Buď mojou princeznou… (17)

Osoby v tejto časti poviedky: 

Damon Salvatore – obyčajný upír, premenený na dočasného reverzného upíra, ako reverzný je ochranca Matky Prírody, pije chlorofyl z rastlín, energiu a silu získava zo Slnka 

Elena – ľudské dievča, ochrankyňa Matky Prírody, dostala darom krídla od Matky Prírody, oheň od dráčika Damonka, telepatiu od delfína Filipa

Stefan Salvatore – obyčajný upír

nesmrteľná Eunica / Nica – lovec obyčajných upírov, velí šíkom Marky Prírody, je najvyššou silou dobra na Zemi

Ericc – reverzný upír, ochranca Matky Prírody, brat Stelly, pije chlorofyl z rastlín, energiu a silu získava zo Slnka

Stella – reverzná upírka, ochrankyňa Matky Prírody, sestra Ericca, pije chlorofyl z rastlín, energiu a silu získava zo Slnka

delfín Filip – starodávny pútnik Zemou, je s ňou od počiatku,  ochranca Matky Prírody

Smrťka Bibiana / Bib – starodávna súputníčka Zemou, tvorí základ Univerza

čarodejka Bonnie – ľudské dievča

Alessandro / Alex – lesný duch

veverko-dráčik Damonko – starodávny sprievodca Zemou, je s ňou od počiatku, ochranca Matky Prírody

 

Elena a Stefan, naši dvaja otrávení, neotrávení mátožne žmúria v posteli a nechápu.

„Stefan, ja si nepamätám ako som sa dostala do postele. Čo som pila? Veď nie, bola som pri Damonovi a kŕmila ho… mám okno.“

„Ja tiež, pohoda na terase, počkaj Ericc ťa chcel… už viem, že vraj nás oboch otrávil, ale nie… žijem.“ Elena sa napriamila, Damon! Vytrielila z izby, vletí k Damonovi, kluše k posteli: „Miláčik si v poriadku, ako sa máš?“ Damon otvorí oči, Elena kľačí pri posteli, starosť v očiach, hladí mu tvár.

„Dobre vtáčatko, driapem sa späť k životu a teba ľúbim, láska moja,“ tíško odpovedá. Elena sa blíži, bozkáva mu pery, tie sladké pery, o ktoré takmer prišla.

„Miláčik, kedy už bude chvíľku kľud a prestaneš mi zomierať? Toto tempo neustojím Damon, raz prídem o rozum.“

„Také je randenie s upírom, čo to nepoznáš, veď randíš s jedným…“ Čierne oči unavene žmurknú.

„Poznám, ale to je baránok oproti tebe. Ozaj, kedy bude samček? Už sa teším…“ Živo si doberá Damona.

„Nevládzem Elena, daj mi čas,“ odovzdane konštatuje upír.

„Dobre, tak poprosím Ericca a teraz spi.“ Chce ho pobozkať, ale Damon sa uhne.

„Ericca? Ericca o samčeka?“ Neveriacky vypliešťa oči.

„Čo, povedala som niečo zlé?“ Elena hrá prekvapenú.

„No tak zlé… nečakané. Hmm, napokon prečo nie, pomôže kamarátovi… dobre,“ rezignovane schová oči za závoj tmavých mihalníc.

„Ty fakt súhlasíš? Ja neverím… zopakuj to,“ Elena v úžase treští oči na rytiera.

„Čo… nevládzem, pýtaš si samčeka… Ericc pomôže, budeme spokojní všetci…“ Kyslo sa tvári Damon a táto veta len veľmi neochotne opúšťa jeho pery.

„Už som sa rozhodla, počkám na teba, keď budeš vládať a zavoláš ma. Dohodnuté, spi. Ľúbim ťa, tajomný cudzinec a prosím, rýchlo sa uzdrav… rýchlo.“ Vtisne mu bozk do vlasov.

