Buď mojou princeznou… (20)

Osoby v tejto časti poviedky:

Damon Salvatore – obyčajný upír, premenený na dočasného reverzného upíra, ako reverzný je ochranca Matky Prírody, pije chlorofyl z rastlín, energiu a silu získava zo Slnka 

Elena – ľudské dievča, ochrankyňa Matky Prírody, dostala darom krídla od Matky Prírody, oheň od dráčika Damonka, telepatiu od delfína Filipa

Ericc – reverzný upír, ochranca Matky Prírody, brat Stelly, pije chlorofyl z rastlín, energiu a silu získava zo Slnka

Stella – reverzná upírka, ochrankyňa Matky Prírody, sestra Ericca, pije chlorofyl z rastlín, energiu a silu získava zo Slnka

nesmrteľná Eunica / Nica – lovec obyčajných upírov, velí šíkom Matky Prírody, je najvyššou silou dobra na Zemi

delfín Filip – starodávny pútnik Zemou, je s ňou od počiatku,  ochranca Matky Prírody

veverko-dráčik Damonko – starodávny sprievodca Zemou, je s ňou od počiatku, ochranca Matky Prírody

čarodejka Bonnie – ľudské dievča

pekelný Démon – prvý námestník pána pekiel, padlý temný anjel

Smrťka Bibiana / Bib – starodávna súputníčka Zemou, tvorí základ Univerza

Stefan Salvatore – obyčajný upír

Alessandro / Alex – lesný duch

Serge – sluha v podsvetí, tmavá kreatúra

 

V penzióne bratov Salvatore je pri okne natlačený dav nadprirodzených bytostí, všetky hlavy so zatajeným dychom sledujú slovný boj Eleny s Démonom, prvým námestníkom pána pekiel. Elena požaduje od pekelníka navrátenie Stefana živého domov. Postavičky pri okne sa radia k najsilnejším bojovníkom Matky Prírody. Stoja tam dvaja reverzní upíri Ericc a jeho sestra Stella, dočasný reverzný upír Damon, nesmrteľná Eunica, delfín Filip, dráčik Damonko, Smrťka Bibiana a ľudská čarodejnica Bonnie, hltajú každé slovo.

 

„Démon, prejdime k veci. Potrebujem, aby si mi našiel a priviedol živého Stefana. Stratil sa a neviem ho nájsť. Si schopný mi vyhovieť?“ Elena stojí, pevne sa mu díva do očí.

„Prešla si priamo k obchodnému jednaniu. Dobre. Dnes vládnem dobrou náladou a aby si o mne nepochybovala, tak odpoveď znie… áno. Ja dokonca viem presne kde je, viem, že žije a ty vedz, že sa k tebe bez mojej pomoci nedostane,“ Démon vyrástol samou dôležitosťou.

„Démon, to znamená, že si ho uniesol ty??“ Vykríkne Elena a ústa sú prekvapením otvorené.

„No prepáč, načo by som to robil? Nie, ale poznám pôvodcu. Elenka, vstupné body máme objasnené, ty požaduješ dodanie Stefana a ja… čo myslíš, čo by som mohol chcieť?“ Zahráva sa s malou, vystrašenou dušičkou Eleny.

„Kruci, Démon, ako by som to mohla čo len tušiť? Máš všetko, moc, prostriedky, pokorených služobníkov. Neviem. Nechceš nič…“ Rozhodla sa Elena.

 

Démon je zaskočený, len civí na Elenu: „Akože nič?“

„V mojom prípade nechceš nič!“ Elena sama netuší čo to hrá s pekelníkom, ale vykoľajila ho, tak trvá na svojom.

„Fajn, vidím, že si pristúpil na moju ponuku. Takže ty nič a ja Stefana, živého domov!“ Elene sa zviera žalúdok strachom, len tuší osem párov očí v penzióne, sama je stále v nesmiernom nebezpečenstve.

„Počkaj, ty si to už uzavrela bezo mňa!“ Začína to dochádzať pekelníkovi.

