Buď mojou princeznou… (22)

Osoby v tejto časti poviedky:

Damon Salvatore – obyčajný upír, premenený na dočasného reverzného upíra, ako reverzný je ochranca Matky Prírody, pije chlorofyl z rastlín, energiu a silu získava zo Slnka 

Elena – ľudské dievča, ochrankyňa Matky Prírody, dostala darom krídla od Matky Prírody, oheň od dráčika Damonka, telepatiu od delfína Filipa

Ericc – reverzný upír, ochranca Matky Prírody, brat Stelly, pije chlorofyl z rastlín, energiu a silu získava zo Slnka

Stella – reverzná upírka, ochrankyňa Matky Prírody, sestra Ericca, pije chlorofyl z rastlín, energiu a silu získava zo Slnka

nesmrteľná Eunica / Nica – lovec obyčajných upírov, velí šíkom Matky Prírody, je najvyššou silou dobra na Zemi

delfín Filip – starodávny pútnik Zemou, je s ňou od počiatku,  ochranca Matky Prírody

Stefan Salvatore – obyčajný upír

Smrťka Bibiana / Bib – starodávna súputníčka Zemou, tvorí základ Univerza

anjel Iustus – spravodlivý cestovateľ časom a vesmírom od ich počiatku, je vo forme čistej myšlienky, energie a sily, vzal na seba podobu človeka kvôli Elene

veverko-dráčik Damonko – starodávny sprievodca Zemou, je s ňou od počiatku, ochranca Matky Prírody

pekelný Démon – prvý námestník pána pekiel, padlý temný anjel

 

Nesmrteľná Eunica, reverzní upíri Stella a jej brat Ericc i starodávny pútnik zemou Filip volajú Matku Prírodu na pomoc. Potrebujú zachrániť život Elene.

Úpenlivé volanie Matky Prírody malo svoj význam. No iba do určitej miery. Matka sa spojila s Elenou a výsledok je omračujúci. Elena sa skutočne dobrovoľne vzdala života, nechce sa vrátiť, bojí sa budúcnosti, nie je ochotná už viac trpieť. Matka Príroda je v tomto prípade nekompetentná zasahovať. Elena je strojcom svojho osudu a Matka nesmie porušiť pravidlá.

 

„Elena má poslednú možnosť. Musí ju navštíviť sám Iustus. Pokiaľ ju nepresvedčí on, chystajte Elene pohreb. To je všetko, čo nám Matka Príroda odkazuje, viac toho skutočne neviem,“ vyčerpane sa otáča Filip na všetkých prítomných.

 

Elena leží vystretá na posteli, plytko dýcha, život z nej uniká. Stefan jej kľačí pri nohách, Damon zúrivo chodí popri okne, dráčik Damonko a Bonnie sa tlačia v kúte. Smrťka Bib sykne na Damona: „Poď so mnou! Rýchlo!“

„Kam?“

„Musíme von, švihaj!“ Bib sa rozbehla dolu schodmi, Damon za ňou. Vybiehajú na terasu.

„Pokúsim sa zavolať Iustusa, ale potrebujem tvoju pomoc. Sama mám málo energie a ty si ochotný pre Elenu vypustiť aj dušu. Pomôžeš?“

„Samozrejme, čo mám robiť!“

„Daj mi ruku, plne sa sústreď, sleduj smer mojich myšlienok a znásobuj ako vládzeš, neprestávaj. Damon máme len jeden pokus!“ Bib vzala ruku, pritiahla si Damona k sebe, plné sústredenie, začala hľadať smer, správne natočenie, tvár smeruje k oblakom, tok myšlienok tryská k oblohe. Damon sa pridáva, ide mu hlava prasknúť, ale drží vysiela, pomáha Bib. Obaja sú už vysilení, Bib nepúšťa ruku Damona, núti seba aj upíra pokračovať. Nekonečné minúty vysielania psychicky vyšťavili dvojicu, triaška svalov hlási, že telá idú na dno vlastných síl. Damonovi sa podlomili kolená, kľačí pri Bib, drží ruku a z posledných síl pomáha.