„Ďakujem, princezná, dobrú…“

* * *

 

Rekonvalescencia prebieha pomerne rýchlo, Damon je duševne ako tak v pohode, ale fyzicky pokrivkáva. Smrťka mu rozhodila celý systém, hoci bol v podsvetí len chvíľku, fyzicky sa roztrieštil na tisícky čriepkov a tie nie je schopný pozliepať, tak aby držali v jeden pevný celok. Jeho predchádzajúca istota neprichádza. Nesmrteľná Eunica je vysoko citlivá a inteligentná bytosť, sama pre seba pozorne sleduje túto líniu liečby a nepozdáva sa jej tempo. Horšie je, že sám Damon začína pochybovať, či sa dostane do cieľa. Eunica po porade s Matkou Prírodou zasahuje. Vyhľadala Damona osamote v izbe, vošla, zamkla dvere. Damon prekvapene žmurká.

„Ako sa má môj ochranca?“ Milý úsmev na pozdrav.

„Ak by to bolo len o kúsok lepšie, už to nevydržím…“ Sarkasticky skrútený úsmev, oči bez lesku, skepsa preteká okrajom.

„Damon, ty môj očarujúci padlý anjel, môžem ti poskytnúť pomoc, ak mi dovolíš…“

„Nie, Eunica, ja samčeka s tebou nezvládnem, ani na Elenu sa necítim, nieto ešte na dračicu tvojho kalibru…“ Smutne zvesí hlavu.

„Damon! Po A… na samčeka zabudni, to je pre nás nadstavba, tá príde vo vhodnú dobu, neboj. Po B… presuniem ti vysoko špecifickú energiu od Matky Prírody, lenže je to pre mňa tak náročné, že potom potrebujem, aby si mi kúsok ihneď vrátil, aby som sama neskolabovala. Súhlasíš? Vydávam sa ti napospas, pokiaľ budem vyšťavená pri tebe.“ Eunica pravdivo hľadí do očí Damona, cíti jeho nedôveru a strach.

„Nica, nie som si istý, či to dokážem, ja už sám o sebe začínam pochybovať a ne…“

„Ja to všetko viem, Damon a preto podstúpime túto skúšku obaja, len musím mať tvoje slovo, že sa o mňa postaráš!“ Nedá sa odbiť žieňa.

„Ak nie, ak to neustojím, čo sa ti stane?“

„Ty to ustojíš, nie, neberiem ako odpoveď!!“

„Bojím sa, Nica, si môj životný vyznávač, priateľ, druh v zbroji, ja… nedokážem o teba prísť, nie.“

„Áno, som tvoj stúpenec, ale nezabúdaj, že som stále veliteľ šíkov svetlých Matky Prírody, aj  ty mi podliehaš a dnes velím, tvrdo, nekompromisne… žiadam tvoje slovo o vrátenie časti energie. Mám ti pripomenúť, že Matka Príroda ťa vymenovala za môjho osobného ochrancu a máš o tom dôkaz na tvojich čiernych perutiach?“ Keď to nepôjde po dobrom, chlapče, ja ťa tam direktívne dokopem, sama sa hecuje Eunica. Damon váha, strach rastie, zodpovednosť ho dusí, neverí si tak ako nikdy v živote; díva sa jej do očí, záporne vrtí hlavou.

 

Nesmrteľná je vyvedená z miery, niečo sa jej nepozdáva.

„Dobre, tak inak. Damon okamžite mi ukáž krídla,“ prísne nariaďuje. Upírovi klesnú ramená a hlava ešte nižšie, pôsobí ako kôpka nešťastia.

„Krídla, hneď! Ak ich sám dobrovoľne neukážeš, som schopná ťa prinútiť, ale bude to hnusne bolieť, Damon…“ Upír sa podvoľuje, otáča sa, postupne roztvára krídla. Eunica vyvalí oči, tu je problém, kriste pane, on má polámané letky a nikomu nič nepovie!! Ako si môže veriť, keď má základňu v troskách. Ale ako to, že nie je schopný sám sa vyliečiť… no, to je jedno, treba začať konať.

„Damon, nebudem ťa peskovať za to, že si tajil polámané krídla. Už dávno sme sa mohli pokúsiť o nápravu… zmena plánu. Teraz ti presuniem moju vlastnú liečivú energiu, posúdime výsledok, ďalší postup až potom. Zlož krídla.“ Pragmatickej Eunice sa vracia duševná rovnováha.

