Buď mojou princeznou… (14)

Anotácia: Príbeh nabitý láskou, nenávisťou, sexom, fantáziou i dobrodružstvom. Nové a nečakané bytosti sú hádzané z prekvapenia do prekvapenia rovnako ako hlavní hrdinovia. Tu si všetci musia život i smrť  zaslúžiť…

Upozornenie: Pre čitateľov od 15.rokov

Osoby v tejto časti poviedky:

Damon Salvatore – obyčajný upír, premenený na dočasného reverzného upíra, ako reverzný je ochranca Matky Prírody, pije chlorofyl z rastlín, energiu a silu získava zo Slnka

Elena – ľudské dievča, ochrankyňa Matky Prírody, dostala darom krídla od Matky Prírody, oheň od dráčika Damonka, telepatiu od delfína Filipa

nesmrteľná Eunica/Nica – lovec obyčajných upírov, velí šíkom Marky Prírody, je najvyššou silou dobra na Zemi

Smrťka Bibiana/Bib – starodávna súputníčka Zemou, tvorí základ Univerza

Stefan Salvatore – obyčajný upír

Ericc – reverzný upír, ochranca Matky Prírody, brat Stelly, pije chlorofyl z rastlín, energiu a silu získava zo Slnka

Stella – reverzná upírka, ochrankyňa Matky Prírody, sestra Ericca, pije chlorofyl z rastlín, energiu a silu získava zo Slnka

delfín Filip – starodávny pútnik Zemou, je s ňou od počiatku,  ochranca Matky Prírody

••••••••••

Damon využíva moment prekvapenia, zdrapne nesmrteľnú Eunicu, prudko sa pretočí, ešte drobná korekcia dopadu a už sú obaja v potoku. Zhruba poldruhametrová hĺbka, mierny prúd, ale voda studená. Obe telá boli pred pádom do vody vystavené silnému slnku, sú rozhorúčené a tento vpád do ľadovej vody je riadny šok. Eunica zvýskla, ponorila sa celá pod vodu, bojuje o kyslík. Damon jej pomáha, ťahá ju nad hladinu.

„Opatrne, utopíš sa mi,“ sarkasticky častuje pridusenú.

„Ty úskočný had, päť sekúnd si mal slobodnú vôľu a už si to zneužil. Budeš pykať, Damon, škaredo!“ Eunice tvrdne pohľad, trasie sa od zimy.

„Prosím o odpustenie, víťazka, prosím, ako môžem zmierniť tvoj hnev?“ Pobavene žobre Damon. Vznáša sa v studenej vode, chytí Eunicu na boky, ťahá ju k sebe ľahko ako pierko, voda je nápomocná. Trasúce sa telo objíma, oči sa stretnú, Damon vkladá do pohľadu maximum vábenia, blíži sa k jej perám; prúd vody pritláča Eunicu k upírovi, jedna ruka pevne zviera pás a fixuje telá k sebe, druhá vplávala do mokrých vlasov, prisúva hlavy k sebe. Damon bozkáva drkotajúcu Eunicu…

„Je mi zima, idem von…“ Odtláča sa žieňa.

„Počkaj, dokážem ťa zahriať, ale potrebujem sa s tebou dohodnúť na vrátení energie a sily. Vrátiš? Prosím…“ Damonov prosebný pohľad vraví za všetko. Eunica prikývne.

Za tie dlhé desaťročia na svete Damon skúsil kadečo, zdokonaľoval svoje telo, myseľ, Silu a jedna z vecí, ktorú sa naučil je vytvoriť pomyselnú bublinu okolo seba, vytvárať v nej teplo a prečkať prípadnú krízu v zime. Damon objal Eunicu oboma rukami, tesne si ju pritlačil k sebe, vytvoril obal okolo oboch a začal intenzívne hriať. Eunica je fascinovaná, toto ešte nezažila, stúpajúce teplo jej vracia silu do tela, krv sa zohrieva, triaška ustupuje.

