Buď mojou princeznou… (11)

Upozornení: Pre čitateľov od 15 rokov.

Anotácia: Príbeh nabitý láskou, nenávisťou, sexom, fantáziou i dobrodružstvom. Nové a nečakané bytosti sú hádzané z prekvapenia do prekvapenia rovnako ako hlavní hrdinovia. Tu si všetci musia život i smrť  zaslúžiť…

 

Posledné dni dráčika neplynuli ružovo. Z podvedomia sa drali obavy, nervozita narastala každým dňom. Lenže dôvod nebol zrejmý, až v túto noc sa dráčikovi zjavil delfín Filip vo sne a požadoval Elenu. Dôrazne žiadal o Elenu. Dračie nožičky skopli vankúše z postele, Damonko sa strhol.

. . .

Damon ženie auto tmavými ulicami mestečka, Elena sa drží sedadla ako kliešť, strach s ňou lomcuje, hryzie si do jazyka, aby nekričala. Potrebuje sa dostať čím skôr k Bonnie a Damon plní len jej príkazy. Konečne posledná záludná zákruta, auto kvíli, vybieha na trávu, zastavuje.

„Rýchlo Damon,“ vybiehajú ku dverám. Buchot, zvonček, dlhé minúty čakania.

Prichádza otvoriť dráčik: „Elena musím ti niečo povedať, snívalo sa mi o Filipovi! On ťa volá Elena, súrne!“

„Damonko, super ušetril si mi kopec času s hľadaním Stelly, Ericca a možno aj Stefana.“

Bonnie vbieha do izby. „Čo vám je všetkým? Stádo splašených buvolov je tichšie ako vy!“

„Ahoj Bonnie, prepáč, ale potrebujeme pomoc! Včera v noci Katarína zrejme čosi vyviedla s Démonom, zmizla Stella, Ericc aj Stefan! Potrebujem sa dostať do brány, do medzipriestoru, rýchlo! Volá ma Stella a už nemá veľa času. Damonko mi teraz povedal, že aj Filip ma potrebuje. Bonnie sviečky, rýchlo!“ Huláka  Elena. Bonnie je zdesená, dráčik nervózny.

„Ako si to predstavuješ Elena? Ideš zasa do pekla a my čo? Aký máš plán? Teda máš?“ Vyzvedá dráčik.

„Plán je ísť zachrániť troch nevinných. Potom sa uvidí.“

„Ja idem s Elenou dráčik a ty zostaň s Bonnie, keď by bolo čosi treba pomôcť, či chrániť ju,“ rozhodol Damon. Bonnie chystá sviečky, zapaľuje. Elena s Damonom vstupujú ruka v ruke do štvorca tvoreného štyrmi zapálenými sviečkami. Bonnie šomre kúzla, brána sa otvára, upír s dievčinou sa opäť nedobrovoľne presúvajú do medzipriestoru, na územie Démona.

◊ ● ◊

Prvý  námestník pána pekiel, ako sa sám tituluje, Démon si medlí ruky. Katarína mu výrazne pomohla pri odchyte reverzných súrodencov Stelly a Ericca. Už veľmi dávno popudzovali Démona. Obaja sú reverzní upíri, teda sú svetlí, slúžia matke prírode a čo je najhoršie, špicľujú Démona. Stellu sa mu už raz podarilo takmer zabiť. No zabiť, hodil ju do väzenia, nech tam dokoná, ale kto prišiel, kto? Elena, sakra, už druhý raz ho obabrala. Nehľaď späť Démon, pozeraj vpred – súrodenci sú tu, zavretí v tme, bez rastlín, dlho už nevydržia. Len to ututlať pred matkou prírodou. Aha, ešte malý zádrhel, Stefan. Čo s ním? To nechám teraz tak, čas ukáže.

. . .

