

„Si tak diplomatický, Iustus, dík, všetko som počula,“ Elena unavene leží pri krásnom tele, hladí mu tvár, srdce plesá nad tou nádherou.

„Niet za čo. Cítim, že bdieš, bola to informácia aj pre teba, chrobáčik. Páčim sa ti, si úžasná, hltáš ma očami, vrývaš si ma do srdca. Teším sa, že som odhadol tvoj vkus. Pre tvoje potešenie ostanem v tejto podobe do môjho odchodu,“ Iustus pobozká ruku Elene.

„Je to tak vidieť? Si v zásade tak nádherný ako Damon, lenže on je tmavý a ty si svetlý, myslím vyvedenie pokožky, vlasov a tak. Mám šťastie, budú sa motkať okolo mňa dvaja nadpozemsky nádherní chlapi. A teraz vážne. Aká je nálada okolo? Sú zo mňa sklamaní? Iustus, občas sa hanbím, volila som najjednoduchšiu cestu, nebojovala som.“

„Bojovala si dlho pred tým a pokiaľ viem, horúca kráska, favoritka pekelného Démona ťa dezinformovala zámerne. Bola si podvedená, ľahšie ťa zlomila.  Netráp sa, to som už všetko zariadil, podpaľačka dostala za vyučenú od Démona. Mala si ho vidieť aký bol vytočený, keď zistil, že mu druhý raz prekazila plány s tebou. To je za nami… Dívaj sa vpred. Čo je tam?“

„Siahodlhé vysvetľovanie každému, čo som spravila a prečo…“

„Nie, netreba. Citliví pochopia a zvyšní nebudú mať odvahu sa pýtať.“

„Iustus, bojím sa. Nie som sama schopná si vyliečiť telo a zdá sa, že aj vy ste v koncoch.“

„Žiadne strachy chrobáčik môj, súkromne odhadujem, že ťa poškodilo silné kúzlo od podpaľačky. V prvom rade skúsime klasickú liečbu, potom sa pridá Matka Príroda s Ericcom, výsledky posúdime a uvidíme. Medzi tým ja budem obchádzať čarodejnice, zistím info a možno zapojíme aj Bonnie. Bez obáv, poradíme si,“ trpezlivo vysvetľuje anjel pútnik.

„Dôverujem ti Iustus. Môžeme ísť na pár chvíľ na slnko? Chýba mi vzduch.“ Elena sa hrabe nemotorne z postele, motká sa po izbe ako opilec, zavesí sa do blonďáčika, presúvajú sa von.

 

Na slnkom zaliatej terase je vyvalený Damon, polonahý zbiera novú silu a energiu po nočnom samčekovi so Smrťkou Bib. Iustus usadil Elenu do  polotieňa, sám sa natiahol vedľa nej na slnko. Damon všetko pozoruje očkom, trápi ho slabá Elena i jej pomalé uzdravovanie.

„Ahoj, princezná, môžem k tebe bližšie?“ Snaží sa o ľahký tón, ale oči nezakryjú starosti.

„Poď rytier, ľahni si vedľa Iustusa a ja sa budem kochať pohľadom na dvoch najkrajších mužov na svete,“ unavene odpovedá Elena.

„Ďakujem, som nesmierne polichotený. Ako sa máš vtáčatko?“

„Výborne, tak desať minút posedím a dáme si závody po lese, súhlasíš?“

„V čom súťažíme?“ Nekazí hru Damon a pridáva sa k Elene.

„Hmm, kto najďalej nevládze…“

„Túto disciplínu nepoznám, ale odpozerám od teba základnú techniku a vzápätí sa pridám.“

 

„Ahoj maród, idú baby na pomoc. A sakra, ty tu máš krásnych chlapov!! Aj ja sa chcem pridať!“ Nesmrteľná Eunica s reverznou Stellou vybehli za Elenou.

„Ok, ponúknite sa, ale kúsok mi nechajte…“ Elena zabúda na slabosť, trošku pookriala a baví sa.

„Iustus, čo to vyvádzaš, motáš nám hlavy týmto vzhľadom! To nie je fér, Elene patria najkrajší chlapi na svete a my sme samé, Stella! Rob niečo!!“ Vykrikuje Eunica na celý les.

„Ktorého chceš Nica?“ Stella stojí medzi ležiacimi krásavcami a čaká na odpoveď.

„Pre zmenu si beriem Iustusa.“

„Ok, ale iba dnes, zajtra sa vymeníme!“ Žartuje reverzná upírka Stella, blíži sa k Damonovi, koketný úsmev vládne líčkam.

