Buď mojou princeznou (9)

Ďalší z letných horúcich dní zhasína, Bonnie si berie dráčika so sebou domov, Stella s Ericcom ich vyprevádzajú hodný kus. Damon v podobe pantera sedí na mohutnom konári blízko okien do kuchyne. Pozoruje Elenu ako sa zvŕta, zručne odšťavuje jačmeň, pšeničnú trávu a kôpky ďateliny, chystá poháre pre reverzných. Zastavila sa, hľadí cez okno von, oči fixované do neznáma, smútok sa zakráda k jej srdcu, náhla spomienka na rodičov drása vnútro. Slzy ako hrach padajú do pripravených pohárov, Elena sa spúšťa na zem, usedavo plače a nahlas vzlyká. Čierny panter svižne skáče dole z konára, zmena na upíra a už pribrzďuje v kuchyni, vrhá sa k Elene: „Čo sa stalo, vtáčatko, poranila si sa?“

Elena neodpovedá, len plače, zadúša ju smútok. To už dorazili aj Ericc so Stellou, všetci pri dievčine. Damon posiela telepaticky myšlienku Stelle: „Neviem čo sa stalo, prezrite penzión s Ericcom, rýchlo!“ Reverzní sa rýchlosťou víchra rozbehnú po izbách, hľadajú, skenujú od strechy po pivnice. Samozrejme nič nenašli. Medzitým je Elena schopná vykoktať pravdu o jej smútku.

Damon ruší poplach, berie ju do salónu, naleje kvapku škótskej, núti ju piť.

Stella dokončí poháre so zelenou šťavou, všetci sú pohromade v salóne, každý drží pohár, popíjajú. Zapadajúce slnko má neopakovateľnú farbu, svieti na troch reverzných, kožu majú presvetlenú do zlato-červena. Elena je fascinovaná hrou farieb na ich tvárach.

„Ďakujem vám za pomoc, už mi je lepšie. Môžem sa vám zveriť? Takto všetci traja osvietený slnkom pôsobíte očarujúcim dojmom, vyžaruje z vás láska – nie fyzická – láska v zmysle pochopenia blízkeho, ochota pomôcť, vcítiť, chrániť, nekonečné odovzdanie sa blížnemu, mám pocit akoby ku mne hovoril boh prírody. Napĺňa porozumením, nabáda aby som ešte viac otvorila srdce, aby sa tam vošlo viac ľudí a vôbec tvorov. Vlastne chce, aby som viac ľudí a tvorov chránila…“ Elena zmĺkla, sama celkom nechápe ako môže ona slabá chrániť ostatných.

„Ja viem presne kto k tebe prehovoril, Elena. To je matka príroda, či boh, kto si čo vyberie, práve ti oznámila tvoju úlohu, ktorá ťa čaká. Neviem kedy, ale v budúcnosti máš pridelenú úlohu ochranárky – je to veľmi ťažká úloha, poznám ju, sama som ňou.“ Stella vysvetlila Elene pôvod jej pocitov.

„Ste ako traja bohovia, neohrození, spravodliví – zarážajúce. Mám prosbu. Môžem?“

„Samozrejme, a ja už aj viem, čo chceš Elena. Vidím to na  tebe odkedy som prišiel,“ usmieva sa Ericc.

„Ako to môžeš vedieť?“ zháčila sa Elena.

„Som v tejto zostave najsilnejší telepat a ty si málokedy chrániš myšlienky, takže viem a aj ti to splním i keď by sa títo dvaja bránili!“ rozhodol sa Ericc.

„Hej telepat, čo tak sa podeliť,“ húkol Damon.

„Elena túži vedieť na aké zvieratá sa ja a Stella meníme a rada by to videla na vlastné oči,“ mrkol Ericc na Damona. Stella sa ošíva, nerada sa mení v miestnostiach a ešte menej na požiadanie. Nevrlo pozerá na brata.

