Buď mojou princeznou… (19)

Osoby v tejto časti poviedky:

Damon Salvatore – obyčajný upír, premenený na dočasného reverzného upíra, ako reverzný je ochranca Matky Prírody, pije chlorofyl z rastlín, energiu a silu získava zo Slnka 

Elena – ľudské dievča, ochrankyňa Matky Prírody, dostala darom krídla od Matky Prírody, oheň od dráčika Damonka, telepatiu od delfína Filipa

Ericc – reverzný upír, ochranca Matky Prírody, brat Stelly, pije chlorofyl z rastlín, energiu a silu získava zo Slnka

Stella – reverzná upírka, ochrankyňa Matky Prírody, sestra Ericca, pije chlorofyl z rastlín, energiu a silu získava zo Slnka

nesmrteľná Eunica / Nica – lovec obyčajných upírov, velí šíkom Matky Prírody, je najvyššou silou dobra na Zemi

delfín Filip – starodávny pútnik Zemou, je s ňou od počiatku,  ochranca Matky Prírody

Smrťka Bibiana / Bib – starodávna súputníčka Zemou, tvorí základ Univerza

Stefan Salvatore – obyčajný upír

Serge – sluha v podsvetí, tmavá kreatúra

pekelný Démon – prvý námestník pána pekiel, padlý temný anjel

 

Prieskumné komando sa vydáva na cestu. Nesmrteľná Eunica zacíti temnú energiu.

„Damon, to je práca pre mňa, vráťte sa dnu s Ericcom! Už!“ Nekompromisne vyriekne, zatlačí Damona späť k penziónu, ten nechápe, ale Ericc poslúchne a ťahá Damona dnu. Eunica vyráža do boja. Presne vie s kým sa o chvíľku stretne. Ich cesty sa už pár krát skrížili, nikdy však boj neskončil smrťou jedného z nich. Jej protivník je krvilačný obyčajný upír, ktorý zabíja len pre potešenie, povaha zákerná, úskočná, svoje obete trýzni, mučí, zohaví a vydáva sa zabíjať
ďalej. Lenže dnes  nie je sám, má troch spoločníkov, plne ovplyvnených jeho zlou energiou. Sám roky hľadá Eunicu a snaží sa ju zabiť, má na to len dve možnosti, zoťať jej hlavu, alebo spáliť telo do tla.

 

Ericc zatiahol Damona do domu.

„Si sa zbláznil?! Vonku sú minimálne tri podozrivé bytosti a ty ma vlečieš sem? Čo je?“ Rozčuľuje sa Damon.

„Poslúcham rozkazy starších a silnejších!“

„Ale ona je tam sama proti presile! Nebudem tu otáľať, idem za ňou!“ Damon sa hrabe von.

„Nie, zostaneš!“ Drží ho Ericc za ruku.

„Reverzný, pusti ma, lebo najprv zmastím teba a po…“ Nedokončil.

„Ticho, počúvaj…“ Chytil mu ústa Ericc. Upíri skenujú okolie, jasne počuť boj, výkriky, rýchle presuny a Eunicu, ktorá má problémy v boji proti presile.

„Poďme!“ Ericc vyrazil von a ťahá Damona so sebou. Vybiehajú, rútia sa lesom, zapájajú do neľútostného boja. Otrasenú Eunicu dva upíri držia Silou, tretí si chystá obrovskú mačetu a plánuje Eunicu sťať. Ericc sa vrhol po jednom z tých, čo ju fixovali, podarilo sa mu dostať za jeho chrbát, okamžite mu prekusol tepny a roztrhal krk. Damon skočil po mačete, zvalil sa s protivníkom na zem, vytrhol mu mačetu, zahodil, pevne chytil hlavu protivníka, v mžiku mu zlomil väzy. Aby mal istotu vytrhol mu srdce. Eunica sa spamätáva, bojuje Silou s ďalším upírom, ktorý ju väzní, postupne víťazí, tlačí ho k zemi, sama mu zlomí väzy a vytrhne srdce z tela. Víťazná trojica sa zastavila na moment, hľadajú ďalších prišelcov.