Hernajs, dievča ty to snáď nestihneš. Hnevá sa delfín Filip. Do prdele, Démon to tento raz prehnal. Uväznil reverzných a keby len ich dvoch. Už sa mu podarilo zhromaždiť vo väznici desať ďalších. Podvraťácky hajzel, on vie, že reverzní sú nesmrteľní, môžu umrieť len sťatím hlavy, otravou krvi, alebo upálením pekelným ohňom. Zrejme ho chce použiť, ten kuní ksicht!! Elena rušaj!! Zúfa si Filip.

Dve telá v tesnom objatí preletia bránou, seknú sebou do prachu. Otrasený Damon vstáva, dvíha Elenu, tá si praštila hlavu, nevládze stáť.

„Hej, bolí to, motá sa ti hlava, Elena?“ Upír starostlivo obzerá pacienta. Elene visí hlava nabok, nevoľnosť a prudká bolesť hlavy dominuje. Oči zavreté, telo neposlúcha.

„Princezná, počuješ…“ Vkráda sa mu strach do srdca.

„Áno, Damon, len ma nechaj ležať, je mi zle. Daj mi minútku…“ Elena stráca vedomie, bezvládne klesla na zem. Damon zúri, vysiela telepaticky volanie o pomoc, Silou hľadá Filipa.

. . .

Asi v najtmavšom kúte väzenia sedia ticho Stella s Ericcom. Stefana zavreli spolu s nimi, keď už sa tam pridružil, ako obtiažny hmyz. Stefan si stále dookola prehráva v hlave, aký je úbožiak a hlúpy žiarlivec, pretože sa sem dostali len kvôli jeho sprostosti.

„Stella prepáč mi, mrzí ma čo som vykonal. Som kretén, keby som nedoviedol Katarínu do penziónu, tak by sme…“ Nedohovoril.

„Kašli na to Stefan, keby bolo keby, boli by sme v nebi. Chytila by ťa inak. Si žiarlivý, majetnícky blb. Spokojný? Uzavrime kapitolu samoobviňovania,“ ticho vraví ranená Stella. Démon ju sčasti spálil pekelným ohňom.

„Neuzavrieme, ešte ho zmlátim debila krátkozrakého!“ Ručí Ericc, ten je dvojnásobne nasraný, dvíha sa k boju.

„Ericc poď ku mne…“ Volá ho sestra, chytá za ruku.

„Tu zostaň, nemláť sa teraz, potrebujem ťa tu,“ bolestivo kňučí upírka.

„Volám Elenu stále dookola, možno ma začuje a pomôže nám. Sme tu zastrčení v zabudnutí a ďaleko. Ericc, daj mi ruku, chvíľku si oddýchnem.“  Stefan chodí hore dolu ako tiger v klietke, zúri a zúri, nevie ako pomôcť. Hnusný tmavý kút na konci sveta, žiadna živá ani mŕtva duša, len traja upíri za chvíľu zatrepú rezákmi.

. . .

Filip sonduje, vysiela myšlienky, hľadá, už začína strácať nádej, alebo že by… Sústredene zbiera vnemy. Hej, dačo sa tu deje. Vypláva prudko, vnemy silnejú – no áno, to je Damon, tak predsa! Vysielajú si myšlienky, Filip trieli, čo môže.

„Damon, čo sa stalo?“ Skláňa sa nad Elenou v bezvedomí.

„Prirútili sme sa bránou ako dva balvany a Elena si praštila hlavu, rozprávala, ale teraz je už chvíľu v bezvedomí.“ Znepokojene posúva info Damon. Delfín priplával nad Elenu, číta jej myšlienky, pocity.