 

„Áno, Damon, máme ho, prichádza!“ Zvýskla Smrťka Bib, sadá si vedľa Damona, opierajú sa o seba.

„Ďakujem, Bib, bol som na teba hnusný, ale…“

„Nemysli si holobriadok, že sme teraz priatelia! Robím to pre seba!“ Tvrdo schladila Damona.

„Bib, máš priateľov?“ Damon vypálil otázku od boku. Bib sa zachvela.

„Smrť nemôže mať priateľov, to je popretie základných pravidiel Univerza.“

„Bib, ja chcem byť tvoj priateľ. Uznáš ma za priateľa? Aj keď sa nám prípadne nepodarilo zachrániť Elenu, chcem byť tvoj priateľ,“ láskavo sa jej pozerá do očí.

„Damon, čo to hráš?“

„Neuskakuj, odpovedz.“

„Definuj byť priateľ.“

„Podám pomocnú ruku, vypočujem, stojím vždy na tvojej strane, nezradím, pochopím, pohladím, uverím, v krajnej situácií dám za teba život …“

„Si v tom prípade boh!“

„Bib, čakám…“

„Som zlá, zákerná, nepoctivá, podrážam, žiarlim! Damon, Smrť všetci nenávidia a boja sa jej!!“ Prekvapivo sama seba presne hodnotí.

 

„Tak súhlasíš! Som rád, poď ku mne,“ Damon sa široko usmieva, vtiahol si ju do náruče a vášnivo pobozkal. Bib je úplne zmätená, toto nikdy nezažila.

„Tebe preskočilo mladý! Si tak vykoľajený z udalostí okolo, že tvoje logické myslenie skapalo.“

„Nie, práve naopak Bib, tragickými udalosťami som získal priateľa, akého nemá nikto na svete, ba ani vo vesmíre. Ďakujem ti za láskavosť,“ Damon sa chystá na druhý bozk.

„Chováš sa divne! Ani ťa nezaujíma, kto je Iustus?“ Neskrýva prekvapenie Smrťka Bib.

„Ja viem kto je Iustus a práve preto, že si sa pokúsila ho zavolať, som tvoj priateľ. Snáď to stihne. A ak hej, Elena sa rada vráti k životu.“ Damon ťažko vstáva, pomáha Bib, berie ju do náručia a opäť bozkáva. Vracajú sa k ostaným.

 

„Bib zavolala Iustusa. Ten má teraz všetko v rukách,“  Damon veselo oznamuje osadenstvu.

„Kto je to?“ Padla rozhodujúca otázka.

„Iustus je anjel, ktorý opustil Boha, cestuje svetmi za poznaním, on je konečným vyjadrením slobodnej vôle v inteligentnej bytosti. V prírode ho nájdeme vo forme čistého svetla, energie a čistej myšlienky. Je pevný hologram, vďaka kvantovej úrovni sily, veľmi silný telepat, má Silu ovplyvňovania, jeho zdroj neobmedzenej sily je myseľ, takmer neporaziteľný, vezme na seba akúkoľvek podobu, formu, cestuje časom a priestorom v paralelných vesmíroch aj mimo nich.

Je prieskumník priestoru a času Multi, Onmi i Macroversa. Jeho hlavné krédo – všetko je možné vďaka sile myšlienky, pretože čistá myšlienka je základom všetkej reality. A aby som nezabudol Iustus znamená spravodlivý,“ dokončil Damon, spokojne si sadol k Elene, naklonil sa k nej, upravil vlasy na polomŕtvej tvári, vzal jej ruku, pobozkal.

„Človeče, ty si ho študoval polovicu života? Si podal o ňom encyklopedický výklad,“ obdivne poznamenal Ericc, na dôvažok len krúti hlavou.

„Kadečo sa na nás nalepí za desaťročia.“

 

* * *

 

„Ďakujem Damon, vykreslil si ma skutočne bravúrne. Zdravím všetkých, ahoj Bib,“ vo dverách stojí nevýrazný muž, šedá myš, človek ho nevie popísať na druhý deň po stretnutí. Obchodný cestujúci, poisťovací agent.