„Ďakujem vám chlapci, nečakala som takú silu od nich. Lenže ten najhorší je preč. No nič, týchto sa zbavíme a myslím, že najbližšie obdobie máme na krku problém. Ide sa.“ Velí Eunica, berú telá hlboko do lesa, treba ich zakopať.

* * *

 

„Kruci prdel, tu nebude chvíľka pokoja, už mám fakt tohto života plné zuby. Ruvete sa ako vlci, idete si po krku celé storočia, nič iné vás nenaplní… čo to je za život, Stella?“ Lamentuje Elena.

„Zlatá moja, to je plnohodnotný život nadprirodzenej bytosti v službách Matky Prírody. Stále sa kotia noví zlí a my starí, dobrí udržujeme rovnováhu. Pozri, je po boji, naši traja víťazi prichádzajú.“ Jednoducho objasňuje.

Ranné komando kráča domov. Dokmásaní, krvaví, ale spokojní. Elena sedí rezignovane na zemi, smutne pozerá na bojovníkov: Ericc má krvavú tvár, Damon a Eunica ruky.

„Vítam vás, ranná rozcvička zabrala, máme ďalšie hrobčeky v lese?“ Sarkasticky rýpe.

„Čo sa ti nepáči Elena? Žijeme, buď rada, že nás vidíš chodiť…“ Odtušil Ericc.

„Som…“ Elena vstáva, beží do izby, tresne dverami.

„Ranná rozladenosť?“ Zdvihne obočie Damon, díva sa na Stellu a čaká vysvetlenie.

„Akosi je rozhodená našim spôsobom života. Myslím nekonečný boj so zlom… ááá je trošičku frustrovaná a rada by sa vrátila do obyčajných ľudských koľají… zhruba,“ krčí ramená reverzná upírka.

„To vyriešime neskôr. Teraz vás musím upozorniť, že ten najhorší upír nám dnes unikol.“ Eunica rýchlo podá zvyšok vysvetlenia.

„Ty odhaduješ, že sa tu bude v okolí motať a pôjde po tebe?“

„Áno, alebo po slabších článkoch, aby ma provokoval. Musíme sa ho zbaviť. Naháňam ho už roky,“ unavene dokončí Eunica.

 

Salón preťal Elenin výkrik, rachot zariadenia a vzápätí ďalší hlas kričí od bolesti. Damon, Ericc a Stella sa rútia do izby k Elene, Eunica cíti Silou upíra o ktorom vravela. Ericc rozrazil dvere, vbiehajú dnu. Elena práve vystrelila druhú ohnivú guľu na upíra, ktorý sa snažil znovu zaútočiť na jej krk, trafila ho do hrude, upír kričí bolesťou, padá na zem. Ericc a Damon sa vrhajú po ňom a upír nemá šancu, prichádza o srdce. Elena stojí, stíska si rukou krk, bojovne hľadí a začne nadávať: „Do prdele práce, už ani vo svojej izbe nemám pokoj od týchto zdegenerovaných mršín! Sa na to vyprdnem a ešte mi pohrýzol aj krk a… myslím, že mi práve prišlo zle…“ Elena si pustila ranu na krku, začala jej z tepien striekať krv, zviezla sa na zem.

 

Damon sa vrhol po nej, zastavuje jej dočasne krvácanie, tlačí na krk. To už prichádza aj Eunica a Filip, obaja sa venujú telepaticky Elene, jeden prenáša bolesť na Damona a druhá sa snaží uzavrieť rany. Damon statočne drží, preberá jej nevoľnosť, hlava sa mu točí.

„Do riti, ten hajzel jej prekusol krk. Ericc potrebujem dostať do Eleny krv obyčajného upíra. Vybav to rýchlo.“ Reverzný zdvihne porazeného upíra za nohy, priblíži sa k Elene, Stella mŕtvemu prekusne zápästie, vtlačí ho Elene do úst. Krv steká, ústa sa plnia, ale Elena neprehĺta. Damon jej trasie hlavou: „Hej, vtáčatko, vstávaj, musíš sa napiť… Elena…“ Žiadna reakcia.

„Ako do nej dostaneme krv? Infúziou? Nič tu také nemáme!“ Damon zúfalo hľadá riešenie.