„Môžem?“ Stella si líha na polonahého Damona, tvárou v tvár, roztopašne kopká nohami, usmieva sa. Damon drží, žmurkne na Elenu, venuje jej okúzľujúci úsmev a pošle jej myšlienku: „Ľúbim ťa princezná, už sa neviem dočkať, kedy si ty takto na mne poležíš.“

– – –

Lenže túto nezáväznú hru vidí Smrťka Bib zo salóna a veľmi sa jej nepozdáva. Pichľavo sa díva oblokom, srdce jej napĺňa žiarlivosť, začína byť vysoko majetnícka k Damonovi.

„Žiarlivosť patrí medzi najhoršie vlastnosti, Bibiana!“ Delfín Filip už hodnú chvíľu sleduje Bib, cíti jej narastajúce podráždenie a nevôľu.

„Spravodlivý a vždy patričný starodávny pútnik Zeme! Špehuješ?“ Štekla Smrťka, nepríjemne sa jej dotklo odhalenie.

„Nie. Som tu s tebou už dlhšie, lenže ty máš oči len pre Damona. Čo to stváraš? Nevidíš, že sa snaží celá spoločnosť vonku nezáväzne baviť, aby zlepšili náladu Elene?“

„Vidím flirtujúce kokety, ktoré skrývajú skutočné úmysly za pláštik pomoci Elene.“

„Bib, Damon ti ponúkol priateľstvo, nie vlastníctvo. Uvedom si, že keď ho budeš chcieť oklieštiť od priateľov a mať len pre seba, ujde ti, znenávidí ťa a možno napokon prídeš o priateľa. Damon je slobodný duch, toho neprikováš k sebe!“ Trpezlivo jej vysvetľuje.

„Neverím ti, Filip. Damon mi ponúkol priateľstvo a lásku, ja mu ju opätujem, je teda môj a celý!“ Výhražne hrmí Smrťka a chystá sa ísť vyvolať scénu.

 

Iustus, náš dokonalý krásavček je síce prítomný fyzicky v partii veselých bytostí, ale všetko počul v salóne a cíti potrebu zasiahnuť.

„Prepáčte, hneď sa vrátim a budem sa venovať slečnám.“ Prudko vyskočil a prehnal sa terasou. Damon spozornel tiež, zdvihol hlavu, zacítil negatívne vibrácie. Zložil Stellu bokom.

„Prepáč Hviezdička, hneď sa vrátim a môžeš ma zasa osedlať,“ skok do vnútra.

Bib je v polovici cesty von zo salónu, Filip sa chystal jej zatarasiť cestu, lenže to sa už vrútil dnu Iustus, zastavil tesne pred Bib, až sa takmer zrazili. Smrťka zastavila, prekvapene žmurká na Iustusa. Damon je ďalší do partie, čo sa prirútil. Zastal vo dverách a čaká.

„Čo je? Čo to stvárate?“ Cúva Bib.

„Bibiana, všetko som počul a varujem ťa. Žiadne žiarlivostné scény ani iné výstupy! Elena nie je v poriadku a nedovolím, aby si jej spôsobila emocionálny šok. Ak máš potrebu týmto smerom reagovať, vybav si to v súkromí s jednou patričnou osobou, no v žiadnom prípade nie verejne! Prvý a posledný raz ťa varujem.“ Iustus priamo hľadí Smrťke do očí, vysvetľuje a jasne dáva najavo vážnosť svojho úmyslu.

„Môžem sa dozvedieť, o čo kráča?“ Damon by rád vysvetlenie.

„Nie, Damon. Ak Bib uzná za vhodné oznámi ti to sama. Teraz sa my dvaja vrátime k Elene, budeme pokračovať v nezáväznom flirtovaní, Bib pôjde do svojej izby trucovať, alebo sa môže pridať k nám a naladí sa na našu vlnu. Inú možnosť nemá!“ Iustus vydal príkazy s ktorými nikto nebude polemizovať. Bib sa vzdialila do svojej izby. Damon pozná Iustusa z minulosti a vie, že čo on povie sa plní na sto percent.

„Filip, prosím ťa, častejšie dohliadni na Bib a spoj sa s Matkou Prírodou, musíme začať intenzívne liečiť Elenu. Ďakujem.“

 

Iustus vyzval pohľadom Damona na návrat, sám ho nasleduje.

„Tak sme späť, kde sme to prestali a kto si chce na mňa ľahnúť, alebo má iný záujem?“ Iustus sa usmieva, ponúka svoje prenádherné telo na hru, Damon sa pridáva tiež.

Elene sa smejú oči: „Ja si chcem ľahnúť na oboch! Sakra, ale nevládzem, dnes ma zastúpte baby, ale keď mi bude lepšie tešte sa…“

Zaslala: IVETKI