„Vitaj Iustus, máš pre nás dobré správy?“ Damon sa s ním rozpráva ako so starým známym.

„Ale, áno, Elena mala trošku problém s formuláciou životných postojov a istôt. Prebrali sme absolútne dobro i zlo, čo to zo základných filozofických otázok. Veľmi príjemná diskutérka. Zariadil som všetko potrebné, odhadom dva tri dni si pospí a bude fit. Ak dovolíte, rád by som sa porozprával s Filipom. Ďakujem.“

„Iustus, prosím, môžeš sa zdržať u nás pár dní? Budeme nesmierne potešení.“ Damon vstáva, zdvorilo sa ukloní, priamo, priateľsky hľadí na anjela, panuje medzi nimi súhra.

„Rád, ďakujem, myslím, že máme rozohranú partiu šachu,“ usmieva sa Iustus, vráti mu poklonu a odchádza s Filipom.

 

Eunica uznanlivo kýva hlavou: „Klobúk dolu, Damon. Nečakala by som, že sa poznáš s Iustusom. Len pár vyvoleným venuje priazeň.“

„Poznám sa s ním, ale nedokážem ho privolať ako tuto naša Bib. Mimochodom, rád vám všetkým predstavujem moju novú priateľku, prosím Bib,“ Damon pristúpil k  Smrťke, objíma ju, bozkáva na líce. Prítomným lezú oči z jamiek.

„Počkaj, priateľku v zmysle sexuálny partner?“ Vyhrkol dráčik Damonko.

„Hej, zrzko, si nevychovaný!“ Vrčí Damon a šľahá pohľadom.

„Prepáč Damon, ale dnes je tu taký zmätok, že by ma to ani neprekvapilo,“ usmieva sa dráčik.

„Bib, tu sme skončili. Môžeme sa ísť prejsť lesom?“ Damon ľahko konverzuje.

„Iste, lúčim sa s vami, rada som pomohla,“ Smrťka koketne vrtí bokmi, ruka v ruke odchádza s upírom. Damon sa vo dverách otočí, pohľadom prejde po vyjavených tvárach, venuje im okúzľujúci úsmev, žmurkne čiernym okom, rozpošle telepaticky myšlienku: „Mám rande.“

Izba onemela, počuť padať peľ z kvetov. Prvý sa spamätal dráčik.

Damonko vyskočil a skríkol: „ Ja som to vedel, čierny panter si nahovoril Smrťku! Damon randí so Smrťou, Elena sa dobrovoľne vzdáva života… čo sa dnes ešte zvrtne?!“

 

* * *

 

Nesúrodá dvojica kráča lesom. Lúče slnka dopadajú na pestovanú dámu, ťažko odhadnúť vek, možno medzi, štyridsať a päťdesiat, súmerná postava, gaštanový vlas, hlboké zelené oči a keď sa snaží vládne príjemným hlasom. Sprevádza ju šarmantný mladý muž, okolo tridsiatky, celý tradične v čiernom, ruky za chrbtom.

„Hlboko si zamyslený, ale nekryješ si myšlienky, takže chceš aby som si čítala v tebe?“

„Vlastne hej. Prečítaš si tam o mne, Matke Prírode, o nadchádzajúcom boji s pekelným Démonom. Ešte stále sme nesplnili požiadavku Matky na oklieštenie jeho obrovskej moci. Netuším čo ma čaká týmto smerom.“

„Damon, očakávaj len zlé veci, zlý a krutý výsledok. Démon bude bojovať ako lev i drak, niektorí z nás si odnesú z boja jazvy a možno niektorí aj neprežijú. Prečo toto všetko robíš? Prečo predstieraš priateľstvo?“ Ešte stále mu Smrťka neverí.

„Bib, nazeráš do mňa, cítim to a aj tak mi neveríš! Som tvoj priateľ a už ním aj zostanem. Nie je to fyzická láska. Priateľstvo sa nedá merať vášňou. Mám ťa v srdci, v hlave, pod kožou, si už súčasť mňa.“ Upír sa zastavil, vzal si Bib pred seba a ponúka jej pohľad očí, v ktorých má nájsť pravdu. Bib stojí, vpíja sa do jeho pohľadu, preniká mu hlboko do srdca a cíti spätnú odozvu. Damon vraví pravdu.