„Ja to spravím…“ Eunica si kľakne k Elene, vyhrnie blúzku, priloží jej ruku medzi prsia, zhruba na srdce. Všetci sú zvedaví, ako chce dostať krv cez kožu do tela Eleny.

„Ani ty to nepoznáš Filip?“

„Nie.“

„Pomôže mi Matka Príroda. Budem ako hadička, cezo mňa bude prúdiť krv k Elene. Damon drž krk, aby tam zbytočne neunikala. Ericc poď bližšie. Môžeme?“ Eunica stále drží priloženú ruku k Elene, druhou chytí zápästie mŕtveho upíra, zavrie oči, sústredí sa. Začína cez jej telo prúdiť krv upíra do Eleny, Matka Príroda zariadila prestup krvi medzi kožou. Eunice sa začína točiť hlava, nakláňa sa k Elene. Krv prúdi hodnú chvíľu.

„Filip ako je na tom? Ja už dlho nevydržím…“ Upozorňuje Eunica.

„Snáď to postačí, ukonči to, prosím.“ Nica púšťa ruku upíra, ten je takmer stečený z krvi.

„Nebude to pekný pohľad, ale zachránili sme ju,“ drobná pripomienka. Eunica odtiahne ruku a na koži Eleny je krvavá rana veľkosti dlane, otvorená, ale nekrváca. Eunica má na oboch dlaniach také isté rany.

„Bude nám to trvať niekoľko hodín, kým sa zahojíme. Damon skús povoliť stisk na krku, či ešte krváca.“

„Nie, už sa to zastavilo. Ďakujem Eunica, zachránila si mi princeznú, ďakujem,“ rozochvene šepká Damon.

„Ty si dnes ráno zachránil mňa. Ja si musím ľahnúť, je mi šoufl…“ Eunica sa zvezie k Elene. Ericc vyhodí umrlca oknom a neodpustí si pripomienku: „Pekne ho pripiekla dievčinka, stihla po ňom vypáliť dve rany. Au.“

„A to sa chce vrátiť do obyčajného života. Ktorý človek takto spacifikuje upíra?“ Pochechtáva sa Filip. Elena sa preberá, Damon si ju tisne k sebe do náručia.

 

„Vtáčatko, čo sa tu stalo? Ako sa cítiš?“

„Kde je ten hajzel? Napadol ma, vystrašil, skočil mi po krku… tak som vystrelila oheň proti sebe a trafila som ho do chrbta. Popálil sa, uskočil a zvyšok ste videli… ja som sa… bála… ja už tu nechcem byť, idem preč… neviem kam, nechcem…“ Elena plače usedavo. 

„Si tu s nami, už je všetko zlé preč,“ snaží sa ju utíšiť Damon.

„Bola som tu s vami a aj tak sa sem dostal! Vždy sa sem dakto dostane! Je to nekonečný boj a nedá sa vyhrať! Kde je Stefan, už sa vrátil? A bolí ma hruď. Čo to je, preboha, čo to mám??“ Elena si zbadá veľkú otvorenú ranu, vypliešťa oči.

„Eunica ti dávala krv upíra, zahojíš sa, upokoj sa, prosím,“ tíši ju Damon, ale nepomáha to. Filip zašle myšlienku Damonovi: „ Treba ju ovplyvniť, je vystrašená na smrť, urobíš to ty, alebo mám ja?“

„Ty, Filip a uspi ju na dlho, nech si oddýchne, prosím.“ Filip sa zameria na Elenu, tíši jej rozorvané vnútro, posiela ju do ozdravného spánku. Damon ukladá zranenú do postele, Eunicu položí vedľa Eleny, sám si sadá do rohu, aby mohol byť na stráži.

„Má v tele veľa krvi upíra, nesmie sa jej teraz nič stať, tak ju budem strážiť a príďte ma vystriedať o pár hodín. Videl niekto Stefana? Nie…“ Zvyšok osadenstva odchádza. Pekne sa im začal deň. Ericc sa musí zbaviť ďalšieho tela.