„Ty si neuveriteľný, metáš ma z jedného prekvapenia do druhého. Ale ako výhrevné teleso si neodolateľný. Môžem?“

Eunica sama objala Damona okolo krku, bozkáva ho, dlane priložila na hlavu upíra, v jemných vlnách mu posiela silu s energiou. Jej dlane sa postupne posúvajú  na krk, hruď, boky, chrbát, telom Damona pulzujú nové dávky, nahrádzajú jeho vydanú časť. Eunica pridáva na intenzite, vlny vzrastajú, z upíra sa stáva nadupaný bojovník; rovnomerne mu rozdeľuje silu do celého tela a duše, dopuje energiou všetky kútiky. Eunica sa odtiahla, díva sa do očí Damona, odčítava kontrolky, zdá sa, že je plný tak na tri štvrtiny.

„Ako sa cítiš Damon?“ Starostlivo sleduje jeho tvár.

„Nikdy som sa necítil taký silný ako teraz, ďakujem, víťazka, je to božský pocit, som maxi nafúknutá lopta.“  Upír stále zviera Eunicu v tesnom objatí a vyhrieva obal.

„Ja ti ďakujem za teplo, aj keď si ma sem dostal podrazom. Som priama a tak sa pýtam. Chceš ešte viac?“

„Ešte viac sily? Už asi prasknem…“

„Nie, pýtam sa na samčeka…“  Damon aj zabudol, aká bola pôvodná požiadavka. Eunica mu číta myšlienky, rozosmeje sa: „Ako si mohol zabudnúť? Och, áno, viem to presne, plne ťa opantala sila Matky Prírody, ktorú som do teba vliala. A samček?“

„A ty máš záujem? Ak hej, budem poctený…“ Napäto čaká.

Eunica namiesto odpovede uvoľňuje telá zo šiat, vyhadzuje zvršky na breh. Vrátila sa do jeho náručia, vzala hlavu do dlaní, jemne bozkáva pery, presúva ďalšie vlny energie, ale tento krát pridáva aj vzrušenie a túžbu. Damon sa zachvel, vlna roztúženia sa ním prehnala ako uragán, zastonal.

„Bože, Eunica, pripravíš ma o rozum…“

„Potrebujem z teba urobiť mocného bojovníka pre Matku Prírodu… Damon, drž sa, jazda začína.“ Plné sústredenie nesmrteľnej, proces presunu síl z Matky Prírody na upíra započal,  dlane vysielajúce vzrušenie podporované novou energiou sa kĺžu telom upíra, hýčkajú krivky krku, ramien, hrude, bokov, prechádzajú na chrbát, smerujú k trieslam. Upírom preleteli nové vlny vrcholnej žiadostivosti, túžba spojiť sa s Eunicou je omračujúca. Milenka presne číta pocity milého, dáva mu povolenie ku vstupu, nohy ovinie okolo jeho bokov. Damon sa pevne zaprie o dno, zotročený roztúžením berie do rúk jej boky, udáva správnu polohu telám, vstupuje do nej, hra na samčeka sa roztáča; pohyby bokov sú rázne, ruky takmer drvia milenku, upír vzdychá, zvyšuje intenzitu krúženia bokov. Eunica pozorne sleduje každý jeho pohyb a výšku pôžitku, analyzuje Damona ako počítač… je spokojná, zdá sa, že Damon bude plnohodnotný bojovník a až teraz sa sama podriaďuje vlastnému vzrušeniu.

Potočná voda chladí dve roztúžené telá. Damon už prestal vyhrievať bublinu, teplo ho zabíjalo pri plnom milovaní. Je otrokom vlastného tela, živočíšne zviera milenku v rukách, prudko a nenásytne vniká do nej, tak vysokú mieru vzrušenia nezažil nikdy; konečne otvorí oči, vlieva sa do jej pohľadu a prosí a vykúpenie, prosí o vstup na vrchol, inak mu asi explodujú vnútornosti. Eunica sa usmieva so zadosťučinením, je milovaná plnou vášňou a s plným nasadením, poskytuje vykúpenie a nechá ho vystúpiť na vrchol. Damonom zmietajú pocity najintenzívnejšej rozkoše, hraničiace až s bolesťou, telo už skoro odmieta poslušnosť, upír postonáva, takmer stráca vedomie, zdolal úspešne Mount Everest a zahajuje zostup, je neskutočne vyčerpaný, siahol si dno vlastných síl.