„Stella, sľúbil som a dodržím to, aj keď ťa doškriabem do krvi. Neprieč sa!“

„Ďakujem Ericc, viem len o Damonovi, videla som párkrát čierneho pantera. Na čo sa meníte vy?“

„Ja som hnedý škvrnitý jaguár a Stella sa mení na obrovského hnedého rysa ostrovida. Chceš to vidieť hneď, ako opäť čítam v tvojej hlave a dokonca túžiš vidieť aj pantera v našej spoločnosti. Prosím, tvoje prianie je mi rozkazom. Damon, tvoja princezná čaká.“

Damon ochotne vykročil, po dvoch krokoch zmena na čierneho pantera, vyskočil na stôl, ležérne sa zvalil na bok, jedna laba visí zo stola, hompáľa sa, ladne položil hlavu pred seba, zabodol pohľad do Eleny a začal priasť. Ericc sa otočil na Stellu, tá vzdorovito pozerá, prská, brat vykročil k nej, že ju potrestá. Stella uskočila bokom, premena na rysa ostrovida. Zazerá na brata, chce po ňom skočiť ale Ericc už kráča opačným smerom, zmena na jaguára. Hnedý rys s bielymi škvrnami prišiel k Elene, vyskočil na sedačku, stočil sa pri nej, hlava majestátne vzpriamená, štetiny na ušiach postavené do hora.

Jaguár – hnedý s čiernymi kruhmi sa prechádza po izbe, prišiel pri stôl, skočil na pantera a začnú sa klbčiť. Elena okamžite vyrazila medzi nich. Schytila oboch za uši, odtiahla od seba s krikom: „A žiadne bitky, lebo vás vyšľahám bičom, boha vášho mačacieho!“ Dotiahla pantera za uši na druhú stranu sedačky, donútila ho vyskočiť hore a sadnúť si. Napokon stačil iba naznačený pohyb jaguárovi aby zaujal miesto v kresle oproti.

Bojovne naladená dievčina stojí v strede medzi tromi silnými a nebezpečnými mačacími predátormi. Hnev odchádza, tvár jej zalieva obdiv: „Ďakujem vám všetkým, neskonale majestátny obraz si uchovávam v hlave. Ste očarujúci.“ Elena si sadá na zem, oči skáču z jednej šelmy na druhú. Rys zoskočil na zem, prišiel k Elene, začal sa o ňu obtierať, Elena ho hladí na hlave, škrabká za ušami, vezme si jeho hlavu do rúk a pobozká ho na čelo. Pridáva sa aj panter, obtiera sa o Elenu aj rysa, Elena hladká čierny, zamatový kožuch, načahuje sa za ním, vtisne mu bozk na hlavu. Jaguár váha tak sa Elena po štyroch presunie k nemu, pohladí ho, bozkáva mu čelo i ňufák. Mačky má okolo seba, pradú.

„Vďaka, som plná pohody, mieru, porozumenia a pripravená pomôcť matke prírode. Ak chcete, môžete sa už premeniť.“ Trma-vrma, mačky skáču od seba, chlpy lietajú, reverzní berú späť svoje podoby.

„Tak to som mala Vianoce v lete a splnil sa mi sen. Idem si dať sprchu a spať. Dobrú noc mačiatka moje.“ Elena odchádza.

Stella berie fľašu whisky, drapne Damona za ruku: „Kde je Stefan?“

„Netuším, asi loví,“ ledabolo prehodí Damon.

„Upírča, dom je prázdny, ja s brachom odkloníme Stefana, dávam ti hodinu na dokončenie úlohy samčeka. Pochlap sa, ideš.“

Sykne upírka Damonovi do ucha, do ruky mu vrazí plnú fľašu whisky a strčí ho do schodov. Damon prekvapením zakopol o schod, otáča sa: „Teraz?“

„A kedy, keď ťa predbehne Stefan? Mazaj hore a neukazuj sa mi na oči, bez dokončenej úlohy – bo ťa strieskam ako šteňa a bolestivo! Syp hore!“

Nekompromisne kope Damona hore schodmi. Ericc sa prizerá: „Pardon, vy dvaja, čo to hráte za gorotky?“ Stella odsekne: „Oh, ty najsilnejší telepat, prečítaj si v mojej hlave celý plán a neotravuj teraz.“

Elena stojí pod horúcou vodou, obrazy šeliem strieda s troma reverznými upírmi v lúčoch zapadajúceho slnka. No vracia sa aj smútok po rodičoch. Tečúca voda ukľudňuje. Damon tíško vošiel do kúpeľne, vidí kontúry ženského tela za závesom.