 

◊ ● ◊

 

„Nič, žiadne slovko z teba nedostanem? Celú dobu ticho ako partizán.“ Stefan sa snaží o rozhovor, no Serge akoby zhltol jazyk. Už hodnú chvíľu sa presúvajú na tmavé miestečko medzi svetom a podsvetím. Ponurý kraj, zatuchnuté kúty, ticho, občas dajaký škrek. Šedivo kam oko dohliadne. Blížia sa k budovám, Serge zahne do jednej, tlačí Stefana až hore, tam ho vrazí do miestnosti.

„Tu počkáš na príchod. Žiadne vychádzanie von, ani krik, občas ti donesiem dajaké jedlo. Á, počkaj, tebe nie jedlo, ty si upír… tak ti zoženiem krv.“ Serge sa otáča k odchodu. Stefan sa nič nedozvedel, čakať na príchod, ale čoho, či koho? Raz si nevie vysvetliť, prečo je tu. Pamätá si len, že prišiel do izby a zrazu bol pred ním tamten hromotĺk na odchode.

„Ha, útulný pelech, len čo je pravda!“ Znechutene hodnotí špinavý brloh, kde zakotvil. V kúte nevábne zmuchlané handry čo možno kedysi bola posteľ, zopár kníh na stole, porozhadzované stoličky, záves visí na krivo a výhľad z okna kamsi do dvora. Upír stojí v strede neporiadku, systematicky začína Silou skúmať okolie. Minimálna aktivita, tmavá energia sa občas presunie obďaleč, ale v jeho blízkosti je ticho. Skúsi vchodové dvere, kľučka povolila, otvára a za dverami stojí opretý Serge.

 

„Myslel som si, že to skúsiš podstatne skôr a rýchlejšie. Aké som určil pravidlá?“ Podráždenie rastie, Serge sa chystá zaútočiť na Stefana.

„Povedal si, žiadne vychádzanie von a ja som iba otvoril dvere, celý som vnútri! Tak čo sa zdúvaš?“ Odzbrojil útočníka upír.

„Už zasa sa hráš na chytrolína? Ťahaj dnu,“ vchádzajú obaja, Serge násilím posadí Stefana na stoličku.

„Tvoj prvý a posledný pokus o útek nechám nepotrestaný, ber to ako bonus od priateľa. Musím odísť, postavím ti pred dvere stráž a ak to skúsiš znova, zaplatíš krvou. Rozumieme si? Nikam sa sám nedostaneš, neutečieš, si v pasci, bodka,“ hodí po Stefanovi grimasu škodoradosti a je preč. Stefan sa natiahne po knihe, nadpis je prekvapujúci – Biblia.

 

◊ ● ◊

 

Elena spí už 48  hodín, Damon a reverzní sa striedajú pri nej, podchvíľou ju kontrolujú. Spí pokojne, pravidelne dýcha. Medzičasom sa rozbehlo pátranie po Stefanovi. Snoria v okolí, Filip žiada Matku Prírodu o pomoc; Damon chodí okolo Smrťky Bib a jeho podozrenie rastie zo dňa na deň.

„Filip, musíme dajako zatlačiť na Bib, ona niečo vie o Stefanovi! Aké má slabiny? Ty ju z nás poznáš najlepšie,“ doráža Damon.

„Už som sa jej priamo pýtal, nevie nič.“

„Veríš jej?“ Krúti sa nespokojnosťou upír.

„Neviem, ale nemám inú možnosť, len sa tváriť, že hej. Nedá sa zlomiť. Počkaj ešte chvíľku na Matku,“ chlácholí ho Filip. Damon podráždene odchádza za Elenou.

Zdá sa, že konečne sa spiaca kráska prebúdza. Dievčinka pomaly precitá, počúva šepot okolo seba a jasne vyrozumela, že Stefana niet a nikto si nevie rady ako ďalej. Realita ju donútila k jednoznačnému presvedčeniu, to ona musí zavolať Démona a požiada ho o pomoc pri nájdení Stefana. Je jedno, čo si bude pýtať.

 

Elena sa prudko posadila, Eunicou trhlo. „Čo sa plašíš, Elena. Si strážená, zdáš sa byť na dobrej ceste k uzdraveniu. Ako sa cítiš?“

„Celkom fajn, len potrebujem vzduch. Idem na terasu.“ Elena rýchlo vyletí, otvorí dvere a vrazí do Damona.