Pridŕža si Eunicu pri tele, dýcha ako maratónec, nie je schopný slova.

„Si skvelý, díky, už ma pusť, musím na breh.“ Damon pomáha Eunice na breh, sám ostáva v miernom predklone vo vode, mlčí, zbiera sily.

„Ach, aby som nezabudla, Matka Príroda ti okrem dvojnásobnej sily a energie posiela ďalšie vyznamenanie…“ Ševelí obliekajúca sa Eunica. Upír už vie čo bude nasledovať, prudká nevoľnosť, vystrelia mu krídla vozvysok a dostane ďalšie pomaľovanie perutí. Presne tak. Damon sa krúti bolesťou čierne krídla s bielymi končekmi vyletia a pribudla žltá farba, ktorá súvisle pokračuje a vystupuje z bielych končekov.

Upír hodí očkom po krídlach – ty vole, ešte dve tri vyznamenania a budem ako papagáj. Eunica prečítala jeho myšlienku a začala sa schuti smiať: „Ty pochybuješ o vkuse Matky Prírody? Poď von z vody a ukáž sa mi.“ Damon je nahý, vystupuje z vody, bolesť už opadla, stojí na brehu, pohľad sklopený, krídla vystreté vyvedené v troch farbách.

„Dokonči… za čo mám žltú,“ upír sa snaží nasúkať do mokrých nohavíc.

„Si ochranca veliteľa šíkov, mňa,“ spokojne si mľaskla Eunica.

„Fajn, tak  tu sme asi skončili a prepáč bol som divoký, lenže to je tvoja zásluha; divokosť samčeka nie je moja šálka kávy… ako tvoj ochranca velím presun do penziónu a to hneď.“

* * *

Jeden z domácich pánov penziónu sprevádza Bib, ukazuje zariadenie, ponúka jej najlepšiu izbu, podotkne čo to o histórií.

„Stefan, rada by som videla vaše pivničné priestory, ak sa dá…“ Ľúbezne sa líška Smrťka Bib.

„Dá sa, ale tam je to značne ponuré.“

„Aj ponurosť patrí k životu. Môžeme teda…“

„Prosím,“ Stefan odvádza Bib do podzemia, cestou stretnú Elenu, Stefan na ňu robí veľké oči, akože prepáč, ale musím sa podriadiť, je to významný hosť. Elena prudko uvažuje, či má byť hrubá a jasne dať najavo arogantnej Bib, komu patrí Stefan, či… nedomyslela.

„A, a, a, ani nepokračuj v načatej myšlienke, už Damon ťa varoval, že si máš kryť myseľ. Tak čo robíš? Si žiarlivá a nervózna? Zabudla si, že Stefan ťa nadovšetko miluje?“ Paľba výčitiek od reverzného Ericca.

„Prepáč, som vytočená, nie som jej rovnocenný súper, nemám čo ponúknuť na prebitie…“

„Neveríš Stefanovi? Máš jeho srdce a to ona nikdy nedostane. Možno ho prinúti odovzdať jej fyzické telo, ale nič viac,“ vlieva nádej do srdca Eleny.

„Máš pravdu, som zapochybovala a hanbím sa. Nie je to dobré vysvedčenie o mne. A napokon, ja som ešte horšia, Ericc, mám s tebou dohodu…“ Znechutene sa zviezla na zem, oprela o stenu.

Damon vchádza s Eunicou domov, zbadá Elenu na zemi, rovno k nej beží.

„Čo je princezná, sklamanie trčí z teba na tri metre!“ Berie do dlaní jej líca. Elena mu posiela myšlienky a krátko vysvetľuje.

„Ale to je v poriadku, moja milá, ak ťa miluje, také skúšky len zocelia jeho lásku!“ Prísne vyriekla Eunica, ktorá tiež zachytila Elenine myšlienky.

„Elena, predstavím vás. To je Eunica, nesmrteľná, veliteľka šíkov svetlých Matky Prírody. To je Elena, priateľka môjho bračeka. Eunicu zjavne čaká Bib.“

Stella beží dolu schodmi, zazrie Eunicu a rúti sa k nej: „Nica poď ku mne!“ Obe devuchy si padnú do náručia, Eunica je silnejšia, zdvihne Stellu do výšky, točí sa s ňou po salóne, bozkáva na líce, výska.