„Vtáčatko, ešte si smutná, cítim to…“ dáva vedieť o sebe Elene.

„Damon, si tu dlho? To je jedno, som smutná ale aj plná obrazu s mačiatkami. Čo tu robíš?“

„Priniesol som ti ešte  kvapku drinku, dáš si však,“ presviedča skôr sám seba ako Elenu – vie, že ona nechce piť.

„Dám, trošku.“  Damon nalieva do pohára, podáva jej ho poza záves. Elena vezme, vypije, vráti pohár. Damon naleje znova, podá, Elena vypije. A sakra, niekto sa tu chce pitím vyhrabať zo smútku. Tretí pokus, to už Damon naleje polovicu pohára, podá, prázdny pohár vycestuje späť. Upír posúdil stav poloprázdnej fľaše, po očku sleduje, či spitá Elena vypadne von aj so závesom.

Dievča len stojí pod vodou, žiadna opitosť, vykukne spoza závesu: „Čo cica, dáš si sprchu? Chceš sa vymeniť, ja už môžem vypadnúť.“

„Rád si dám sprchu, umyješ mi chrbát?“ Ale veľkou okľukou sa vybral náš chlapec na skusy.

„Dobre, poď, či ťa mám aj vyzliecť, nemluvňa?“ Elena pozoruje na sebe prvé príznaky dobrej nálady.

„A chcela by si?“ provokuje upír. Elena si hlboko vzdychne, rozrazí záves, vykročí za Damonom: „Tak ukáž, ale ešte mi nalej, nebudem hrdlačiť zadarmo.“ Damon podá ďalší poloplný pohár.

Obraz nahej Eleny mu vyráža dych – pevné, mladé telo, vlasy vysoko vypnuté, celý krk obnažený, oblé prsia, bradavky hrdo pozerajú hore, ploché brucho, venušin pahorok, útly chrbát ukončujú dve súmerné polovičky riťky, dlhé, štíhle nohy.

Bože, ak sa budem ešte chvíľku pozerať, uspokojím akurát seba. Damon odvrátil pohľad, ráta kachličky – myslieť iným smerom chlapče! Elena dopila a ta ho do práce. Zručne rozopla košeľu, šup do kúta, opasok, nohavice – na gombíky?… to je teda nepraktická blbosť, ponožky.

„Ostali ti iba slipy a na tie budem potrebovať drink,“ v Elene sa začína usmievať alkohol. Damon poslušne naleje, podá, kontrola fľaše; kruci, Elena vypila viac ako polovicu, za chvíľu sa zvalí v kóme. Elena ho obišla, vyzlieka mu slipy zozadu. Mierne sa jej podlomili kolená, ale stojí a tlačí Damona pod sprchu.

„Elena, ty ma chceš uvariť, nemám rád horúcu vodu,“ zahučal upír.

„Citlivka, nastav si sám, ja milujem horúcu vodu. Tak otočka, mydlo, drž.“

Elena rozotiera mydlo po chrbte, vezme to po zadku dolu, spustí sa na kolená, rozotiera mydlo po celých nohách, vracia sa späť cez zadok, chrbát, zaberie ruky, skončí na krku. Damon ráta kachličky pred sebou, hypnotizuje špárovanie; to sa nedá vydržať a zjavne som tu vzrušený len ja, Elena iba mechanicky mydlí moje telo.

„Tak, mladý muž, vzadu sme hotoví, ideme spredu? Ak hej, daj drink! Ale poviem ti chlapče, zozadu máš postavu nádhernú, až závidím tej, ktorá to využíva,“ Elena znalecky poplieskala Damona po zadku, síce už trošku horšie artikuluje, ale ešte jej je rozumieť. Damon nalial, no menej, prázdny pohár skončil pri fľaške.

