Buď mojou princeznou… (16)

Osoby v tejto časti poviedky:

Damon Salvatore – obyčajný upír, premenený na dočasného reverzného upíra, ako reverzný je ochranca Matky Prírody, pije chlorofyl z rastlín, energiu a silu získava zo Slnka 

Elena – ľudské dievča, ochrankyňa Matky Prírody, dostala darom krídla od Matky Prírody, oheň od dráčika Damonka, telepatiu od delfína Filipa

Stefan Salvatore – obyčajný upír

Alessandro / Alex – lesný duch

Smrťka Bibiana / Bib – starodávna súputníčka Zemou, tvorí základ Univerza

Ericc – reverzný upír, ochranca Matky Prírody, brat Stelly, pije chlorofyl z rastlín, energiu a silu získava zo Slnka

Stella – reverzná upírka, ochrankyňa Matky Prírody, sestra Ericca, pije chlorofyl z rastlín, energiu a silu získava zo Slnka

nesmrteľná Eunica / Nica – lovec obyčajných upírov, velí šíkom Matky Prírody, je najvyššou silou dobra na Zemi

delfín Filip – starodávny pútnik Zemou, je s ňou od počiatku,  ochranca Matky Prírody

 

Stefan sa držal za hlavu, neveril vlastným očiam, sedí na najvyššom konári obrovskej borovice, výhľad má vskutku kráľovský – šírošíre lesy, ranné zore sfarbujú oblohu. Jediné čo si nepamätá, ako sa sem dostal, akoto, že už dávno nezletel dolu a v neposlednom rade nevie kde je. Vyrušil ho šuchot pod ním… rýchlosťou blesku k nemu šplhá postava, máva mu: „Dobré ráno, mladý muž, som rád, že už si precitol…“

„Dobré aj tebe,“ Stefan len na pol úst odvetí. Postavička sa vyšplhá až na úroveň upíra, sedí na konci vetvy, úplne proti fyzikálnym zákonom, vlastne tak ako Stefan.

„Jasné, sedíme divne, toto je môj obyvák, tak som si ho trošku prispôsobil, neboj, je tu bezpečne. Stefan, všetko ti vysvetlím, poďme po poriadku. Som Alessandro, keď chceš, hovor mi Alex. Som lesný duch, smieško, potmehúd, veľmi vzdialený príbuzný Puka, zo Shakespearovej komédie o Sne noci svätojánskej. Aj on bol malý nezbeda s rožkami, občas čosi vyparatil, tak ako ja včera. Bavil som sa kráľovsky. Aha, ešte detail moje meno znamená ochranca mužov a preto si vlastne tu.“

 

„Fajn, Alex, čo sa stalo, ja sa nepamätám, viem ale, že som šiel na schôdzku so Smrťkou, aby som zachránil bratovi Damonovi život. Tak prestaň trepať blbosti a daj fakty.“

„Ou… Damonovi niečo hrozí, to som netušil. Fakty: nadržaná Smrťka si ťa viedla ako zajačika na pekáč. Už deň predtým som ju pozoroval pri prípravách. Teda, ty si šiel tak poslušne, až som mal chuť ťa zmlátiť. Dorazili ste, ona ťa nechala stáť pod stromom, odbehla na poslednú kontrolu, celá roztúžená ti máva a volá ťa k sebe a vtedy som sa zjavil ja, bleskovo som si ťa chytil pod stromom, vytiahol hore, premiestnili sme sa sem, tu som ťa uspal a ja som šiel na druhé dejstvo za Smrťkou. Tá zúrila ako fúria, bežala do penziónu a ďalej neviem, šiel som za tebou. To je celé, nie… som ochranca mužov a jej včerajšie správanie ma pobúrilo na najvyššiu mieru a preto som ťa uniesol,“ šťastnejší úsmev ste asi nezazreli.

„Nevidel si, čo bolo v penzióne? Možno je už Damon po smrti, ty drbo. Ako ďaleko je k nám domov?“ Smutne znie Stefan.

„Tvojou svižnou rýchlosťou upíra tak hodina, sme dosť ďaleko a schválne, aby ťa nenašla.“              

„Alex, musím okamžite domov, alebo inak. Si rýchlejší ako ja? Ak hej, choď zistiť, čo je s Damonom a daj vedieť. Tak ako?“

„Nie. Ideme k tebe spolu a uvidíme na mieste. Lez dolu bez obáv, budem ťa istiť,“ uzavrel debatu Alex.

