Jedno z Katherininých tajomstiev (2)

Môj život sa prevrátil hore nohami. Zvyčajne sa to stáva iným ľuďom, a príčinou som najčastejšie ja. Vyžívam sa v tom. Aspoň som to donedávna robila. Lenže sa pred mojimi (Eleninými) dverami zjavila (aspoň dovčera) mŕtva sestra a prevrátila mi život hore nohami.

Včera, keď Elena porozprávala Marii všetky udalosti po Klausovom príchode, Maria odišla. Elena jej ponúkla, že môže zostať u nás v dome. No ona odmietla. Povedala, že musí niečo vybaviť.

Myslím si, že na odchod mala aj iný dôvod. To, že sa tam nachádzam aj ja. No nič to. Aspoň nebudem napätá a stále v strehu.    Aj keď ma môžu ohroziť aj iní. Napríklad by ma Damon mohol v noci podpáliť. Ale toho sa neobávam.

Po sprche som sa v izbe promenádovala nahá, ale keď som nemala divákov, tak som sa radšej obliekla.

Musím sa niečo dozvedieť o Marii. Prečo sa tu len tak objavila z ničoho nič?

Pomaly som zišla po schodoch. Elena bola v poslednom čase ako duch, alebo sa radšej podobala na mátohu. Cítila som však aj niečo iné. Niečo sa v nej zmenilo. Možno sa zmenila aspoň trošku, len aby s ňou bolo trochu zábavy. Na Damona sa nemôžem spoľahnúť, je taký zatrpknutý.    A aj by mi pri najbližšej príležitosti    vpichol kôl do srdca. Radšej nič neriskujem.

Myšlienky mi len tak vírili v hlave. Ale teraz sa najväčšia    záhada volala Maria.

Keď som sa dostala do salónu(obývačky?), Damon sa stihol vypariť. Tak fajn, pomyslela som si, na toto som si už zvykla.

Siahla som si po fľaške whisky, no bola prázdna. Včera bola určite plná. Damon!

„Hej! Toto nie je vôbec vtipné! Ak nechcete, aby som niekoho z vášho milého a malého mestečka zabila, tak navaľte niečo!“ zakričala som polohlasne, no nik ma nepočul. Tak som sa vydala do kuchyne hľadať si niečo na pitie. Samozrejme okrem vody.

Otvárala som všetky skrinky, ktoré som našla. Nič. Keď som zatvorila poslednú skrinku, z ničoho nič sa tam objavila.

„Maria!“ skoro som vykríkla. Naozaj len skoro.

„Hádam som ťa nevystrašila?“ uťahovala si zo mňa.

„To určite. Nie. Iba som ťa tu nečakala,“

„Takže som ťa zaskočila. Už druhýkrát. Druhý bod pre mňa,“ vyhlásila víťazoslávne. Musím sa priznať, že ma naozaj zaskočila. Bolo to niečo nové, lebo zvyčajne som ľudí aj upírov počula už na tridsať metrov. Niekedy aj viac. A ona sa tu zjaví akoby nič.

„Čo chceš?“ spýtala som sa rázne a ukončila vtipkovanie a uťahovanie.

„Kde sú všetci?“ spýtala sa a ja som sa oprela o linku.

„Odkiaľ to mám vedieť? Nezaujíma ma to,“ povedala som. „Nestarám sa o nich,“

„Hm. No, myslím, že si sa do ich životov starala dosť. A teraz si sa k nim aj nasťahovala,“ povedala a uškrnula sa.

„Už dosť tých urážok. Nechajte ma všetci!“

„Och, slečna Katherine sa urazila!“ zasa si uťahovala.

„Ach, prestaň s tým!“

„Dobre. Čo si hľadala? Hádam nie alkohol? Viem, že z upírov sa alkoholici nestanú a nedostanú ani nijaké choroby, ale pribrzdi,“ Na toto som neodpovedala.

„No ja idem do Mystic Grillu zájsť si na niečo pod zub,“ povedala a obrátila sa, ale zastavila som ju.

„Si tu autom? Neodviezla by si ma? Strašne chcem niečo piť, ale krv nemôžem, tak…“ spýtala som sa.

Maria sa obrátila a pozerala sa na mňa ako na zjavenie.

„Ty si udrela hlavou do steny?“ spýtala sa a ja som sa na ňu zamračila. „Len sa uisťujem,“

„Nemôžeme aspoň na chvíľu zakopať  vojnovú sekeru?“

„Ak dobre viem, tak dole v pivnici máte krv z nemocnice, ale pre mňa za mňa poď,“ povedala napokon.    „ Aspoň ťa budem mať na očiach, kvôli čomu nie som priveľmi nadšená,“ mrmlala si cestou k východu.