„Damon, chyť Elenu na ruku a čelo, rýchlo, má veľké bolesti. Sústreď sa na ňu. Ja bolesti presuniem na teba a pokúsim sa pomôcť!“ Autoritatívne nariaďuje Filip. Damon bez zaváhania berie ruku, druhú kladie na čelo Eleny – prikývne, čaká. Filip sa fixuje na dievčinu, prelieva bolesť do Damona; upír vydrží dosť veľa, ale takúto ostrú bolesť nečakal. Chúďa vtáčatko, trpela ako kôň. Damonovi sa kriví tvár bolesťou, plytko dýcha, drží. Filip cíti Eleninu úľavu, pomáha jej telu sa zmobilizovať. Elena prichádza k sebe, otvára oči. Filip je spokojný, dobre to dopadne.

„Ahoj Elena, už je lepšie, cítim to. Môžeš sedieť?“ Vyzvedá delfín.

„Ahoj delfínik, dráčik mi odovzdal odkaz. Filipko, je tu Stella, volá o pomoc. A Ericc a Stefan?“ Sype slová Elena a až teraz si všimla Damona, bledého, strnulého.

„Čo je Damon?“

„Nič princezná, hlavne, že ti je lepšie, ja sa dám do poriadku,“ prerývane sipí upír.

„Áno Elena, Damon sa sám uzdraví. Presunul som na neho tvoje bolesti, mala si krvácanie do hlavy, teba by to zabilo za chvíľu, upír sa sám vyhojí. Bez obáv. Elena treba zachrániť súrodencov a je tam aj Stefan. Sú väznení Démonom, ale Stella je popálená pekelným ohňom a zomiera. Objavil som ich náhodou. Stella ťa volala, ja som to zachytil. Odvediem vás do blízkosti väzníc, ale ja ďalej nemôžem, som tunajší, vzbudil by som podozrenie. Vy sa tam dostanete bez obáv. Zistíte situáciu, dohodneme sa ako ďalej. Môžeme ísť Damon?“ Upír sa snaží urýchľovať proces liečenia – má stále bolesti, no presun zvláda.

„Ponáhľajme sa,“ Damon berie Elenu do náručia a svižnou, upírskou rýchlosťou trieli za Filipom.

. . .

„Stella, vydrž prosím, určite nás nájdu. Stelluška, buď so mnou,“ Ericc zúfalo prosí sestru.

„Nemám dosť síl na uzdravenie, Ericc, potrebujem chlorofyl… neboj, už sa dlho nebudem trápiť,“ tichšie a tichšie znie Stella.

„Tak si vezmi moju krv, Stella, môžeš.“

„Nie, ty sám máš málo, nechaj tak, len buď so mnou…“

. . .

Záchranári sú už blízko. Filip vysvetľuje, že cudzích si strážcovia nevšímajú, ani sa neukážu.

Elena drapla Damona za ruku a už mažú k múrom. Motkajú sa okolo ako turisti, nikde nikto, vchody otvorené. Damon cíti Stefana, Ericca, ale Stellu takmer nie. Rozbehnú sa do tmavých priestorov. Damon sa presne orientuje, nachádza správny smer, posiela Ericcovi myšlienky, oznamuje príchod, plán. Za pár chvíľ sú pri nich.

„Ticho všetci, kryte si myšlienky!“ Nariaďuje Damon, očami sa pýta Stefana, čo je Stelle. Pantomíma funguje, Pištík vysvetľuje, že Démon popálil pekelným ohňom Stellu zámerne a krvilačne. Obzerajú mohutné dvere – ako dostať väzňov von.

„Tak ako ty s dráčikom, keď sme našli Stellu, ja strieľam oheň do pántov, vy lomcujete dverami, ste traja…“ Navrhuje Elena.

Plán odsúhlasený, už len vykonať. Elena sa plne sústredí, ohnivá guľa v rukách rastie, smer pánty – páľ. Rana ako z dela, traja upíri zaberajú naplno, ústup, druhá rana, páčenie, ústup posledná rana, pomoc šiestich rúk a sloboda volá.