 

◊ ● ◊

 

Prudká bitka Smrťky Bib a Damona sa chýli ku koncu, Bib sa sústredí na svoju prácu a posiela Damona na opačnú stranu života. Upír zalapá po dychu, chvíľu bojuje o kyslík, zvalí sa vedľa Bib a je mŕtvy. Stella, Eunica a Filip súčasne vykríknu: „Niééé!!“ Delfín Filip okamžite Silou mysle zaútočí na Smrťku, telepaticky žiada o plnú pomoc reverznú upírku Stellu aj nesmrteľnú Eunicu, všetci traja držia Bib v šachu, aby nemohla ďalej manévrovať s Damonom. Filip vie, že má ešte pár sekúnd na návrat Damona.

„Bibiana, okamžite privolaj Damona späť, je nevinný a vzala si mu život z vlastnej vôle, ešte nemal odísť, osud má s ním iné plány!! Ak nie, budeš sa zodpovedať Matke Prírode a to ešte dnes!!“ Šteká rozkazy delfín a rastie v ňom obava, že už je neskoro pre Damona. Bib je vrcholne nahnevaná, ani skon Damona jej neuľavil.

„Už je tam dlho, návrat bude pre neho nesmierne ťažký, asi bude lepšie keď ho tam necháme…“ Ľahostajne prevalí vetu v ústach Bib.

„Okamžite ho vráť!“ Žiadajú všetci. Bib neochotne prikývne, krátke sústredenie na Damona.

„Už sa vracia, ale… veď uvidíte, ja som vás varovala.“ V salóne by bolo počuť spadnúť aj peľ z kvetov. Bib je ešte stále fixovaná, nemá slobodnú vôľu, čaká, ona jediná vidí ako Damon v temnotách blúdi, hľadá cestu za svetlom, dochádzajú mu sily, až to napokon asi vzdá.

 

„Bibiana, pomôž mu, ihneď, ty ho priveď späť, nezvládne to sám, rýchlo!! Bibiana, ak toto spackáš, vybalím na teba všetky zabudnuté resty pred Matkou Prírodou na súde a teš sa!! Razom skoč pre Damona!!“ Filip začal fyzicky tlačiť na Bib a spôsoboval je obrovské bolesti. Smrťka v snahe vyhnúť sa ďalšej vlastnej bolesti zalovila po Damonovi v temnotách a priviedla ho späť na svet. Upír sa miere zachvel, slabo nadýchol, zostal ležať. Eunica skáče k Damonovi, kladie dlane na hlavu, číta mu myšlienky, zisťuje stav mysle, vôle… lenže Damon nejaví žiadne známky mozgovej činnosti.

 

„Ty si ho zničila, vrátila si nám len fyzické telo bez ducha!! Filip zabijeme Bibianu, ohavu hnusnú, bude umierať pomalou, bolestivou smrťou!!“ Eunica si pritláča Damonovu hlavu k sebe, oči zalievajú prvé slzy.

„Ja som vám to vravela, bol tam dlho,“ podráždene prská Bib.

„Tak nám teraz povedz, ako mu vrátiť pôvodného ducha. Keď si bola schopná vrátiť telo, vráť aj ducha, ty podlá, náladová…“ Nedokončila Stella.

„Neplytvaj časom, Stella! Bibiana, dávaj pravdu, dá sa mu ešte vrátiť duch a rýchlo, lebo ťa fyzicky umučím na pár minút!!“ Dôrazne vyslovuje každé slovo Filip a ešte stále drží v šachu Bib, dokonca jej začal spôsobovať opäť bolesť, aby neotáľala.

„Dá, musí cvičiť mysľou, hýbať mozgom, trénovať a niekedy sa to celé vráti samé. Ale na sto percent vám nič nezaručím, vždy to závisí od jedinca. Už ma pusť Filip, viac nedokážem pre neho urobiť,“ skučí Smrťka.