Pred domom stál nablýskaný čierny Renault. Otvorila dvere na strane vodiča a nasadla.

„Pekné,“ povedala som. Stiahla okienko.

„Nasadni už konečne, než si to nerozmyslím,“ povedala a ja som rýchlo nasadla. Ihneď zapla rádio.

„Čo, bojíš sa, že ťa budem otravovať hlúpymi otázkami?“ teraz som uťahovala ja z nej.

„Nie. Len nemám rada nepríjemné ticho, ktoré by nastalo, keby sme sa pohádali. Takže tá hudba je na rozptýlenie,“    povedala a ja som sa na ňu pozrela so zdvihnutým obočím.

„Ty si aj jasnovidka?“ opýtala som sa Marie, ktorá mala na sebe slnečné okuliare.

„Nehovorila som? Nie, jasnovidka určite nie som, lebo keby som bola, tak by som vedela, že si sa do vrátila Mystic Falls aj ty,“ povedala a naštartovala auto. Nemala som energiu vypytovať sa na jej minulosť. Načasujem to na niekedy inokedy.

Zaparkovala pri Mystic Grille.

„Ehm. Nebudú si ťa pliesť s Elenou? Je to vážna vec, lebo Elena by mohla byť vo vnútri a bolo by veľmi nenápadné, že z Eleny sú dve. Niektorí by si mohli myslieť, že pili už príliš dosť a sú opití, hoci je ešte skoré popoludnie,“ povedala trochu ustarostene.

„No, tak to risknime. Nehovorila si náhodou, že si bola na návšteve u Eleny ešte pred rokmi? Mohli by ťa poznať. Nebol by to žiadny problém. Podľa mňa,“ povedala som. Vzdychla si.

„Poďme,“ vyhlásila a hneď vystúpila. Aj ja som vystúpila rýchlo som sa k nej pridala. Trošku s odstupom, pre prípad, keby si nejakí ľudia, ktorí o nás vedia pravdu, nemysleli veľa.

Vstúpili sme do Mystic Grillu. Elenu som nikde nevidela, takže som sa mohla hrať na ňu. Ale budem sa krotiť, veď sa predsa    nemôžem nechať zvoziť pred svojou sestrou(mimochodom, ktorá bola až dovčera mŕtva).

„Jednu kolu a..whisky. Myslím,“ ozvala sa Maria, keď sa čašníčka pýtala čo si dáme.

„Koľko máš rokov…“ chcela sa spýtať barmanka, ale potom odvrkla „Hneď prinesiem objednávku,“ oznámila a potom odišla. Videla som, že jej Maria pozrela hlboko do očí. Ovládala ju.

„Vieš, že to bol prakticky podvod?“ spýtala som sa jej podpichovačne.

„O čom to hovoríš?“ spýtala sa.

„No, veď vieš. To, čo si jej urobila,“ povedala som.

„Nič som jej nespravila. Podľa mňa by dostala šok, keby sa dozvedela, že mám viac ako päťsto rokov, a mimochodom, občiansky ani nemám. Mám viac rokov než všetci v tejto miestnosti, okrem teba. Takže aký problém?“ spýtala sa. „Kolu bude dávať tebe a whisky mne, ale potom vymeníme, neboj sa!“ podpichovala, keď videla môj znudený výraz. Barmanka čoskoro priniesla našu objednávku a vymenili sme si poháre. Maria zaplatila. Nadišla moja chvíľa. Začnem sa vypytovať.

„Tak, môžeš mi niečo vysvetliť?“ spýtala som sa akoby nič.

Nadýchla sa a potom odpovedala: „Dobre, ale môžem mať jednu podmienku?“ spýtala sa.

„Akú?“ spýtala som sa a ja som vedela, že to mám v suchu. Vysvetľovanie sa môže začať!

„Takú, že keď sa spýtaš na niečo, načo nechcem odpovedať, tak nemusím.“

„Dobre,“ povedala som.

„Tak sa pýtaj!“ nabádala ma. Zrazu som nevedela, s čím mám začať. Vzdychla som si. Pozrela na mňa pobavenými očami.

„Len rozprávaj, čo sa stalo.“ To bola absolútne najhlúpejšia veta, ktorú som kedy vyslovila, odkedy som upírkou.

„Neviem odkiaľ mám začať, alebo radšej s čím mám začať,“ povedala.

„Tak začni od začiatku,“ povedala som a ona sa napriamila.

„Nesadneme si radšej k nejakému stolu?“ spýtala sa trošku vykoľajená.