„Bože, dievča, prežila si útok Démona! Až teraz viem výsledok! Hovor, kto ti pomohol? Ako?“

„Poď bokom, musím ti veľa objasniť.“ Ako rozjarené školáčky hopsajú na terasu.

„Css, schádza sa u nás celá pôvodná rodina, alebo čo… Elena, Stefan je len tvoj, oddaný až za hrob, cítiš to, vieš to! Nezavdaj príčinu Bib, aby po tebe vyštartovala, nemáš predstavu, čo dokáže. A teraz hore sa, prosím si veľký pohár chlorofylu,“ Damon ťahá na nohy Elenu, vtisne božtek na čelo, oči prosia o zelenú šťavu, ruky tlačia smerom do kuchyne.

„Šikovne to s ňou vieš, uznávam. Ukáž sa mi borec, tak je to pravda, čo vraví tvoj aura. Dvakrát silnejší, dvakrát mocnejší a čo samček? Eunica mu dala zabrať, kámo??“ Uznanlivo pokyvuje hlavou Ericc.

„Ty vieš toho zbytočne veľa a vždy, už sa s tým serieš, Ericc. Hej, samček dostal zabrať, skoro som tam vypľul dušu… už to asi ani nechcem zažiť. Najsilnejšie emócie hraničiace až s bolesťou… Vymyslel si kto a ako priláka Démona? Máme domácu úlohu od Filipa, nezabúdaj,“ odskakuje od témy Damon.

* * *

Stefan vcelku neochotne kráča pred Bib, rastie v ňom pocit nátlaku, nevôle, podráždenia.

„Prepáčte, Bib, prečo vás zaujímajú naše pivničné priestory?“

„Pravdu? Odkedy som tu, všímam si ťa Stefan. Určite si to zaregistroval. Chcela som byť s tebou sama a do pivnice chodí len minimum návštev.“

„Prečo ja?“

„Si zaujímavý, vynikáš nad ostanými, zádumčivý, energia z inej dimenzie, priťahuješ ma a sama neviem prečo. Vedel by si mi snáď ponúknuť odpoveď sám?“

„Nie, netuším a keď sa už hráme na pravdu…“ Nedopovedal.

„Nehovor, vidím to sama, máš o mňa záujem, chceš vedieť viac. Dobre súhlasím, ale to musíme opustiť penzión, zatúlať sa hlboko do lesa…“

„Chcel som povedať, že ja ne…“ Zasa bol prerušený.

„Nie, neobťažuješ ma, si milý a ja som polichotená tvojim záujmom.“

Stefan bol v koncoch, tak sa jej snažil povedať, že s ňou nikam nepôjde, nemá záujem, ale ona útočí, nepustí ho k slovu.

„Bib, musím vám povedať…“

„Nemusíš, Stefan, všetko som si prečítala v tvojich očiach. Dobre, dnes s tebou pôjdem kam budeš chcieť, ale už o tom nehovorme, poďme späť k ostatným,“ Bib ťahá Stefana ku schodom, sama kluše hore ako poštípaná, vbieha do salónu.

„Damon, druhý pán domu, môžem ťa poprosiť o pohár vody a prinesieš mi ho na terasu? Ďakujem.“ Bib strelila prosbu po prekvapenom Damonovi, ani nečaká na odpoveď, vyráža von. Damon len zíra, ale plní želanie hosťa, cestou ho odchytí Stefan: „Niečo tu rozohráva, dávaj si bacha, so mnou chce ísť do lesa a mne sa z duše protiví. Je tmavá, zákerná, úlisná…“

„Kľud braček, je to Filipov vzácny hosť, tak poslúžime, ja donesiem vodu a ty so sklopenými ušami naklusáš do lesa!“ Štekol Damon.

Upír podáva pohár vody Bib: „Prosím. Bib mám otázku, akého charakteru je váš záujem o Stefana?“

„Si priamy chlapče, to musím uznať. A nie si aj drzí?“

„Som priamy, nie som už chlapec, vy nie ste to za čo sa vydávate a preto je moja otázka úplne logická a čakám priamu odpoveď,“ tvrdo jej vmietol pravdu do očí.