„Nie, nepustím. Stella a Eunica, postarajte sa o Damona, posteľ, jedlo a tak, potom obe späť prosím, priveďte Ericca a Elenu, rýchlo, ďakujem.“ Sám delfín drží Bib v šachu, dáva si myšlienky do hromady a snová plány.

 

Baby ťahajú Damona do postele, ten vôbec nepomáha, nechápe čo sa deje, má prázdny pohľad. Filipovi zviera srdce bolesťou pri pohľade na upíra. Hlboko v sebe volá Matku Prírodu na pomoc, potrebuje jej podporu a silu.

Všetci sú v salóne, len Ericc a Elena ešte nie sú v obraze, čo Filip rýchlo napraví.

„Bibiana ohrozila oboch Salvatorovcov a to jej nebude nikdy odpustené. Musíme začať hľadať Stefana a intenzívne sa starať o Damona. A toto nešťastie sa musí na nás nalepiť, keď máme pred sebou rozhodujúci boj s Démonom a treba mu oslabiť moc. Navrhujem nasledovné riešenie: Elena so Stellou budú pri Damonovi, Ericc s Eunicou vyrazia hľadať Stefana po okolí a ja s Bib začneme hľadať pomocou Matky Prírody. A ubezpečujem vás všetkých, že Bibiana už bude len pod mojou kontrolou. Súhlas, či zmeny a pripomienky? Nie, super, do práce.“ Všetci sa rozbehli za svojimi povinnosťami.

 

* * *

 

Elena kľačí pri posteli s Damonom, pridŕža mu pohár s chlorofylom pri ústach, kŕmi ho ako malé dieťa. Damon je kľudný, poslúcha, pije, oči uprené do rohu miestnosti. Zvládne celý pohár, leží tak ako ho tam priniesli, minimum pohybu, žiadne slová, oči zapichnuté stále na jedno miesto. Devucha je šokovaná, nechce pri ňom plakať, ale hrča v krku sa zväčšuje, musí odísť. Vybieha na chodbu, tam sa zrúti na zem a plače…

Stella ju strieda pri Damonovi v izbe.

„Ahoj krásavec, tak som počula, že si poslušný a všetko si vypil. Mám radosť a teraz si za odmenu zmeníme polohu. Tu som na boku, môžeš sa ku mne pretočiť, prosím… prosím, Damon. Dobre, keď to nejde, pomôžem, podaj mi ruku, potiahnem ťa… ruku si prosím, krásavec…“ A takto stále dookola, ako s malým dieťaťom. Stella je psychicky silnejšia ako Elena, má dlhšie služby, ale Damon nereaguje, nepomáha.

Ericc zúrivo prehľadáva okolie, už je unavený, no nepodlieha. Občas mu myseľ zájde za Damonom, necíti u neho žiadnu zmenu, tak sa zasa vrhá do hľadania Stefana. Eunica je na tom podobne.

Hnev, smútok a nemohúcnosť vládnu nad lesom i penziónom.

„Ericc, cítim Stefana a ešte niekoho, sú veľmi ďaleko, ale blížia sa sem.“ A skutočne, za hodnú chvíľu je aj Ericc schopný rozoznať Stefana a toho druhého pozná, už ho cítil niekoľko krát v blízkosti penziónu.

 

Stefan zrýchľuje a zrýchľuje, cíti negatívne vibrácie, niečo sa stalo. Posledný úsek cesty letí  čo to dá. Pred penziónom sa zráža s Ericcom a Stellou, Alex sa ponáhľa za nimi.

„Čo sa stalo?“ Hlas priškrtený úzkosťou. Dostáva rýchle vysvetlenie. Stefan nie je schopný slova, klesol na zem, hlava hlboko predklonená.

„To mňa si mala vziať, to ja som na vine…“

„Nie, Stefan, ja som na vine, ja som ťa vzal do koruny a schoval. Lenže včera v noci to vôbec nepôsobilo takýmto tragickým dojmom…“ Vraví pravdu Alex.

„Stefan, choď za Damonom,“ káže Eunica.

„Ja neviem…“

„Choď za bratom, staraj sa o neho, rozprávaj, buď veselý a pozitívny! Okamžite! A ty tu zostaň,“ ukazuje na lesného ducha. Stefan poslúcha neochotne.