„Som zmätená, kto a prečo sa so mnou takto hrá? Matka Príroda? Nie je to fér…“ Skuhre Bib, sadá si do trávy.

 

„Hej, priateľka moja a to bolo fér vziať mi brata, poslať ma do podsvetia? Robíme chyby, každý aj ty. Poď sem, minulosť je za nami, tú preskočíme.“ Damon si kľakol za Bib, zozadu ju objal, oprel si hlavu o jej rameno.

„Nóó… mám otázku,“ neisto začal Damon.

„Tak a je to tu! Konečne sa dozviem dôvod. Tak daj…“ Sklamane znie Bib.

„Chcela si Stefana. Stále to platí?“ Damon sa naklonil cez rameno vpred, pobozkal jej líce a ostal na nej zavesený pohľadom.

„Á… toto ťa trápi. Už ani neviem. Bol to len chvíľkový rozmar. Stefan je úplne iný ako ty. Chápem plne Elenu, prečo ho miluje.“

„Au, to bolelo, Bib,“ žartuje upír.

„Nesmej sa jašo, zlez zo mňa, som ako držiak na kabáty.“ Ťahá Damona pred seba. Upír si ľahol do trávy k jej nohám, pozerá do oblohy, je unavený, ale v pohode.

„Čo bude ďalej Bib?“

„Ako a kedy?“

„Teraz s nami dvoma, sme priatelia, príde prvý problém a zasa ma pošleš do podsvetia?“ Damon sa zadíval do jej zelených očí.

„Mláďatko, hráš mi na city! Varovala som ťa, že som potvora…“ Nedokončila.

„Nie! Si smutná, osamelá duša čo jej osud nadelil neskutočne ťažkú a nevďačnú prácu. Ty ju tisícročia vykonávaš svedomito, možno občas čosi pozmeníš na moment, ale v konečnom dôsledku aj tak zariadiš veci ako treba. Obdivujem ťa, si silná a zvládaš to… a keď príde trudná chvíľku, som tu vždy pre teba. Pamätaj na to Bib. Som unavený ako šteňa, môžem si tu chvíľku pri tebe odpočinúť?“ Zmorene hľadí Damon.

„Hej, opri si hlavu o mňa a oddychuj. Budem ťa strážiť. Ver mi, nikto sa ani len nepriblíži,“ vyprskne smiechom Smrťka.

„Ďakujem.“ Damon sa skrútil, položil hlavu Smrťke do klína a takmer okamžite zaspal.

Smrťka Bibiana sa cíti poctená jeho náklonnosťou, stráži ho ako najnebezpečnejší drak, žiarlivo si chráni vzácnu dušu, ktorá k nej teraz patrí. Volá Matku Prírodu a opäť sa pýta: „Prečo??“

Damon zaspal spánkom spravodlivým, našiel ho sen a pripomenul mu, ako sa ho Elena kedysi neprekonateľne bála…

 

* * *

 

…Penzión sa ponára do tmy, Stefan s Elenou na príjazdovej ceste: „Miláčik, počkaj ma v salóne, sprav si pohodlie, ja musím čosi zariadiť. Budem sa ponáhľať.“

„Nie, Stefan, nebudem tam sama, počkám ťa vonku.“ „Prečo?“

„Ty vieš, bojím sa Damona.“

„On je preč, choď dnu, prosím.“

„Nie a už zmizni, nech si jednou nohou tam a druhou tu.“ Tlačí Stefana preč.

Sama si sadá pred vchodové dvere, vytiahne denník, začne písať.