Ericc dvíha Stellu do náručia, päť postavičiek sa snaží zdrhnúť. Strážcovia sa síce nezaujímajú o turistov – cudzincov, ale hluchí nie sú. Rachot vyvolal poplach. Postavičky sú už za bránami väzníc, ale strážcovia sa nevzdávajú, naháňačka pokračuje; to sa už aj Filip presúva oproti postavičkám. Strážcovia sú blízko za piatimi utečencami.

Elena skríkne: „Všetci stojte, okamžite!“ Ericc vliekol Stellu, Damon mu pomáhal, Stefan pridržiaval Elenu. Teraz na povel zastali, otázniky v očiach. Strážcovia sa rútia rovno na nich. Elena sa vystrela, nadýchla a pokojným hlasom prehovorila: „Som ochrankyňa matky prírody.“

Belostné krídla jej vystrelili do výšky, roztiahla ruky a vytvorila nad piatimi postavičkami ochrannú pologuľu. Strážcovia natešení, že zajatci zazmätkovali, pridali do behu a vrážajú jeden za druhým do pologule. Elena sa nepohla ani o milimeter, stojí pevne, pokojne, vidí delfína máva mu, pozýva ho do polkruhu. Filipko vplával dnu. Stráže skúšajú preraziť bublinu, márne.

„Filip, prosím o teleport do penziónu a prosím poď s nami,“ Elena vyrovnane stojí, krídla ako nedobitná pevnosť a jej prosbe je vyhovené. Delfín sa uklonil, požiadal matku prírodu o pomoc. Brána sa otvára, utečenci smerujú preč.

 

◊ ● ◊

 

Klbko tiel sa váľa na nočnej lúke, tráva mokrá od rosy.

„Stella, vydrž ešte chvíľočku, už ti dáme napiť, prosím!“ Hlasno vzlyká Ericc.

„Čo je Stella, máš málo krvi? Vezmi si moju, rýchlo!“ Damon skáče ku Stelle. Ericc ho zastaví.

„Chceš ju zabiť, otráviš ju, už aj tak nemá silu na uzdravenie!“

„Som dočasne reverzný, nepijem ľudskú krv, od kedy som spoznal Stellu, mám  dosť reverznej krvi a navyše som plný chlorofylu. Stella, rozmýšľaj, môžeš moju krv?“ Súri ju Damon. Stella slabo prikývne.

Damon zrúkne: „Stefan, otvor mi žilu na krku, rýchlo, ale nepi to, bude ti zle z chlorofylu!“ Stefan s veľkým počudovaním poslúcha, skloní sa k bratovmu krku, prekusne žilu, krv sa valí von. Damon prudko stočí Stellu ku svojej krvácajúcej rane, pritisne sa k jej perám. Stella bezvládne leží v jeho náručí, ústa sa plnia krvou, hltá opatrne. Všetci okolo meravo stoja. Elena sa oklepe prvá.

„Stefan, rýchlo domov, robiť chlorofylové bomby pre Stellu, Ericca a Damona. Kmitajme!!

Ericc zmizol tiež. Damon kľačí v mokrej tráve, Stella ešte stále pije, Filip opodiaľ sleduje zápas so smrťou. Damon ponúka svoj život na život Stelly – a smrť sa chvíľku rozhoduje. Koho si vyberie dnes?

Stella cíti úľavu, dosť dlho sa kŕmi na Damonovi a jej záchranca drží, trpezlivo ju zviera v náručí, tíško sa jej prihovára: „Hviezdička moja, zostaň so mnou, vezmi si koľko treba, len ma neopúšťaj. Vieš, že ťa ľúbim, zotavíš sa a môžeš ma hoci aj mlátiť. Vydržím, len ma neopúšťaj, Hviezdička…“ Damonovi sa už začína motať hlava, povoľuje silné zovretie, Stella mu klesá z rúk.