„Takže ty si urobil škrt cez rozpočet Bib a zachránil si Stefana. Až na to milý, zlatý, že Stefan bol na všetko pripravený a… nemá význam sa rozčuľovať. Povedz kto si a čo dokážeš v kocke,“ bafol Ericc na ducha. Odpovede sú rýchle.

 

Filip je rád, že vidí celého Stefana, Bib chce vyskočiť a ísť za Stefanom, ale delfín ju tvrdo mysľou vráti do kresla pre väzňa, pomyselne jej skrúti ruky, aby zacítila aj fyzickú bolesť.

 

Náš pacient sa má rovnako. Stefan vstúpil, bôľ mu mučí srdce. Elena s vyplakanými očami sedí vedľa Damona, drží ho za ruku.

„Ahoj braček, prepáč, nechal som ťa čakať, ale už som pri tebe.“ Stále tichšie znie Stefan. Damon pri oslovení braček  pohol očami a snažil sa nájsť zdroj zvuku. Elena zbadala zmenu. „Stefan rozprávaj, povedz to znova…“ Stefan opakuje a skutočne pri slove braček Damon reaguje, snaží sa pohnúť očami. Elena je nadšená, nie je to stratené, vníma, Damon vníma.

„Buď tu rozprávaj na brata, idem pre pohár,“ vybehne a všetkým zvestuje novinu. Stefan sedí pri bratovi, rozpráva a rozpráva. Už sú to hodiny, Stefan je zmorený, Elena mu nedovolí odísť. V noci Damon zavrel oči, zdalo sa že spí, stále je pri ňom niekto, sledujú ho ostražito. Stefan dostal povolené štyri hodiny spánku a už je späť pri posteli, pokračuje v dlhých príbehoch. Medzi rečou polohuje Damona. Vzal ho za ruku a Damon mierne pohol prstami, ako keby chcel stisnúť ruku brata. Ďalší maličký pokrok potešil priateľov.

 

Filip je prísny sudca, drží na krátko Bib, stále volá Matku Prírodu na pomoc a je rozhodnutý, že pokiaľ sa s Matkou nedohodne, Smrťka bude prikovaná na stoličke. Konečne má odozvu. Matka Príroda je pragmatická a zisťuje, že Smrť si neplní povinnosti. Nariaďuje jej podmienečnú slobodu, musí ísť vykonať potrebné a vrátiť sa k Filipovi. Smrť aj Filip sa neochotne podriaďujú. Delfín si konečne môže oddýchnuť. Ale ide oddychovať do izby k Damonovi.

„Dobrý deň, milý priateľ, ak dovolíš, rád by som zotrval v tvojej milej prítomnosti zopár chvíľ. Ďakujem.“ Delfín priplával bližšie, telepaticky zisťuje stav mysle Damona. Len minimálna aktivita, no aj za tú je vďačný. Matka Príroda je už pripravená začať liečbu Damona cez delfína, ten sa ladí do maximálnej pozitívnej nálady: „Damon, s tvojím dovolením, Matka Príroda začne liečbu a ja ti budem nezáväzne podsúvať príbehy z dávnych vekov. Pamätám toho veľa… Takže…“

 

Elena si potrebuje oddýchnuť, zvalila sa v kuchyni na zem, okamžite zaspala. Stella si ľahla k nej, pridala sa aj Eunica. Ericc ich pozakrýval, sám sa položil kúsok bokom, kýva na Stefana. Piati spáči si dopriavajú hodinku výdatného spánku, lesný duch Alex obieha vonku okolo penziónu a stráži, tak ako to sľúbil Eunice.

 

Matka Príroda je veľmi mocná, lenže sú veci medzi zemou a nebom, ktoré nikdy nepochopíme a do niektorých zasahuje osud i slobodná ľudská vôľa. Damon leží, počúva, hlavu má prázdnu, nič mu nehovoria obrazy pred očami. Filipov hlas blúdi jeho hlavou, burcuje mozgové závity, Matka pomáha ako vie. Damon si potrebuje na niečo spomenúť, je to čosi tak blízke, myslel, že už to má, ale pocit pretiekol medzi prstami. Nový pokus, je to niečo, tisíce rokov známe… ach… veď mi niekto pomôžte, ako sa to… nie, dnes si asi nespomeniem… asi si ani  nemám spomenúť… dobre, tak nie.

