Buď mojou princeznou… (12)

Upozornení: Pre čitateľov od 15 rokov.

Anotácia: Príbeh nabitý láskou, nenávisťou, sexom, fantáziou i dobrodružstvom. Nové a nečakané bytosti sú hádzané z prekvapenia do prekvapenia rovnako ako hlavní hrdinovia. Tu si všetci musia život i smrť  zaslúžiť…

 

Pripíšme to na rováš obrovského stresu, čo otriasol Elenou za posledných pár hodín. No inak sa nedá dosť dobre ospravedlniť, jej terajšie počínanie. Opretá o strom, dvíha ruky, objíma Ericca, volá ho pohľadom k sebe, zvedavo čaká na pery reverzného upíra. Ericc si vyjasnil situáciu sám pred sebou – spýtal sa priamo, Elena súhlasí, tak jaké pak, co pak.

Zvyšok je čisto telesná záležitosť a keďže je život krátky a čuduj sa svete, aj takmer nesmrteľným upírom sa zdá, že je krátky, poďme si užiť. Ericc letmo bozkáva Elenu, dáva jej chvíľku na odpoveď a dočkal sa. Dievčinka rázne naznačuje ďalší priebeh, dominantne si pritiahne upíra k sebe, nalepí sa tesne k nemu, zatvára oči a divoko vyrazí po Ericcových perách.

„Hmm, ty si divoká, neposlušná mačička,“ posiela upír Elene myšlienku a priznáva, že sa mu to páči. Ruky Ericca majú novú skúsenosť, prisvojujú si  krivky Eleniných bokov, objavujú pevné prsia, cestujú späť na zadok, vháňajú Elenu hlbšie do Ericcovho náručia. Telá naplnené náhlou túžbou, pery v divokom tanci s jazykom, tep letí hore, dych sa rýchli…

„Ericc, môžeme doplávať až do prístavu, ale buď jemný, prosím…“ Elena sa zastavuje, čaká na odpoveď.

„Ty si kapitánka lode, ja len posádka, plne podriadená, rozkazuj…“ Usmieva sa Ericc.

Elena žmurkla, chápavý úsmev potvrdil dohodu a už sa vrhá po Ericcových a svojich nohaviciach, oslobodzuje telá od tkaniny. Milenka opretá o strom vábi Ericca k sebe, upíra netreba dvakrát pozývať. Zodvihol ju ako pierko, Elena si ovinula nohy okolo svalnatých bokov, strhla ho k sebe do náruče, nedočkavo sa vracia k perám. Ericc opätuje divoké bozky a manévruje rozkrokom k Elene, opatrne do nej vniká, drží ju stále zdvihnutú, otočka, oprie sa s ňou o strom. Pravidelné hojdanie bokov, tiché vzdychy, šialené tempo bozkov bičuje prudké roztúženie, Ericcove telo sa trasie rozkošou.

Elena podnecuje upíra v rýchlosti, šepká mu do ucha: „Plnou parou vpred námorník.“ S Ericcom sa točí svet, táto mladá dračica ho chce úplne poblázniť – ale plní príkaz kapitánky, rozvlní boky naplno a obaja plávajú po vlnách maximálnej rozkoše, vrchol sa blíži, Ericc skučí blahom, čaká na Elenu a spoločne vplávajú do cieľa. Vydráždené telá sa chvejú, Elena je zavesená v jeho náruči, Ericc si stále drží milenku, spustí sa s ňou na kolená a spoločne v objatí oddychujú, potrebujú načerpať nové sily.

„Teda, ty že si bol väznený a zničený? Sakra, aký si potom milenec, keď máš plnú formu? To padajú priehrady?“ Ohúrene žmúri Elena.

„Ďakujem, beriem to ako kompliment a dovoľ aby som vyjadril očarenie z tvojej osôbky a dravej mačičky v nej. Bola si skvelá a keď u teba zakotví zasa slabá chvíľka, som ti k dispozícii dňom a nocou. Nemusím to prizvukovať, ale z môjho pohľadu sa v lese nič nestalo, stretol som ťa a odprevadil domov. Elena, musíme do penziónu, budú ťa hľadať a odhadujem, že nechceš aby ťa niekto našiel polonahú v mojom rozkroku,“ úplne pragmaticky zhrnul situáciu.