 

Damon sedí na posteli, Eunica pristúpi k nemu, dlane oprie o jeho hlavu, plné sústredenie, presun sa dáva do pohybu; upírom prebleskujú vlny, vystreľujú všetkými smermi, nabíjajú čiastočky tela i duše. Damon sa poddáva, užíva si osobné hýčkanie. Eunica mu poskytuje súkromnú energiu a tak mu odovzdáva aj časť seba; zapisuje svoju značku nezmazateľne do srdca Damona, pridáva objemný balík šťastia, pokory, pohody, rovnováhy.

„Upírča moje, príde zmena, dostaneš mimoriadny balík od Matky Prírody, vydrž…“ Damon sa zľakne, chce sa vymaniť, no Eunica to predvídala a tak ho Silou fixuje, nedovolí mu ustúpiť ani o milimeter.

 

„Nie, ešte nie, nie som pripravený!“ Nesmrteľná nič nedbá na protesty, urýchľuje celú vec, do Damona razom vystrelí celý balík, Matka expresne zasiela ozdravný proces, čo to energie a na vrch pridáva vyznamenanie za udatný boj so Smrťkou. Upír už čaká krutú bolesť, ale nič neprichádza. Eunica zaskučí od bolesti, pustí Damonovu hlavu.

„Hotovo, ukáž krídla,“ prerývano nakazuje.

„Čo je Nica, čo ťa bolí, prečo?“

„Pre tento krát som vzala na seba tvoju bolesť od Matky, ale nezvykaj si, hajzlík pohodlný! Krídla!“ Pobúrene poučuje. Damon sa usmieva, ďakuje, bozkáva ruky Eunice, napriami sa, vystrie krídla.

„Som spokojná, takto si predstavujem krídla pripravené k boju, letky vzorne uložené, lesk peria na úrovni a aká farba nám pribudla?“

„Sakra, do prdele… zasa ďalšie farba, už je zo mňa ozaj papagáj,“ brble Damon a nad sebou má aureolu čiernych perutí a konce všetkých pierok postupne prechádzajú z bielej, žltej do oranžovej.

 

„Vrátime sa k prvotnému problému, Damon. Zlož krídla. Matka čaká, musím ti poskytnúť vysoko špecifickú energiu od Matky Prírody, tá ťa postaví na nohy, mňa zlomí, vrátiš mi kus späť a liečime sa ďalej. Bez odvrávania!“ Eunica drapne upíra za hlavu, v momente ho znehybní. Omračujúca bolesť zachváti Damona, telo mu mohutnie, brní každučký kútik, sila vyžaruje, bičuje vnútornosti, príroda napravuje škody spôsobené pobytom v podzemí. Trvá to pár chvíľ, ale zdá sa to nekonečné. Damon sedí, skučí od bolesti, objíme pred sebou stojacu Eunicu, hlavu si opiera o jej brucho. Proces končí, Eunica stráca kontrolu nad sebou, nakláňa sa nad Damona, nevníma. Panika ho oblieva, teraz je na rade on pomôcť; so všetkou vervou spláca svoj dlh, pevne drží jej telo, čaká na výsledok.

Nica sa pomrví: „Ďakujem, papagáj, ešte trošku pridaj a budem ready.“ Damon sa pousmeje, poskytuje ešte riadny kus, kladie Nicu do postele.

 

Eunica leží, naberá sily, hádže očkom na Damona. Upír chodí po izbe, krídla vozvysok, sem tam dačo zacvičí, preveruje systematicky svoje telo. Je nadmieru spokojný.

„Zdá sa , že ti Matka Príroda doručila aj riadne veľké ego… Po odčítaní kontroliek si tak na 70% zdravý, zvyšok dokončíme samčekom… ale až ja budem vládať,“ prevalila sa na druhú stranu.

„Eunica, vliala si mi do hlavy novú sebadôveru, pochybnosti ma zožierali za živa… ďakujem, aj za násilie, sám by som to odkladal ešte dlho…“ Damon si ľahol k nej, pritiahol si ju k sebe, tesne objal.