„Nie, ty si so mnou súhlasil, dopovedala som celú ponuku a ty si ju odsúhlasil mlčaním. Tak to beriem ja.“ Pevne sa mu díva do očí.

„Nie, nie, ja s tým nesúhlasím. My sme…“ Nedokončil.

„Démon, čo si mi povedal, keď sme kráčali lesom?“ Spásonosná spomienka blysla Elene hlavou.

„Dosť som toho povedal, kam mieriš?“ Jeho rozmrzelosť rastie.

„Doslovne si povedal: Ty môžeš všetko, Elena. Takže ja využívam tvoju ponuku a tvrdím, že naša dohoda znie, ty mne živého Stefana domov, ja tebe nič. Démon, skús to poprieť!“ Elena sa postavila výhražne pred pekelníka, naberala odvahu k boju.

 

* * *

 

Osem postáv za oknom prestalo dýchať, Damon je tak pyšný na Elenu, ale zároveň ním lomcuje omračujúci strach o princeznú. Nakláňa sa k Filipovi, chce čosi povedať, ale Ericc ho rázne zastaví a nariadi absolútne ticho.

 

* * *

 

„Nepamätám sa, že by som to bol povedal, Elena. A nepáči sa mi ako sa staviaš k obojstrannej dohode. Takto sa asi nedohodneme.“

„Čo to robíš? Ty si nestojíš za svojim slovom?? Ty, taký mocný vládca? Démon, dodržať slovo je výsadné právo a povinnosť panovníkov, kráľov a takých mocných ako si ty!! Pre boha, tak toto je sklamanie pre mňa na celej čiare. Ak som aj mala v úmysle pouvažovať o tvojej ponuke, teraz si ma úplne odradil… Ok, skladám zbrane,“ Elena na oko zvesí hlavu, otáča sa Démonovi chrbtom, sadá si pred ním na zem, krúti sa do klbka a tajne dúfa, že Démon ešte stále neprekukol jej hru na city.

 

Obrnené, kamenné srdce pekelníka poskočilo údivom. Ako reagovať? Zahlušiť ju na mieste? Vyjednávať, veď sa vzdala, vziať si ju násilím k sebe? Démon stojí, je nerozhodnosť sama…

Naostatok sa skrúti aj on do klbka a sadne si vedľa Eleny.

„Ja neviem, čo mám povedať…“

„To nie je pravda, Démon, už si povedal, porušil si svoje slovo a s tým sa už nedá nič robiť. Môžeš ísť preč, neverím ti, nedá sa s tebou uzavrieť čestná dohoda. Prečo si ešte tu?“ Elena vsadila všetko na poslednú kartu. Chce Démona dotlačiť do svojich podmienok.

„Elena, tlačíš ma do kúta, cítim sa nepohodlne…“

„Nie, sám si sa tam dotlačil, porušením slova… buď aspoň presný vo formuláciách.“

„Tak ako si to predstavuješ?“ Kapituluje Démon.

„Ja som nič nezmenila na dohode, ostáva pôvodná; ty mne živého Stefana domov, ja tebe nič.“ Dlhý pohľad do dúhových očí mocného prvého námestníka pána pekiel.

 

„Nie som s tým spokojný, no dobre, dodržím slovo.“

„Démon, dívaj sa mi do očí, povedz mi to ešte raz, prosím,“ Elena sa cíti nesmierne potešená, vyhrala slovný súboj.

„Áno, dodržím slovo, doručím ti živého Stefana,“ Démon sa prepadá v Eleniných očiach, dievčinka sa mu páči čím ďalej viac. Elena potešená sľubom, skočí po Démonovi, silno ho objíme okolo krku a začne ho bozkávať na líca.