„Díky si romantik. A druhé díky za ponuku, možno raz…“ Textil sa presúva na správne miesto, dve civilizované postavy kráčajú lesom, hlboko do hláv si uzamkli pikantné tajomstvo a život ide ďalej.

* * *

Už svitá, Stefan ošetruje Stellu i Damona, nosí nové drinky s chlorofylom, podchvíľou vybieha a hľadá Elenu. Keď ju konečne zočí, odľahne mu.

„Kde sa motáš, už som mal obavy.“

„Motám sa s Ericcom po lese, čistím si hlavu, naberám sily a teba ľúbim, poď sem,“ hopsne po Stefanovi, vybozkáva ho od ucha k uchu.

„Ako sa majú pacienti, idem mrknúť,“ vybieha za Stellou a Damonom. Obaja sú v posteli, každý otočený na inú stranu, naberajú sily. Elena tíško vpláva do izby. Nakloní sa nad Stellu, stretnú sa im oči, slová netreba, pohľad vraví všetko. Skláňa sa k Stelle, líce na líce a obe začínajú púšťať slzičky.

„A ja som od macochy? Aj ja chcem…“ Obracia sa Damon a pozoruje babský večierok.

„Dobre, posuň sa,“ Elena obišla posteľ, vtlačila Damona do stredu, líha si tesne vedľa neho, z druhej strany sa pritisla Stella.

„Ďakujem dámy, som poctený,“ skromne žmurká Damon.

„Ako sa máte maródi?“

Stella si pustila jazyk na špacír, vykladá a vykladá. Ale v zásade sa uzdravujú, len potrebujú veľa chlorofylu a slnka.

Stefan dodáva ďalšie poháre, Ericc prišiel za sestrou a posledný vplával delfín Filip.

„Moja milá spoločnosť, kritické chvíle sú asi za nami, máme tak dva tri dni na zotavenie a prípravu na odvetu,“ prozaicky uviedol.

„Filip, ja už nechcem žiadne boje, daj mier, prosím,“ unavene klipká Elena.

„A to teda nie, hajzel Démon nás bude stále terorizovať a my nič nepodnikneme?“ Zrúkol Ericc.

„Skoro spálil Stellu, uzdraví sa, ale jazvy jej ešte dlho zostanú. Tebe chcel viať dušu Elena, tá jeho zbastardelá favoritka ugrilovala Damona, ohrozoval takmer každého a my nič?“ Hecuje sa Ericc.

„Nóó, takto, s Démonom sa asi nedá veľmi bojovať, má takú moc a prostriedky, že je to zložité aj pre Matku Prírodu. Môžeš mu prekaziť čiastočné plány, odkloniť bitku, ale vojnu asi nevyhráme. Vzdáme sa?“ Hodnotí situáciu Filip.

„Opatrne na nás ideš Filip, ale sme tu samí inteligentní jedinci a nezabúdaj, že pôvodní reverzní majú tak 170 IQ. Kam nás to tlačíš a čo chceš povedať?“ Usmernil ho Damon.

„Bystrý dočasný reverzný upír si ty. Len toľko že za dva tri dni príde návšteva, ktorú som si dovolil pozvať do vášho domu a pokúsime sa s ňou niečo vydumať proti Démonovi. Zvolám bojovú poradu, prizveme aj Bonnie a dráčika Damonka. Do tej doby relaxujte, Ericc vám zariadi slnečné počasie,“ usmieva sa Filip.

* * *

Elena zmizla pod sprchu, Stefan za ňou.

„Už je lepšie láska?“ Opatrne začína.