Elena si otočí Damona k sebe, hľadá mydlo, točí sa, kľakne si, naberie na ruky: „Začneme od nôh, nech je zmena.“ Elena mydlí nohy, zjavne má už problémy s rovnováhou, mierne sa potáca, opiera o stenu. Stúpa na stehná, až sa zastaví pred prekážkou, nad guľkami: „Počkaj, ty si upír, tak ako to že ti ten vrabec stojí?“

Damon sa zachveje – dobre ti tak, idiot, nemal si si opiť milenku, teraz budeš konverzovať na tému vrabec a k samotnému aktu sa ani nedostaneš a ešte ťa strieska aj Stella!

„Princezná, teraz som dočasne reverzný upír a…“

„Jááá, počkaj, áno už si spomínam, dostal si telo, či máš už telo, či ako, sakra, ááá môžeš sa milovať ako človek. Jasné a Damon už si to vyskúšal, darí sa ti, páčilo sa to babám?“ kalný pohľad Eleny, kľačiacej pred vzrušeným Damonom nemá chybu. Upír neveriacky pozerá na tú babu dole a nemá odpoveď.

„Tak mi aspoň odpovedaj, sakra, ja ťa tu umývam a ty nemáš pre mňa slovo. Dobre, ideme ďalej, vrabca si namydli sám, ja pokračujem až po tvár – takú máme dohodu, pamätáš, zaplatil si mi drinkom.“ Elena vstáva, mydlí chlapa pred sebou: triesla, pevné brucho, statnú hruď, svalnaté ruky, krk, tvár.

„Ešte osprchovať, aj to mám ja – daj napiť.“ Damon neochotne trošku naleje, drink mizne v Elene. Tá trhá ružicu, pustí studenú vodu, otočí Damona k sebe chrbtom, zamieri na krk. Damon sa prehne ale drží a vlastne je rád, že ho Elena schladí a zníži mu túžbu. Dievča si dáva záležať, dôkladne sprchuje od hlavy po päty. Otočka tvárou k Elene, studená voda mieri na tvár a klesá, Elena stiera mydlinky, dorazí nad guľky, zdvihne pohľad na Damona: „Studená voda ti nesvedčí lover boy, vtáčik klesol, nebuď smutný, zasa sa nájde dajaká dievčinka.“

Mierne potácajúca sa Elena dokončuje kúpeľ. Vytlačí Damona bokom, sama si nastaví horúcu vodu a chvíľu sa zohrieva. Ukončí sprchu, vypotáca sa, zachytí osušky, ktorou sa Damon snaží opásať, strhne mu ju dole, upír to vzdáva. Balí do osušky spitú babu, sám na seba hodí druhú.

„Princezná, tak toto bol naj sexi kúpeľ tisícročia – aspoň pre mňa. Poď do postele, vyspíš sa z opice a dúfam, že ti bude zajtra zle, nech máš na dnešok spomienku,“ ťahá Elenu do izby.

„Počkáááj, mám tam fľašu, vráť sa bez nej nepôjdem.“ Damon berie zvyšok drinku, vlečie Elenu k nej do izby.

„Počkáááj, sem nie, ja musím isť do izby k Damonovi, daj fľašu, ideme za rytierom, on ma tam čaká,“ potáca sa devucha. Damon zastane, vzdáva to, dobre ideme k Damonovi do izby – len či bude u seba? Upír vlečie Elenu k sebe, po tme dorazia k posteli, pomôže jej vyštverať hore, Elena spadne krížom a ostane ležať. Damon si sadne bokom, napije sa z fľaše, vstane a zavrie dvere.