„Princezná! Už si hore? A kam to náhlenie?“ Damon jej vzal hlavu do dlaní, chce čítať v očiach a hlave, no Elena sa kryje a tvári sa nezúčastnene.

„Musím na vzduch, Damon, pusti ma,“ odtláča upíra a vybieha von. Damon je jej v pätách. Elena vybehla na okraj lesa, našla si pníček, sadá si naň. Damon obďaleč zostal stáť, je nesvoj z jej správania.

„Damon, môžeš zvolať všetkých v penzióne do salónu, chcem vám čosi povedať, prosím. O chvíľku som pri vás,“ kričí na upíra a rukami naznačuje aby sa ponáhľal. Damon otáľa, postáva, až sa pustí smerom k Elene.

„Chcem to vedieť, vtáčatko. Cítim tvoje odhodlanie, vyžaruješ bojovnú náladu. Čo chystáš?“

Elena strelí pohľadom po upírovi, začína sústreďovať silu do rúk, pripravuje sa vypáliť na Damona.

„Rob o čo som ťa prosila, inak ťa tam dotlačím v plameňoch, Damon!!“ Štekla výhražne, vstáva a naznačuje výstrel. Damon zdvihol obe ruky na znak podriadenia, cúva, ale stále sa snaží čosi vypátrať.

„Ponáhľaj sa!“ Elena namierila zámerne vedľa Damona a vystrelila ohňovú guľu. Pomohlo to, upír sa konečne vzdialil. Elena sa zvrtla tvárou k lesu a vykríkla: „Volám ťa Démon, príď urýchlene! Démon, nenechaj ma čakať! Démon…“ Elena spadla na kolená, slzy ju zalievajú, je tak nešťastná, Stefan tu nie je, bojuje sa dookola o život, nebezpečenstvo je denným chlebíkom. Už nechce tak žiť.

 

„Koľko krát ťa musím žiadať Démon? Mám ťa prosiť?“ Zúfalo vykrikuje do zelene.

„Ani nie, Elena, som tu už hodnú chvíľu. Ďakujem za pozvanie. Čo potrebuješ? A prosím vstaň,“ Démon, celý v čiernom pristupuje k Elene, galantne jej podáva ruku a pomáha na nohy.

„Dlho sme sa nevideli. Naposledy si bola bojovne naladená a dnes pretekáš žiaľom. Tak, čo ti treba?“ Ustarane drmolí pekelník.

„Démon, mám sa spýtať predom, čo budeš požadovať za pomoc, či nie?“ Uslzená Elena podáva ruku pekelníkovi, kryje si myšlienky a chystá sa v rámci rozhovoru nepozorovane pritiahnuť Démona bližšie k penziónu.

„Chceš vyjednávať, či ti je jedno, čo budem chcieť, alebo máš aspoň matnú predstavu, čo by som mohol chcieť?“ Elena ho začína zaujímať, zdá sa byť silný súper.

„Nikdy som sa s tak omračujúcou bytosťou nestretla, Démon. Môžem mať prosbu?“

„Prosím, si milým prekvapením a ja ti za to ďakujem,“ očarený egocentrik blýska zubami.

„Môžeme sa prejsť a môžem sa ťa držať, posledné dni mi nie je celkom dobre,“ Elena sa už vešia na Démona a jemne ho manévruje k penziónu.

„Samozrejme, slečna, opri sa, som tu len pre teba. Pekný deň si vybrala pre môj príchod. Vyslov sa, čo žiadaš?“

„Ach Démon, mám tu len starosti a túžim byť niekde na pokojnom, tichom mieste, bez bojov, bez strachu o život svoj i svojich blízkych. Démon, poznáš také miesto? Si tu nekonečne dlhý čas…“ Elena ráta kroky, koľko ešte, aby ju už mali obyvatelia penziónu na dosah.

„Počkaj, dievča, ty si ma zavolala na filozofovanie? Prekvapuješ každým slovom! Elena, nie je také miesto na Zemi ani vo vesmíre, či iných dimenziách. Skrátka všade sa vždy vyskytne zádrhel, problém, dokonca aj v raji sú problémy. Nemôžem ti dať pozitívnu odpoveď.“ Démon si vedie mladú slečnu, je nadšený konverzáciu i svojou pozíciou múdreho a skúseného.