 

„Poviem to len tebe. V podzemí som už strácal nádej, ale tak nesmierne som sa túžil vrátiť… lenže ku koncu som to na chvíľku vzdal, maličká pochybnosť hrýzla v hlave a vtedy sa tiene podsvetia na mňa vrhli a rozbili ma. Preto mi návrat trval tak dlho, aj uzdravenie. Nica, ja som zapochyboval o svojich najbližších a to sa neodpúšťa. Prepáč, aj o tebe som zapochyboval, prepáč mi…“ Damon má plné oči sĺz, hrča v krku rastie, drví Nicu v objatí.

„Au, papagájča, rozmačkáš mi kosti a budem ťa musieť do krvi zbiť! Ja to všetko poznám, Damon, som na svete neskutočne dlho. My, tvoji najbližší sme nepochybovali… no a svoje dlhy začneš splácať hneď. Padaj von, vyskúšaj krídla, prebehni pantera, Elena čaká samčeka, ja som niekde v poradí ďalej…“

 

Damon cez slzy vyprskol smiechom: „Nie som papagájča, som nesmierne silný reverzný upír, krvilačný, žiadna rastlina si nemôže byť predo mnou istá, som predátor, číham na chlorofyl za každým rohom, útočím zo zálohy s prvými lúčmi slnka, celé lány pšeničnej trávy, ďateliny, či divokého jačmeňa mi padnú za obeť! Som postrach lúk a odšťavovačov!! Bojíš sa ma?“

„Si pako a hňup, máš adrenalín a testosteron v krvi, zmizni lietať, skús aj pantera a nechaj ma oddychovať. Syp už!“ Eunica kope do Damona.

 

Upír pootvoril okno, vrátil sa k Nice, posledný bozk na rozlúčku. Damon vykročil k oknu, plynulo sa premenil na havrana, zamávali mohutné krídla a slobodný duch vzlietol k oblakom. Ericc sedel vonku na terase, celú dobu sledoval Silou Eunicu a Damona. Havran zakrúžil nad Ericcom a zmizol nad lesom. Ericc mu zaslal myšlienku: „Zdravím ťa čierny vtáčik a konštatujem, že som v živote nevidel havrana so štvorfarebným perím. Bavím sa, letu zdar!“

◊ ● ◊

Povinnosti si musia plniť všetci, teda aspoň by sa tak malo diať. Smrťka, podmienečne prepustená Matkou Prírodou pracuje, dobieha zameškané, v podsvetí sa nestačia čudovať nad množstvom nového materiálu, že by zasa dáka vojna? Nie, to len naša nahnevaná Smrťka Bibiana tvorí nadhodnotu a plní plán na 130%. Hnev ňou lomcuje ešte stále, vie že sa musí vrátiť do penziónu a keď už tam bude, to by v tom bol čert, aby sa k Stefanovi nedostala. Ani delfín Filip nie je nekonečne ostražitý, aj on musí chvíľku vypnúť a zrelaxovať. Tak – stratégiu máme Bib, späť do penziónu, taktiku vyriešime až na mieste a budeme improvizovať. Ok.

 

◊ ● ◊

 

Dá sa napísať, že život v penzióne sa vracia k normálu? Čo je normál – definujme – stav, kedy nikto nezomrie, či netečie krv, či neotvárame brány do pekla? Nemám definíciu. Jednoducho život sa zvrtol inou cestičkou. Stefan sa oklepal z Damonovej smrti, zasa začína uvažovať o reverznom upírstve, Ericc čaká na Smrťku a na Elenu, kedy ju môže samčekom stvoriť veliteľkou Matky pre ľudí so špeciálnymi schopnosťami, Filip očakáva každou hodinou príchod Bib a určite aj problémy s ňou spojené, Stella, Eunica relaxujú, zbierajú sily na vyhlásený boj s Démonom. Elena sa hrá na settlersov, chodí zbierať zelinky pre reverzných a náš Damon je vetroplach: čo zameškal doháňa. Lieta maratónske vzdialenosti, ako panter behá celým lesom, cvičí si telo, bystrí ducha.

 

Lesný duch Alessandro často pobýva v blízkosti penziónu, cíti sa tu doma, zároveň stráži. Dnes majú návštevu, dráčik Damonko i Bonnie zavítali, všetci domáci skáču okolo návštevy, vrava, hody, smiech, letná pohoda.