Elena zaregistrovala pohyb: „Damon, si tu? Poď ku mne, som smutná, vykúpala som takého pekného chlapca a niekde som ho zabudla.“

Damon vyprskol smiechom: „Ako si ho mohla niekde zabudnúť, spadol do mydla, utopil sa v šampóne?“

„Nie, niééé, niekde cestou asi sem, či niekam…  to je jedno, poď ku mne, niečo ti o ňom poviem. Tak poď už.“

„Ale ja som pri tebe princezná, tu vedľa, akurát ty si na mol opitá a nič necítiš.“

„To nie je pravda, počujem ťa, počkaj ty si povedal necítiš, no ááno počujem ťa. Tak ten chlapec mal krásne telo, tvár si nepamätám, ale telo nádherné a ešte mal aj vrabca a tiež krásneho. Niečo som ti chcela… aha, že máš aj ty takého, vieš niekedy by som sa s ním pohrala, alebo by sme mohli sa spolu pohrať… teda nie pohrať, milovať som chcela…“

„Áno princezná, mám aj ja takého, môžeme sa pohrať keď chceš,“ odovzdane odpovedá Damon už v koncoch.

„Hraj sa Damon, ale najprv drink, inak nehrám.“

„Drink už si mala, keď sa chceš so mnou hrať, tak bez pitia.“

„Dobre, aké sú pravidlá a čo hráme?“ tára Elena dve na tri.

„Najskôr opileckú šarádu, vtáčatko moje neskutočné.“

„Tak začínaš, ja sa pridám a neviem, máš ťah…“

Damon uvažuje: čo si vezmeš na opitom babskom tele? Nebude si nič pamätať, to je ohavný podfuk. To princeznej neurobím.

„Zahráme sa nabudúce, teraz si zdriemni, to je najrozumnejšie, čo ti môžem poskytnúť. Dobrú noc, vtáčatko.“ Damon sa chystá vstať, keď ho úplne zaklincuje Elenin triezvy hlas.

„Ale ja sa chcem skutočne hrať rytier,“ podmanivým hlasom tvrdí Elena.

„Čo?? Zopakuj to,“ vyhrkne zo seba upír.

Elena sa natiahne po Damonovi, nájde ho bezpečne na prvý raz, žiadne potácanie. Povoľuje osušku z tela upíra, pohládza hruď, prstami stúpa po krku k perám, hladí ich, druhá ruka našla hruď a klesá k trieslam.

„Princezná, čo sú to za triky?“ udivený upír ničomu nerozumie.

„Koľko pohárov si ma videl vypiť? Väčšinu som vyliala, prepáč, ale chcela som si ťa obzrieť skôr ako ťa pozvem ďalej a toto bol vhodný spôsob, len som to musela dohrať až dokonca. Damon, ak sa chceš so mnou milovať ako človek, súhlasím, ale mám podmienky, buď nežný, žiadne hrdinské činy a ak požiadam o ukončenie, vyhovieš mi. Berieš?“ stanovuje pravidlá Elena.

„Samozrejme, že áno,“ šepká Damon, spamätáva sa zo šoku, odpúšťa princeznej podvod.

Upír sa nakloní, posúva osušku bokom, božské telo zovrie v objatí, bozkáva pery po kúskoch, vychutná si každý centimeter, zamatová koža vonia citrusmi, skláňa sa k šiji, zvedavé ruky objavujú oblé prsia s hrotmi, Damon sa posúva k prsiam, ochutnáva bradavky. Elena vníma každučký pohyb, dotyk, telo jej zatápa vlna rozkoše, prudko dýcha, občas zaznie tichý ston; upír zažíva rozkoš nevídaných rozmerov, jeho princezná sa podvolila; trasa rúk smeruje cez brucho, ladné boky k venušinmu pahorku. Elena sa prehýba rozkošou, má pocit, že jej explodujú vnútornosti, nájde Damonovu hlavu, uchopí, ťahá hore, chce ho bozkávať, cítiť jeho jazyk na perách.

Upír sa poddáva, necháva jej svoje pery, no ruky odkrývajú ďalšie tajomstvá, opisujú boky, zájdu na dve líčka pod chrbtom. Damon si pritíska Elenine boky k sebe, túži sa s ňou spojiť, preniknúť do nej a zvíťaziť nad posledným zakázaným územím. Celé telo sa mu chveje, žiadostivosť spaľuje rozkrok, prosí dievčinu o vstup.