 

Spáči sa budia, Elena sa strhne, vyletí po Stefanovi: „Čo tu ty robíš, máš byť pri Damonovi, hybaj za ním.“ Zbitý Stefan kráča, zastane pred posteľou, Damon ho zazrie a zrazu si spomenie: „Braček…“ nebadane sa pohnú pery a vyfúknu slovo. Filip i Stefan sa vo vytržení smejú, posielajú novinu spáčom. Radosť zavládla penziónom. Od tej chvíle sa Damon zlepšuje, čosi občas spozná, špitne, začína hýbať prstami, oči sú schopné sledovať mierny pohyb stranou. Nekonečné hodiny tréningu absolvuje, kŕmia ho chlorofylom, vynesú na slnko, stále má spoločnosť a musí trénovať. Filip ho pravidelne navštevuje za pomoci Matky Prírody. Nie je schopný skladať celé vety, ale už väčšinu predmetov pomenuje, sedí na posteli, robí prvé kroky.

 

* * *

 

„Filip, počul si o metóde liečby šokom? Damon je teraz úplne vykoľajený a my ho potrebuje nahodiť späť. Viem o jednej možnosti a bol by som rád, kedy si mi pomohol. Matka súhlasí.“

„Čo máš na mysli, Ericc?“

„Treba ho vystrašiť na  dvesto percent a buď sa preberie, alebo nám takýto so 75 IQ zostane. Musí zažiť, vidieť tragédiu… osobnú. Pred jeho očami mu zabijem brata a Elenu,“ usmieva sa reverzný.

„Ako to dokážeš?“ Filip prižmúril oko.

„Dám im do nápoja silnú drogu na spanie, pred vypitím sa s nimi pohádam, zaútočím na Stefana, že chcem Elenu, on nebude súhlasiť a keď sa napijú tak oznámim, že ju nebude mať ani on a že som ich oboch otrávil. Jednoduché. Stefan ani Elena to nesmú vedieť. Súhlasíš?“

„Som za,“ plán sa zdá byť bezchybný.

 

Hodina H sa blíži, pohoda na terase, Damon sa vyhrieva, Elena pobehuje, kŕmi ho, Stefan mu sedí pri boku, dohadujú sa o čomsi z ich histórie. Filip ponúkol prítomných nápojom a keď si bol istý, že sa napil Stefan aj Elena, Ericc vyrazil a predviedol dokonalé divadlo. Damon ani nedýchal, nechápal ako môže jeho priateľ takto reagovať, požadovať Elenu a útočiť na brata. Dramatický záver, Stefan odmieta opustiť svoju lásku, Elena tak isto nie je ochotná byť s Ericcom a žiada ho, aby okamžite odišiel.

„Vyhadzuješ ma Elena, dobre, tak keď ťa nemôžem mať ja, nebude ťa mať ani Stefan. Už teraz ste obaja otrávení. Protijed nie ste schopní zohnať. Porúčam sa!!“ Ericc odchádza svižnou rýchlosťou do lesa.

 

V prítomných by sa krvi nedorezal, Damon vyskočil na nohy, zamotal sa, Stefan ho chce zadržať, no sám padá na kolená, krúti sa v bolestiach, padá pred Damona, Elena tiež, kričí o pomoc, točia sa na zemi ako červy v ohni. Damon je tak šokovaný, že nie je schopný vydať ani hlásku, ani pohyb. Filip celú scénu bedlivo sleduje; liečba sa nezdá byť úspešná… Damon sa rúti na zem k bratovi, hlboký nádych… v momente sa mu rozsvieti v hlave, všetko sa čistí, opar stúpa zo závitov: „Nie, prosím, neberte mi jedinú vec, ktorá mi ostala na svete, nie bračeka, prosím, boha, Matku Prírodu, anjelov, kohokoľvek… prosím, vezmite si mňa, ale nie Stefana. Čokoľvek urobím… bože, Elena, jediná láska, princezná…“

Damon leží pri Stefanovi, Elenu drží za ruku, plače, vzlyká, trasie sa…

 

Ericc všetko počuje, slzy sa mu derú do očí, podarilo sa to, Damon je zasa Damon. Hlava mu pracuje a telo doriešime postupne. Ericc sa vyrútil späť, už nedokáže viac trápiť priateľa.