„A vieš, že ani nie? A vieš, že keby si nebol žiarivý truľo, nemuselo to takto dopadnúť? A vieš, že…“

„Viem a chcem sa ti ospravedlniť, ostatným som sa už. Prepáč Elena, ľúbim ťa a konám nerozvážne. Pokúsim sa zmeniť. No a keď je reč o zmene, čo je to s Damonom, prečo stále pije chlorofyl? Ericc mi vysvetlil, že keď prestane, pomaly mu prevládne v tele jeho pôvodný gén a môže prejsť na krv. Prečo teda ostáva reverzný?“ Stefan skúma kachličky na podlahe a čaká.

Tak a teraz sa dievka predveď – ako mu povieš, že Damon chce byť aktívny upír-človečí samček, čo chodí čarovať s Elenou?

„Hmm, a prečo sa nespýtaš jeho?“ Elena získava cenný čas.

„Pýtal som sa, poslal ma do riti,“ holá pravda.

„Stefan, ja neviem, nerozprávali sme sa o tom, môžem sa len domnievať, že mu to vyhovuje, že nemusí zabíjať, kradnúť krv a ovplyvňovať svoje dobrovoľné darkyne. Nemám iné vysvetlenie,“ ale ako šikovne si vykorčuľovala Elenka.

„No, to môže byť. Takže, čo povieš na to, ak prejdem na reverzný mód aj ja?“ Stefan sa naklonil, hľadá odpoveď v jej očiach.

A kurva drát, ďalší samček čo sa bude chcieť páriť!!

„Stefan, to je tvoja vec, tvoja voľba, tvoje rozhodnutie a zodpovednosť. Čo si vyberieš, budem akceptovať,“ Elena začína mať pocit preplneného sexuálneho života.

* * *

Dvaja rekonvalescenti v posteli mlčia, Stella si kryje myšlienky, ale sonduje Damonovu hlavu.

„Čo to, čo to, chodíš na výzvedy ku mne? Po čom pátraš, Hviezdička?“ Damon sa včas ukryl za múr.

„Len či spíš,“ zle zaklamala.

„Zlatá moja, mimoriadne zle klameš, hľadáš niečo o Elene a to ma znepokojuje. Dávaj pravdu. Výstraha pre teba navrch, odkedy sa kŕmim zelinkami a dlho sa slním, som silnejší, lepší telepat, aj Sila stúpla.“ Uvádza veci na pravú mieru.

„Miláčik, stvoril si z Eleny ochrankyňu a Matka Príroda ju vyslala do medzipriestoru, chrániť nás. Počítaj s tým, že Elena môže byť povolaná kedykoľvek, kamkoľvek, Matka jej cestu spraví. My sme ako žoldnieri, stále v službe a nedá sa z nej vystúpiť. V jej prípade iba ak by sa stala dobrovoľne obyčajnou upírkou, okamžite by stratila priazeň Matky. Tak na to Damon mysli, keď ju budeš lámať na upírstvo,“ Stelle odľahlo, je to vonku.

„Buď pokojná, Elena kategoricky odmieta upírstvo a ja ju nasilu nestvorím. Ako sa máš, tvoja nálada nie je nič moc,“ Damon sa prevalil ku Stelle.

Popáleniny sa zahojili, jazvy na rukách a krku hovoria za všetko. Natiahol ruku a prechádza jej po jazvách. Stella sa striasla.

„Nie, nechaj, som zohavená na stovky rokov, zlomená a smutná.“ Stella púšťa slzičky.

„Tak mi povedz, ako ťa potešiť, chceš ma zasa vypiť?“ Doberá si upírku. Stella ho bacne.

„Nie, Damon neviem ti to povedať, zmieta mnou nepokoj, niečo tu nie je v poriadku, neviem zdroj, zatiaľ. Ale mohol by si mi vziať trošku krvi. Uľaví sa mi.“

„Ty nie si normálna, ešte nemáš sama dosť a ja ti mám brať? Nie, zabudni.“

„Len trošku, ale z krku štyri, päť hltov, Damon, nebuď pes. Potrebujem tvoju pohodu, keď sa kŕmiš, si kúzelný, napĺňaš ma úžasom a dlho mi to vydrží, aj vďaka spomienke na teba som prežila Démonov útok.“

„Nie, nemáš dosť, si slabá, za pár dní, možno. Ovplyvním ťa, ak sa nebudeš brániť, dodám ti sny a čo si povieš,“ neustupuje Damon.