„Ďakujem, takto si predstavujem mocného panovníka a teraz Démon musíš okamžite odísť, hneď, nie si tu v bezpečí. Strať sa! Uvidíme sa, keď mi doručíš Stefana, prosím rýchlo,“ šepká do ucha Démona. Pochopil, vrátil jej objatie, vtisol jeden bozk na pery a stratil sa. Elena zostala sama sedieť, rozklepaná, vstala a rozbehla sa do lesa. Musí preč, musí získať duševnú slobodu a rovnováhu. Bože Matka Príroda, prosím daj mi silu, pomôž, som už pomaly na dne. Elena beží, beží, stráca sa v lese.

 

* * *

Osadenstvo v salóne je šokované, vybiehajú von, nechápu, Damon a Ericc sa  pustili za Elenou. Rútia sa svižnou rýchlosťou, hľadajú dievča, zastavujú, stopujú ako lovci, ale Elena nie je nikde.

„Čo sa to dnes robí? Ako mohla tak rýchlo zmiznúť?“ Damon sa drží za hlavu, nechápe už nič. Videl pred chvíľou, ako sa Elena bozkáva s Démonom, už to je šok sám o sebe a teraz nie je schopný ju nájsť.

„Ericc, máš niečo? Povedz, že áno…“

„Nie, ani ťuk. Stratila sa nám. Nechápem, myslíš, že ju vzal Démon? Nechcem to ani domyslieť…“ Upíri si sadajú do tieňa a sú bezradní.

„Strácajú sa nám vojaci, Stefan je v prdeli, Elena. Bib sa usmieva, teda teraz už nie. Všimol si si ju, aká bola napätá celú dobu? Ona určite niečo vie, vráťme sa za ňou,“ podotkol Ericc, neúspešná výprava sa vracia domov s dlhým nosom.

 

* * *

 

Zmiznutie Eleny má na svedomí máš lesný duch Alex. Celé dlhé dni sa motá okolo penziónu, tak to by v tom bol čert, aby sa tam dnes neukázal. Videl Démona na vlastné oči po dobre dlhej dobe, chlapík sa krútil okolo Eleny ako puberťák. Neskutočné, čo dokáže mladé pekné žieňa s tak mocnou bytosťou. No a keď Elena prosila Matku Prírodu o pomoc, tak Matku zastúpil. Vzal Elenu do korún stromov a teraz sedí na najvyššej halúzke, borovica sa s ňou jemne kníše, Elena spokojne sleduje z výšky okolie, lesy jej poskytujú absolútny pokoj.

„Máš sa?“

„Alex, tajnostkár, prečo som sem nebola pozvaná už skôr? Fascinujúce miesto. Ďakujem ti.“

„Aj Stefan bol spokojný, teda chvíľku, než sa rozpamätal a obvinil ma zo zabitia brata. Ty nie si v takej patovej situácií, však nie, Elena!“ Uisťuje sa Alex.

„Nie, čakám kedy mi Démon doručí Stefana. Môžem tu zostať s tebou dlhšie? Musí to byť krásne aj v noci. Neprekážam ti?“

„Nie, zostaň ako dlho chceš. Možno by stálo za úvahu oznámiť zvyšku teamu Salvatore, kde si, lebo Damon pôsobil dojmom prichádzajúceho infarktu,“ Alexov chechot rozhojdal šišky po Elenou.

„Kašlem na nich, mám s nimi len trápenie. Príde Stefan, prídem aj ja.“ Elena si podoprela bradu kolenami, zadívala sa opačným smerom od penziónu a túžila byť ďaleko za obzorom.

 

◊ ● ◊

 

Démon vyviazol tento krát bez úhony, dodatočne si uvedomil, že prestal byť ostražitý a mohlo sa to zle skončiť. No skončilo to super, ešte sa uvidí s Elenou a na to sa mimoriadne teší. Vydal príslušné príkazy, nájsť Stefana, oslobodiť a živého doručiť k nemu do medzipriestoru. Démon VIP tovar odovzdá Elene sám. Kolieska osudu sa roztočili, jedného dňa, keď príde Serge skontrolovať Stefana, zažije hlboké sklamanie. A to, že celú lapáliu spôsobila Smrťka Bib si Démon nechá pre seba. Nikdy človek ani iná bytosť nevie, kedy sa to môže zísť a použiť.  