„Damon, Damon oni nie sú mŕtvi, sú len uspaní drogou, Damon! Počúvaj ma, sakra, urobil som to kvôli tebe…“ Ericc kľačí pri upírovi, dvíha ho hore k sebe.

„Ericc, nemám silu ťa zabiť, zabijem aspoň seba, ja už nechcem takto existovať, nie bez brata… a čo si to povedal, že sú?“ Zmätene kokce Damon.

„Spia a za pár hodín sú pri tebe živí a zdraví, potrebovali sme ti spôsobiť obrovský emocionálny šok, aby si sa vrátil do starých koľají a naskočila ti hlava na sto percent,“ Ericc trpezlivo vysvetľuje. Damon hľadá očami Filipa, ten súhlasne prikyvuje posiela mu myšlienky: „Vitaj späť bojovník, hlavičku máš ok, telíčko si vybav s Eunicou a požiadaj Matku Prírodu o silu.“ Damon si spomenul ako skoro vypľul dušu v potoku pri milovaní s Eunicou, to ho prebralo.

„Ericc! Dorazím ťa, ty hajzel, ja to musím znova absolvovať?! Vravel som, že to už nechcem zažiť! Ericc… Filip… ďakujem vám obom… nemám slova… a týchto dvoch ja považujem za priateľov, je to banda pankhartov!!  Mohli by ste tieto dve živé mŕtvoly odniesť do postele? Som z vás vyčerpaný, idem…“ Damon ťažko vstáva, šuchce sa do izby, nevidí budúcnosť vo svetlých farbách. Ericc s Filipom sa chichocú, reverzný nosí pseudoobete po penzióne a je nevýslovne rozjarený.

 

Po dlhej dobe zavládlo šťastie v penzióne, Damon je zasa starý Damon, Stefan a Elena sa možno preberú za pár hodín. Ericc s Filipom očakávajú návrat Smrťky.

Damon drieme v posteli, už si je aj sám sebou istý, hlava nemá problém pracovať, žiadne temné miesta. Super, ale ten šok čo mu spôsobili Ericc s Filipom… raz im to vrátim, bande spankhartelej,  fuj to bol pocit…

„Môžem ťa ísť pozrieť?“ Stella klopká na dvere.

„Hmm, poď, ako sa máš Hviezdička?“ Damon sa nemotorne otáča.

„Super, lebo môj najmilší si na všetko spomenul. Damon ideme sa intenzívne liečiť.“ Stella sa koketne usmieva, vrtí bokmi.

„Nie, nevládzem robiť samčeka,“ odmieta upír.

„Čo si trdlo, samčeka si vychutnám, keď zosilnieš. Teraz sa ideš povinne zo mňa napiť. Mám nadbytok a ty súrne potrebuješ moju krv. Tak prosím, poďme obedovať.“ Stella si sadá ku hlave upíra, berie si ho ako dieťa na ruky. Nakloní sa nad jeho pery, pritlačí na ne krk a čaká. Damon váha.

„Čo nemáš zuby, mám si isť pre nožík?“

„Už som nemal dlho krv, nebude mi zle, Stella, nie som pripravený na ďalšiu dávku bolesti.“

„Nie, moja krv je plná chlorofylu, slnečnej energie a vírusu reverzného upírstva. Nič škodlivé, daj si a veľa…“ Hladká Damona po tvári, bozkáva mu čelo. Opäť ponúka svoj krk, tento raz už Damon opatrne hryzie, robí si len drobné dierky, chce iba malý pramienok krvi. Tá mu steká priamo do úst. Stella chutí stále božsky. Labužník dlhé chvíle saje krv, pocit plnosti ho zastaví.

„Ďakujem, chutíš priam nebesky. Už ale prasknem. Si ok, Stella?“

„Jasne, nariaďujem ti spánok, ja si dám pohár chlorofylu a prídem si k tebe pospať. Dobrú noc,“ spokojne mu vtisla bozk na pery.

 

Damon sa otáča, telo sa regeneruje, naberá silu, horšie je, že ho čaká Eunica a samček s ňou, tak toto keď prežije bude za vodou. Teraz len spať. 

Zaslala: IVETKI