„To je málo, nedokážeš ma tak silno ovplyvniť, potrebujem silný zážitok. Dobre, tak iný zážitok.“ Stella sa usmieva, stále si kryje myšlienky, v očiach ohníčky.

„Á, tento pohľad poznám, zasa na mňa niečo šiješ. Stella odkryla si mi už všetky tajomstvá dočasných reverzných?“ Damon prešiel do útoku.

„Hmm…“

„Hovorím dopredu nie, neviem čo chceš, ale nie!“ Damon vrtí záporne hlavou.

„To ma mrzí, tak si to budem musieť vynútiť, budem ťa vydierať, sám si si vybral,“ chechce sa do vankúša.

„Hviezdička, prečo mi to robíš, nechcem ti ublížiť a nenapijem sa z teba, aj keď ma budeš vydierať. Vyhodím ťa z baráku, dohovorené!“

„Krv si nechám všetku a teba poprosím o služby z iného súdka,“ Stella si hryzie spodnú peru.

Damon skúma oči, mimiku upírky a už sa asi začína orientovať. Stella sa mení na zvodnú sirénu, volá, vábi, pozýva Damona…

A do prdele, chlapče, čo teraz, Stella zjavne očakáva služby človečieho samčeka. No, toto si nedomyslel… pako, hňupe, budeš  verný Elene, či ako ďalej??

„Ou, Stella… a dá sa ešte vrátiť k bodu, napiť sa z teba?“ Neisto jachce Damon.

„Héééj, to ma fakt odmietneš? Čo máš pätnásť a ideály o vernosti? Si ma prekvapil a sklamal Damon. Rytier čistého srdca i mysle a jeho vyvolená je s jeho bratom. Aha pardon, to sa neráta, to je v rodine… si trkvas.“ Stella sa znechutene odvrátila.

„Prepáč, zaskočila si ma, vôbec som týmto smerom ešte nepremýšľal,“ snaží sa Damon.

Tiché zaklopanie na dvere, nazrela Elena: „Môžem? Mám problém a potrebujem pomoc od vás oboch.“ Elena skočila medzi čerstvo pohádaných upírov. Každému vzala ruku a posiela obom telepaticky myšlienky: „Stefan sa chce stať reverzným upírom. Sondoval, prečo sa Damon drží zeliniek. Potrebujem pomoc, je nechcem aby sa stal reverzný. Nech ostane na zvieracej krvi. Bojím sa, že nás počúva, preto telepatia.“

„Prečo nechceš aby sa stal reverzným, Elena?“ Stella vracia myšlienku.

„Pravdu? Hanbím sa to priznať, ja… nechcem aby mi robil… samčeka. Takto mi to viac vyhovuje, som sebecká sviňa, že?“ Damon vybuchol do smiechu, ale vytešuje sa z odhalenia, že Elena chce mať len jedného samčeka – alebo viacerých a nie Stefana. Aj to je dobré.

„Ako ti pomôcť Matka Predstavená?“ Vyprskol Damon. Elena sa po ňom vrhla, začala ho mlátiť. Damon ju rýchlo uväznil vo svojej náruči a obsypal bozkami.

„Stelluška, možno príde za tebou  bude chcieť premeniť, ale ty si slabá, tak sa vyhováraj ako dlho to pôjde,“ žobravým hláskom vrní Elena.

„Ok, to je pravda. A Ericc ho určite nepremení, to by ho musel Stefan prebiť, premôcť, tam to nehrozí. Vybavené, prinesieš nám ešte šťavu? Díky,“ Stella sľúbila a slovo dodrží.

Elena letí pre poháre, nájde Stefana v kuchyni, zamyslene hľadí do zelenej brečky pre reverzných.