Dráčik má už dosť hlučnej zábavy, berie kôš a hybaj na bylinky. Motká sa lesom, lúčkami, zbiera, zamyslený. Alex sa premiestňuje postupne za ním a myslí si, že Damonko o ňom nevie… chyba, dráčik už hodnú chvíľku sleduje pohyb okolo seba a len čaká na vhodný moment, aby prekvapil nového zvedavca. Damonko si vyhliadol pre oddych listnatý strom, zvalil sa pod neho, číha na pohyb nad sebou. Konáre sú riedke, vidí spokojne do celej koruny. Alex sa tichúčko premiestňuje, klesá k dráčikovi, chce mu vyparatiť dáku lotrovinu, keď sa dráčik prudko nadýchne a vyšľahne mu z papule obrovský oheň smerom k Alexovi. Duch zareval z plného hrdla, pustil sa haluze, zletel vedľa Damonka.

 

„A kurva drát, si sa zbláznil, grilovať ma za živa?! Čo ty si zač?!“ Strachom a úľakom zlomený Alex vreští, hasí rukami zvyšky odevu, divoko gestikuluje pred nosom dráčika. Damonko sa úprimne smeje z celého srdca, heká smiechom, nevie sa zastaviť. Duch čaká, poníženie v ňom rastie, ale bojí sa čosi vyparatiť, už nemá záujem o ďalšiu salvu plameňa.

„Sa už dorehoc, motovidlo…“ Pokus o nadviazanie hovoru.

„Jááj, toto som potreboval, uvoľnený smiech, ááá, díky, dobrá obhorená duša!!“ Damonko sa zasa  rozrehoce.

„Obhorená, ha, ha…“

„Dám ti dobrú radu flambovaná riťka, nedráždi bytosti o ktorých nič nevieš. Potom skončíš s opáleným rektom. Bohovsky si ma pobavil, ešte ti niečo ukážem, chceš?“

„Čo zmrazíš ma na kosť?“

„Nie, neublížim ti. Tak?“

„Dobre, vkladám do teba dôveru a mimochodom, ja som Alex.“

„Dôveru do mňa vloženú už nikdy neuvidíš, ja som Damonko. Daj ruku, cestujeme.“ Dráčik schytil ruku, mocne sa sústredil a začal rásť, až nad posledné vrcholky stromov. Lesom sa nesie zúfalý krik, Alex visí za ruku a stúpa k oblohe. Celkom hore si dráčik posadí Alexa na rameno.

„Sedí sa ti dobre? A čo výhľad?“ Každou bunkou sa baví dráčik. Alex sa tíši, vychutnáva panorámu.

„Paráda, ten strach a rev stál za výhľad. Ty si iný týpek, klobúk dolu. Ha, to čo letí, papagáj? Veď pripomína havrana…“

„Na havrana je dosť farebný…“ Obaja sledujú let vtáka, čo sa blíži, zakrúži nad nimi a chystá sa zosadnúť na dráčika.

„Kokóós, dnes je bláznivý deň, Damonko, nechaj ho pristáť na tebe, dačo mu vyvedieme.“

 

Lenže dráčik už cítil, kto sa blíži, veľmi rád nechal Damona pristáť a zasa môže poškádliť Alexa. Damon ladne zakrúžil, zostupuje, sadá si na voľné rameno. Upír si čítal v dráčikovej mysli a tak je zasvätený do problému. Sedí, odhaduje čo spraví Alex. Duch by rád havrana chytil, veď je dosť rýchly. Uprene sa díva na vtáka, sekunda, dve a v momente kedy vyrazil po pierkach sa Damon začal premieňať na pantera. Alexova ruka je rýchlejšia ako mozog, takže ruka schytila pantera za labu, ale mozog si ešte chvíľku myslel, že je to havran. O to zábavnejší bol moment, kedy mu to docvaklo v tej kostenej kobke. Panter zareval, zaťal pazúry do Alexa.

Duch zvrieskol fistulou, začal padať pred dráčikom. Damonko pripravený, schytil Alexa za nohu a očarený Damonovým výkonom sa pustil do hromového smiechu.