Filip sa rozpráva so Smrťkou: „Vitaj, sestrička, dnes padol los na Damona? Mrzí ma to, mal som ho rád, bol búrlivý, ale s chrabrým srdcom, slovo dodržal vždy! Sestrička, spravme dohodu, navrhni za akú cenu si ochotná dnes ich nechať na žive oboch. Alebo ja mám návrh. Svitá nám krásny slnečný deň, sestrička, ty si tisícky rokov sama. Môžem ťa pozvať na návštevu do penziónu rodiny Salvatore, na ako dlho budeš chcieť? Myslím tým, že počas tvojej návštevy u nich nikto nepríde o život a ty si spravíš dovolenku, pobudneš v kruhu priateľov. Čo na to vravíš sestrička?“

Filip sa spokojne usmieva, vníma Elenu a Stefana s nápojmi a cíti záchranu.

Smrťka súhlasila.

„Ďakujem ti sestrička, si veľkodušná a rád sa s tebou opäť stretnem. Ponáhľaj sa k nám.“

Filip sa pohol smerom k penziónu a triaška ním lomcovala – dnes to bolo o chlp, nabudúce ju už nemusí obmäkčiť.

Damon stečený z krvi leží pri Stelle, svet sa mu točí, ustupuje, tmavne a čaká na smrť. Nebolí to zatiaľ tak snáď sa spriatelíme so Smrťkou – už dávno som zvedavý akú nosí konfekciu. Musí to byť distingvovaná dáma, spôsobná. Prieberčivá nebude – berie všetkých, je spravodlivá. Nedá sa ukecať. Damon zatvára oči, Stella niečo rozpráva, ale nerozumie a už ani nechce. Odchádza, milovaný Elenou, naplnený jej láskou. Toľko o ňu stál a sníval o nej, až sa mu sny vyplnili, tak načo tu bude ďalej. Ha, ha Stefan, konečne budeš mať pokoj odo mňa, nebudem ti behať za samičkami a počkať, nie to ty si mi vzal Katarínu aj Elenu. Hmm, Katarínu si nechaj, zradnú, brr. No a necháš si aj Elenu, to ja odchádzam… ale čarovala nádherne, neskutočne.

Pre jej čary sa oplatilo nežiť – v mojom prípade. Táto bilancia môjho mŕtveho života mi príde existenciálne náročná. Upír asi nemá bilancovať, sú to len samé mínusy. Nie Damon nemáš pravdu – ty si mal aj plus: Elenu a drobný zanedbateľný plusík bol aj braček, hajzel jeden.

Bolo tu fajn na svete, kam to teraz mierim, čo bude zo mňa v iných dimenziách a bude niečo???

Elena beží o život, chlorofylové nápoje zmixované, už len nájsť Damona a Stellu. Bože, utekám dobrým smerom? Stefan je rýchlejší, hľadá miesto, kde nechali dvojicu v tráve. Zazrela Stefana, mení smer a dokonca sa v popredí rysujú postavy na zemi. Damon leží bez pohnutia, Stella sa malátne snaží posadiť. Drží Damona za košeľu, trasie s ním a kričí: „Damon, nie, nerob to, nevzdávaj to, Elena ponáhľaj sa, Elena!!“

Dievčinka dobehla, Stefan už dvíha Damona.

„Damon počuješ ma, tu máš napi sa, Damon!!“ žiadna známka pohybu. Elena sa napriahne, Damonovi vlepí riadnu facku a ešte jednu z druhej strany.

Damon úpenlivo rozmýšľa o neznámych dimenziách. Hmm, bude tam fajn, nájdem spoločnosť, možno dáku peknú slečnu, alebo inú formu života, vyžadujúcu doprovod, zoznámi ma s tamojším tichým prostredím, žiadne hulákanie a snáď ani žiadne šarvátky a bitky… bitky… aúú a už som dostal kres papuľu aj dvakrát a ticho tu tiež nie je, vreštia moje meno…?