„Chutnal si miláčik? Ja hej, ide mi z toho prevrátiť žalúdok. Odnesieš prosím Stelle a Damonovi poháre, ja tu spracem riady.“ Stefan robí kelnera a Elena letí za reverzným Ericcom. Vysvetľuje Stefanov zámer, prosí o pomoc.

„Samozrejme, že ho nepremením, budem si vytvárať sokov? Stačí mi Damon. Ale bude ťa to stáť jednu príjemnú dlhšiu chvíľku so mnou, príležitostne. Hej?“ Ericc je rozhodnosť sama.

„Nie, ty ho nepremeníš aj tak, Stella mi to povedala. Nenúť ma, dohoda je jasná, možno niekedy. Ericc nebuď zlý, prosím,“ bráni sa Elena.

„Prečo nemá byť zlý?“ Stefanova otázka letí salónom. Prekvapil oboch vinníkov. Ericc mlčí.

„Ehm… snažím sa Ericca prinútiť, aby mi šiel pomôcť zbierať pšeničnú trávu, ďatelinu a tak. Je to lenivé chlapisko. Idem sama,“ uhrala to tento raz.

„Keď si ma takto natrela pred Stefanom, tak idem,“ kapituluje Ericc.

„Idem s vami,“ pridáva sa Stefan.

* * *

Pohár zeleného nektáru rozvoniava izbou, Damon podáva jeden Stelle, druhý cucá sám.

Vážne rozhutuje o vernosti, Stefanovi, živote pred tým, keď iba sal krv.

Vyvrcholenie obyčajného upíra bola krv, pitie, estetický pôžitok. Robil to neustále a to mu ako nevera nepripadalo, ale samčie služby…

„Šedá mozgová kôra dostáva zabrať, že? Tak už si si dostatočne ospravedlnil neveru s druhom v zbroji? Damon ja som druh v zbroji aj s tebou, aj s Elenou. Stále smutná, miláčik a čakám. Odmietol si ma, to bolí Damon.“ Hučí do neho ako sova do hodín.

„Schovaj jazyk za zuby a mlč chvíľu.“ Damon stojí pri okne, trojica vychádza z penziónu, koše pripravené na zber. Ale veď zo mňa neubudne, stále budem dosť vitálny pre Elenu a keď by sa čosi zmenilo, vyriešime neskôr.

„Ďakujem Damon, prečítala som si…“ Stella si čechrá pierka, vyhrala a to ona rada.

„Budem platená pracovná sila? Ako si to predstavuješ? Som v tomto obore nový.“ Damon sa hrá na gigola.

„Zlatko, si to stále ty, ten bývalý prudký, výbušný kus samca s veľkým egom a krotký znalec, estét, tak sa nezhovaďuj neprimeraným porovnávaním. Keď máš nejasnosti, neistotu porozprávaj sa so mnou, vyriešime, či nie.“

Chlácholí ho Stella, ako mladú pannu.

„Zasa trefa do čierneho. Stella nie som si istý, či to chcem, alebo dokážem,“ neistota trčí z upíra na tri metre.

„Dobre, systém pokus, omyl. Ale od okna kde stojíš, to nezistíme. Poď ku mne a ak nie teraz, prispôsobím sa. Bez obáv Damon, fyzického zlyhania sa báť nemusíš, máš v sebe môj vírus reverzného upíra a ten je maximálne silný. Je to len v tvojej hlave…“ Tíško vysvetľuje Stella, hádže očkom po upírovi, zvádza pohľadom, pomáha si telom, ale skrýva jazvy. Damon váha, Elena mu vyskakuje pred očami.

Upír vybieha z izby, letí do salónu, drapne plnú fľašku whisky a je späť.

„Sorry, asi sa budem musieť opiť,“ sadá si na posteľ, pije rovno z fľaše a plnými dúškami.

Stella vyskočí, vytrhne mu fľašu, kontrola obsahu – tak tretinu vydrúlil.

„Damonušík, žiadne násilie, chceš sa priotráviť?“ Upírka stavia fľašu na zem, zatvára dvere, zamkne. Líha si vedľa upíra, cíti jeho nepokoj, neistotu, nervozitu.

