Zázraky sa dejú – prolog

Anotácia:  Príbeh sa odohráva v mestečku menom Mystic Falls. Elena je 17-ročné dievča, ktoré spoznalo dvoch upírov – bratov Salvatorovcov, Damona a Stefana. Chodí síce zo Stefanom, ale stále ju niečo ťahá aj k jeho staršiemu bratovi Damonovi. Damon a Elena sa zbližujú a Damon je čím ďalej tým viac zamilovaný do Eleni. Ešte je tu Klaus. Zlý upír, ktorý chce Elenu zabiť. Stefan a Damon sa ju snažia ochrániť a popritom riešia svoj začarovaný trojuholník. Upíri majú moc ovplyvniť ludí alebo iných upírov, tak aby sa im poddali a robili to čo chcú oni. Klaus Stefana ovplyvní, a on zabudne na všetky city, ktoré ku Elene prechovával. Začne Elene ubližovať. Damon bude s ňou a bude ju ochraňovať pred Stefanom aj Klausom a popritom sa do nej ešte viac zamiluje. Elena začne k Damonovi cítiť čoraz väčšiu túžbu, náklonnosť a lásku. Ako sa nakoniec skončí tento trojuholník? Ostane Elena s Damonom alebo záchrani Stefana a bude s ním?

„Damon, povedala som ti, že si tie veci máš upratovať!“ zakričala som na celý dom. Odkedy som sa rozhodla bývať s Damonom, nakričala som sa cez deň dosť.

„Prepáč miláčik,“ povedal sarkasticky. Aj, keď to bolo len sarkasticky páčilo sa mi to. Bože na čo to zas myslím ohriakla som sa v duchu. S Damonom som sa rozhodla bývať, preto lebo v penzióne som v bezpečí, ale mala som aj iný dôvod. Neviem prečo ale chcela som byť s ním. Pod jednou strechou. Popri rozmýšľaniu som sa dostala do kuchyne.

„Nech sa páči raňajky,“ povedal Damon s úsmevom, ktorý mám na ňom najradšej. Mali sme palacinky s džemom. Musím uznať, že na to ako Damon jedlo nepotrebuje varí každým dňom lepšie a lepšie.

„Ďakujem,“ povedala som ako každé ráno keď mi spraví raňajky.

„Nemusíš ďakovať za každé jedlo, ktoré ti urobím. Bývaš u mňa tak sa o teba musím starať,“ povedal a znova vyčaril svoj okúzľujúci úsmev. V poslednej dobe je taký krásny, preletelo mi mysľou a ja som hneď premýšľala nad tým či bol vždy taký alebo som sa o neho proste vtedy takto nezaujímala. Nakoniec mi to došlo. Vždy bol taký je to upír nemení sa. Proste som ho v minulosti takto nevnímala. Vnímala som ho ako brata svojho priateľa. Teraz ho vnímam ako kamaráta občas aj viac než len to. A toho sa tak desím.

Stefan je ovlyvnený Klausom už vyše pol roka a ja si naňho v prítomnosti Damona už ani nespomeniem. Cítim sa za to previnilo,  ale on sa tiež nesnaží prečo by som sa mala ja.

S Damonom sme mlčky sedeli vedľa seba a jedli palacinky. Každý bol ponorený do vlastných myšlienok.

„Riady umyjem ja,“ oznámila som mu a už som aj začala umývať taniere. Zrazu som ho cítila. Pohybuje sa strašne rýchlo ale už som si na to zvykla. Stál hneď za mnou. Skoro sme sa jeden druhého dotýkali. Otočila som sa a naše pery sa ocitli len niekoľko centimetrov od seba. Nosmi sme sa dotýkali a hľadeli sme jeden druhému do očí. Jeho krásne modré oči sa vpíjali do tých mojich a mne sa z neho podlamovali kolená. Neviem kde sa to vo mne zobralo, ale zrazu som ho túžila pobozkať. Zavrel oči a nahol sa ku mne ešte bližšie.Naše pery sa už dotýkali a zrazu…

Stefan. Stál vo dverách a pozoroval nás. Celú dobu tu bol. Stuhla som. Nevedela som čo mám robiť tak som proste ušla.

Damonovi zrejme nič nedošlo až do chvíle kým nezbadal svojho brata medzi dverami. No to som ja už utekala do svojej izby. Sadla si na posteľ a začala písať;

Milý denníček, asi pred piatimi sekundami som skoro pobozkala Damona. Viem je to na neuverenie, ale je to tak. Keď sa ma Damon snažil pobozkať v minulosti nič som necítila, ale teraz, chcela som to, nie túžila som po tom. Naše pery boli od seba vzdialené len na centimetre, nosy sa nám príjemne dotýkali a oči – tie jeho nádherné modré oči – úplne som sa v nich stratila. Kúzlo pominulo vo chvíli, keď som zbadala Stefana postávať a opierať sa o múr dverí. Díval sa na nás a vôbec mu nevadilo čo sa medzi nami stalo (teda nestalo, ale skoro áno. Stefan je preč je to len Klausov poskok. Je mi to ľúto, ale nemienim sa kvôli nemu celý život trápiť. Stefan je uzavretá kapitola môjho života, ale Damon? Tým si už nie som taká istá. V poslednej dobe som s ním šťastná. Zabúdam pri ňom na problémy. Zabávame sa a je mi s ním jednoducho skvele. Slovami sa to proste nedá popísať. Niečo k Damonovi cítim a je to čím ďalej tým silnejšie.

Prestala som písať, denník som skryla do svojej skrýše (pod matrac) a šla si ľahnúť. Ešte dlho som premýšľala nad Damonom a mojimi citmi k nemu. Dospela som k tomu, že ho mám rada a možno aj viac než len to, ale mi dvaja nemôžeme byť spolu. Za prvé je to brat môjho bývaleho, za druhé je to upír, ktorý sa živí ľudskou krvou a za tretie ja a Damon? Veď to už len znie divne. Nie proste si od neho musím držať odstup aby sa to ešte nezhoršilo.

Zaslala: Elena1604