„Som v koncoch. Nemám kam ísť,“ Elena už vidí presvitať obrysy penziónu.

„Ale ja ti môžem navrhnúť miestečko, kde je minimum problémov. Môžeš ísť so mnou, do mojich súkromných medzipriestorov, môžeš tam byť paňou a vládnuť. Stačí mať záujem.“ Démon sa krúti okolo mladého mäska ako starý kocúr.

 

* * *

 

Damon dobehol domov zburcoval všetkých, objasnil Eleninu požiadavku i jej chovanie a krajne znepokojený stojí pri okne. Každý kto môže Silou prehľadáva okolie, snažia sa zamerať Elenu. Filip cíti žiaľ, beznádej a vzápätí ho omráči negatívna energia. „Kriste pane, ona zavolala Démona!! Démon je s Elenou!“ Vykríkol Filip. Razom sú všetci pri okne, pátrajú, skladajú mozaiku z informácií. Dokonca už vidia Elenu zavesenú do Démona ako postupne špacírujú k penziónu. Pôsobia ako otec s dcérou na vychádzke, otec širokými gestami vysvetľuje vznik vesmíru, dcéra mu visí pohľadom na perách, aby jej neuniklo ani jedno písmenko z výkladu.

„Kristove rany, veď ona ho vedie priamo k nám! Som úplný idiot! Malo ma to napadnúť!“ Vyhrkol Damon.

„Ticho, všetci si kryte myšlienky, Silu a auru, Démon nás nesmie odhaliť. Elena má určite dajaký plán, sledujte každý pohyb, slovo…“ Velí Ericc.

 

* * *

 

„Skús byť konkrétnejší, prosím,“ Elena sa robí hlúpa.

„Elena, si už dospelá, tak snáď chápeš, čo ti ponúkam. Buď mojou veliteľkou na miestach, ktoré som ti opísal,“ blahosklonne vysvetľuje a vábi.

„Počkaj, veď ty už máš veliteľku…“

„No samozrejme,“ rozosmial sa Démon.

„A…“

„A čo? Moja milá?“

„To tú terajšiu pošleš na dovolenku, či do dôchodku?“ Treští oči na Démona a je rada, že majú penzión takmer pred sebou.

„Elena, ja som galantný muž, žiadna moja veliteľka nie je v dôchodku, všetky sú stále so mnou a sú nadmieru spokojné,“ Démon si natriasa pierka.

„Uf, to si ma šokoval. Prepáč, ja som asi vyrastala v inej spoločnosti i výchove. Môžem si, prosím, rozmyslieť odpoveď?“ koketne zapichne oči do Démona.

„Ty môžeš všetko, Elena,“ ľúbezne sa skláňa k jej hlávke a snaží sa jej vtisnúť bozk do vlasov. Elena sa mierne uhne, vymaní sa z jeho dosahu, predstúpi pred neho, vezme ho za lakte, zadíva sa priamo do očí. Sakra, to je pohľad – ako hľadieť kobre do papule a byť od nej vzdialená desať centimetrov.

„Démon, prejdime k veci. Potrebujem, aby si mi našiel a priviedol živého Stefana. Stratil sa a neviem ho nájsť. Si schopný mi vyhovieť?“ Elena stojí, pevne sa mu díva do očí.

„Prešla si priamo k obchodnému jednaniu. Dobre. Dnes vládnem dobrou náladou a aby si o mne nepochybovala, tak odpoveď znie… áno. Ja dokonca viem presne kde je, viem, že žije a ty vedz, že sa k tebe bez mojej pomoci nedostane,“ Démon vyrástol samou dôležitosťou.

„Démon, to znamená, že si ho uniesol ty??“ Vykríkne Elena a ústa sú prekvapením otvorené.

 

„No prepáč, načo by som to robil? Nie, ale poznám pôvodcu. Elenka, vstupné body máme objasnené, ty požaduješ dodanie Stefana a ja…

Zaslala: IVETKI