 

◊ ● ◊

 

„Konštatujem, že dnes sme stádo zakrpatených opíc, bez mozgu a akcie. Ušiel nám Démon, hoci sme ho mali na päť metrov od seba, zmizla Elena, o Stefanovi nevieme nič, máme iba prísľub od Démona, že ho doručí. Asi ma trafí šľak…“ Delfín Filip pláva vôkol, prská ako škrečok.

„Parádne si nás ohodnotil, navrhujem dať si drink, zaľahnúť pred bedňu a zabudnúť na celý svet,“ hundre Ericc.

„A už si prekonzultoval otázku Stefana s tvojim stálym hosťom?“ Eunica sa blíži k Bib, Stella je jej v pätách. Damonovi sa pozdáva útok a okamžite sa pridáva.

„Haló, zbytočne sa snažíte, Bib je nedotknuteľná, Matka Príroda odkazuje,“ priškrtene oznamuje Filip.

„Tvoje posledné slovo, Filip? Nič nemôžeme proti Bib podniknúť? Ani ju vykázať z domu? Ja som domáci pán, čo myslíš Bib, urazí ťa, keď ti ukážem dvere?“ Damon sa opäť zahráva so životom. Eunica schmatne Damona za rukáv a tlačí ho von zo salónu.

 

„Ospravedlňte nás, my sa ideme prejsť!“ Oznámi cez zuby, tlačí upíra von. Damon sa nebráni aj tak netuší čo by mal podniknúť proti Bib.

„Strácaš rozum? Provokuješ hada bosou nohou? Len nedávno sme ťa dali do poriadku. Či by si rád zasa do podsvetia?“ Škrípavo súka slová a vlečie Damona tmavým lesom.

„Nica, som frustrovaný z tejto situácie, nemám bračeka, zmizla mi princezná a ja, tĺk, ani neviem vymámiť priznanie z tej starej štetky. A kam ma to ťaháš?“ Neochotne sebou hádže upír.

„Zistíš, až tam budeme.“ Eunica sa rozhodla, že si spríjemnia nočnú, dlhú chvíľku čakania.

Hodný kus cesty tlačí Damona pred sebou, upír nepomáha, šuchce sa pomaly, zastavuje. O kus ďalej sa pred nimi otvorila malá lúčka presvetlená mesačným svitom a jej stredom tečie potok.

„Eunica, to nemyslíš vážne!“ Damonovi sa rozsvietilo v hlave. Tu v potoku skoro vypustil dušu pri milovaní s Eunicou.

„Myslím to vážne, máme nedokončený liečebný proces a ty nie si plne vybavený na prípadný boj s Démonom. Záver, treba dokončiť samčeka. Máš doplňujúce návrhy?“ Eunica strká Damona doprostred lúky k vode.

„Mám, vráťme sa.“

„Neprípustné, ďalší?“

„Hmm… nie som pripravený.“

„Vybavím to a posledná možnosť?“

„Neviem… nechce sa mi, nemám náladu, nemilujem ťa, nedarí sa mi, ne…“

„Nie sme tu pre zábavu, mladý muž…“

„Ha, dievča, vieš ty koľko ja mám rokov?“

„Mladý muž a vieš ty koľko mám ja? Tvoj vek musíš násobiť, aby si sa ku mne priblížil…“

„Dobre, vyhrala si… tak poďme už preč.“ Damon sa hrabe opačným smerom.

„A, a, a, som tvoj veliteľ, nezabúdaj. Prestaň sa vzpierať a začni spolupracovať.“ Eunica pristúpila k Damonovi, postupne mu rozopína košeľu, uvoľňuje telo z nohavíc, až napokon stoja obaja nahí pri zurčiacej vode. Damon stojí ako kôl v plote, nemá sa k činu.

„Môžem ťa poprosiť o láskavosť, Damon?“ Šepká Eunica.