„Iste, poď,“ povedala som a vstala. Vybrali sme si najodľahlejší kút v miestnosti. Maria sa pozrela okolo a nadýchla. Na tvári nemala žiadny čitateľný výraz, ale v očiach som jej videla, že je trochu nervózna.

„Si si istá, že o tom chceš vedieť?“ spýtala sa a keď som sa na ňu pozrela, videla som, že jej čiastočne odpadla tá maska, ktorú mala od chvíle, kedy som ju uvidela predo dvermi.

„Keď ťa vyhnali do Anglicka, musela som sa vysporiadať s mnohými vecami, ktoré si zanechala za sebou. Musela som prinavrátiť poctivosť a meno našej rodiny, lebo sa niektorí dedinčania dozvedeli o tvojom dieťati. Vieš aké sú dedinské klebety. Hnusné zverstvo. Nikdy som ich nemala rada. Skrátka, naprávala som tvoje chyby akoby povedal otec. Ale ešte pred tým, než ho začneš nenávidieť viac ako doteraz, musím ti povedať niečo, čo by to malo zmeniť. Aspoň si myslím,“ rozprávala a odmlčala sa. Videla som v jej očiach, že duchom nie je prítomná a že pátra v spomienkach. „Pár týždňov po tvojom odchode ťa otec začal hľadať, akoby zabudol, že si bola vyhnaná. Spytoval sa každého, kto prichádzal zďaleka, či ťa nevideli. Nevideli. Neprišla od teba žiadna správa. Otec bol zdrvený a matka ešte väčšmi.“ zastavila. „Potom v roku 1492 k nám prišiel žobrať nejaký chudobn ý muž, Nicklaus.“ Prudko som sa nadýchla.

„Prijali sme ho na nocľah a potom odhalil aj svoju pravú identitu. Povedal, že prišiel kvôli tebe a že ťa súrne potrebuje nájsť. My sme mu povedali, že nevieme kde môžeš byť, ale on na to povedal len…pomsta je sladká a že ty budeš pykať. Začne s nami. Začuli sme zvonka krik. Krik sluhov. Napadli ich Klausovi kumpáni. Otca prepichol jeho mečom a matke roztrhal krk. Mňa nechal na koniec. Len som žobrala o smrť. Povedal, že som mnou ešte niečo plánuje. Veľké plány. Nerozumela som mu. Cítila som iba strach a hnev. Niečo mi strčil do úst a potom so mnou skoncoval.“ odmlčala sa.

„No nebol to koniec. Keď som sa zobudila v nejakej pivnici, nevedela som čo sa so mnou stalo. Ani čo sa so mnou deje. Cítila som iba hnev a hlad. Nesmierny hlad. Prišla som na to, že zo mňa urobil to, čím je on sám,“ nasledovala ďalšia krátka odmlka. „No nie som ako ostatní upíry Katarína. Som presne ako on. Možno slabšia a nekoluje vo mne aj tá hybridná vlkolačia krv, ale podobám sa radšej na ich upíriu rasu, rasu Prvých než ako si ty. Neskôr som zistila, prečo som, ako to mám nazvať, miešanka upírích rás. Preto, lebo sa chcel uistiť, že sa nezabijem. Ver mi, skúšala som to mnoho ráz, ale nič neuspelo. Ani kôl, ani nič. A biele drevo s toho špeciálneho stromu vlastnila iba jeho rodina.    Aj dýky. Postupne zabil aj svoju rodinu. Tou dýkou. Ako naposledy Elijaha. Tak skoro ho neuvidíte,“ povedala a usmiala sa, no jej oči boli chladné. Odpila si z koly. Ja som ešte nevypila ani glg z whisky.

„Potom som vyhľadala tvoju dcéru, lebo som na nič lepšie neprišla, ako zabíjať čas môjho nekonečného života. Postupne som chránila jej dcéru a dcéru jej dcéry a tak ďalej. Moja neter sa na teba podobala v mnohých veciach. Mala také isté oči ako ty. Srdce mala na správnom mieste. Zhodou okolností ju tiež pomenovali Katarina. S mojou pomocou,“ usmiala sa.

Tentokrát už úprimne. Pozrela sa na hodinky a povedala: „Už musím niekam ísť. Myslím, že zvyšok si už domyslíš. Dasvidanja Katarina!“ povedala a vstala od stola. Dasvidanja je v ruštine a znamená dovidenia. Odkiaľ vedela, že viem po rusky. Ešte mám veľa otázok a nenechám sa odbiť stále tým, že musí niekam ísť.

Dozviem sa úplne celú pravdu, či sa jej to bude páčiť alebo nie.

Zaslala: Elisa