„Damon len poď ku mne, nič od teba nečakám, vlastne hej, môžem sa ešte trošku napiť z teba?“ Damon súhlasí, Stella mu rozopne košeľu, pohladí krk, upír napne svaly nepokojom. Stella sa rozhoduje rýchlo, musí Damona ovplyvniť na najvyššiu možnú mieru. Mierny, priateľský úsmev, priamy pohľad do očí, viečka sa privierajú vláčne.

„Damon, uvoľni sa, nervozitu a stres vytesníme, len pozitívna energia bude poletovať okolo. Si môj chlapček, ľúbim ťa, vieš to. Dovolil si mi napiť sa, ďakujem, keď budeš chcieť, môžeš si vziať trošku mojej krvi a potom uvidíme. Pokoj upírča,“ preruší kontakt, znovu pohladí krk Damona, ten už leží pokojne, odovzdane, mierne posunie hlavu bokom.

Stella sa skláňa, dáva si záležať na pomalých pohyboch, bruškami prstov masíruje kožu okolo žíl, Damon priviera očí, je mu to príjemné. Stella potichučky priloží pery na žily, rezákom vytvorí len maličkú dierku, krv sa tlačí po kvapkách, upírka si naberá jednotlivé kvapôčky na jazyk, olizuje ranu, hýčka Damona. Ranka sa uzavrie, Stella naďalej masíruje krk, drobné bozky presúva na tvár, krúži po lícach, priberá pery – len ľahúčko. Damon otvorí oči, pohľady zavadia o seba.

„Keď chceš, môžeš sa zo mňa napiť, Damon, už máš svoju vôľu,“ končí Stella ovplyvnenie. Damon leží, prechádza rukami po tvári upírky, lemuje krk, narazí na jazvy, galantne ich obíde, brázdi ramenami: „Ľahni si na mňa Stella, nenapijem sa z teba, si slabá.“ Stella sa presúva celým telom na Damona, usmieva sa, ako len vládze vlieva do Damona uvoľnenosť. Upír zamestnal ruky dlhou trasou, ramená, chrbát, boky, zadok, trasu opakuje dva, tri krát.

„Ako sa cítiš Stella, si schopná prijať samčeka, zvládneš to?“

„Áno a teším sa, moje rozochvenie rastie Damon, vychutnávam si pohľad na teba, si majstrovské dielo prírody, plný zmyselnosti, dokonale vyvážený pomer pokory a dominancie, myslím, že sa ktosi pomýlil vo výpočtoch a omylom ťa zaradil na zem. Ty si nadpozemsky krásny anjel,“ vyznáva sa Stella a cíti ako to pomáha, Damonom prúdia prvé vlnky rozkoše.

„Viem čo robíš Stella, tiež som to kedysi praktizoval, rozmaznávaš telo aj dušu, zaberá to, Hviezdička. Tak si pripravená, pýtam sa, lebo nie som si istý či ti neublížim. Rozmýšľaj, ale rýchlo Stella,“ šepká.

Damon sa otáča bokom, kladie milenku na chrbát, bozkáva pery a čaká na pokyn. Stella prikývne, upír uvoľňuje šaty, rozhliada  sa po izbe, do oka mu padol zvýšený pracovný stôl, usmeje sa: „Cestujeme Hviezdička, dovolíš.“ Damon dvíha Stellu z postele, berie vankúš, presun ku stolu, na vankúš posadí prekvapenú Stellu. Milenka sa maškrtne usmeje, drobná úprava polohy, Damon stojí pred Stellou, hlavy majú takmer v rovnakej výške – šikovný majster tesár, čo vymyslel tento stôl, presná výška. V Damonovi spokojnosťou pradie čierny panter.