Damon sa preberá v hlbokého bezvedomia. Pohne sa, zaskučí, snaží sa otvoriť oči. Elene tŕpnu ruky po riadnych fackách, skočí po Damonovi, vytrhne ho Stefanovi z náručia, sama si sadá, dvíha Damona a pokúša sa mu naliať nápoj do úst.

„Damon, napi sa, prosím, trošku, počuješ ma? No tak chlapček môj, to som ja Elena, štipku, jeden hlt, prosím, Damon!“ Elena burcuje zvyšky života v upírovi a darí sa jej. Damon prichádza k sebe, zvládol malý hlt šťavy, skúša druhý.

„Ešte, nevzdávaj to, upírča, Elena ťa prosí, Damon… budem ťa mať rada, len sa napi… Zlatko, hej ak máš dáke sny, vyplníme ich, len zostaň so mnou… Damon, neser ma, lebo budem po tebe strieľať oheň!“

„Nie…“ Zaskučal Damon. Leží natiahnutý, hlavu v Eleninom klíne, cucá chlorofyl po dúškoch. Motanicu má parádnu, ako keby vypil sud whisky… Stefan riadne zaskočený Eleninou reakciou stojí, nič nevraví. Stella sa plazí k Damonovi.

„Zlatko moje, ja som ťa skoro zabila! Prepáč mi to, prosím, prosím!“ Plače.

„Hviezdička, žiješ, to je skvelé, neplač. Pozveš ma ešte na zelený pohárik a sme si kvit,“ slabo špitá Damon.

„Áno, áno, dáme si pohárik, len mi neumieraj, Damon…“ Stella prepukla v hysterický plač. Elena hľadá Stefana: „Tak snáď jej pomôžeš, nie? Či tam budeš stáť až do rána? Môžeš ju vziať do penziónu a vrátiť sa pre brata? Ďakujem!“ Podráždene hafá Elena. Stefan dvíha Stellu do náručia, odchádza za Filipom domov.

Elena pohládza Damona po vlasoch, pridŕža pohár, núti ho piť.

„Rytier, skoro mi puklo srdce. Ty si sa vzdal, odchádzal si odo mňa. Damon, to strašne bolí, až teraz cítim naplno ako ťa ľúbim, keď som ťa skoro stratila. Prečo si ma chcel opustiť, Damon, prečo??“ Plače Elena, slzy rozlieva.

„Prepáč, princezná, myslel som iba na seba, bol tam mier, ticho, žiadna bolesť, problémy… prepáč, neuvedomil som si, že ťa takto raním. Neboj, ja som zlá zelina, ja tak skoro nevyhyniem…“ Šepká unavený.

„Láska moja, už som o toľko prišla v živote, nechcem aj teba stratiť. Tajomný cudzinec, prosím, zostaň mi po boku, prosím. Mám tak málo radosti, tvojim odchodom sa rozbijem na tisícky kúskov, kus mňa odumrie, Damon, chcela som zakričať, že sa stanem upírom, ak tu zostaneš, ale už sa mi to nezdá správne. Prepáč to nemôžem, láska,“ vzlyká Elena.

„Vtáčatko, takéto rozhodnutie sa asi nerobí v krajných situáciách, alebo možno práve v nich. Nechaj to tak, blíži sa Stefan. Ľúbim ťa a som šťastný, že som tu. Aj keď prečo mi brnia líca?“

„Pretože som ti vrazila také dve facky, až som sa prehla, boha tvojho skapatého! Nasral si ma, upírča a keď sa vystrábiš, ešte ťa strieskam a ty už budeš vedieť za čo!!“ Kričí Elena a vyplavuje adrenalín z krvi. Stefan sa priblížil.

„Poď sem Stefan, daj mi pusu a prepáč, že som kričala, ale v tejto posranej upírčej rodine stále treba kohosi zachraňovať a ťahať hrobárovi z lopaty. Tu máš zober si brata, lebo už mám toho dosť.“ Vstáva, Stefan pomáha Damonovi domov.