Damon sedí ukrytý na konári, všetko vidí a počuje. Páči sa mu Elena, veľmi… Ale tiež sa mu páči ako sa vie zľaknúť, čo má v rukách vyhodí, oči sa jej zúžia, dych zastaví, srdce búcha až v krku. Potom na pár sekúnd telo prejde do bojovej nálady a keby mala dostatok sily, Damon je už dávno po smrti. Vždy ho to tak pobaví, je krásna… Havran tichúčko zaletel za dom, vzal na seba podobu upíra. Elena prestala písať, pritisla si denník na prsia. Trápi ju budúcnosť a tak začala chodiť popri dome, hlava sklonená, zabudla, že je prakticky sama v lese. Prišla pod košatý strom, precitla, zdvihla hlavu a odrazu stojí pred ňou Damon, takmer sa jej dotýka. Vykríkla, vyhodila denník do vzduchu, chytila sa za hruď, vytreštila oči, pár chvíľ len civí a začne sa zosúvať na zem.

 

Damon sa tento raz vyplašil sám, skočil po nej, drží ju v náruči: „Elena! Čo je? Dýchaj, dievča, dýchaj!“  V Elene zamrel život, ľakom je ochromená, nevie rozprávať, nedá sa jej nadýchnuť. Nemá kyslík, zatvára oči, prepadá sa do tmy. Ostala ležať bez pohybu v Damonových rukách. Upír ju okamžite nesie dnu, položil na gauč, kriesi vodou, potiera hlavu, krk alkoholom, mentolom. Elena leží, postupne začne plytko dýchať, ale nepreberá sa. Damon neprestáva, masíruje jej hlavu, ruky, uvoľnil blúzku. Telo sa zbavuje stresu, Elena postupne prichádza k sebe. Otvorí oči, zbadá Damona a úľak je zasa jej pánom.

„Elena, neboj sa, prosím, neublížim ti! Dýchaj, pokojne, všetko je ok.“ Damon rozdýchava vlastný šok. Dievča pozerá, strach jej trčí z očí na dva metre.

 

„Naozaj ti neublížim, Elena, pokoj,“ snaží sa milo prihovárať upír.

„Prečo máš zo mňa taký strach?“ Elena len vyjavene zíra, ešte nie je schopná reči. Snaží sa sadnúť a rada by zmizla preč. Damon si číta jej myšlienky.

„Nie, zostaň tu, lež, nič sa ti nestane! Vážne.“ Damon stojí pri nej, sám je vykoľajený, ako ju mohol takto k smrti vystrašiť, to už máličko prehnal.

„Donesiem ti napiť, ale ostaň ležať.“ Upír odchádza, Elena sa snaží vstať, lenže sa jej podarí akurát postaviť, opäť stráca vedomie, padá na zem a bolestivo si udrie hlavu o hranu stola.

Ostáva ležať na zemi bez života. Damon počul buchot, letí do salónu: „Sakra, do prdele bláznivá baba, sama sa tu zamorduje!“ Skáče k nej, zasa oživuje, skúma Silou či nie je vnútorne zranená. Našťastie je len otrasená. Damon si sadne na zem, Elenu si zloží krížom cez nohy, berie ju do náruče ako dieťa a čaká kedy sa preberie. Dievča nadvihne viečka.

 

„Dobré ráno, povedal som, aby si ostala ležať. Takmer si sa zabila o hranu stola. Elena nesnaž sa ma nahnevať. Tu máš, toto vypi,“ podráždene znie upír, pomáha jej s pohárom, Elena je poslušná, vypije, len jej oči prezrádzajú strach, no už i bojovnosť.

„Ako sa cítiš?“ Damon starostlivo sleduje reakcie, hojdá ju v náruči, hlavy kúsok od seba.

„Ako asi? Potkan zahnaný do kúta má viac slobody ako ja pri tebe!“ Vzdychne Elena.

„Fajn, začínaš útočiť, sme na dobrej ceste.“ Uľavilo sa upírovi.

„Čo chceš Damon? Prečo si tu pri mne?“

„Snažím sa ťa pol hodinu priviesť k životu…“

„Predtým si sa snažil ma oň pripraviť!“ Slabo protestuje.

„Ako? Čo? Ja neusilujem o tvoj život, Elena, nikdy!“ Zvolal prekvapene Damon.

„Tak čo po mne skáčeš zo zálohy?! Vieš veľmi dobre, ako sa ťa bojím!?“ Tíško odtuší.

„Prečo?“ Damon hladí neposlušné vlasy.