Elenine ruky razia cestu po jeho chrbte dole, hladí boky, ruky vojdú medzi telá, nájdu Damonovu pýchu. Pohládza ho jemne, mazná sa, skúma, láska. Upír tíško zastonal, zamiera rozochvením, priam sa topí pod nadvládou neústupných prstov: „…si tak nesmierne krásna a vzrušujúca, šaliem túžbou po tebe…“

Elena naposledy presúva ruky späť na boky upíra, pritiahne si ho bližšie k telu až napokon vyhovuje jeho prosbe, otvára mu cestu k jej poslednému tajomstvu.

Damon vyráža do boja, jemne vniká do Eleny, ponára sa do vĺn rozkoše, strháva so sebou aj princeznú, obaja túžia po dokonalom splynutí, kedy nenachádzajú hranice, kde končí jeden a začína druhý. Damon zviera Elenu v náručí, bozkáva opuchnuté pery, pravidelne sa pohupuje v bokoch. Posiela jej myšlienku: „Ľúbim ťa, princezná, si moje jediné svetlo za posledné pochmúrne desaťročia. Vtáčatko moje, milujem ťa a ďakujem  za milosť, ktorou si ma obdarila…“

„Tajomný cudzinec, milovanie s tebou je nadpozemsky nádherné, ale je to aj najhoršia vec, ktorú robím, podvádzam Stefana. Moja hlava sa bráni, no moje telo ti nedokáže odolať, budem naveky prekliata! Damon, si moje čierne svedomie, ľúbim ťa, poď ešte bližšie ku mne a neprestávaj, prosím…“ Dievčina vydýchla priznanie.

Elena cíti vrchol rozkoše, objíma jeho telo nohami, zatína prsty do svalnatých bokov, rukami naznačuje rýchlejšie pohyby v bokoch upíra, Damon sa rád podriaďuje, jeho vydráždenie prudko stúpa, posledná vlna rozkoše zachváti napnuté telo, Damon tíško stoná, vstúpil na vrchol, pokoril posledné nedobité územie. Prudko dýcha, vracia sa späť na zem, vracia sa späť ku milovanej princeznej.

Elenou vládne malátnosť, ako keby sa jej dakto prihováral z diaľky a schvaľoval jej konanie. Zatmelo sa jej pred očami, malý moment bola v bezvedomí. Kdesi hlboko v sebe počuje, že robí správne. Myseľ naberá späť vedomie. Neodbytný pocit zaplašila, vracia sa k Damonovi.

„Ďakujem rytier, vyhovel si všetkým mojim prosbám, ľúbim ťa.“ Elena hľadí do hlbokých očí a zazrie slzy.

„Prečo Damon, naozaj ťa ľúbim, ty si časť mňa, bez teba nie som celá. Láska, milujem ťa…“

Damon má plné oči sĺz, odvracia hlavu. Elena sa nedá odbiť: „Prosím, dívaj sa na mňa, milý môj, čo sa stalo? Nie si spokojný so mnou? Tak už niečo povedz prosím, láska!“

„Elena, ja viem, že ma ľúbiš, cítim to, ale prečo som nepoznal pravú lásku ako človek? Prečo až ako monštrum, po smrti? Mohlo to byť tak krásne, Elena. A teraz som len hračka prírody, sexi bábka, predátor, štvanec.“ Damon seká slová, nevie zastaviť slzy. Elena ho objíme, jeho hlavu zloží na prsia a tíši. A zase ten pocit v hĺbke, že robí správne.

„Nepoznal si vtedy, poznáš teraz, máš mňa a vždy budeš mať – teda pokiaľ budem žiť… a ty ma aj tak prežiješ. Vlastne už len krátko budeš so mnou.“

„Prečo princezná?“ zhrozí sa Damon.