„Hmm.“

„Budeš mojim výhrevným telesom ako minule?“

„Ty chceš ísť aj do vody? Á, tak dobre…“ Damon vrčí, skáče do potoka, studená vody by prebudila aj mŕtveho.

„Bláznivá baba, voda je nechutne studená! No poď…“ Damon si ľahne na hladinu a nechá sa unášať pomalým prúdom. Nica namočila špičku do vody, až ju striaslo. Sakra, bol to dobrý nápad, teraz liezť do ľadovej vody? Premáha sama seba, skočí a chlad jej takmer vyrazil dych.

Paralyzovaná stojí v ľadovej vode, telo jej chladne, krv odmieta kolovať v zúžených žilách. Damon sa spamätá, hľadá Eunicu.

„Stalo sa čosi? Čo tam stojíš?“ Vyzvedá a konečne sa pohne smerom k nej. Vezme ju do náruče, objíme pevne oboma rukami, vytvorí obal okolo nich a začne intenzívne vyhrievať.

Riadnu chvíľku trvalo Nice, kým sa rozmrazila.

 

„Nemám vždy dobré nápady, však? Hnusná studená voda! Ďakujem miláčik, zasa si ma raz zachránil. Tvoja výhrevnosť je rozkošná, dovolíš, môžem sa otočiť k tebe chrbtom? Obmýva ma ľadová voda, zurčí, som v nej ponorená po krk a je mi krásne teplo, na nebi tisíce hviezd. Damon doprial si mi lahodný zážitok. Ďakujem. Môžem?“ Eunica  zdvihne ruky, oprie si hore dlane o Damonovu hlavu, sústredí sa a presúva energiu od Matky Prírody do upíra, plní mu každý sval, bunku, napĺňa celé telo. Damon cíti elektrizujúci pocit vo svaloch, mocnie, sila prúdi celým telom, posilňuje aj dušu, vôľu, Silu ovplyvňovania, dopĺňa pozitívnu energiu, pohodu, šťastie. Damon stojí v miernom prúde potoka, objíma zozadu Eunicu, vyhrieva obal a jeho mrzutosť postupne berie voda.

„Si pripravený Damon? Môžeme druhú časť?“ Nica cíti Damonove drobné obavy.

„Viem čo ma čaká a veľmi sa neteším, ale asi sa tomu nevyhnem, že?“

„Matka Príroda čaká.“

 

„Čo už…“ Damon si otáča žieňa tvárou k sebe, pripravený na bolesť. Eunica sa usmieva: „Uvoľni sa, prosím, daj mi pery.“ Damon sa mierne predkloní, Nica pohládza zvodné pery prstom, pozvoľna spúšťa presun energie a prikladá len maličký pramienok vzrušenia a túžby.

Damon cíti jemnú vlnu rozochvenia, je to príjemné. Nesmrteľná priloží druhú ruku ku spánku, postupne zvyšuje vlny, pripája narastajú túžbu a upír je strhnutý živočíšnym pudom.

„Eunica, zbláznim sa…“ Upír stoná, zdrapne milenku za boky, pritláča si ju k sebe, žiada o vstup. Nica sa podvolí, obtočí si nohy okolo Damona, samček sa chopí príležitosti, nenásytne sa zmocní jej tela, náruživosť stúpa. Prudké pohyby bokov bičujú roztúženie, Eunica vháňa posledné zvyšky energie do jeho tela, odkláňa ruky. Damona oblieva rozkoš maximálnych rozmerov prechádzajúca do bolesti.

 

„Miláčik, prosím, zastav sa na chvíľku, spomaľ, prosím…“ Damon ťažko dýcha, snaží sa vyhovieť, zvoľňuje tempo,  roztúženie sa mierne stabilizuje, bolesť odchádza a Damon sa môže plne koncentrovať iba na túžbu.

„Ďakujem, už to nebolí…“ Damon hľadá jej pery, milenku má pohodlne v klíne, voda je nápomocná, ruky zakotvili na jej líčkach pod chrbtom, pravidelne sa pohupuje v bokoch.