„Neviem, desíš ma, si temný, si za každým rohom, nemám proti tebe žiadnu šancu, ani zbraň… som bezmocná…“ Elena začína plakať a konečne sa jej trošku uľavilo. Zadúša ju plač, otáča sa k Damonovej hrudi, zaborí do nej a odmieta otočiť hlavu.

 

„Princezná, prosím, neplač, trhá mi to srdce… prosím.“ Dievča sa silnejšie tlačí k mohutnému hrudníku, trasie sa plačom.

„Hej, vtáčatko, no tak, utopím sa v tvojich slzách. Neviem v nich plávať, pomôž mi, neplač…“

Upír sa načahuje po vreckovkách, odtŕha Elenu od seba, chce jej vidieť do tváre. Uslzená, mokrý nos, strapaté vlasy, unavené oči.

„Ako vreckovka som ti dobrý, čo?“ Obaja sa dívajú na jeho mokrú košeľu, Elena sa snaží čo to zachrániť.

„Prepáč…“ Skláňa hlavu, suší látku.

„Kašli na to… to je dobré, vezmem si druhú. Elena, vystrašila si ma parádne a prepáč, nechcel som ti spôsobiť bolesť.“ Damon si berie jej hlavu do rúk, oči sú blízko, Elena opäť prepadá strachu.

„Damon, pusti ma, bojím sa, už chcem ísť preč. Alebo odíď ty, prosím…“

„Elena, pôjde ja, len… princezná, ľúbim ťa, nikdy ti neublížim. Už som ti to vravel veľa ráz a neveríš mi stále.“ Damon ju pobozká na čelo, vstáva a odchádza preč z domu.

Elena sa za ním díva, naberá sebaistotu a sama sebe sľubuje, že už nikdy tu nezostane sama…

* * *

 

Eunica, Stella i Ericc sa striedajú pri Elene, strážia ju dňom i nocou, čakajú, kedy sa vráti späť do života. Iustus zostal ako sľúbil, dohral partiu šachu s Damonom, dlhé diskusie o živote a smrti vedú bytosti medzi sebou a všeobecne sa čaká na Elenu, jej prebudenie. Smrťka Bib našla nového priateľa, novú spriaznenú dušu… no stále nie je úplne presvedčená o pravosti Damonovho priateľstva. Matka Príroda ju necháva bez pravdivej odpovede.

Horda bojovníkov má plán pre Démona. Elena sa preberie, zotaví a vyrazia do ťaženia proti Démonovi, jeho pekelnej sile. Reverzní sa povinne slnia, chlorofylové poháre neberú konca, Stefan loví povinne každý deň a veľa. Zasa uvažuje o možnosti stať sa reverzným upírom. Lenže Stella dala slovo Elene, že Stefana nestvorí reverzným a Ericc odmieta zo zásady. V jeho dlhom  živote stvoril možno dvoch troch reverzných a aj tí ho časom sklamali. Zdá sa, že Stefan je odsúdený na lov zvierat na veky.

 

Konečne pribieha Ericc a hlási návrat Eleny do života. Telo má ešte slabé, ale už dokáže otvoriť oči, vníma, rozpoznáva okolie, je orientovaná. Hlava pôsobí dojmom neporušenia, horšie je to s telom. Dni bez pohybu mu neprospievajú. A tak naši nadprirodzení priatelia opäť skladajú hlavy dohromady, hľadajú optimálne riešenie pre ľudskú bytosť s poškodeným telom. Prioritou je rýchlosť, šíky musia byť pripravené na boj s Démonom čo najskôr a v nich musí byť zaradená aj Elena. Taká je podmienka Matky Prírody.

Iustus s Filipom budú liečiť telo za pomoci Matky, keď zosilnie, čaká Elenu Ericcov samček, bude ním stvorená veliteľkou pre ľudí so špeciálnymi schopnosťami v boji za dobro pre Matku Prírodu.

 

To je teória, ale ako to celé dopadne v praxi? Je naozaj Elena presvedčená vrátiť sa do života k svojim upírom do penziónu???

Zaslala: IVETKI