„Ako prečo, som človek, starnem každým dňom, za dva tri roky už nebudem hodna tohto sexi upírskeho tela. Zostarnem, už ťa nebudem lákať, nájdeš si inú – kolobeh upírov v prírode, normálka.“ Damon cez slzy vybuchol smiechom, kolobeh upírov, dobré…

„Úloha splnená, zasmial si sa. Ale je v tom kus pravdy, čo som povedala, skús to poprieť.“

Damon mlčí, zvažuje: „Nie si obyčajný človek, máš telepatiu, vládneš ohňom, to ľudia nepoznajú. A keď už sme takí úprimní k sebe, mám otázku…“

„Nie Damon, ja ju poznám, nechcem sa stať upírom a žiť s tebou a Stefanom na veky, túžim prežiť obyčajný život, mať rodinu, deti. Čo je, prečo vrtíš hlavou?“

„Už som povedal, že nie si obyčajný človek,“ protirečí upír.

Elena sa posadila, prinútila sadnúť aj upíra: „Damon, nechcem sa dobrovoľne stať upírom, nikdy!“

Elenou preletel bolestný pocit pravdy, zabolel ju chrbát a vzápätí jej vystrelili z chrbta obrovské biele krídla, ktoré sa rozprestreli nad celou posteľou.

Elena sedí nahá pri Damonovi, dlhé vlasy padajú do tváre v ktorej sídli mier. Upír vyskočil, díva sa na ňu, nakláňa hlavu na bok, priviera jedno čierne oko a pochechtáva sa: „Úplne bežný človek tu sedí, môžeš to poprieť Damon?

Elena bola chvíľku nesvoja: „Hmm, nóó, keď už to mám po bokoch, či na chrbte, ako sa s tým narába Damon? Môžem dostať manuál ku krídlam? A Damon, ty vieš roztiahnuť krídla, keď si v podobe upíra?“

Upírča sa škerí ako prasknutý orech, bavia ho Elenine rozpaky a hlášky: „Nemám manuál, je to všetko o inštinktoch, keď ich budeš potrebovať, poslúžia ti samé, aj ťa navedú. Netuším, či viem roztiahnuť krídla, keď som upír, neskúšal som to.“

„Tak skús, že kto má väčšie krídla?“ provokuje Elena.

Damon sa otočil a razom zašušťal druhý pár krídel v miestnosti, teraz ale čiernych ako uhoľ. Upír sa otáča, nad sebou aureolu čiernych perutí, svietiace oči, krvavé pery, dokonalá nahá postava. Elena vydýchla: „Bože veď ty si padlý anjel, áno, preto tá kombinácia v tebe: divokosť a pokora.“ Elena vstane, fascinovaná dokonalosťou čierneho anjela, stoja nahí oproti sebe, biele i čierne krídla vystreté v plnej veľkosti.

. . .

Stella berie schody po troch, vbieha do Damonovej izby, očarí ju dych berúci obraz – biely a čierny anjel stoja oproti sebe, vládnu pokojom, odovzdanosťou. Stella zabuchne dvere z vnútra, vydýchne: „Bože, tak je to pravda, moje upírča-samček stvoril novú ochrankyňu! Damon naplnil si svoj i jej osud! Ste obaja nádherní, no mimochodom ten krik robí Stefan, je tu aj s nejakou upírkou, čo sa nechutne podobá na teba Elena. Stefan sa rúti sem…“

Chodbou sa ozývajú výkriky, buchot, Damon sa spamätá prvý, skladá krídla, skokom je pri Elene, balí ju do osušky, sám si hádže druhú: „Katarína, zmija! Stella ja ich zadržím pred dverami, ty vyskoč s Elenou oknom, prídete vchodom ako by ste boli na prechádzke! Elena tu nebola, aby bolo jasné, rýchlo!“ Damon drží dvere a čaká kým zmiznú z izby.

Stella schytí prekvapenú Elenu, tá od úľaku schová krídla – ani nevie ako, vyskočí s ňou von, bežia, plnia Damonove rozkazy.

Damon rozrazí dvere na chodbu, potemnie mu zrak, Stefan bojuje s Ericcom na schodisku, Katarína sa usmieva v prízemí salónu. Damon skáče pred Katarínu a reve: „Ty zmija falošná, suka zbastardená…

Zaslala: IVETKI