Hlboký nádych a samček začína plniť zadanú úlohu. Stella uväznila Damona nohami zakliesnenými vzadu na jeho stehnách. Damon spustil novú výpravu rúk, spomína na objavené ramená, prsia, tam sa výprava zdrží podrobným skúmaním exponátov, ale Damon už ženie ruky k bokom a do cieľa. Kotvia na líčkach zadku, prisunie si Stellu aj s vankúšom k rozkroku, opatrne, pomaličky vchádza do nej, bojí sa poranení. Starostlivo sleduje Stellu, ako reaguje, číha na záchvev bolesti: „Cítiš sa pohodlne?“

„Áno, je to dokonalé, ďakujem, pokračuj prosím.“ Upírka zvláda samčeka a dokonca veľmi dobre. Sama udáva pokyny, riadi Damona. Ten uistený, že nenapácha žiadne škody, vracia sa k vlastnému rozochveniu, rozohráva nové kolo bozkov, ciest rúk okolo jej tela, pridáva kolísanie v bokoch. Upír sa silou vôle núti prežívať vrcholné vzrušenie na dvesto percent, získava koncentrovaný pocit šťastia, maximálnej pohody, uvoľnenia a okamžite to presúva do mysle Stelly, ktorá čaká na silné, pozitívne zážitky Damona. Tichom izby sa šíri tlmený ston, Stella dusí Damona v objatí, beh na dlhú trať sa blíži ku koncu, upír galantne čaká, cieľom prebiehajú spoločne. Stella dojatá, ale stále slabá zloží hlavu na Damonovu hruď.

„Ďakujem za nasýtený pocit blaha. Stoj tu ešte chvíľku, musím si oddýchnuť, láska.“

Damonovi sa trasie celé telo, fyzicky sa vyšťavil, predsa pred pár hodinami takmer zomrel. Dostal zabrať aj po psychickej stránke, presúvať také množstvo pocitov stojí veľa energie a technicky vzato, prvý raz podviedol Elenu. Pridržiava Stellu na hrudi, oblieva ho pocit nevoľnosti, musí sa zachytiť stola, pridružuje sa fyzická bolesť, pritláča si Stellu k sebe, dusí výkrik bolesti, plytko dýcha, napne sa a vystrelia mu krídla vozvysok. Preľaknutý Damon treští očami na Stellu… nechápe, on si predsa krídla ovláda sám a bezchybne.

Stella sa díva na Damonove perute, celé uhľovo čierne, len konce sú belostné, vykríkne: „Ďakujem Matka Príroda, ty si vedela, že si to zaslúži, ďakujem…“

Upírka unavene spočinie v jeho náručí a začne usedavo plakať.

„Stella, čo si zasa na mňa ušila, ja sa snažím a ty stále podrážaš. Čo je to tento krát.“ Už sa ani nesnaží byť milý. Odovzdane stojí.

„Miláčik, stojíš tu s vystretými krídlami, dovidíš si na konce perutí, sú biele.“ Damon sa strhol, obzerá sa hore a skutočne, končeky všetkých pierok sú snehobiele.

„Prečo, čo to znamená…Stella…“ Bojí sa domyslieť Damon.

„Matka Príroda ťa vyznamenala, pasovala ťa za ochrancu reverzných upírov. Tým, že si sa dočasne vzdal zabíjania, pitia ľudskej krvi a vlastne si dobrovoľne prešiel na stranu nás svetlých, si odmenený Matkou. Ďakujem ti Damon, že si sa dal presvedčiť na samčeka. Mohla som ťa teda stvoriť ochrancom reverzných upírov. A nezabúdaj, stal si sa žoldnierom Matky Prírody, si stále v službe, môže ťa kedykoľvek povolať do boja a ty musíš ísť! Pomôž mi do postele, padám dole nosom.“

Damon len unavene prikývol, zložil krídla pomohol Stelle, sám ešte odomkol dvere, zrútil sa vedľa Stelly a okamžite zaspali obaja.

Delfín Filip, starodávny pútnik Zemou sa spokojne usmieva, všetko počul. Smrťku som pozval na návštevu, plány zatiaľ vychádzajú, máme z Eleny ochrankyňu Matky Prírody, z Damona ochrancu reverzných upírov Matky Prírody. Dvojitá ochrana nikdy nie je na škodu v boji s Démonom…

Zaslala: IVETKI