„Takéhoto samčeka mám rád, ďakujem…“ Šepká do jej pier.

„Splním ti aj ďalšie želanie, Damon.“

„Nemám ďalšie…“

„Damon, ja ti vidím hlboko do hlavy… Ha, ha… Nech sa ti páči, splním ti aj to druhé…“ Eunica si prečítala jeho myšlienky.

 

„Prosím,“ nesmrteľná vzala na seba podobu reverznej upírky Stelly. Damon stŕpol, odklonil sa a neverí vlastným očiam. Má pri sebe Stellu. Zaplaší prekvapenie a znovu sa sústredí na prácu samčeka, bozkáva Stellu, húpe sa v bokoch, napĺňa ho rozkoš, vysiela koncentrované šťastie okolo seba.

„Posledné prianie…“ Eunica mení svoj vzhľad na jeho posledné želanie. Damon otvorí oči a vidí Elenu, telo sa vzopne túžbou a upír plnou oddanosťou hýčka Elenu vo svojej náruči, vníma blízkosť jej tela, vôňu pokožky, bozkáva pery, roztúženie vrcholí, Damon je vystrelený ku hviezdam a potom už len padá. Znehybnel, pevne zviera milenku v náručí, oči  uväznené za hradbou mihalníc, ešte stále vyhrieva obal.

 

Nechce porušiť posvätnosť chvíle, strnulo stojí, vpíja sa Eunice do myšlienok a srdca. Vidí dávne veky, vznik miest, boje, víťazstvá, prehry, zrady, cíti hlbokú radosť, ale aj žiaľ. Damon sa prepojil s pradávnym duchom Eunici a následne je schopný komunikovať s Matkou Prírodou. Ten pocit je nekonečný, neopísateľný – je to oddanosť, pokora, láska, bratstvo, mier, pochopenie, všetko v najzákladnejších formách, až po najvyššie nadstavby. Obsiahol v sebe nekonečno Matky Prírody, smel s jej dovolením nazrieť hlboko do podstaty sveta. Bol Matkou Prírodou vyznamenaný za rozšírenie jeho sveta poznaním o ďalšie priestranstvá. Bolesť sa dostavila okamžite, čierne krídla mu vystrelili vozvysok a pribudla ďalšia farba. Čierne perute sú sfarbené na koncoch bielo, žltou, oranžovou a červenou farbou. Všetky postupne prechádzajú jedna do druhej.

 

Eunica sa začala smiať z celého hrdla.

„Prečo mi to robíte baby? Tak som bol pyšný na svoje čierne krídla a už som papagáj!“ Damon zvolal zúfalo na celý les.

„Milujem ťa, Damon, si môj padlý anjel, môj najmilší trucovitý reverzný upír. Ale musím ťa varovať Damon! Keď zistím, že si sa vrátil k ľudskej krvi, neľútostne ťa zabijem. Damon, pamätaj, zabijem ťa!“ Eunica sa hrabe von z vody, sedí na brehu, začína plakať.

„To by som skôr ja mal plakať, pribudla mi červená farba. Matka je v zásade šmieško, že? Nica, čo tie slzy? Mňa si tu vytrápila…“

„Hej?? Hojdal si tri baby v klíne, skutočne som ťa vytrápila, lebo si po všetkých túžil a všetky som ti dopriala! To máš odo mňa darček za boj s Bib. A ja plačem, lebo som plná radosti. Poďme domov, samček splnený.“

Milenci sa navliekajú do šiat, cesta domov je krátka.

„Eunica, ako nájdeme Elenu a Stefana? Disponuješ zázračnou paličkou Matky Prírody na vyriešenie otáznikov, záhad a znovuobjavenie stratených bytostí? Však ju máš…“ Sníva Damon.

„Och, ty môj snilko! Niekedy sú veci úplne jednoduché a vyriešia sa samé…

Zaslala: IVETKI