„Logicky sa priamej odpovede nedočkáš, mám pre teba len jednu radu. Damon, ustúp mi z cesty, lebo ty si tu už len na podmienku. Nepokaz mi dovolenku, oľutuješ,“ zasyčala ako had.

„A práve preto, ako a akú odpoveď si mi poskytla sa pýtam zasa. Čo chceš so Stefanom, môžem dajako pomôcť, alebo sa iba pratať z cesty?“ Damon sa diabolsky usmieval a začal jej drzo tykať.

„Vlastne môžeš pomôcť, zariadiš, aby Elena zabudla na Stefana ešte túto noc. Vybavíme veci s Démonom ja odídem a Stefana si beriem so sebou. A teraz zmizni za Elenou!“ Autoritatívne štekla Bibiana. Damon len neveriacky zamrkal. Už otváral ústa a chystal sa na tvrdý protiúder, keď sa k nim pridal delfín Filip.

„Ahoj, Bib, prepáč počul som tvoju poslednú vetu a veru pekne si Damona vystrašila. Už minule som ťa prosil, aby si si odpustila takého žarty a chovala sa umiernene k domácim. Prepáč Damon, Bib je občas tak sarkastická, až pália podrážky…“ Delfín sa otáča na Bib, metá na ňu blesky očami. Bib aj Damon sú zaskočení, Bib to predsa myslela vážne a Damon si nie je istý.

„Filip, pozval si si k nám hosťa, akceptujem to, ale bol by som rád, keby sme celú záležitosť s Démonom vyriešili čím skôr a potom si šli každý svojou cestou. Nemiestne žarty neznášam!“ Zavrčal Damon a zmizol. Filip sa oboril na Bib: „Čo robíš? Ak si chceš užiť pohodu so Stefanom, vezmi si ho bokom a nerýp do ostatných, prosím!“

„On si začal, len som ho umravnila,“ chabo klame.

„Sestrička, prečo si podráždená, máš voľno, tak si uži a nepichal okolo. Zariadim to so Stefanom, ale keď potom zasa dačo vyvedieš…“ Delfín odplával.

* * *

Filip plával za Stefanom, dával si dohromady reč, keď mu náhle vstúpil do cesty Damon.

„Dovolíš na slovíčko?“ Neoblomne zahrmel upír.

„Hej a viem všetko, čo máš na srdci. Neboj sa, nevezme si ho, len je neokrôchaná, nevie komunikovať.“

„Vyhrážať sa vie, čiže aj komunikovať. Filip máš na ňu dajakú páku, kontrolu? Niečo? Je temná a keď ublíži Stefanovi…“ Veľavýznamne zagúľal očami.

„Ty sa mi vyhrážaš Damon?“

„Nie, snažím sa predísť škodám, nechcem prísť o brata, aj keď ma serie. Tak ako? Poznáš ju dostatočne, neublíži mu, alebo sa mám pokúsiť ju zastaviť?“

„Nechaj to na mňa, postrážim ho z diaľky, ty si vezmi na starosti Elenu, mohla by začať šalieť zo žiarlivosti. Bib jej ho vráti neporušeného. Dohodnuté?“ Delfín hľadí priamo do očí Damona a stojí si za svojím. Upír prikývol.

„Hmm… Filip, Bib hlesla, že som tu na podmienku, čo to znamená…“

„Pre teba nič, žiješ, plníš úlohy, miluješ, pokračuješ v načatom diele a ja som sa práve parádne naštval, lebo zasa porušila ďalšie pravidlo… náladová potvora. Damon ja mám Stefana, ty Elenu, do práce!“

Filip zježený hnevom odplával za Stefanom.

„Tu si chlape, hľadám ťa po celom baráku. Dovolíš dve tri vety…“ Delfín krúži okolo Stefana, zalezeného na povale.

„Ideš mi dohadzovať tvoju nechutnú návštevu? Tak nedovolím, nikam s ňou nepôjdem, je mi z nej zle fyzicky…“ Znechutene sa odtiahne Stefan.