Elena smeruje do lesa, chce byť sama, chce ísť na koniec sveta, tam sa stretnúť s mŕtvymi rodičmi, chce byť o päť rokov mladšia a chce si užívať rodinu akú poznala pred tragédiou. Elena uteká lesom, plače, kričí a beží preč.

. . .

Reverzný upír Ericc sa motá lesom, väzenie ho deprimovalo, musí sa vylietať, nasýtiť slobody. Damon sa snáď postará o Stellu. Presúva sa svižne lesom a narazí na divné zvuky, skôr vzlyky. Za stromom cíti Elenu. Uvedomí si, ako to na ňu všetko padá, rodina, boj bratov, úklady o jej život, dušu, súboje. Aj tak je silná a nie je to obyčajný človek, má dary navyše. Pristúpil k Elene.

„Našiel som kôpku nešťastia o strom opretú. Môžem si prisadnúť, či sa prioprieť?“ Pokus o žart.

„Och Ericc, slabá chvíľka, aj to musí byť. Chcela som utiecť. Niečo ma zastavilo a snažím sa prísť na to čo,“ otvorene vykladá.

„Nemusíš nič hovoriť Elenka, som telepat. Budeme mlčať a aj tak sa porozprávame. Mám návrh. Môžeme isť do penziónu a môžem ťa tam odniesť na rukách,“ pousmial sa reverzný upír.

„Len teraz si vyšiel z basy a už chceš posilňovať? Dobre, vážim dosť, si to rozmyslíš po pár metroch,“ vracia úsmev Elena.

„Never tomu, teba by som nosil Elena aj do skončenia svetov,“ nesmelo podotkol Ericc.

„Počkaj, čo sa mi tu snažíš povedať? Je to to čo si myslím?“ Prekvapene pozerá Elena.

„Áno. Máš málo nápadníkov, tak sa pridávam a staviam do radu.“

„Krásne vyznanie lásky, ďakujem. Ericc, čo ti môžem poskytnúť, ty si reverzný upír, krv nemôžeš.“

„Teda ideš na vec rýchlo. Som reverzný, svetlý upír, denný tvor. Pokiaľ myslíš fyzicky, tak som schopný sa milovať ako človek, ako teraz tvoj Damon. A viem, že sa mu to už podarilo. Takže sex ako človek, pokiaľ psychicky, tak plnohodnotný duševný život, som inteligentný tvor, ponúkam ti manželstvo, bohatý život aj finančne ťa zabezpečím. Mám jedinú nevýhodu, nemôžem mať deti,“ ozrejmil všetko naraz.

„Ty si výhodná partia, lenže ja za pár rokov zostarnem a ty si užívaš nesmrteľnosť v krásnom tele,“ podpichuje Elena.

„Aj v tom ti viem pomôcť, ak sa rozhodneš stať reverznou upírkou,“ prekvapil Elenu.

„Tak nad reverznou som nepremýšľala,“ zarazila sa Elena.

„Dobre, popremýšľaj, moja ponuka stále platí.“

„Ericc a ak by som tvoju ponuku zredukovala na minimu?“ Elene zasvietili oči. Ericc si prečítal jej myšlienku a vybehli mu obe obočia vysoko.

„Si si istá Elena? Nebude to tak náhodou vadiť komusi z rodiny Salvatore?“

„A ako sa to donesie do uší Salvatore? Ja to nepoviem. Ty?“ Začína sa zvodne culiť.

„Nie,“ tlmene zaznel. Ericc si nebol istý zámerom Eleny, ale pascu od nej nečakal. Pomohol Elene sa postaviť, oprel si ju o strom, díva sa jej zblízka do očí: „Si o tom presvedčená? Pýtam sa posledný raz…“

„Tak sa nepýtaj a poď ešte bližšie…“ Šepká Elena a čaká na prvý tajomný bozk od Ericca…

Zaslala: IVETKI