Dráčik sa natriasa smiechom, panter udržuje rovnováhu na kníšucom sa ramene, Alex visí dolu hlavou, nadáva ako kočiš a dožaduje sa vrátenia do pôvodnej polohy. Dráčik švihne rukou, posadí Alexa na rameno, vedľa pantera. Duch trnie hrôzou, papuľu pantera má pár centimetrov od tváre, panter ukazuje zuby, pôsobí dojmom ataku.

„Damonko, čo sú to za sprosté žarty, okamžite ma daj dole!“ Duch je strachom bez seba.

 

„Tak už ho netráp chudáka, má ohorenú riť, vystrašený je na dvesto rokov,“ Obracia sa na Damona dráčik.

„Vy sa poznáte, kto je to?!“

Panter ladne preskočil na druhé rameno a tam sa premenil na upíra. Širokánsky úsmev, mávnutie rukou, pozdrav hlavou, očko šibalsky žmurklo.

„Damon, ty ozembuch, pablb, chruňo skoro ma šľak trafil!! Chcem už ísť dolu, rýchlo,“ zlomený duch kapituluje. Dráčik sa zmenšuje, Damon i Alex skáču na zem.

„Vravel som ti Alex, nedráždi bytosti o ktorých nič nevieš, za desať minút si vyrobil tú istú chyba dva krát… preto máš popáleniny a úžasom väčšie oči o dve čísla. A ty, bracho, kade lietaš a hlavne, čo tá paleta na krídlach? Raz ťa ktosi odchytí ako vzácny exemplár a pripichnú ťa v múzeu k motýľom!“

„Ha, ha… zrzko, s tým nič nenarobím, farbí ma Matka Príroda,“ pravda je len pravda.

 

* * *

 

Čas sa naplnil a Smrťka Bibiana sa vracia do penziónu. Citlivé senzory Filipa a Ericca registrujú už zďaleka negatívnu energiu, podráždenie a hnev. Spravia si malú vychádzku a idú jej naproti. Aj títo dvaja neúnavní bojovníci majú svoju spoločnú stratégiu ako na Démona i ako na Bibianu. Dáma sa približuje ležérne, ako malá školáčka naťahuje čas, tak rada by stretla Stefana a zatiaľ… do mrne, Filip a Ericc stoja oproti, obaja sa škeria ako prasknuté orechy.

„Buď pozdravená tajomná bytosť, vitaj u nás a prosím, prijmi pozvanie do skromného príbytku,“ reverzný upír Ericc sa hlboko ukláňa, paroduje rytierske zvyky.

„Ani neďakujem, som tu povinne, všetci vieme. Máme plán Filip, ako dlho ma ešte chcete obťažovať?“ Nervózne štekla Bib.

„Bibiana, ty si jemnosť sama. Aj ja ťa rád vidím, poď dnu, nebudeme dôležité  veci riešiť verejne.“  Obstúpia Bib, cieľ je jasný, dostať ju do penziónu, uväzniť a použiť na oklieštenie moci Démona.

 

* * *

 

Široká spoločnosť opäť plní salón bratov Salvatore. Elena, Stefan, Damon, Stella, Eunica, Bonnie, Damonko, dnes sa pridal aj lesný duch Alex, diskutujú, sedia, postávajú, čakajú.

Čestný hosť Bib vchádza sprevádzaná Filipom a Ericcom.

„Konečne sme komplet, dočasné problémy spôsobené Bib sme zvládli. Uisťujem vás, že Bib je pod mojou kontrolou, ako aj pod kontrolou Matky Prírody. Môžeme teda nadviazať na poslednú bojovú poradu. Žiadal som o vaše návrhy, ako a kto priláka Démona do penziónu. Predostrite teda vaše konštruktívne návrhy…“ Ľahkým konverzačným tónom podotkol Filip. Usadil Bib na stoličku a spoločne s Ericcom ju Silou uväznili v sede. Smrťka Bibiana zavadila pohľadom o Stefana, mlsne si ho obzerá, čaká na jeho pohľad a keď sa Stefan neochotne obzrie, Bib mu zašle vzduchom provokatívny bozk…

Zaslala: IVETKI