„Fyzicky? Ou… tak toto sa zdá byť  neprekonateľný problém. Práve som ťa chcel požiadať, aby si jej poskytol len fyzické telo a nič viac.“

„Filip, čo si ty kupliar? Dohadzuješ jej telá? Čím ťa má v hrsti?“

„Stefan, je to zložité, sme tisícročia prepletení bitkami, útokmi, dohodami, úskokmi a podobne. Ona je náladová, ale patrí do základného Univerza a nedá sa obísť. Odpoveď na tvoju otázku… Damon zomieral pri Stelle, keď ho takmer vypila a zabila a ja som vstúpil do hry, pozval Bib k vám, sľúbil jej dovolenku a splnené želania s jednou podmienkou, že nikto nezomrie pokiaľ bude u vás. To je celé.“ Filip sklonil hlavu.

„Počkaj, ty si zachránil Damona, zastavil Smrť a pozval ju k nám?? Ona je teda… Smrť?“ Stefan prekvapením zbledol.

„Najhoršie nakoniec Stefan. Damon žije len na podmienku, keď nesplníme jej želanie, chystaj rakvu pre brata. Prepáč, nedalo sa s tým nič iné robiť, len takto ho zachrániť.“

„Ak je to pravda, mám dve prosby. Po A nech sa Damon nedozvie o podmienke, ani že mu idem zachraňovať život, po B potrebujem aby si ma ovplyvnil a pomohol mi prekonať odpor k nej, aby som to zvládol. A mám aj po C, potom mi vymažeš časť pamäte, prosím,“ ukončil výpočet zdrvený Stefan.

„Stefan, už teraz som ťa ovplyvnil, tieto podmienky som ti ja vložil do hlavy. Zvládneš v pohode stretnutie s Bib, vyplníš jej priania a potom všetko zabudneš. Ďakujem Stefan, je čas ísť…“

* * *

Damon hľadá Silou Elenu, prechádza celý penzión, kúsok okolia, nikde sa mu nezjavuje. Nerozumie tomu, ešte pred chvíľkou ju počul rozprávať, nemohla tak rýchlo zmiznúť. Skúša znova. Delfín pláva okolo, pošle Damonovi myšlienku: „Elenu som poslal na povalu, postavil som okolo nej ochranný múr, aby nevysielala energiu. Damon, vezmi dajaké maškrty, alkohol, bež za ňou a mne so Stefanom daj tri hodiny na splnenie úlohy. Vyhľadám ťa potom…“

Upír lieta po kuchyni, chystá hostinu pre princeznú: ovocie, keksíky, čokoládu, slané jednohubky, džús, pridá aj whisky, pre seba prihodí pohár chlorofylu a poďme za vtáčatkom.

O rám kuchynských dverí sa opiera Ericc, pozoruje tanec Damona, presne vie, čo sa chystá.
„Hej lover boy, mám návrh. Môžeš mi dať podnos pre Elenu s dobrotami a vymeniť sa so mnou?“ Ohromený Damon zastal, mozog spracúva ponuku, nie je schopný podať slušné vysvetlenie…

„Prihoď ešte jednu, dve vety a možno sa chytím… nechápem.“

„Vezmem tácku, idem za Elenou, zotrvám s ňou tri hodiny, ako nariadil Filip…“ Špitá Ericc.

„Technicky to zvládam, ale ja sa pýtam na dôvod. Prečo??“ Damon sa už oklepal.

„Chcem pomôcť priateľovi v núdzi, máš toho veľa, skáčeš naraz po troch cieľoch, chcem ťa odbremeniť…“

„Ericc, ako skáčem po troch naraz??“

„Strmhlav.“

„Takto sa nikam nedostaneme, hráš sa so slovíčkami! Nemám na to čas, ani náladu. Posledná možnosť, prečo?“ Damon už odchádza z kuchyne.

„Lebo teba volá Eunica a Stella, potrebujú prebrať detaily plánov s Démonom,“ chechce sa Ericc, berie Damonovi podnos a spokojne stúpa za Elenou. Damon len nervózne zavrčal, vydal sa smerom k veliteľke šíkov svetlých.

Ericc zaťukal na dvere povaly, vplával dnu, zdraví Elenu širokým úsmevom: „Nazdar, máme pre seba zopár hodín voľna. Spravíme si večierok…“

Zaslala: IVETKI